Zákon o prokuratúre - Zákon č. 153/2001 Z. z. - úplné znenie


(aktualizované úplné znenie - stav k 24. 6. 2012)

(o prokuratúre)
Autor: Národná rada SR
Platnosť od: 28.4.2001
Účinnosť od: 1.1.2012

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 64/2001 strana 1662

ZMENY HĽADAJTE V PREDPISOCH:
458/2003 Z.z.
36/2005 Z.z.
59/2009 Z.z.
290/2009 Z.z. nález ÚS SR
291/2009 Z.z.
102/2010 Z.z.
403/2010 Z.z.
192/2011 Z.z.
220/2011 Z.z.

RUŠÍ PREDPIS:
314/1996 Z.z.
78/1998 Z.z.
79/1998 Z.z.
234/1998 Z.z.
379/1998 Z.z.


OBLASŤ: Štátne právo

153/2001 Z.z.


ZÁKON


z 28. marca 2001


o prokuratúre



Zmena:458/2003 Z. z. s účinnosťou od 25.novembra 2003
Zmena:458/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2004
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2004
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2005
Zmena:59/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2009
Zmena:291/2009 Z. z. s účinnosťou od 17. júla 2009
Zmena:102/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2010
Zmena:403/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.novembra 2010
Zmena:192/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.augusta 2011
Zmena:220/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.októbra 2011
Zmena:220/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.novembra 2011
Zmena:220/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2012

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA


§ 1
Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora, pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry.

(2) Postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a samosprávu prokurátorov upravuje osobitný zákon.1)

§ 2
Postavenie prokuratúry

Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Pôsobnosť prokuratúry
§ 3

(1) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

(2) Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

§ 4

(1) Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori

a) trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní,
b) dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c) uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi,
d) zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
e) dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovaniu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
g) podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a na potláčaní kriminality,
h) podieľaním sa na tvorbe právnych predpisov,
i) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

(2) Prokurátor nedáva výkladové stanoviská k právnym predpisom iným orgánom ani iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám.

(3) Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú v rozsahu ustanovenom zákonom aj asistenti prokurátora.

§ 5

Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný

a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie,
c) chrániť verejný záujem,
d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov.

§ 6

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je oprávnený

a) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,
b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

(2) Pokyn vydaný podriadenému prokurátorovi musí mať písomnú formu. Pokyn o odňatí veci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí nadriadený prokurátor písomne odôvodniť; pokyn o odňatí veci sa zverejňuje podľa § 55m. Podriadený prokurátor je povinný ho splniť, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3) V konaní pred súdom nie je podriadený prokurátor viazaný pokynom nadriadeného prokurátora, ak v priebehu konania nastane zmena v dôkaznej situácii.

(4) Podriadený prokurátor je povinný odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie; odmietnutie splnenia pokynu je povinný písomne odôvodniť.

(5) Podriadený prokurátor môže odmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil svoj život alebo zdravie alebo ak by jeho splnením bezprostredne a vážne ohrozil život alebo zdravie jemu blízkej osoby.2)

(6) Ak podriadený prokurátor predpokladá, že splnenie pokynu by mohlo mať za následok vznik škody, je povinný upozorniť na to nadriadeného prokurátora.

(7) Ak podriadený prokurátor považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Žiadosť musí odôvodniť. Nadriadený prokurátor jeho žiadosti vyhovie a vybavením veci poverí iného prokurátora alebo ju vybaví sám.

(8) Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.

(9) Nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie občianskeho súdneho konania, nevstúpil do už začatého občianskeho súdneho konania, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní, nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora.

(10) Nadriadený prokurátor nemôže úkony, ktorých vykonanie podľa odsekov 8 a 9 nemôže uložiť podriadenému prokurátorovi, vykonať sám ani rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor; môže ich vykonať len bezprostredne nadriadený prokurátor.

§ 6a

(1) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva na návrh Komisie pre vydávanie stanovísk (ďalej len "komisia") generálny prokurátor stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov a asistentov prokurátora.

(2) Stanoviská podľa odseku 1 sa zverejňujú na webových sídlach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len "generálna prokuratúra") a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

(3) Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o stanoviskách vydaných podľa odseku 1, ako aj o návrhoch komisie, na základe ktorých nevydal stanovisko podľa odseku 1.

§ 6b

(1) Komisia sa skladá zo šiestich členov, z ktorých troch vymenúva a odvoláva generálny prokurátor a troch vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister spravodlivosti"). Za člena komisie možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena komisie, ktorá vykonáva právnickú prax aspoň desať rokov a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie.

(2) Zasadnutie komisie zvoláva aspoň raz za tri mesiace generálny prokurátor. Ak generálny prokurátor nezvolá zasadnutie komisie dlhšie ako tri mesiace, zvolá ho minister spravodlivosti.

(3) Člena komisie, ktorý vedie jej zasadnutie, určí generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti súčasne so zvolaním zasadnutia podľa odseku 2.

(4) Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov a návrh je schválený, ak zaň hlasovali aspoň štyria jej členovia.

DRUHÁ ČASŤ
POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ GENERÁLNEHO PROKURÁTORA


PRVÝ DIEL
POSTAVENIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA, VZNIK A ZÁNIK VÝKONU JEHO FUNKCIE


§ 7

(1) Generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu.

(2) Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada"). Funkčné obdobie generálneho prokurátora je sedem rokov; začína plynúť dňom vymenovania do funkcie generálneho prokurátora. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za generálneho prokurátora.

(3) Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov a aspoň päť rokov vykonával justičnú prax, ak s vymenovaním súhlasí. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.

(4) Generálny prokurátor skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a presadzovať a upevňovať zákonnosť."

(5) Zložením sľubu sa generálny prokurátor ujíma výkonu funkcie. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok neplatnosť vymenovania za generálneho prokurátora.

(6) Za justičnú prax podľa odseku 3 sa považuje prax prokurátora, sudcu alebo advokáta.

§ 8

(1) Výkon funkcie generálneho prokurátora sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie generálneho prokurátora len

a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(2) Generálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie generálneho prokurátora v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie generálneho prokurátora o jeho vzdaní sa funkcie doručené prezidentovi Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode o dni zániku výkonu funkcie generálneho prokurátora medzi prezidentom Slovenskej republiky a generálnym prokurátorom.

(3) Národná rada navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie, ak generálny prokurátor

a) bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
b) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu,
d) stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia,
e) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
f) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok,
g) bol v disciplinárnom konaní právoplatne uznaný vinným za spáchanie disciplinárneho previnenia a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie
1. odvolanie z funkcie generálneho prokurátora alebo
2. zbavenie výkonu funkcie prokurátora.
h) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(4) Generálny prokurátor je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o odvolaní z funkcie.

§ 9

(1) Ak generálny prokurátor

a) nie je vymenovaný,
b) je vymenovaný, ale ešte nezložil sľub,
c) svoju funkciu po čas dlhší ako 30 kalendárnych dní nevykonáva alebo
d) má pozastavený výkon svojej funkcie,
funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora. Inak prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

(2) Za prvého námestníka generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov a je aspoň päť rokov prokurátorom, ak s vymenovaním súhlasí.

