Zákon o poľovníctve - Zákon č. 23/1962 Zb. úplné znenie

(aktualizované úplné znenie - stav k 29. 3. 2009)

(o poľovníctve)
Autor: Národné zhromaždenie ČSSR
Platnosť od: 23.2.1962
Účinnosť od: 5.5.1993

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 12/1962 strana 121

PREDPIS JE NADRADENÝ:
368/1997 Z.z.

PREDPIS BOL REPUBLIKOVANÝ PREDPISOM:



ZMENY HĽADAJTE V PREDPISOCH:
100/1977 Zb.
99/1993 Z.z.

RUŠÍ PREDPIS:
225/1947 Zb.
699/1949 Ú.l.
531/1950 Ú.l. (508/1950 Ú.v.)
127/1958 Ú.l. (Ú.v.)
26/1960 Zb.

RUŠÍ ČASTI PREDPISU:
12/1948 Zb.
ustanovenia vzťahujúce sa na prísažnú stráž (prísažných

hájnikov) na ochranu poľovníctva;
86/1949 Zb.
ustanovenia vzťahujúce sa na prísažnú stráž (prísažných

hájnikov) na ochranu poľovníctva;


OBLASŤ: Pozemkové právo


23/1962 Zb.

ZÁKON


z 23. februára 1962

o poľovníctve



Zmena: 100/1977 Zb.
Zmena: 99/1993 Z.z.

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ
Úvodné ustanovenia


§ 1

Poľovníctvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia. Poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy.1)
------------------------------------------------------------------
1) Článok 44 Ústavy Slovenskej republiky. § 2, § 7 a § 17 ods.2 zákona č.17/1992 Zb. o životnom prostredí.


§ 2

(1) Právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

(2) Právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

§ 3

(1) Československý poľovnícky zväz je dobrovoľnou spoločenskou organizáciou. Kto vykonáva právo poľovníctva, musí byť členom poľovníckej organizácie okrem poľovníkov a lesníkov z povolania, žiakov lesníckych škôl alebo škôl vychovávajúcich absolventov s poľovníckou kvalifikáciou. Konanie pri výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzuje podľa jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Členmi Československého poľovníckeho zväzu môžu byť i tí, ktorí nevykonávajú právo poľovníctva, ak to ústredný výbor Československého poľovníckeho zväzu povolí.

(2) Činnosť Československého poľovníckeho zväzu a práva a povinnosti jeho členov sa riadia stanovami, ktoré schvaľuje Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(3) Československý poľovnícky zväz sa zúčastňuje na riadení poľovníctva podľa ustanovení tohto zákona, vykonáva skúšky z poľovníctva podľa skúšobného poriadku vydaného Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky môže poveriť Slovenský poľovnícky zväz, prípadne niektoré ďalšie poľovnícke organizácie ďalšími úlohami na úseku poľovníctva.

§ 4

(1) Občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, môžu vytvárať poľovnícke združenia alebo iné poľovné spoločnosti (ďalej len "poľovnícke združenia") na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke združenie je právnickou osobou.".

(2) Stanovy poľovníckeho združenia musia byť vopred schválené okresným národným výborom, ktorý dozerá aj na ich dodržiavanie a na činnosť poľovníckeho združenia. Dozor nad hospodárením poľovníckeho hospodárenia a poľovačky vykonáva aj Československý poľovnícky zväz.

(3) Vzorové stanovy poľovníckych združení vydá Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s československým poľovníckym zväzom.

DRUHÁ ČASŤ
Poľovné revíry, zverníky a samostatné bažantnice


§ 5

Právo poľovníctva možno vykonávať len na poľovných pozemkoch, ktoré okresný národný výbor uznal za poľovný revír, zverník alebo samostatnú bažantnicu.

§ 6

(1) Okresný národný výbor uzná za poľovný revír súvislé poľovné pozemky, ktoré má v správe alebo užívaní socialistická organizácia, pokiaľ majú výmeru aspoň 500 ha.

(2) Ak susedia súvislé poľovné pozemky, ktoré sú v správe alebo v užívaní rôznych socialistických organizácií, pričom pozemky žiadnej z týchto organizácií nedosahujú výmeru 500 ha, môže okresný národný výbor zlúčiť tieto poľovné pozemky a uznať ich za poľovný revír, ak takto zlúčené poľovné pozemky dosiahnu výmeru aspoň 500 ha a ak sa tým vytvoria podmienky pre riadne poľovnícke hospodárenie.

(3) Okresný národný výbor uzná za poľovný revír aj súvislé poľovné pozemky, ktoré majú v správe alebo užívaní odborné školy, na ktorých sa vychovávajú poľovníci z povolania, alebo ústavy pre výskum zvere, aj keď tieto pozemky nedosahujú výmeru 500 ha, ak však vytvárajú podmienky pre riadne poľovnícke hospodárenie.

(4) Poľovné pozemky v správe alebo užívaní socialistickej organizácie, ktoré nedosahujú výmeru potrebnú pre uznanie poľovného revíru a ktoré sa nepoužijú na vytvorenie poľovného revíru podľa odsekov 2 alebo 3, pričlení okresný národný výbor k susednému poľovnému revíru; pritom spravidla pričlení poľovné pozemky v správe alebo užívaní štátnej organizácie k poľovnému revíru štátnej organizácie a poľovné pozemky v správe alebo užívaní jednotného roľníckeho družstva k poľovnému revíru jednotného roľníckeho družstva, pokiaľ zásady riadnej starostlivosti o poľovníctvo nevyžadujú iné pričlenenie týchto pozemkov.

(5) Poľovné pozemky, ktoré nie sú v správe alebo užívaní socialistickej organizácie, pričlení okresný národný výbor k susedným poľovným revírom.

(6) Pri uznávaní poľovných revírov vykoná okresný národný výbor súčasne ich zaokrúhlenie tak, aby poľovný revír zodpovedal zásadám riadneho poľovníckeho hospodárenia a aby sa jeho hranice pokiaľ možno kryli s prírodnými hranicami.

§ 7

Okresný národný výbor môže uznať za zverník súvislé poľovné pozemky, ktoré má v správe alebo užívaní socialistická organizácia, aj keď nedosahujú výmeru 500 ha, ak tieto pozemky sú trvale a dokonale ohradené, takže zver, ktorá sa v nich chová, nemôže voľne vybiehať.

