Prístup k riešeniu konfliktov

V zásade môžeme medzi ľuďmi pozorovať dva základné prístupy k riešeniu konfliktov (Křivohlavý, 2002):

Podľa toho aký prístup k riešeniu konfliktu zaujmeme budeme prežívať a utvárať aj celkovú atmosféru okolo konfliktu. Táto bude výrazne ovplyvňovať priebeh jeho riešenia. Ak budeme pôsobiť silou dôkazov, svedkov, pozície, argumentu, hlasu či dokonca stavbou svojho tela atmosféra bude napätá a bude sa stupňovať, ťažšie budeme ovládať seba v danej situácii a ešte ťažšie situáciu riešenia konfliktu. Navyše musíme byť neustále pripravený na to, že náš oponent môže kedykoľvek prísť so silnejším tromfom. A tak musíme pridávať stále viacej sily až sa nakoniec úplne vyčerpáme. Takáto situácia vždy končí tým, že jeden zo zúčastnených vyhral a ten druhý zákonite prehral. Táto stratégia je známa ako víťaz a porazený.

Ak sa ku vzniknutému konfliktu postavíme tak, že usilujeme o porozumenie situácie, snažíme sa rozpoznať čo je dôležité pre nášho partnera v spore, čo potrebuje predovšetkým a tiež si dokážeme uvedomiť čo je dôležité pre nás tak sme zvolili kooperatívny prístup (toto nebýva samozrejmosťou v mnohých situáciách riešenia konfliktov, obzvlášť ak nim pristupujeme deštruktívnym spôsobom; často usilujeme o niečo čo nepotrebujeme, o čo vôbec nestojíme a ak to dosiahneme necítime neskôr to, čo vyriešenie konfliktu prináša, t. j. spokojnosť. Spokojnosť je zamieňaná s krátkodobou satisfakciou, ktorá sa dostavuje okamžite po silovom riešení konfliktu). Kooperácia v tomto prípade znamená hľadať také riešenie vzniknutej situácie, ktoré uspokojivo rieši situáciu obidvoch. Táto stratégia riešenia konfliktu je označovaná ako víťaz – víťaz.

Podľa miery uspokojenia záujmov jednej aj druhej strany môžeme uvažovať ešte o stratégii kompromisu. Aj jedna ja druhá strana má uspokojenú časť svojich záujmov. Je tu však aj taká možnosť, že sa v konflikte ocitnú takí ľudia, ktorí sa mu vyhýbajú. Konflikt pretrváva, môže sa zhoršovať alebo môže zaťažovať svojou prítomnosťou jeho nositeľov. Túto situáciu označujeme ako slepá ulička a stratégia riešenia je známa ako porazený – porazený, resp. strata pre obidvoch zúčastnených.

Čo rozhodne o tom ako sa budeme správať v konflikte?

Jednotlivé stratégie sa môžu meniť podľa toho o čo nám ide v konflikte, čo potrebujeme dosiahnuť.

Prispôsobovať sa druhej strane budem vtedy, keď v konflikte bude ohrozený vzťah, keď budeme súcitiť s druhou stranou, keď budeme reagovať na záujmy druhých.

Súťaživosť môže prepuknúť keď hodnota premetu v spore je vysoká, keď budeme mať vysokú potrebu dosiahnuť spravodlivosť, keď budeme dosahovať vlastné záujmy.

V istej miere sa na podobe výsledku riešenia sporu odzrkadlí naša osobnosť s jej konkrétnymi vlastnosťami.

Druhou skutočnosťou ovplyvňujúcou výsledok konfliktu je miera našich poznatkoch o možnostiach jeho riešenia.

Príznaky konfliktov

Spor nie je sporom pokiaľ ním nie je!
„Nerieš pokiaľ nevieš“

Niekedy sa predčasne obávame vecí, ktoré ešte nenastali. Preto je dobré otvorene komunikovať. Otvorenou komunikáciou môžeme veci výrazne ovplyvniť v náš prospech.