(3) Prvého námestníka generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva generálny prokurátor.

(4) Generálny prokurátor vymenúva a odvoláva ďalších svojich námestníkov, vedúcich prokurátorov a ostatných prokurátorov.1)

DRUHÝ DIEL
PÔSOBNOSŤ GENERÁLNEHO PROKURÁTORA


§ 10

(1) Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, asistentov prokurátora a ostatných zamestnancov.

(2) Generálny prokurátor vydáva tiež právne a organizačné akty3) okrem stanovísk podľa § 6a.

§ 11

(1) Generálny prokurátor podáva národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Predsedovi národnej rady predkladá podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia.

(2) Generálny prokurátor môže podať národnej rade návrh na voľbu kandidátov za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd").

(3) Účasť generálneho prokurátora na schôdzach národnej rady a jej výborov upravuje osobitný zákon.4)

§ 12

Generálny prokurátor predkladá vláde Slovenskej republiky podnety na prijatie zákonov, ich zmeny a doplnenia.

§ 13

(1) Generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu

a) návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,
b) návrh na začatie konania o výklad ústavných zákonov, ak je vec sporná,
c) sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do národnej rady alebo do orgánu územnej samosprávy, alebo proti výsledku volieb,
d) sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť voľby a odvolania prezidenta Slovenskej republiky,
e) sťažnosť proti výsledku referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
f) návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia.

(2) Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu právnych predpisov je generálny prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko požiada predseda ústavného súdu.

(3) Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach preskúmania rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je generálny prokurátor povinný na základe vyžiadania predsedu ústavného súdu alebo predsedu senátu tohto súdu podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci.

§ 14

(1) Generálny prokurátor je oprávnený podávať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") podnety na zaujatie stanoviska na zabezpečenie jednotného výkladu zákona.

(2) Generálny prokurátor je oprávnený podávať najvyššiemu súdu podľa osobitných zákonov a za podmienok ustanovených týmito zákonmi aj

a) návrh na predĺženie väzby,
b) sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní,
c) mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom súdnom konaní,
d) návrh na uznanie právoplatného cudzieho rozhodnutia vo veciach manželských, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a vo veciach osvojenia dieťaťa,
e) návrh na rozpustenie politickej strany alebo politického hnutia a návrh na pozastavenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia.

(3) Generálny prokurátor sa môže zúčastniť na zasadnutí pléna najvyššieho súdu.

§ 15

(1) Za podmienok ustanovených osobitným zákonom generálny prokurátor vymenúva a odvoláva jedného člena a jeho náhradníka do komisie, ktorá rozhoduje o ochrane ohrozeného svedka, chráneného svedka a ich blízkych osôb.

(2) Ďalšie oprávnenia a povinnosti generálneho prokurátora ustanovujú osobitné zákony a medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

§ 16

Generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1. V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

TRETIA ČASŤ
PÔSOBNOSŤ PROKURÁTOROV


PRVÝ DIEL
PÔSOBNOSŤ PROKURÁTORA V TRESTNOM KONANÍ


§ 17

(1) Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.5)

(2) Prokurátor najmä

a) vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní,
b) podáva obžalobu,
c) dbá na zabezpečenie práv poškodeného v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.6)

(3) Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravuje osobitný zákon.7)

(4) Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora, aby v trestných veciach samostatne vykonával tieto úkony:

a) spisovanie zápisníc o ústne podaných oznámeniach o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin,
b) spisovanie záznamov o ústne podaných podnetoch na preskúmanie zákonnosti postupu alebo rozhodnutí súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
c) spisovanie návrhov na uplatnenie oprávnení prokurátora v jednoduchých veciach,
d) dožiadania v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach,
e) vyžadovanie predloženia spisov, dokladov a podania vysvetlení potrebných na výkon činnosti prokurátora,
f) doručovanie písomností prokuratúry osobám vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a spisovanie zápisnice o tomto úkone,
g) zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie o osvedčení pri podmienečnom zastavení trestného stíhania,
h) účasť na vypočúvaní svedkov,
i) vyhotovovanie výzvy na zaplatenie poriadkovej pokuty uloženej prokurátorom a opatrenia súvisiace s výkonom rozhodnutia o jej uložení,
j) účasť na úkonoch realizovaných policajtom v trestnom konaní v jednoduchých veciach,
k) účasť na úkonoch vykonávaných prokurátorom pri výkone dozoru v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená,
l) vyhotovovanie evidenčných listov,
m) rozhodovanie o trovách trestného konania,
n) rozhodovanie o znalečnom, tlmočnom a o svedočnom,
o) príprava rozhodnutí,
p) skutkový a právny rozbor veci; tento vykoná s návrhom na ďalší postup v konaní a s odkazom na pramene práva, literatúru a judikatúru súdov, z ktorej vychádzal,
q) iné úkony podľa osobitných predpisov.5)

DRUHÝ DIEL
DOZOR PROKURÁTORA NAD ZACHOVÁVANÍM ZÁKONNOSTI V MIESTACH, KDE SÚ DRŽANÉ OSOBY POZBAVENÉ OSOBNEJ SLOBODY ALEBO OSOBY, KTORÝCH OSOBNÁ SLOBODA JE OBMEDZENÁ


§ 18

(1) Prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

(2) Prokurátor je povinný

a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,
b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,
c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom,
d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

(3) Príkaz prokurátora vydaný podľa odseku 2 písm. b) alebo c) musí obsahovať

a) označenie a služobné zaradenie prokurátora, ktorý príkaz vydáva,
b) deň a miesto vydania príkazu,
c) výslovné označenie "príkaz prokurátora",
d) označenie orgánu vykonávajúceho správu miesta uvedeného v odseku 1, ktorému je príkaz určený,
e) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto narodenia osoby držanej v mieste uvedenom v odseku 1, ktorej sa príkaz týka,
f) výrok príkazu s uvedením zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa príkaz vydáva,
g) rozhodnutie, proti ktorému príkaz smeruje alebo ktoré bolo porušené,
h) odôvodnenie príkazu,
i) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)

(4) Prokurátor doručí príkaz, ktorý vydal, orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného v odseku 1 a osobe, ktorej sa príkaz týka; v prípade jej prepustenia na slobodu doručí príkaz aj súdu alebo inému štátnemu orgánu, ak vo veci rozhodol. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, vydá prokurátor príkaz ústne a jeho písomné vyhotovenie doručí orgánu vykonávajúcemu správu miesta uvedeného v odseku 1 do 24 hodín.

(5) Pri vykonávaní dozoru je prokurátor oprávnený

a) navštevovať miesta uvedené v odseku 1 v ktoromkoľvek čase, pričom má voľný prístup do všetkých ich priestorov,
b) nazerať do dokladov súvisiacich s pozbavením alebo obmedzením osobnej slobody,
c) hovoriť s osobami držanými v miestach uvedených v odseku 1 bez prítomnosti iných osôb,
d) preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom,
e) žiadať od zamestnancov orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú.