§ 8

Okresný národný výbor môže uznať za samostatnú bažantnicu poľovné pozemky v správe alebo užívaní štátnej organizácie spolu s priľahlými cudzími poľovnými pozemkami poľnohospodárskymi, prípadne lesnými, ak všetky tieto pozemky sú súvislé a vytvárajú dohromady výnimočne vhodné podmienky pre intenzívny chov bažantov; pritom netreba, aby ich celková výmera dosahovala 500 ha. Pri uznávaní samostatnej bažantnice rozhodne okresný národný výbor súčasne o pričlenení priľahlých cudzích poľovných pozemkov v potrebnom rozsahu.

§ 9

Pozemky sú súvislé vtedy, ak sa možno dostať z jedného na druhý bez prekročenia cudzieho pozemku. Cesty, automobilové cesty, železničné trate, prirodzené a umelé vodné toky a nádrže alebo úzke pozemkové pruhy, na ktorých výkon práva poľovníctva podľa zásad riadneho poľovníckeho hospodárenia nie je možný, neprerušujú súvislosť pozemkov; ak ležia v pozdĺžnom smere, nezakladajú súvislosť medzi pozemkami nimi spojenými.

§ 10

Nepoľovnými pozemkami sú pozemky zastavané, nádvoria, dvory, záhrady a škôlky riadne ohradené, námestia, trhoviská, ulice, cesty a parky vnútri zastavaných plôch, železničné trate, nádražia, automobilové cesty a cintoríny. Iné pozemky môže z bezpečnostných dôvodov vyhlásiť za nepoľovné okresný národný výbor alebo z vojenských dôvodov Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

§ 11

zrušený

§ 12

zrušený

§ 13

(1) O uznaní poľovných revírov, zverníkov a samostatných bažantníc (ďalej len "poľovné revíry") rozhoduje po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom okresný národný výbor, v obvode ktorého poľovné pozemky ležia. Ak ležia poľovné pozemky v obvodoch viacerých okresných národných výborov, rozhoduje o uznaní poľovného revíru okresný národný výbor, v obvode ktorého leží najväčšia časť poľovných pozemkov, a to vždy v dohode s ostatnými zúčastnenými národnými výbormi. Takáto dohoda je potrebná i v prípade, ak sa zaokrúhlenie alebo pričlenenie poľovných pozemkov týka patriacich k poľovnému revíru o uznaní ktorého rozhoduje iný okresný národný výbor.

(2) Okresný národný výbor zaradí jednotlivé poľovné revíry do akostných tried. Akostné triedy určí Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom.

TRETIA ČASŤ
Využitie práva poľovníctva


§ 14

(1) O výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru (ďalej len "vlastníci spoločného poľovného revíru").

(2) Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods.2), alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať (§ 16). Pri nájme výkonu práva poľovníctva je jeho súčasťou oprávnenie vstupovať v nevyhnutnej miere na poľovné pozemky.

(3) Výkon práva poľovníctva možno prenajať poľovníckemu združeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4 primerane.

(4) Ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru, v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol výkon práva poľovníctva prenajatý.

(5) Ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru neustanovia poľovníckeho hospodára (§ 15) alebo nepredložia zmluvu podľa § 16, zabezpečí výkon práva poľovníctva v takomto poľovnom revíri lesný úrad.

§ 15

(1) Kto vykonáva právo poľovníctva (ďalej len "užívateľ poľovného revíru"), je povinný na plnenie úloh podľa tohto zákona ustanoviť kvalifikovaného poľovníckeho hospodára. Kvalifikáciu poľovníckych hospodárov, ich povinnosti a oprávnenie upraví Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s československým poľovníckym zväzom.

(2) Poľovníckeho hospodára schvaľuje okresný národný výbor na návrh užívateľa poľovného revíru; pred schválením si vyžiada vyjadrenie Československého poľovníckeho zväzu. Schválenému poľovníckemu hospodárovi vydá okresný národný výbor preukaz o oprávnení vykonávať túto funkciu.

§ 16

(1) Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie okresného národného výboru.

(2) Jedno poľovnícke združenie smie uzavrieť zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre. Výnimky môže vo zvlášť odôvodnených prípadoch povoliť okresný národný výbor na odporúčanie krajského výboru Československého poľovníckeho zväzu.

(3) Poľovnícke združenie nesmie postúpiť inému výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre, ani v jeho časti.

(4) Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva zaniká:

a) uplynutím doby,
b) zánikom poľovného revíru,
c) zánikom poľovníckeho združenia,
d) výpoveďou jednej zo zmluvných strán pre nedodržanie podmienok zmluvy, prípadne dohodou týchto strán schválenými okresným národným výborom,
e) rozhodnutím okresného národného výboru o zrušení zmluvy v prípade, že užívateľ poľovného revíru porušuje hrubo alebo opätovne predpisy o poľovníctve alebo zásady riadneho poľovníckeho hospodárenia a neurobí v lehote určenej okresným národným výborom nápravu,
f) rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva podľa § 18 ods.1.

§ 17

Zmeny uznaných poľovných revírov, v ktorých je výkon práva poľovníctva zmluvou postúpený, možno vykonávať len po zániku tejto zmluvy.

§ 18

(1) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže z dôvodov všeobecného záujmu, a ak ide o záujem ochrany prírody, v dohode s Ministerstvom školstva a kultúry, obmedziť alebo zastaviť výkon práva poľovníctva v niektorých poľovných revíroch, určiť podmienky jeho výkonu a vydať pokyny pre schvaľovanie plánu poľovníckeho hospodárenia a lovu v takýchto poľovných revíroch, prípadne zriadiť v nich rezervácie pre zver a urobiť opatrenia na zabezpečenie starostlivosti o ne. Z uvedených dôvodov môže si Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vyhradiť v niektorých poľovných revíroch za odplatu výkon práva poľovníctva a poveriť ním niektorú štátnu organizáciu.

(2) Užívateľ poľovného revíru môže žiadať, aby okresný národný výbor časť poľovného revíru, v ktorej sú výnimočne vhodné podmienky pre intenzívny chov bažantov, vyhlásil za uznanú bažantnicu; pri uznávaní tejto bažantnice môže okresný národný výbor pričleniť k poľovnému revíru cudzie poľovné pozemky v rozsahu potrebnom na zabezpečenie úspešného chovu bažantov.