Najčastejšie príznaky konfliktov sú nasledovné:

Možnosti riešenia konfliktov

O riešenie konfliktu sa môžeme pokúsiť sami alebo ho zveriť do rúk niekomu inému. Ak by sme sa opýtali ľudí na to, ako by postupovali v prípade sporu so susedom, ktorý im zatienil slnečnú záhradu výstavbou nového domu, pravdepodobne by sme počuli nasledovné: „Dám to na súd“. Na Slovensku je toto riešenie považované za tradičný spôsob. Každý vie o možnosti riešenia sporov súdnou cestou. Už podstatne menej z nás pozná iné, v mnohých sporoch efektívnejšie formy riešenia sporu.

Krajnými možnosťami ako pristupovať k sporu sú v uvedenej schéme vyhýbanie a vyhrážanie. Vyhýbanie je oprávnený prístup k sporu, je zriedka uplatňovaný v kontexte právnych sporov. Jedná sa vedomú stratégiu zvolenú následne po rozpoznaní prítomnosti konfliktu. Niektoré spory môže tento prístup vyriešiť jednoducho z dôvodu plynutia času; časom spor zanikne, uzná sa ako nerozumný. Vyhýbanie je vhodný prístup aj v takých sporoch, kde je malá pravdepodobnosť, že akékoľvek kroky budú úspešné alebo tam, kde by žaloba narušila dôležitý vzťah. Svojpomoc je aktivita jednej strany, aby zrealizovala rozhodnutie. Nevyžaduje si komunikáciu medzi sporovými stranami ani intervenciu tretej strany. Neexistujú tu žiadne pravidlá, takáto činnosť môže byť dokonca aj nelegálna. Svojpomoc v podobe „dostanem svoje“ môže mať podobu šírenia rôznych správ, ohovárania, krádeží, štrajkov, protestov, násilia alebo vyhrážok. Užitočná môže byť tam, kde nárok, ktorý si uplatňujeme je problematický, neistý a zvolená aktivita je legálna.

Uvedená schéma ponúka ešte ďalšie možností riešenia sporu. Ak sa pozrieme od stredu kontinua doprava tak rozhodnutie autority je v poradí prvým, pri ktorom sa vzdávame možnosti ovplyvňovať výsledok riešenia sporu. Spoliehame na človeka, ktorý je pre nás autoritou rodičovskou, odbornou, funkčnou, že rozhodne dobre a jeho rozhodnutie je pre nás záväzné. Druhou možnosťou vpravo od stredu je arbitráž. Ide o rozhodcovské konanie, kde rozhodcom nemusí byť právnik. Sporové strany alebo ich zástupcovia prezentujú dôkazy a argumenty neutrálnej strane (osobe, ktorá nie je zaujatá voči žiadnej zo zúčastnených strán), ktorá rozhoduje o tom ako sa spor vyrieši. Jej rozhodnutie je záväzné. Rozhodca často „delí na polovicu“, chce byť rovnako ďaleko či blízko ku obidvom, bez ohľadu na ich podiel pri vzniknutej situácii. Arbitráž je liek na riešenie sporu, ktorý prichádza zvonku. Ani autorita ani rozhodca sa neriadi našimi záujmami, ale rozhoduje podľa miery svojich poznatkov, ktorými v prípade potreby môže svoje rozhodnutie zdôvodniť. Poslednou možnosťou rozhodovania je súdne rozhodnutie. Podľa charakteristík na pravej strane pod uvedenými možnosťami vidíme, že sa jedná o vysoko formálny proces, ktorý sa orientuje na minulosť, t. j. sudca skúma podiel obidvoch strán na vzniku konfliktu, žiada dôkazy, ktoré vyhodnocuje a napokon rozhodne, nie podľa seba, ale podľa právnych noriem. V tomto prípade je rozhodnutie vynesené vo forme rozsudku a stáva sa pre sporové strany záväzné. Ak sa ním jedna zo sporových strán neriadi, môže sa druhá strana opätovne obrátiť na súd.

Čím viacej sa vzďaľujeme od stredu kontinua tým je výsledok riešenia výraznejšie polarizovaný v zmysle víťaz a porazený. Preto ak sa rozhodujeme pre „spravodlivé“ riešenie sporu súdnou cestou mali by sme počítať aj s tým, že naše vzťahy s druhou sporovou stranou pravdepodobne ochladnú (sused, ktorý s nami prehrá spor na súde nebude k nám veľmi ústretový). Uvedené formy rozhodovania pri riešení konfliktov patria k tzv. tradičným.