(6) Zamestnanci orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 sú povinní vykonať príkazy prokurátora, umožniť mu plnenie jeho povinností a uplatnenie jeho oprávnení.

(7) Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných zákonov.9)

TRETÍ DIEL
PÔSOBNOSŤ PROKURÁTORA V OBČIANSKOM SÚDNOM KONANÍ


§ 19

(1) Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v občianskom súdnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.10)

(2) Ak tak ustanovuje osobitný zákon, prokurátor je oprávnený

a) podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania,
b) vstúpiť do už začatého občianskeho súdneho konania,
c) zastupovať štát v konaní pred súdom,
d) podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu v občianskom súdnom konaní.

(3) Práva a povinnosti prokurátora v konaní pred súdom upravuje osobitný zákon.11)

(4) Prokurátor môže poveriť asistenta prokurátora, aby v iných ako trestných veciach samostatne vykonával tieto úkony:

a) spisovanie návrhov na uplatnenie oprávnení prokurátora v jednoduchých veciach,
b) potvrdzovanie prijatia oznámení a podnetov ich pisateľom a oznamovanie lehôt určených na ich vybavenie,
c) spisovanie záznamov o podanom vysvetlení,
d) vyžadovanie vypožičania spisov, dokladov a podania vysvetlení od orgánov verejnej správy, fyzických osôb a právnických osôb,
e) dožiadania v jednoduchých veciach a vybavovanie dožiadaní v jednoduchých veciach,
f) vyhotovovanie evidenčných listov.

ŠTVRTÝ DIEL
DOZOR PROKURÁTORA NAD ZACHOVÁVANÍM ZÁKONNOSTI ORGÁNMI VEREJNEJ SPRÁVY


Prvý oddiel
Rozsah pôsobnosti prokurátora


§ 20

(1) Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

(2) Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú

a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy,
c) štátne orgány a iné právnické osoby, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, 12)
d) právnické osoby, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy; dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy prokurátor nevykonáva, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(3) Pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.

(4) Prokurátor s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu30a) vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov aj v ozbrojených silách. Túto právomoc vykonáva aj na území iného štátu v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve.12a)

§ 21

(1) Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

a) preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,
2. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (ďalej len "opatrenie"),
3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach13) v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie"),
4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí,

b) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,
c) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

(2) Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú:

a) protest prokurátora,
b) upozornenie prokurátora,
c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.14)

(3) Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov.15)

Druhý oddiel
Protest prokurátora


Základné ustanovenia o proteste prokurátora
§ 22

(1) Prokurátor je oprávnený podať protest proti

a) všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, a to

1. vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú osobitný zákon splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu,
2. všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy,
3. všeobecne záväznému právnemu predpisu orgánu miestnej štátnej správy,

b) opatreniu,
c) rozhodnutiu,
ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

(2) Protest prokurátora obsahuje

a) označenie prokurátora, ktorý protest podáva,
b) označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný,
c) výslovné označenie "protest prokurátora",
d) označenie všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, proti ktorému sa protest podáva,
e) označenie orgánu verejnej správy, ktorý vydal všeobecne záväzný právny predpis, opatrenie alebo rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje,
f) označenie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu alebo opatrenia, proti ktorému protest smeruje; ak ide o protest proti rozhodnutiu, stručný obsah výroku rozhodnutia,
g) odôvodnenie,
h) presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím porušený,
i) návrh na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
j) dátum a miesto vypracovania protestu,
k) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)

(3) Prokurátor môže podaný protest vziať späť.

(4) Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora môže prokurátor podať nový protest.

§ 23

Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje protest prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.

§ 24

(1) Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.16)

§ 25
Protest prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu

(1) Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.

(2) Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu.

(3) Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(4) Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, alebo v ustanovenej lehote vôbec o proteste nerozhodne, môže generálny prokurátor podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.15)

(5) Návrh na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov15) môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.

§ 26
Protest prokurátora proti opatreniu

(1) Protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.

(2) Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(3) Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, je povinný do 30 dní od doručenia protestu predložiť protest spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu určenému osobitným predpisom;17) ústredný orgán štátnej správy predloží protest prokurátora na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky.

(4) Ak orgán verejnej správy v ustanovenej lehote protestu prokurátora nevyhovie ani v tejto lehote protest nepredloží na rozhodnutie orgánu uvedenému v odseku 3, prokurátor môže podať protest orgánu uvedenému v odseku 3.

(5) Orgán uvedený v odseku 3 je povinný o proteste prokurátora rozhodnúť do 30 dní od predloženia protestu na rozhodnutie orgánom verejnej správy (odsek 3) alebo do 30 dní od podania protestu prokurátorom (odsek 4).

(6) Ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu.

(7) Ak obec (mestská časť, mesto) nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie obecného zastupiteľstva (miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva), môže prokurátor podať na súd návrh podľa osobitného zákona18) na zrušenie tohto uznesenia.

(8) Rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste rozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému bol podaný protest.

(9) Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať ani podať rozklad.

(10) Účinnosť opatrenia, proti ktorému bol podaný protest prokurátora, sa pozastavuje uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu (odsek 2); podľa takého opatrenia nemožno postupovať až do rozhodnutia o proteste prokurátora orgánom uvedeným v odseku 3.

§ 27
Protest prokurátora proti rozhodnutiu

(1) Na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie,
b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,
c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 16)
d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste,
e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania.

(2) Ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.19)

(3) Ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nevzťahuje na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávy, ak o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Obec rozhodne o proteste prokurátora do 30 dní od doručenia protestu.

Tretí oddiel
Upozornenie prokurátora


§ 28

(1) Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

(2) Upozornenie prokurátora obsahuje

a) označenie prokurátora, ktorý upozornenie podáva,
b) označenie orgánu verejnej správy, ktorému je upozornenie adresované,
c) výslovné označenie "upozornenie prokurátora",
d) presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol postupom alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušený alebo ktorého zachovávanie je ohrozované,
e) skutkové odôvodnenie,
f) právny rozbor príčin a dosahu porušovania zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
g) návrh opatrení na odstránenie porušenia zákonnosti,
h) dátum a miesto vypracovania upozornenia,
i) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.8)

§ 29

(1) Prokurátor podáva upozornenie spravidla orgánu, proti ktorého postupu alebo nečinnosti upozornenie smeruje. Upozornenie však môže podať aj bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu, ktorý je oprávnený vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie aj jeho bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu.

(2) Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo v tej istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu. O prijatých opatreniach je povinný informovať v rovnakej lehote prokurátora.

(3) Bezprostredne nadriadený orgán a dozerajúci orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora orgánom verejnej správy alebo prokurátorom. V tej istej lehote je povinný informovať prokurátora o prijatých opatreniach.

(4) Orgán verejnej správy, ktorý vybavuje upozornenie prokurátora, je povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní upozornenia, ak o to prokurátor požiada.