ŠTVRTÁ ČASŤ
Zver


§ 19

(1) Zver podľa tohto zákona sa rozumie:

a) zver úžitková:

srstnatá:jeleň (príslušníci rodu Cervus), daniel škvrnitý (Dama dama L.), srnec hôrny (Capreolus capreolus L.), jelenec (príslušníci rodu Odocoileus), los obyčajný (Alces alces L.), kamzík horský (Rupicapra rupicapra L.), kozorožec horský (Capra ibex L.), koza bezoárová (Capra aegagrus Erxleben), muflón (Ovis musimon Pall.), sviňa divá (Sus scrifa L.), svišť vrchovský (Marmota marmota L.), zajac poľný (Lepus europaeus Pall.), králik divý (Oryctolagus cuniculus L.)

pernatá:drop veľký (Otis tarda L.), hlucháň obyčajný (Tetrao urgallus L.), tetrov obyčajný (Lyrurus tetrix L.), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia L.), morka divá (Meleagris gallopavo L.), bažant (príslušníci rodu Phasianus, Syrmaticus, Chrysolophus, Gennaeus), jarabica poľná (Perdix perdix L.), holub hrivnák (Columba palumbus L.), holub plúžik (Columba oenas L.), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto Fr.), hrdlička poľná (Streptopelia turtur L.), sluka hôrna (Scolopax rusticola L.), močiarnica mekotavá (Capella gallinago L.), čvikota (Turdus pilaris L.), lyska čierna (Fulica atra L.), hus (príslušníci rodu Anser), bernika (príslušníci rodu Branta), kačice (príslušníci podčeľade Anatidae),

b) zver škodná:

srstnatá:medveď hnedý (Ursus arctos L.), rys ostrovid (Lynx lynx L.), mačka divá (Felis silveris Schreb), vlk (Canis lupus L.), líška obyčajná (Vulpes vulpes L.), kuna hôrna (Martes martes L.), kuna skalná (martes fointa Erxl.), medvedíkovec kuní (Nyctereutes procyonoides Gray), tchor tmavý (Putorius putorius L.), tchor svetlý (Putorius eversmanni Less.), lasica hranostaj (Mustela erminea L.), lasica obyčajná (Mustela nivalis L.), vydra riečna (Lutra lutra L.), jazvec obyčajný ( Meles meles L.), veverička obyčajná (Sciurus vulgaris L.), ondatra pižmová (Ondatra zibethica L.),

pernatá: orol (príslušníci rodu Aquila), kršiak rybár (Pandion haliateus L.), jastrab veľký (Astur gentilis L.), jastrab krahulec (Accipiter nisus L.), myšiare (Cerchneis B.), kaňa močiarna (Circus aeruginosus L.), kaňa sivá (Circus cyaneus L.), kaňa popolavá (Circus pygargus L.), myšiak hôrny (Buteo buteo L.), myšiak severský (Buteo lagopus Pont.), výr skalný (Bubo bubo L.), sovy (príslušníci čeľade Strigidae), volavka popolavá (Ardea cinerea L.), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo L.), potápka chochlatá (Podiseps cristatus L.), čajka obyčajná (Larus ridibundus L.), vrana obyčajná (Corone corone L.), havran čierny (Trypanocorax frugilegus L.), straka obyčajná (Pica pica L.), sojka obyčajná (Garrulus glandarius L.), kavka obyčajná (Coloeus monedula L.).

(2) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže spolu s Ministerstvom školstva a kultúry a po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom meniť výpočet zvere.

(3) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva dbá v spolupráci s československým poľovníckym zväzom, aby v prírode zostali zachované všetky druhy zvere. Na tento účel robí v dohode s Ministerstvom školstva a kultúry a po prerokovaní s Československým zväzom potrebné opatrenia.

PIATA ČASŤ
Ochrana poľovníctva


§ 20

(1) Ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zvere pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom, škodlivými zásahmi ľudí, škodnou zverou a škodlivými zvieratmi a ochrana poľovníckych zariadení.

(2) Zabezpečenie riadnej ochrany poľovníctva je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru; v rámci tejto povinnosti je užívateľ poľovného revíru tiež povinný pre každých ich 500 ha ustanoviť poľovnícku stráž. Poľovníckou strážou môže byť len ten, kto má platná poľovný lístok; schvaľuje ju na návrh užívateľa poľovného revíru okresný národný výbor, ktorý ju aj vezme do sľubu. Poľovnícka stráž je povinná nosiť pri výkone svojej činnosti služobný odznak so štátnym znakom.

§ 21

(1) Poľovnícka stráž je oprávnená najmä:

a) zadržať na zaistenie totožnosti osoby, ktorú pristihne pri neoprávnenom výkone práva poľovníctva alebo pri čine týmto zákonom zakázanom, alebo osobu, ktorú pristihne v revíre s poľovníckou výzbrojou, prípadne so strelnou zbraňou, ak nejde o osobu oprávnenú podľa osobitných predpisov nosiť zbraň i na poľovných pozemkoch. V takýchto prípadoch je najmä oprávnená odobrať pristihnutým osobám zbrane, poľovné a chytacie nástroje, chytenú alebo ulovenú zver, prípadne i poľovného psa a fretku, vykázať ich z poľovného revíru, a ak sú neznáme, odovzdať ich orgánu verejnej bezpečnosti. pristihnuté osoby sú povinné poslúchnuť. Odobraté zbrane a nástroje odovzdá poľovnícka stráž bez meškania orgánu verejnej bezpečnosti;
b) usmrcovať v poľovnom revíre psy, ktoré mimo vplyvu svojho vedúceho a vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšieho trvale obývaného domu hľadajú alebo prenasledujú zver alebo sa k nej plazia. Toto oprávnenie sa nevzťahuje na psy ovčiarske, ak sa nevzdialia od stáda viacej ako 200 m, a na psy poľovné, slepecké, zdravotnícke, vojenské a služobné, pokiaľ ako také sa dajú rozoznať a pokiaľ sa pri výkone služby alebo pri výcviku vzdialia z vplyvu svojho vedúceho len prechodne;
c) usmrcovať mačky potulujúce sa v poľovnom revíre vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšie trvale obývaného domu alebo pokiaľ ich vo vzdialenosti kratšej ako 200 m pristihne pri pytliačení;
d) poľovať v poľovnom revíre na škodnú zver [§ 19 ods.1 písm.b)] a hubiť zvieratá škodlivé poľovníctvu (pytliačiace psy, mačkya v bažantniciach ježky).

(2) Oprávnenia podľa odseku 1 písm.b) až d) patrí aj členom poľovníckych združení a užívateľ poľovného revíru ich môže preniesť aj na poľovného hosťa.

(3) Vlastníkom psov a mačiek je zakázané nechať ich voľne behať v poľovnom revíre. V prípade ich usmrtenia môže vlastník požadovať náhradu škody len vtedy, ak dokáže, že k ich usmrteniu nedošlo za okolností uvedených v odseku 1 písm.b) až d).