Štvrtý oddiel
Previerky zachovávania zákonnosti


§ 30

(1) Prokurátor je oprávnený vykonávať v orgánoch verejnej správy previerky dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v skončených veciach (ďalej len "previerka"). Prokurátor môže previerku vykonať spoločne aj s iným štátnym orgánom, najmä s kontrolnými orgánmi a inšpekčnými orgánmi, ak na zistenie, či bola porušená zákonnosť, sú potrebné osobitné odborné znalosti z inej oblasti ako právnej.

(2) Prokurátor je pri vykonávaní previerky oprávnený

a) vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,
b) vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorá je predmetom previerky.

(3) Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť prokurátorovi primerané podmienky na vykonanie previerky a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť tak, aby mohol riadne vykonať previerku.

(4) Prokurátor je pri vykonávaní previerky povinný

a) oznámiť orgánu verejnej správy najneskôr pri začatí previerky predmet a účel previerky,
b) vydať orgánu verejnej správy potvrdenie o prevzatí spisov na preskúmanie,
c) zabezpečiť riadnu ochranu spisov prevzatých na preskúmanie pred ich stratou, zničením, poškodením a zneužitím,
d) vrátiť bez zbytočného odkladu spisy orgánu verejnej správy, ak ich už nepotrebuje,
e) vyhotoviť protokol o vykonaní previerky,
f) prerokovať obsah protokolu o vykonaní previerky s vedúcim orgánu verejnej správy a oboznámiť ho o návrhoch opatrení, ktoré na základe previerky mieni vykonať; o prerokovaní obsahu protokolu vyhotoví zápisnicu,
g) odovzdať jedno vyhotovenie protokolu o vykonaní previerky a jeho súčastí orgánu verejnej správy.

(5) Orgán verejnej správy je oprávnený počas previerky, najneskôr však do 14 dní od doručenia zápisnice o prerokovaní obsahu protokolu o vykonaní previerky, podať písomné námietky proti pravdivosti a preukázateľnosti zistení prokurátora. Prokurátor opodstatnenosť námietok preverí a výsledok písomne oznámi orgánu verejnej správy. Námietky orgánu verejnej správy proti zisteniam prokurátora a oznámenie prokurátora o výsledku preverenia námietok sú súčasťou protokolu o vykonaní previerky.

(6) Protokol o vykonaní previerky obsahuje

a) označenie prokurátora, ktorý previerku vykonal,
b) označenie orgánu verejnej správy, v ktorom prokurátor vykonal previerku,
c) predmet a účel previerky,
d) miesto a čas vykonania previerky,
e) označenie preverovaného obdobia,
f) opis zistených skutočností a presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol porušený,
g) dátum a miesto vypracovania protokolu,
h) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom, 8)
i) prílohy.

(7) Ustanoveniami odsekov 2 až 6 nie je dotknutá ochrana utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu.20)

ŠTVRTÁ ČASŤ
VYBAVOVANIE PODNETOV A SÚČINNOSŤ PRI PLNENÍ ÚLOH PROKURATÚRY


PRVÝ DIEL
VYBAVOVANIE PODNETOV


§ 31

(1) Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

(2) Podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "podávateľ podnetu"), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

(3) Podnetom na účely tohto zákona nie je podanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.21)

(4) Na doručovanie pri vybavovaní podnetov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.22)

§ 32

(1) Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Vedúci služobného úradu prokurátora23) je povinný zabezpečiť prijímanie podnetov v úradných hodinách.

(2) Prijatie písomného podnetu prokurátor potvrdí. Ak písomne podaný podnet nebol podaný osobne, doručenie podnetu potvrdí prokurátor podávateľovi podnetu najneskôr do 10 dní od jeho doručenia. Ústne podaný podnet spíše do zápisnice; na žiadosť podávateľa podnetu mu poskytne odpis zápisnice.

(3) Ak na vybavenie podnetu je príslušný iný prokurátor alebo iný orgán, prokurátor, ktorý prijal podnet, bez zbytočného odkladu, najneskôr do 10 dní od doručenia podnetu, postúpi podnet na vybavenie príslušnému orgánu alebo príslušnému prokurátorovi. Túto skutočnosť súčasne písomne oznámi podávateľovi podnetu.

§ 33

(1) Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

(2) Prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

§ 34

(1) Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

(2) Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

(3) Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o výsledku vybavenia pôvodného podnetu.

§ 35

(1) Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

(2) Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

(3) Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

§ 36

(1) Prokurátor môže požiadať podávateľa podnetu o podanie vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu, ak ju má podávateľ podnetu vo svojej dispozícii.

(2) Ak podávateľ podnetu žiadosti prokurátora o podanie vysvetlenia alebo o predloženie písomnosti potrebnej na vybavenie podnetu nevyhovie a bez takého vysvetlenia alebo písomnosti nemožno vo vybavovaní veci pokračovať, prokurátor konanie o podnete skončí bez vybavenia podnetu, o čom podávateľa podnetu písomne vyrozumie.

(3) Prokurátor je oprávnený požadovať vysvetlenie a predloženie písomnosti aj od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nie je podávateľom podnetu, ak bez takého vysvetlenia alebo písomnosti podnet nemožno vybaviť. Vysvetlenie môže odoprieť fyzická osoba, ktorá by jeho podaním porušila štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebola zbavená podľa zákona, a osoba, ktorá by podaním vysvetlenia porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Vysvetlenie môže odoprieť aj fyzická osoba, ak by jeho podaním vystavila seba alebo blízku osobu2) nebezpečenstvu trestného stíhania.

(4) Osobu uvedenú v odseku 3 musí prokurátor predvolať písomne; iba v naliehavých prípadoch môže prokurátor predvolanie uskutočniť telefonicky alebo podobným účinným spôsobom. Písomné predvolanie musí byť predvolávanej osobe doručené do vlastných rúk najmenej tri dni pred vykonaním úkonu. Ak sa fyzická osoba, ktorej bolo doručené písomné predvolanie, bez ospravedlnenia alebo bez závažného dôvodu k prokurátorovi opätovne nedostaví, môže ju prokurátor dať predviesť, ak ju na možnosť predvedenia upozornil v písomnom predvolaní. O predvedenie prokurátor požiada príslušný útvar Policajného zboru. Trovy predvedenia uhradí predvedený. Ak to pomery predvedeného nedovoľujú, trovy predvedenia znáša štát.

(5) Prokuratúra uhradí preukázané cestovné výdavky, ušlý zárobok a v prípade predchádzajúceho súhlasu prokurátora aj iné hotové výdavky osobe uvedenej v odseku 3, ak ich uplatní do troch dní odo dňa, keď sa k prokurátorovi dostavila. Takýto nárok nemá ten, kto sa k prokurátorovi dostavil vo vlastnom záujme alebo bol predvedený pre svoje protiprávne konanie.

(6) Na cestovné výdavky podľa odseku 5 sa vzťahuje osobitný zákon.24)

DRUHÝ DIEL
SÚČINNOSŤ PRI PLNENÍ ÚLOH PROKURATÚRY


§ 37

(1) Orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu podávajú vysvetlenia, v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených veciach mu umožňujú nahliadnuť do spisov, a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré sú predmetom konkrétneho konania.

(2) Na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny.

(3) Prokurátorom poskytujú súčinnosť pri plnení úloh aj notári a súdni exekútori v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.25)

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa nevzťahujú na veci operačnej a mobilizačnej povahy.

§ 37a

V rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh ustanovených zákonom má prokurátor právo na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon.25a)

PIATA ČASŤ
ORGANIZÁCIA A RIADENIE PROKURATÚRY



§ 38
Sústava prokuratúry

(1) Prokuratúru tvoria tieto štátne orgány:
a) generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l),
b) krajské prokuratúry,
c) okresné prokuratúry.

(2) Krajské prokuratúry a okresné prokuratúry sú rozpočtové organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami napojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry.

§ 39
Sídla prokuratúr a ich územná pôsobnosť

(1) Sídlom generálnej prokuratúry je Bratislava.

(2) Sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov, 27) ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Generálny prokurátor môže zriadiť pobočku okresnej prokuratúry alebo krajskej prokuratúry v rámci jej územného obvodu aj mimo jej sídla určeného podľa odseku 2.

(4) Generálny prokurátor môže určiť sídlo okresnej prokuratúry v Bratislave v inej mestskej časti na území mesta; jej územný obvod sa tým nezmení.

Generálna prokuratúra
§ 40

(1) Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry.

(2) Generálna prokuratúra

a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,
b) riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr,
c) dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými prokuratúrami,
d) vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním podľa osobitného zákona, 28)
e) plní úlohy v oblasti informačného systému verejnej správy podľa osobitného zákona, 28a) spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém prokuratúry a v spolupráci s podriadenými prokuratúrami zabezpečuje prevádzku a ochranu ich informačných systémov,
f) plní ďalšie úlohy podľa pokynov generálneho prokurátora.

§ 41

Na čele generálnej prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov, 29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť generálnej prokuratúry a činnosť ostatných prokuratúr.

§ 42
Krajská prokuratúra

(1) Krajská prokuratúra je nadriadený orgán okresných prokuratúr, ktoré patria do jej územnej pôsobnosti.

(2) Krajská prokuratúra

a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti krajského prokurátora,
b) riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených okresných prokuratúr,
c) dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými okresnými prokuratúrami,
d) prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a zabezpečuje ich vybavenie,
e) plní ďalšie úlohy podľa pokynov krajského prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.

(3) Na čele krajskej prokuratúry je krajský prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov, 29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť krajskej prokuratúry a podriadených okresných prokuratúr. Za svoju činnosť zodpovedá generálnemu prokurátorovi.

§ 43
Okresná prokuratúra

(1) Okresná prokuratúra
a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,
b) prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a zabezpečuje ich vybavenie,
c) plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.

(2) Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov, 29) určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.

Osobitné ustanovenia o organizácii
prokuratúry v čase vojny
alebo vojnového stavu
§ 44

(1) V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov okresných prokuratúr s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu30a) prokurátormi ostatných okresných prokuratúr.

(2) V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty prokurátorov krajskej prokuratúry s pôsobnosťou v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu30a) prokurátormi ostatných krajských prokuratúr.

(3) Určené počty prokurátorov, ktorí vykonávajú svoju právomoc v trestnom konaní vo veciach podľa osobitného predpisu, 30a) sa v čase vojny alebo vojnového stavu zvyšujú na dvojnásobok, ak generálny prokurátor po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak.

(4) Zoznam prokurátorov okresných prokuratúr a krajských prokuratúr, ktorí majú podľa odsekov 1 až 3 v čase vojny a vojnového stavu vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúrach uvedených v odsekoch 1 a 2, vyhotovuje vždy k 1. januáru kalendárneho roka generálny prokurátor po dohode s príslušnými krajskými prokurátormi.

§ 45

Prokuratúry uvedené v § 44 ods. 1 môžu v čase vojny alebo vojnového stavu vykonávať svoju pôsobnosť aj mimo svojho územného obvodu.

ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA


Príslušnosť prokurátora
§ 46

(1) Na konanie pred najvyšším súdom je príslušný generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry.

(2) Na konanie pred Špecializovaným trestným súdom je príslušný špeciálny prokurátor a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

(3) Na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry.

(4) Na konanie v druhom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu30a) je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako tento súd.

(5) Na konanie pred okresným súdom je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

(6) Na konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu30a) je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako tento súd.

(7) Vecná a miestna príslušnosť prokurátorov uvedených v odsekoch 1 až 6 v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní sa určuje podľa príslušnosti súdov.31)

§ 47

(1) Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

(2) Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

§ 48

(1) Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje obvod krajskej prokuratúry, je príslušný generálny prokurátor a v rozsahu ním určenom ostatní prokurátori.

(2) Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje obvod okresnej prokuratúry, je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

(3) Na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti ostatnými orgánmi je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

(4) Miestne príslušný na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti je prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán, nad ktorým sa vykonáva dozor.

§ 49

Na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor, ktorý je príslušný na vykonanie opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.

§ 50

Spory o príslušnosť medzi prokurátormi rozhoduje
a) generálny prokurátor, ak je jedným z prokurátorov prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry,
b) ich najbližšie spoločne nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2) v ostatných prípadoch.

§ 51

Na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry môže výnimočne a len v jednotlivej veci generálny prokurátor a v rozsahu svojej pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až 50. Vo veciach, ktoré nepatria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, môže generálny prokurátor takto postupovať a určiť, že na konanie je príslušný špeciálny prokurátor len s prechádzajúcim písomným súhlasom špeciálneho prokurátora; súhlas možno vziať späť písomným vyhlásením, ak pominú dôvody určenia výnimky z ustanovení § 46 až 50.

§ 52
Vylúčenie prokurátora

(1) Prokurátor musí byť vylúčený z konania a rozhodovania veci a z vybavovania podnetu, ak so zreteľom na jeho pomer k prejednávanej veci, účastníkom konania, stranám v konaní alebo k ich zástupcom, alebo k podávateľovi podnetu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2) Postup pri vylúčení prokurátora v trestnom konaní ustanovuje osobitný zákon.32)

(3) V ostatných prípadoch prokurátor, len čo sa dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to svojmu bezprostredne nadriadenému prokurátorovi (§ 53 ods. 1), ktorý najneskôr do troch dní rozhodne o tom, či je prokurátor vylúčený, a urobí potrebné opatrenia. Bezprostredne nadriadený prokurátor rozhoduje o vylúčení prokurátora aj na základe námietky uplatnenej dotknutou osobou uvedenou v odseku 1.

§ 53
Bezprostredne nadriadený prokurátor

(1) Bezprostredne nadriadeným prokurátorom je

a) generálny prokurátor, ak ide o námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora,
b) príslušný vedúci prokurátor generálnej prokuratúry, 29) ak ide o ostatných prokurátorov generálnej prokuratúry,
c) príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry alebo príslušného okresného prokurátora,
d) príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry.