§ 22

(1) Pri obhospodarovaní pozemkov sú ich užívatelia povinní dbať na to, aby sa nespôsobovali zbytočné škody na zveri. Na poľovných pozemkoch je po celý rok zakázané vypaľovať kroviská, trávu, burinu a suché tŕstie, ako aj rúbať a vyrezávať živé ploty a kroviská. Výnimky môže povoliť miestny národný výbor.

(2) Na žiadosť užívateľa poľovného revíru môže okresný národný výbor, najmä v čase hniezdenia a kladenia mláďat, obmedziť vstup do poľovného revíru alebo jeho časti.

§ 23

(1) V záujme ochrany zvere sú užívatelia poľovných revírov povinní starať sa o zakladanie remíz a užívatelia lesných poľovných revírov o zakladanie políčok pre zver na pozemkoch, na ktorých im to okresný národný výbor na ich žiadosť povolí.

(2) Užívateľ poľovného revíru je povinný zriaďovať krmelce a zásypy, ako aj vhodné úkryty pre zver vo voľnom poli a v čase núdze, najmä v zime, zver prikrmovať.

(3) Ak zistí okresný národný výbor, že zver trpí hladom zavinením užívateľa poľovného revíru, a ak neurobí užívateľ poľovného revíru na výzvu okresného národného výboru okamžitú nápravu, nariadi okresný národný výbor kŕmenie zvere na jeho náklad.

ŠIESTA ČASŤ
Poľovnícke hospodárenie a poľovačka a ich plánovanie


§ 24

(1) Užívateľ poľovného revíru je povinný vypracovať plán poľovníckeho hospodárenia a poľovačky v poľovnom revíre a zabezpečiť v ňom vykonanie poľovačky (vrátane odchytu) zvere v rozsahu a druhoch, ktorý pre poľovný revír vyplýva z rozpisu celoštátneho plánu poľovačiek (vrátane odchytu) určeného Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(2) Plán poľovníckeho hospodárenia a poľovačky schvaľuje okresný národný výbor.

(3) Smernice pre vypracovanie a schvaľovanie plánu poľovníckeho hospodárenia a poľovačky v poľovných revíroch vydá Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom.

§ 25

(1) Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť splnenie plánu poľovníckeho hospodárenia a poľovačky schváleného okresným národným výborom. Ak užívateľ poľovného revíru bez vážnych dôvodov plán nesplní, môže okresný národný výbor zabezpečiť splnenie plánu na jeho náklad. Výnosy za zver sa potom po odpočítaní nákladov ponechajú užívateľovi.

(2) Poľovnícky hospodár je povinný viesť záznamy o hospodárení v poľovnom revíre a podávať hlásenia pre štatistické účely.

§ 26

Čas poľovačky na jednotlivé druhy zvere, prípadne jej ochrany určí Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode s Ministerstvom školstva a kultúry a po prerokovaní s československým poľovníckym zväzom.

§ 27

(1) Užívateľ poľovného revíru je povinný sledovať a dohľadávať zver postrelenú alebo iným spôsobom zranenú, ktorá prebehne alebo preletí do cudzieho poľovného revíru alebo na nepoľovné pozemky, je však povinný o tom vopred upovedomiť užívateľa nepoľovných pozemkov. Zver patrí užívateľovi poľovného revíru, z ktorého prebehla alebo preletela.

(2) Zver zhasnutá alebo padnutá, ktorá bola inak nájdená na nepoľovných pozemkoch, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru.

§ 28

Užívateľ poľovného revíru je povinný používať pri výkone práva poľovníctva poľovne upotrebiteľného psa. Bližšie pokyny o používaní takýchto psov, o ich kvalifikácii a o počte pre jednotlivé poľovné revíry vydá po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom Ministerstvo poľnohospodárstva , lesného a vodného hospodárstva.

§ 29

(1) Ak v záujme poľnohospodárskej alebo lesnej výroby alebo v záujme poľovníckeho hospodárenia treba, aby sa počet niektorého druhu zvere znížil, môže okresný národný výbor po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom povoliť, prípadne uložiť užívateľovi poľovného revíru príslušnú úpravu stavu zvere. Ak užívateľ poľovného revíru nevyhovie takémuto príkazu, môže ho okresný národný výbor dať vykonať na jeho náklad. Výnosy za zver sa potom po odpočítaní nákladov odovzdajú užívateľovi poľovného revíru. takáto úprava sa urobí v rámci plánu poľovačky (odchytu) zvere určeného pre obvod okresného národného výboru.

(2) Ak sa vyskytne potreba poľovať na niektorý druh zvere v čase ochrany pre účely vedecké, povoľuje takúto poľovačku Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, a ak ide o vzácne alebo na bytí ohrozené druhy zvere, v dohode s Ministerstvom školstva a kultúry.

(3) Okresný národný výbor môže povoliť z dôvodu všeobecného záujmu odchyt zvere i v čase ochrany.

(4) Okresný národný výbor môže po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom povoliť v čase ochrany mimoriadnu poľovačku na poranenú zver a poľovačku pre účely výcviku a skúšok poľovných psov; ulovená zver sa započítava do plánu poľovníckeho hospodárenia a poľovačky určeného pre tento poľovný revír.

(5) Ak vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zvere na nepoľovných pozemkoch, povoľuje poľovačku na týchto pozemkoch na žiadosť ich užívateľov okresný národný výbor. Vykonaním poľovačky poverí okresný národný výbor podľa návrhu Československého poľovníckeho zväzu osoby, ktoré majú platné poľovné lístky; ulovená zver patrí týmto osobám.

§ 30

(1) Poľovať na zver sa smie len spôsobom zodpovedajúcim zásadám riadneho výkonu práva poľovníctva, ochrany zvere a ochrany prírody. Najmä sa zakazuje:

a) poľovať na zver spôsobom, ktorým sa zbytočne trýzni, trávi zver jedom alebo ju usmrcovať plynom; poľovnícky hospodár a poľovnícka stráž však môžu, ak dodržia predpisy o používaní jedov, tráviť vrany, straky a líšky fosforovým cestom alebo strychnínom v uzavretých vajciach, prípadne iným jedom;
b) strieľať na raticovú zver brokmi, behúnkami (postmi) a sekaným olovom alebo používať pri streľbe na ňu nábojnice s okrajovým zápalom alebo nábojnice kratšie ako 40 mm, aj keď ide o ranu dostrelnú;
c) strieľať raticovú zver v čase núdze vo vzdialenosti do 200 m od krmelcov a solísk;
d) poľovať na zver okrem divých svíň, hlucháňov, tetrovov a slúk za noci t.j. hodinu po západe slnka až do hodiny pred východom slnka;
e) poľovať na raticovú zver na postriežke vo vzdialenosti do 100 m od hraníc poľovného revíru a poľovať na bažanty vo vzdialenosti do 200 m od hraníc cudzej bažantnice;
f) chytať zver do ôk alebo na lep;
g) používať pri naháňaní a poľovačke zvere umele svetelné zdroje;
h) používať psy, okrem nízkonohých psov, na štvanie zvere.