(2) Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie7) používa pojem orgán bezprostredne nadriadený, rozumie sa tým, ak ide o prokurátora, bezprostredne nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1.

§ 54
Nadriadený prokurátor

(1) Nadriadeným prokurátorom uvedeným v § 6 je generálny prokurátor a

a) príslušný vedúci prokurátor, 29) ak ide o prokurátora generálnej prokuratúry,
b) prokurátor generálnej prokuratúry, ak ide o krajského prokurátora,
c) prokurátor generálnej prokuratúry a príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry,
d) prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor a prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry, ak ide o okresného prokurátora,
e) prokurátor generálnej prokuratúry, príslušný krajský prokurátor, prokurátor príslušnej krajskej prokuratúry a príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry.

(2) Na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a) generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry,
b) špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,
c) príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry.

(3) Tam, kde sa v osobitnom zákone upravujúcom trestné konanie7) používa pojem nadriadený orgán prokurátora, rozumie sa tým nadriadený prokurátor uvedený v odseku 2.

§ 55
Nazeranie do spisu

Nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

Centrálny informačný systém prokuratúry
§ 55a

(1) Prokuratúra spracúva informácie, osobné údaje a iné údaje (ďalej len "údaje"), ktoré sú potrebné na plnenie jej úloh ustanovených zákonom v trestnom konaní, súdnom konaní, správnom konaní, v konaní pred ústavným súdom, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, pri právnom styku s cudzinou a pri plnení ďalších úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov.

(2) Údaje sú súčasťou Centrálneho informačného systému prokuratúry (ďalej len "centrálny informačný systém"). Centrálny informačný systém je informačným systémom verejnej správy.28a)

(3) Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje generálna prokuratúra v spolupráci s podriadenými prokuratúrami.

(4) Údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému sa vedú v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Poskytovanie a sprístupňovanie údajov z centrálneho informačného systému alebo ich príjem sa môže uskutočňovať aj v elektronickej podobe.

(5) Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých, vytvorené a spravované generálnou prokuratúrou, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému, sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce z osobitného predpisu33) vykonáva generálna prokuratúra.

§ 55aa

Údaje z centrálneho informačného systému využíva generálna prokuratúra a ostatné prokuratúry pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému poskytuje generálna prokuratúra a ostatné prokuratúry Policajnému zboru, súdom, ústavnému súdu a subjektom, o ktorých tak ustanoví zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "príjemca"); pri ich poskytovaní sa postupuje podľa tohto zákona a osobitných predpisov.35)

Prenos, poskytovanie a spracúvanie
osobných údajov v rámci justičnej
spolupráce v trestnoprávnych veciach
§ 55ab

Ustanovenia § 55ac až 55ag sa použijú iba v prípadoch, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi Európskej únie, orgánom Európskej únie alebo orgánom vytvoreným spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len "príslušný orgán").

§ 55ac

(1) Na prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach tvoriacich súčasť centrálneho informačného systému sa vzťahuje osobitný predpis, 36) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Generálna prokuratúra v spolupráci s ostatnými prokuratúrami aspoň raz za 12 mesiacov preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh prokuratúry. Ak generálna prokuratúra preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že nie sú potrebné na plnenie úloh prokuratúry, bezodkladne takéto osobné údaje zlikviduje alebo anonymizuje.

(3) Ak by likvidácia alebo anonymizácia osobných údajov podľa odseku 2 mohla ohroziť práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby, možno osobné údaje blokovať;36a) spracúvať ich však možno len na účel, ktorý zabránil ich likvidácii.

§ 55ad

(1) Prokuratúra prijíma potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné alebo aktuálne. Ak dôjde k poskytnutiu alebo sprístupneniu nepravdivých, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov, prokuratúra je povinná bez zbytočného odkladu informovať všetkých príjemcov, ktorým také osobné údaje poskytla.

(2) Pri poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov príslušnému orgánu sa určí účel poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov a podľa potreby ďalšie obmedzenia spracúvania osobných údajov poskytnutých alebo sprístupnených, ak je to odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, prebiehajúcim odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo aj zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje.

(3) Obmedzením spracúvania osobných údajov podľa odseku 2 sa rozumie aj určenie lehoty, po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje.

(4) O každom poskytnutí osobných údajov podľa § 55aa ods. 1 sa vyhotovuje úradný záznam, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému.

§ 55ae

(1) Osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené príslušným orgánom môže prokuratúra spracúvať okrem účelu, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené, aj na účel
a) stíhania iných trestných činov, ako sú tie, kvôli ktorým sa osobné údaje poskytli,
b) výkonu trestu,
c) iného súdneho konania, ktoré priamo súvisí so stíhaním trestného činu alebo s výkonom trestu,
d) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku alebo
e) vymedzený v súhlase členského štátu, ktorý osobné údaje poskytuje alebo vymedzený v súhlase dotknutej fyzickej osoby,
f) ich ďalšieho historického, vedeckého alebo štatistického spracúvania.36b)

(2) Ak príslušný orgán poskytne osobné údaje bez požiadania, prokuratúra preverí, či sú tieto údaje potrebné na účel, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené. Ak príslušný orgán poskytne nepravdivé, neúplné alebo neaktuálne osobné údaje, musia sa tieto bezodkladne opraviť, zlikvidovať alebo zablokovať.

(3) Na žiadosť príslušného orgánu ho prokuratúra oboznámi so spracúvaním ním poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.

(4) Na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon a osobitný predpis;36a) tým nie je dotknuté právo príslušného orgánu určiť obmedzenia spracovania týchto osobných údajov. Ak o to príslušný orgán požiada, prokuratúra neinformuje dotknutú fyzickú osobu o zhromažďovaní alebo spracúvaní ním poskytnutých osobných údajov bez jeho predchádzajúceho súhlasu.

§ 55af

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno ďalej poskytnúť alebo sprístupniť tretím štátom alebo medzinárodným orgánom, len ak
a) je to nevyhnutné na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na výkon trestov,
b) prijímajúci orgán v treťom štáte alebo prijímajúci medzinárodný orgán zodpovedá za predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestov,
c) príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich ďalším poskytnutím alebo sprístupnením orgánom v treťom štáte a
d) dotknutý tretí štát alebo medzinárodný orgán zaručí primeranú úroveň ochrany pri plánovanom spracúvaní týchto údajov; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.36c)

(2) Poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov bez súhlasu príslušného orgánu podľa odseku 1 písm. c) je prípustné len vtedy, ak je nevyhnutné na to, aby sa predišlo bezprostrednému a závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo záujmov členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu, a ak sa predchádzajúci súhlas nedá získať včas; tento spôsob poskytnutia osobných údajov musí byť príslušnému orgánu zodpovednému za vydanie súhlasu bezodkladne oznámený.

§ 55ag

Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno poskytnúť alebo sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, ak príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich poskytnutím alebo sprístupnením, ich poskytnutiu alebo sprístupneniu nebránia práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby a s prihliadnutím na okolnosti prípadu je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné v záujme
a) plnenia úloh prokuratúry ustanovených zákonom,
b) predchádzania trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu, prípadne výkonu trestov alebo
c) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku.