(2) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže po prerokovaní s Československým poľovníckym zväzom určiť, ktoré ďalšie spôsoby poľovania sú zakázané alebo obmedzené, prípadne môže určiť určité spôsoby poľovania.

SIEDMA ČASŤ
Povolenka na poľovačku, poľovný lístok a povinné poistenie


§ 31

(1) Kto vykonáva právo poľovníctva, musí mať pri sebe poľovný lístok, a ak ide o člena poľovníckeho združenia alebo poľovníckeho hosťa, aj povolenku na poľovačku. Tieto preukazy je povinný predložiť na požiadanie orgánu Verejnej bezpečnosti, poľovníckemu hospodárovi a poľovníckej stráži.

(2) Povolenky na poľovačku vydáva na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. Povolenky na poľovačku nepotrebujú poľovnícky hospodár a osoby vykonávajúce právo poľovníctva v jeho prítomnosti. Pre zbieranie vajec pernatej zvere, zhodov parožia a chytaním ondatry pižmovej sa nevyžaduje poľovný lístok a stačí povolenka na poľovačku.

(3) Poľovné lístky vydáva okresný národný výbor, v obvode ktorého má žiadateľ trvalý pobyt. Cudzincom, ktorí nemajú trvalý pobyt v československej socialistickej republike, vydáva poľovný lístok okresný národný výbor, v obvode ktorého sa zdržujú.

(4) Druhy poľovných lístkov sú:

a) poľovný lístok pre československých občanov,
b) poľovný lístok pre poslucháčov odborných škôl, na ktorých sa vychovávajú poľovníci z povolania,
c) poľovný lístok pre poľovníkov a lesníkov z povolania,
d) poľovný lístok pre cudzincov.

(5) Bližšie predpisy o vydávaní a odoberaní poľovných lístkov, najmä o tom, komu sa musí alebo môže odoprieť poľovný lístok, vydá Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode s Ministrom vnútra a Ministerstvom financií.

§ 32

(1) Československí občania i cudzinci, ktorí vykonávajú právo poľovníctva, musia byť poistení proti následkom zákonnej zodpovednosti za škody spôsobené pri tejto činnosti ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb bez obmedzenia poistných súm a za škody na veciach najmenej na sumu 50 000 Kčs za jednu poistnú udalosť. Poistné podmienky, ktoré bližšie upravia rozsah tohto poistenia, nesmú obsahovať výhradu, že poistná ochrana odpadá v prípade neopatrného chovania poisteného.

(2) Za osoby, ktoré používajú v Československej socialistickej republike diplomatické a konzulárne výsady a imunity, uzavrie poistenie Ministerstvo zahraničných vecí. Diplomatické alebo konzulárne preukazy vydané týmto osobám Ministerstvom zahraničných vecí nahradzujú poľovný lístok.

ÔSMA ČASŤ
Zužitkovanie zvere


§ 33

(1) Užívateľ poľovného revíru smie predávať len zver, kože zvere, divinu a vajcia pernatej zvere, pochádzajúce z jeho poľovného revíru; predpisy veterinárne a hygienické zostávajú nedotknuté. Poľovnícky hospodár musí viesť záznamy o tom, komu, kedy a aké množstvo ktorej zvere (diviny) alebo vajec pernatej zvere sa dodalo.

(2) Pokiaľ je u niektorých druhov zvere čas ochrany rozdielny podľa ich pohlavia, smie sa divina nakupovať od užívateľov poľovných revírov len vtedy, ak možno bezpečne určiť pohlavie kusa.

(3) Ministerstvo poľnohospodárskeho, lesného a vodného hospodárstva môže zaviesť lístky o pôvode zvere, prípadne iný spôsob kontroly ulovenej zvere.

DEVIATA ČASŤ
Škody spôsobené výkonom práva poľovníctva a zverou


§ 34

(1) Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť:

a) škodu, ktorá bola v poľovnom revíre spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch;
b) škodu, ktorú v poľovnom revíre na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch spôsobila úžitková zver.

Ak je užívateľom poľovného revíru poľovnícke združenie, ručia za náhradu škody všetci jeho členovia rukou spoločnou a nerozdielnou.

(2) Škody spôsobené úžitkovou zverou, ktorá unikla zo zverníka, je povinný uhradiť užívateľ zverníka, pokiaľ nepreukáže, že uniknutie zvere bolo umožnené poškodením ohrady neodvrátiteľnou udalosťou alebo osobou, za ktorú nezodpovedá.

(3) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode s Ministerstvom financií určí, kto a za akých podmienok uhradí škodu, ktorú spôsobil na včelstvách a domácich zvieratách medveď.

(4) Užívateľ poľovného pozemku je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie škôd pôsobených zverou, pričom však nesmie sa zver zraňovať. Pokiaľ užívateľ poľovného pozemku takéto opatrenia neurobí, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže urobiť užívateľ poľovného revíru, pokiaľ sa tým neobmedzuje užívanie pozemku.

(5) Škody spôsobené zverou na nepoľovných pozemkoch alebo na viniči neošetrenom proti škodám pôsobeným zverou (prihrnutie hliny, ochranný náter a pod.), ďalej na neoplotených záhradách ovocných a zeleninárskych alebo na kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo na stromoch osihotene rastúcich, alebo na pozemkoch s vysokocennými plodinami sa nenahrádzajú. O tom, ktorá plodina je vysokocenná, rozhoduje v pochybných prípadoch okresný národný výbor.

(6) Škody spôsobené zverou na plodinách nezobratých v agrotechnických lehotách sa neuhrádzajú. Takisto sa neuhrádzajú škody na plodinách uskladnených ba poľovných pozemkoch - hroble, siláže - ak sa neurobili opatrenia, ktorými sú tieto plodiny účinne chránené proti škodám pôsobeným zverou.