Osobitné ustanovenia o Úrade špeciálnej prokuratúry
§ 55b

(1) Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.

(2) Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry uvedenú v odseku 1 vykonávajú prokurátori Úradu Špeciálnej prokuratúry; pri plnení úloh postupujú podľa osobitného zákona.7)

§ 55c

Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá je súčasťou správy o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti.

§ 55d

(1) Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor riadi činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor je námestníkom generálneho prokurátora.

(2) Špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený

a) uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného,
b) vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

(3) Vznik oprávnenia a zánik oprávnenia vykonávať funkciu špeciálneho prokurátora upravuje osobitný zákon.37)

§ 55e

(1) Špeciálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej len "osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry"). Na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor oprávnený vydávať príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry.

(2) Počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry v členení podľa funkcií určuje vláda Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora.

§ 55f

(1) Prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry môže byť iba prokurátor generálnej prokuratúry, ktorého vymenúva do tejto funkcie generálny prokurátor podľa osobitného zákona.38)

(2) Štátneho zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere vymenúva do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Ak ide o preloženie štátneho zamestnanca39) na výkon štátnej služby na generálnu prokuratúru v Úrade špeciálnej prokuratúry, o preložení štátneho zamestnanca rozhoduje generálny prokurátor po dohode s príslušným vedúcim služobného úradu a na návrh špeciálneho prokurátora. Štátnym zamestnancom v Úrade špeciálnej prokuratúry môže byť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe. Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo preložiť na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry iba s jeho súhlasom.

(3) Zamestnanca vo verejnej službe prideľuje na Úrad špeciálnej prokuratúry generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Na pridelenie zamestnanca vo verejnej službe na Úrad špeciálnej prokuratúry sa vyžaduje jeho súhlas.

§ 55g

(1) Vymenovať do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry alebo prideliť na výkon funkcie v tomto úrade možno len osobu, ktorá je držiteľom osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami40) stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, a ak ide o prokurátora, stupňa utajenia Prísne tajné.

(2) Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry musí byť po celý čas výkonu funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry osobou oprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, a ak ide o prokurátora, stupňa utajenia Prísne tajné.

§ 55h

(1) Osobu určenú na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry môže odvolať z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry iba generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora, a to aj bez uvedenia dôvodu.

(2) Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry môže kedykoľvek písomne požiadať generálneho prokurátora o uvoľnenie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Generálny prokurátor ju z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry uvoľní najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadala o uvoľnenie z funkcie.

(3) Oprávnenie vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zanikne osobe určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry

a) dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 1,
b) dňom doručenia rozhodnutia o uvoľnení z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry podľa odseku 2, ak v rozhodnutí o uvoľnení z funkcie nie je uvedený neskorší deň,
c) dňom zániku alebo skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru podľa osobitného zákona.41)

(4) Na zmenu, skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.42)

(5) Na dočasné pridelenie, zánik a skončenie pracovného pomeru zamestnanca vykonávajúceho verejnú službu na generálnej prokuratúre v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.43)

(6) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Na zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.44)

§ 55i

(1) Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry je povinná zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6), o veciach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ak nebola tejto povinnosti zbavená podľa zákona.

(2) Zbaviť mlčanlivosti osobu určenú na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry o veciach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, môže iba generálny prokurátor, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6).

§ 55j

(1) Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry má právo v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie ochrany svojej osoby, ochrany jej blízkych osôb45) a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany. Minister vnútra Slovenskej republiky na základe žiadosti generálneho prokurátora vydá rozhodnutie o bezplatnom zaistení bezpečnosti osôb a obydlia Policajným zborom. Ostatné náklady spojené so zabezpečením ochrany osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry znáša generálna prokuratúra.

(2) Bez súhlasu osoby určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry nemožno zverejňovať jej podobizeň a pobyt; to sa vzťahuje aj na jej blízke osoby, ak je to potrebné na účinnú ochranu osoby určenej na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a jej blízkych osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry má právo aj na primerané utajenie údajov o svojej osobe a jej blízkych osobách.

(3) Práva uvedené v odsekoch 1 a 2 má v odôvodnených prípadoch osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 55h ods. 3 a 6).

§ 55k

(1) Generálna prokuratúra vystaví osobám určeným na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry služobný preukaz Úradu špeciálnej prokuratúry.

(2) Služobný preukaz Úradu špeciálnej prokuratúry je verejná listina, ktorou osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry preukazuje svoju totožnosť, funkciu a príslušnosť k Úradu špeciálnej prokuratúry.

(3) Pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry preukázať namiesto služobného preukazu Úradu špeciálnej prokuratúry spôsobom ustanoveným v osobitnom zákone.46)

§ 55l

(1) Policajný zbor, Železničná polícia, Slovenská informačná služba, Zbor väzenskej a justičnej stráže, orgány štátnej správy v colníctve, daňové orgány, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, orgány verejnej správy v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu, ostatné štátne orgány, obce, vyššie územné celky a iné právnické osoby, ako aj fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť Úradu špeciálnej prokuratúry pri plnení jeho úloh a neodkladne vybavovať jeho dožiadania, poskytovať mu požadované informácie, posudky, odborné vyjadrenia, listiny a spisy.

(2) Fyzická osoba môže odoprieť poskytnutie požadovanej informácie, ak by jej poskytnutím porušila štátom uznanú alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, ak tejto povinnosti nebola zbavená podľa zákona, a osoba, ktorá by podaním informácie porušila spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá jej bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Podanie informácie môže odoprieť aj fyzická osoba, ak by jej podaním vystavila seba alebo blízku osobu45) nebezpečenstvu trestného stíhania.

(3) Úrad špeciálnej prokuratúry môže získané informácie, posudky, odborné vyjadrenia, listiny a spisy použiť iba na plnenie svojich úloh a je povinný ich chrániť pred vyzradením a zneužitím.

(4) Ak na objasnenie skutočnosti dôležitej pre plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sú potrebné odborné znalosti, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a orgány štátnej správy, najmä v oblasti colníctva, daní a finančnej kontroly, sú povinné poskytnúť v nevyhnutnom počte a časovom rozsahu Úradu špeciálnej prokuratúry svojich zamestnancov. Plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry sa posudzuje ako plnenie úloh ich zamestnávateľa. Zamestnanci počas plnenia úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry nepodliehajú ohľadom ich plnenia pokynom svojho zamestnávateľa.

§ 55m
Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí


(1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

(2) Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3) Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.

(4) Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna prokuratúra na svojom webovom sídle.


(5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona47) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.

(6) Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.47)

SIEDMA ČASŤ
PRECHODNÉ, ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA


§ 56
Prechodné ustanovenia

(1) Funkčné obdobie generálneho prokurátora, ktorý vykonáva funkciu v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, sa skončí uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol do funkcie generálneho prokurátora vymenovaný.