§ 35

(1) Poškodený a užívateľ poľovného revíru sa majú o náhrade škody (§ 34) dohodnúť. Ak sa nedohodnú, rozhodne o povinnosti na náhradu škody trojčlenná rozhodcovská komisia. Stálymi členmi rozhodcovskej komisii sú zástupca okresného národného výboru a zástupca okresného výboru Československého poľovníckeho zväzu. Týchto členov vymenúva a odvoláva okresný národný výbor, ktorý im vydá aj doklad o ich vymenovaní. Tretím členom rozhodcovskej komisie je zástupca miestneho národného výboru, v obvode ktorého škoda vznikla. Predsedom komisie je zástupca okresného národného výboru. Vymenovanie členov rozhodcovskej komisie a ich náhradníkov oznámi okresný národný výbor príslušným miestnym národným výborom a okresnému výboru Československého poľovníckeho zväzu.

(2) Členovia komisie majú nárok na náhradu ušlej mzdy za prácu a náhradu potrebných hotových výdavkov.

§ 36

(1) Ak poškodený neoznámi predsedovi rozhodcovskej komisie spôsobenú škodu a požadovanú výšku náhrady v prípade poškodenia poľnohospodárskych plodín do 14 dní odo dňa, keď škoda vznikla; pri škodách na lesných porastoch vzniknutých v období od 1. júla predchádzajúceho roka do 30. júna bežného roka v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia, a ak neohlási súčasne, aké opatrenia urobil na zabránenie škôd pôsobených zverou, stráca nárok na náhradu. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a jej výška sa dá zistiť len v čase zberu, môže užívateľ poľovného revíru žiadať, aby rozhodnutie o výške škody bolo odložené až do času zberu.

(2) Predseda rozhodcovskej komisie upovedomí písomne užívateľ poľovného revíru o ohlásenej požiadavke a vyzve poškodeného a užívateľa poľovného revíru, aby sa o náhrade škody dohodli. Ak sa nedohodnú, určí predseda rozhodcovskej komisie miesto a čas rokovania a tieto údaje oznámi ostatným členom komisie a účastníkom.

(3) Predseda rozhodcovskej komisie vyzve pred začatím rokovania znovu účastníkov na uzavretie pokonávky; ak bolo jeho vyzvanie bezvýsledné, začne rokovanie. Konanie rozhodcovskej komisie musí smerovať k tomu, aby sa čo najskôr zistil stav veci ako podklad pre rozhodnutie.

(4) O rokovaní rozhodcovskej komisie sa spíše zápisnica, ktorá v závere obsahuje rozhodnutie o výške náhrady škody s lehotou, do kedy sa má zaplatiť. Zápisnica sa spíše aj vtedy, ak dôjde k pokonávke.

(5) Rozhodnutie rozhodcovskej komisie a pokonávka pred ňou uzavretá sú súdne vykonateľné. Ak oznámi niektorý z účastníkov predsedovi rozhodcovskej komisie do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené, že s rozhodnutím rozhodcovskej komisie nesúhlasí, stráca toto rozhodnutie účinnosť. Predseda rozhodcovskej komisie je povinný vyrozumieť účastníkov o tom, že rozhodnutie stratilo účinnosť. Ak poškodený neuplatní do 30 dní odo dňa, keď mu bolo toto vyrozumenie doručené, nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní na súde, stráca nárok na náhradu škody.

§ 37

Náhrady členom rozhodcovskej komisie, ako aj náhrady spojené s rokovaním komisie, nesie okresný národný výbor, ktorý ich môže uložiť účastníkovi konania, ak ich zavinil najmä podávaním svojvoľných návrhov alebo úmyselným preťahovaním konania.

DESIATA ČASŤ
Riadenie poľovníctva


§ 38

(1) Ústredné riadenie poľovníctva patrí Ministerstvu poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. V krajoch a okresoch riadia poľovníctvo krajské a okresné národné výbory. Úlohy v poľovníctve zabezpečujú tieto orgány za účinnej spolupráce s Československým poľovníckym zväzom.

(2) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a krajské a okresné národné výbory môžu zrušiť výkon uznesení a opatrení Československého poľovníckeho zväzu, prípadne jeho organizačných zložiek, pokiaľ odporujú platným predpisom.

(3) Pôsobnosť národných výborov vo veciach poľovníctva, ak sa vzťahujú na organizácie v odbore pôsobnosti Ministerstva národnej obrany, vykonáva Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(4) Ak tento zákon určuje , že opatrenia vykonávané Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva alebo národnými výbormi majú sa prerokovať s československým poľovníckym zväzom, prerokúva zamýšľané opatrenia Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva s ústredným výborom Československého poľovníckeho zväzu, krajská národné výbory s krajskými organizačnými zložkami tohto zväzu a okresné národný výbory s jeho okresnými alebo základnými organizačnými zložkami.

JEDENÁSTA ČASŤ
Prechodné a záverečné ustanovenia


§ 39

(1) Práva vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy alebo ktorí svoje práva podľa tohto zákona neuplatnia, vykonáva Slovenský pozemkový fond, 2) ak ide o poľnohospodárske pozemky, a Slovenský lesný pozemkový fond, 3) ak ide o lesné pozemky.

(2) Ak ide o pozemky vo vlastníctve štátu, vykonáva práva vlastníctva podľa tohto zákona Slovenský pozemkový fond, 2) ak ide o poľnohospodárske pozemky, alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, prípadne v určenom rozsahu Slovenský lesný pozemkový fond3), ak ide o lesné pozemky.

(3) Uznané poľovné revíry, zvernice alebo samostatné bažantnice možno zmeniť na žiadosť vlastníkov poľovných pozemkov za podmienok uvedených v § 6 a nasl.

Výmera poľovných revírov začlenených podľa predpisov o akostných triedach poľovných revírov do oblasti s chovom jelenej zveri a v ktorých je podľa týchto predpisov jelenia zver hlavným druhom zveri, nesmie poklesnúť pod 2 000 ha, v ostatných poľovných revíroch nesmie spravidla poklesnúť pod 1 000 ha.

(4) Zmeny uznaných poľovných revírov, v ktorých trvá nájom výkonu práva poľovníctva, možno vykonať aj pred zánikom zmluvy.

(5) Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretá pred účinnosťou tohto zákona zaniká výpoveďou danou vlastníkom poľovného revíru (odsek 6) alebo na základe zmluvy vlastníka poľovného revíru o nájme výkonu práva poľovníctva (§ 16) s doterajším užívateľom.