(2) Zloženie sľubu podľa doterajšieho zákona generálnym prokurátorom, ktorý vykonáva funkciu v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, sa považuje za zloženie sľubu podľa tohto zákona, ak ho generálny prokurátor nevypovie do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3) Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(4) Vybavovanie podnetu podaného pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

§ 56a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

Na konanie vo veciach podľa § 567f ods. 1 a 2 Trestného poriadku je príslušný špeciálny prokurátor a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. októbra 2011
§ 56aa

Ustanovenie § 7 ods. 2 posledná veta sa nepoužije, ak ide o osobu, ktorá bola vymenovaná do funkcie generálneho prokurátora pred 1. októbrom 2011.

§ 56ab

(1) Generálny prokurátor a minister spravodlivosti sú povinní vymenovať prvých členov komisie (§ 6b) do 31. októbra 2011.

(2) Prvé zasadnutie komisie podľa § 6b zvolá minister spravodlivosti do troch mesiacov od vymenovania prvých členov komisie.

§ 56ac
Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. novembra 2011

(1) Výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry v trestných veciach podľa osobitného predpisu30a) a práva a povinnosti zo služobných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb prechádzajú k 1. novembru 2011 z
a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.

(2) Generálny prokurátor môže do 31. januára 2012 preložiť prokurátora a asistenta prokurátora, ktorí vykonávali k 31. októbru 2011 svoju funkciu na vojenskej prokuratúre na inú prokuratúru, ako je uvedená v odseku 1, a to aj bez ich súhlasu.

(3) V konaniach vo veciach podľa odseku 1 začatých pred 1. novembrom 2011 pokračujú prokurátori, ktorí vykonávajú svoju funkciu na prokuratúrach uvedených v odseku 1.

(4) V konaniach v ostatných veciach začatých pred 1. novembrom 2011 prechádza výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušnú prokuratúru a v konaní pokračujú prokurátori týchto prokuratúr.

§ 56ad
Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2012

Podľa § 55m ods. 1 až 4 sa zverejňujú len tie rozhodnutia prokurátora, ktoré nadobudnú právoplatnosť po 1. januári 2012.

§ 56b
Záverečné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 57
Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 78/1998 Z. z., zákona č. 79/1998 Z. z., zákona č. 234/1998 Z. z. a zákona č. 379/1998 Z. z.

§ 58
Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001.

Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.



1)Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
2)§ 116 Občianskeho zákonníka.
3)§ 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
4)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
5)Napríklad zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, § 6 a 15 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
6)Napríklad zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7)Zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
8)§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
9)§ 93 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 155/1999 Z. z. § 6 ods. 2 písm. e), § 14 a § 55 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z.
10)Napríklad § 35 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, § 86 Trestného zákona v znení neskorších predpisov, § 21 a 29 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1994 Z. z. o preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
11)Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
12)Napríklad § 1 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
12a) Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie č. 566/2004 Z. z.).
13)Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.
14)§ 35 ods. 1 písm. b), § 200ha a § 244 až 250s Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
15)§ 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.
16)Zákon č. 71/1967 Zb.
17)Napríklad zákon č. 71/1967 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení zákona č. 389/1999 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)§ 200ha Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
19)§ 35 ods. 1 písm. b), § 249 a § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
20)Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21)Napríklad § 158 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, § 17 až 27 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov), zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
22)§ 24 zákona č. 71/1967 Zb.
23)§ 4 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
24)Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
25)Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
25a)Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
27)§ 1 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28)Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
28a)Zákon č. 275/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)§ 4 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
30a)§ 16 ods. 2 Trestného poriadku. § 14a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 517/2008 Z. z.
31)§ 9 až 11 a § 84 až 89a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. § 13 až 26 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)§ 30 a 31 zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
34)§ 28 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.
35)Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)Zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36a)§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 428/2002 Z. z.
36b)§ 6 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
36c)§ 23 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
37)§ 24a až 24e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 458/2003 Z. z.
38)§ 24a a 24b zákona č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 458/2003 Z. z.
39)§ 29 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 411/2002 Z. z.
40)§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.
41)§ 39 až 43 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe a § 59 až 72 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
42)§ 27 až 29 a § 39 až 44 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)§ 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 a § 58 až 72 a § 163 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)§ 24c až 24e zákona č. 154/2001 Z. z. v znení zákona č. 458/2003 Z. z.
45)§ 116 Občianskeho zákonníka.
46)§ 5 zákona č. 154/2001 Z. z.
§ 51 zákona č. 312/2001 Z. z.
47)Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.



Príloha k zákonu č. 153/2001 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ, L 350, 30. 12. 2008).

K zákonu o prokuratúre

Práva vlastníkov pozemkov možno obmedziť len vo verejnom záujme, ale....

Ak človek vlastní niekde pozemok a nesúhlasí s územným plánom obce (mesta), v ktorom sa určujú...

Ako možno zrušiť všeobecne záväzné nariadenie o dani z nehnuteľnosti?

Cestou na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia mesta, obce alebo vyššieho územného celku je tzv....

Podnet proti stavbe cesty pre Kia podala fyzická osoba

Bratislava - Trestné oznámenie v súvislosti s výstavbou cesty pre automobilku Kia na súkromných...

Poznámky k zákonom

Klamár predsedom parlamentu

Rozumieť súčasnej opozícii je niekedy naozaj veľmi zložité. Pred dvoma týždňami sa pokúsila kvôli...

Ani voľby nezastavia úpadok regiónov

O niekoľko dní zaujmú svoje posty noví primátori, starostovia i regionálni poslanci. Emócie, ak...

Nové poplatky za výstavbu zatiaľ nie sú jasné

Platiť ich majú developeri aj občania, ak stavajú napríklad nový dom. O tom, či o ich výške...

Dlh a dražba bytu v bytovke

Kým dlh v bytovom dome neprekročí 2000 eur, nie je možné dražiť ani exekvovať nehnuteľnosť jej...

Prešovčania sa dočkali: Prestavba Kuzmányho ulice je v plnom prúde, posledný vlastník bude vyvlastnený

Čulý ruch je v Prešove v ostatnom období takmer na každom kroku. Aj Kuzmányho ulica, alebo ak...

Územný plán: "Je to samoobsluha developerov". Pokiaľ daňoví poplatníci platia dane, stále bude z čoho...

Komu patrí mesto? Akú cenu má verejný priestor? Je developer škaredé slovo? Poslanci, koho...

Zachrániť čaro tehlových bytoviek

Obľúbené sídliská v štýle socialistického realizmu ohrozuje necitlivé zatepľovanie.

Vlastníte půdu na budoucí dálnici? Stát si nově připlatí

PRAHA – Tempo výstavby silnic a dálnic už by nemuselo být tak pomalé. Stát totiž příští týden začne...

K návrhu stavebného zákona prišlo 2 309 pripomienok

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dostalo k návrhu nového zákona o územnom...

Zbavíme vás majetku. Zn.: Rýchlo a efektívne. Vaša vláda

Zrýchľovať a zefektívňovať procesy vo verejných inštitúciách je vo všeobecnosti dobrá vec. Niekedy...