(6) Výpoveď musí byť doložená potvrdením prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva, že ju dáva vlastník poľovného revíru. Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva zaniká koncom kalendárneho roka, ak bola výpoveď doručená najneskôr dva mesiace vopred.

(7) Platnosť zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva, ktorá by zanikla uplynutím doby pred skončením výpovednej lehoty uvedenej v odseku 6 alebo vznikom zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uvedenej v odseku 5, sa predlžuje do konca kalendárneho roka.

(8) Organizáciami, ktoré majú v správe alebo v užívaní poľovné pozemky pri uznávaní poľovných revírov, pri zaokrúhľovaní poľovných revírov a pričleňovaní poľovných pozemkov k nim, sa rozumejú vlastníci poľovných pozemkov.

(9) Pod postúpením výkonu práva poľovníctva podľa tohto zákona sa rozumie nájom výkonu práva poľovníctva.

(10) Do doby vydania nového zákona o poľovníctve sa výška nájomného určuje podľa sadzobníka uvedeného v prílohe zákona.

(11) Za poľovné pozemky vlastníkov, ktoré sú menšie ako 10 ha, prislúcha nájomné obci, v ktorej katastri sa tieto pozemky nachádzajú.
------------------------------------------------------------------
2) Zákon Slovenskej národnej rady č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č.293/1992 Zb.
3) Zákon Slovenskej národnej rady č.510/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva.


§ 40

(1) Doterajšie poľovné spoločenstvá zanikajú dňom účinnosti tohto zákona.

(2) Doterajšie poľovnícke spoločnosti, ktoré zodpovedajú zásadám tohto zákona, prevzali stanovy vydané Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a vykonávajú práv poľovníctva v poľovnom revíre, ktorý bude uznaný (§ 39 ods.3), premenia sa dňom schválenia týchto stanov okresným národným výborom na poľovnícke združenia. Ostatné poľovnícke spoločnosti zanikajú 31. decembrom 1962.

(3) Spôsob likvidácie zaniknutých poľovných spoločenstiev a poľovníckych spoločností, ako aj opatrenie o likvidačných prebytkoch určí Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode s Ministerstvom financií.

§ 41

(1) Doterajšie zmluvy o prenájme, ktoré sa týkajú poľovných revírov, ktoré budú uznané podľa § 39 ods.3, a v ktorých jednou zo zmluvných strán je poľovnícka spoločnosť, ktorá sa premení na poľovnícke združenie podľa § 40 ods.2, treba prispôsobiť ustanoveniam tohto zákona. Upravené zmluvy musia sa predložiť okresnému národnému výboru; nové schválenie zmluvy však netreba.

(2) Ostatné zmluvy o prenájme poľovných revírov zanikajú 31. decembrom 1962.

§ 42

Bažantnice (vrátane pripojených poľovných pozemkov), ktorých zriadenie povolil okresný národný výbor podľa doterajších predpisov, zostávajú zachované; ak ich v záujme riadneho poľovníckeho hospodárenia bude treba zaokrúhliť, prípadne pričleniť k nim cudzie poľné poľovné pozemky, urobí tak okresný národný výbor podľa ustanovení tohto zákona.

§ 43

Začínajúc 1. januárom 1965 sú užívatelia poľovných revírov povinní zabezpečiť riadny výkon práva poľovníctva poľovníckymi hospodármi, ktorí majú kvalifikáciu určenú pre zastávanie tejto funkcie (§ 15).

§ 44

(1) Za účelom získania vyššej odbornej kvalifikácie sa vykonávajú vyššie odborné poľovnícke skúšky. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže určiť, pre ktoré služobné funkcie treba vyššie odborné poľovnícke skúšky, a upraviť spôsob ich vykonávania.

(2) Predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona vydá Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

§ 45

(1) Zrušujú sa

zákon č.225/1947 Zb. o poľovníctve a všetky predpisy vydané na jeho vykonanie,
vyhláška Najvyššieho úradu cenového č.699/1949 Ú.l., ktorou sa určuje najvyššie prípustné árendovné z poľovných revírov,
vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva č.531/1950 Ú.l.(č.508/1950 Ú.v.) o úprave odchytu, komorovania, výkupu a odbytu zveri,
vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.127/1958 Ú.l.(Ú.v.) o zriaďovaní a obhospodarovaní bažantníc,
vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva č.26/1960 Zb. o chytaní ondatry pižmovej a zbere jej kožiek.

(2) Zrušujú sa ďalej

zákon č.12/1948 Zb. o vonkajšom označení prísažnej stráže určenej na ochranu lesov, poľného majetku, poľovníctva a rybárstva a
zákon č.86/1949 Zb. o prísažných hájnikoch na ochranu lesov, poľného majetku, poľovníctva, rybárstva a vôd a vodných diel,

ak sa vzťahujú na prísažnú stráž (prísažných hájnikov) na ochranu poľovníctva.

§ 46

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marcom 1962, zákon č. 100/1977 Zb. nadobúda účinnosť 1. januárom 1978, zákon č. 99/1993 Z.z. nadobúda účinnosť 5. májom 1993.

Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Široký v.r.

Čl. I


(zavedený zákonom č. 100/1977 Zb.)

Štátnu správu podľa zákona o poľovníctve, ako aj úlohy ustanovenými predpismi vydanými na jeho základe vykonáva lesný úrad ako prvostupňový orgán.

PRÍL.

Sadzobník
na výpočet nájomného za poľovné pozemky
pre hlavné druhy lovnej zveri za 1 ha ročne v Sk

- T T - - LES - POL - - + + + - - Jelenia chovná oblasť - - + T T T + - - - - - - - Bonita - Jeleň - Príplatky za ďalšie druhy zveri - Jeleň - Príplatky za - - - - - - ďalšie druhy - - - - - - zveri - - - + T T T + + T + - - - - - - - - - - - - - Diviak - Srnec -Daniel - Muflón - - Diviak - - - - - - - - - - - - + + + + + + + + + + - I - 12, 5 - 5, 0 - 2, 5 - 3, 0 - 3, 0 - 5, 0 - 5, 0 - - - - - - - - - - - - - II - 10, 0 - 4, 0 - 2, 0 - 2, 0 - 2, 0 - 4, 0 - 4, 0 - - - - - - - - - - - - - III - 7, 5 - 3, 0 - 1, 5 - 1, 0 - 1, 0 - 3, 0 - 3, 0 - - - - - - - - - - - - - IV - 5, 0 - 2, 0
- 1, 0 - - - - - 2, 0 - 2, 0 - - - - - - - - - - - - - V - 2, 5 - 1, 0 - 0, 5 - - - - - 1, 0 - 1, 0 - - + + + + + + + + + + - - - - - - - Srnčia chovná oblasť - - - + T T + - - - - - - - Bonita - Srnec - Príplatky za ďalšie druhy zveri - Srnec - Príplatky za - - - - - - ďalšie druhy - - - + T T T + - zveri - - - - - - - - + T + - - - Diviak - Jeleň - Daniel -Muflón - - Diviak -Malá zver- - - - - - - - - - - + + + + + + + + + + - I - 10, 0 - 5, 0 - 5, 0 - 3, 0 - 3, 0 - 5, 0 - 5, 0 - 2, 5 - - - - - - - - - - - - II - 8, 0 - 4, 0 - 4, 0 - 2, 0 - 2, 0 - 4, 0 - 4, 0 - 2, 0 - - - - - - - - - - - - III - 6, 0 - 3, 0 - 3, 0 - 1, 0 - 1, 0 - 3, 0 - 3, 0 - 1, 5 - - - - - - -
- - - - - IV - 4, 0 - 2, 0 - 2, 0 - - - - - 2, 0 - 2, 0 - 1, 0 - - - - - - - - - - - - V - 2, 0 - 1, 0 - 1, 0 - - - - - 1, 0 - 1, 0 - 0, 5 - + + + + + + + + + + - - - - - - - Danielia alebo muflónia lokalita - - - + T T + - - - - - - - Bonita - Daniel- Príplatky za ďalšie druhy zveri - Daniel - Príplatky za - - - alebo - - alebo - ďalšie druhy - - - muflón- - muflón - zveri - - - - - - - - - + T T T + + T + - - - Srnec - Diviak - Jeleň - Daniel a - - Diviak -Malá zver- - - - - - - muflón - - - - - - - - - - - - - - + + + + + + + + + + - I - 12, 2 - 2, 5 - 5, 0 - 5, 0 - 4, 0 - 4, 0 - 5, 0 - 1, 0 - - - - - - - - - - - - II - 9, 0 - 2, 0 - 4, 0 - 4, 0 - 3, 0 - 3, 0 -
4, 0 - 0, 75 - - - - - - - - - - - - III - 6, 0 - 1, 5 - 3, 0 - 3, 0 - 2, 0 - 2, 0 - 3, 0 - 0, 50 - - - - - - - - - - - - IV - 3, 0 - 1, 0 - 2, 0 - 2, 0 - 1, 0 - 2, 0 - 0, 25 - - + + + + + + + + + + - - - - - Oblasti s chovom malej zveri - - - - - + T T + - Bonita - Zajac - Bažant - Srnec - - - - - - - + T + T + T + - - - Príplatky za ďalšie - -Príplatky za ďalšie - - Príplatky za ďalšie- - - - druhy zveri - - druhy zveri - - druhy zveri - - - - - - - - - - - + T + + T + + T + - -Zajac-Divé kačice-Iná raticová-Bažant-Divé kačice-Iná raticová-Srnec-Divé kačice-Iná rat.- - - -a husi - zver - -a husi - zver - - a husi - zver- - - - - - - - - - - - + + + + + + + + + + + - I -5
, 0 - 0, 5 - 1, 0 - 2, 0 - 0, 5 - 1, 0 - 2, 5 - 0, 5 - 1, 0 - - - - - - - - - - - - - II -4, 0 - 0, 5 - 1, 0 - 1, 6 - 0, 5 - 1, 0 - 2, 0 - 0, 5 - 1, 0 - - - - - - - - - - - - - III -3, 0 - 0, 5 - 1, 0 - 1, 2 - 0, 5 - 1, 0 - 1, 5 - 0, 5 - 1, 0 - - - - - - - - - - - - - IV -2, 0 - 0, 5 - 1, 0 - 0, 8 - 0, 5 - 1, 0 - 1, 0 - 0, 5 - 1, 0 - - - - - - - - - - - - - V -1, 0 - 0, 5 - 1, 0 - 0, 4 - 0, 5 - 1, 0 - 0, 5 - 0, 5 - 1, 0 - - - - - - - - - - - - L + + + + + + + + + -

Úradné dokumenty

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most - územné rozhodnutie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, prot. č. B/12800/2013-Tu zo dňa 28. 2. 2014

Zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, I/68 Nábrežná komunikácia v Prešove, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžp/8/2013

Rozsudok o zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2012-109 zo dňa 18. januára 2013.

Prešov, III/06815 Prešov - Kuzmányho ulica, rekonštrukcia cesty, predĺženie platnosti územného rozhodnutia

Rozhodnutie o predlžení platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby "III/06815 Prešov - Kuzmányho ulica, rekonštrukcia cesty".

Poznámky k zákonom

Štát zbúra dom, náhradný nedá

Ani verdikt o vyvlastnení domu ešte neznamená, že z neho musíte odísť.

Zašlapané projekty - Pohřbená dálnice

Přes skvělé plány jsme po únoru 1948 místo kvalitních silnic začali budovat socialismus... Dokument...

Na Kuzmányho ulici búranie nepokračuje, mesto asi začne vyvlastňovať

Aj napriek tomu, že s búracími prácami na Kuzmányho ulici v Prešove, kde chce mesto a Prešovský...

Cesty stavajú pomalšie, ako chceli. Pozrite sa, za aké zaplatíte

Jazda cez mesto či obec je opäť bezplatná. Ďalšie zmeny ešte majú prísť.

Neplatiča nevysťahujete, no budete mu môcť siahnuť na veci

Od mája platia dva právne režimy. Podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o krátkodobom nájme...

12 kritérií dobrej nehnuteľnosti na bývanie

Ceny bytov idú dolu. Týka sa to aj toho vášho? Dvanásť kritérií, pomocou ktorých dokážete lepšie...

Vláda po prvý raz využije v praxi zákon o významných investíciách

Chce schváliť kontroverzný projekt pri Jarovciach. Pred tromi rokmi ho Bratislava prostredníctvom...

Celé zastupitelstvo bylo odsouzeno, obec prodávala pozemky za pětikorunu

Proces, který nejspíš nemá v dějinách české komunální politiky obdoby a který bude mít zřejmě dohru...

Pre kysuckú diaľnicu chce štát vyvlastňovať

Štát ide pri výstavbe diaľnic opäť urgentne vyvlastňovať. Už prvá vláda Roberta Fica zrýchlene...

Vyvlastňovanie bude možné len vo verejnom záujme

Cieľom návrhu nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb je vytvoriť jednotnú právnu úpravu...