Názov „alternatívne riešenie sporov“ (Burton, 1996) sa objavil v 70-tych rokoch 20.storočia v USA a označoval spory mediované medzi stranami mimo súdu alebo pred zahájením súdneho konania.

Prvou možnosťou, ktorú máme je negociácia. V procese vyjednávania si vystačíme sami, to čo potrebujeme je:

Proces vyjednávania závisí od našich vyjednávacích zručností, resp. od schopnosti komunikovať, t. j. pomenovávať veci pravými menami, byť si vedomý svojho cieľa, ktorý by sme chceli v danej situácii dosiahnuť. Pretože riešenie nemôžeme vnucovať, je dobré ak s druhou stranou spolupracujeme na jeho hľadaní a budovaní.

Ďalšou možnosťou riešenia konfliktu je facilitácia. Pri facilitácii sa jedná o intervenciu tretej strany do procesu riešenia konfliktu. Človeka, ktorý nám pomáha s komunikáciou nazývame facilitátor. Facilitátor nerozhoduje, ale uplatňuje isté pravidlá, s ktorými zúčastnené strany súhlasili a ktoré pomáhajú stranám dosiahnuť dohodu. Facilitátor sa zameriava na proces komunikácie medzi sporovými stranami. Je dôležité vytvoriť priestor pre každú zo zúčastnených strán, zachytiť informácie, názory alebo postoje, ktoré boli prezentované a ďalej s nimi pracovať.

Poslednou z alternatívnych foriem riešenia konfliktov je mediácia. Mediácia je vhodnou formou riešenia sporu v takej fáze, keď sporové strany spolu nerozprávajú. Mediácia je vo svojej podstate negociáciou facilitovanou treťou stranou. Mediátor sa snaží vytvoriť také prostredie, v ktorom sporové strany dokážu konštruktívne komunikovať. Tiež vytvára pre nich možnosti na vyjednávanie o ich záujmoch, ktoré sú konfliktom ohrozené. Jeho dôležitou úlohou je tiež pomáhať sporovým stranám prekonávať prekážky v procese dosahovania dohody. Mediácia je procesom dôverným, neformálnym a účasť na nej je dobrovoľná. Mediátor nerozhoduje o to, ako by mali strany svoj spor vyriešiť.

Z uvedeného náčrtu rôznych foriem riešenia konfliktov vidíme, že alternatívne spôsoby riešenia konfliktov vytvárajú pre účastníkov možnosť:

Napriek uvedenému ľudia sa často vzdávajú svojej možnosti ovplyvňovať výsledok riešenia sporu a dobrovoľne ju prenechávajú tretej strane, sudcovi alebo arbitrovi.

Rozvoj konfliktu a voľba vhodného prístupu

Konflikt je, keď ľudia medzi sebou prestanú komunikovať.

To je jedna z výstižných známok konfliktu. Ak by sme ešte stále mali pochybnosti o tom, či s niekým máme alebo nemáme konflikt, môže nám byť táto charakteristika nápomocná.

Každý konflikt, ktorý vznikne sa nejako vyvíja. Prechádza jednotlivými štádiami, ktoré sa dajú od seba odlíšiť na základe toho ako sa jeho účastníci k sebe správajú. Pre každú fázu rozvoja konfliktu je vhodný istý spôsob jeho riešenia. Najdôležitejšie rozhodnutie v celom procese riešenia sporu je výber vhodnej stratégie.

V začiatkoch rozvoja konfliktu by sme mali využiť negociáciu (vyjednávanie) na riešenie sporu s druhou stranou. Ak sa konflikt posunul ďalej, môžeme mať problém s komunikáciou, ktorá bude neefektívna a často zvolená forma komunikácie môže konflikt ešte zhoršovať. Preto potrebujeme tretiu stranu, ktorá bude uľahčovať medzi nami komunikáciu, použijeme facilitáciu.

Ak sme doteraz vo vývoji konfliktu nič nepodnikli, resp. boli neúspešní s jeho riešením, konflikt sa rozrástol a nedokážeme s druhou stranou už vôbec komunikovať. Vyhýbame sa jeden druhému a konflikt pretrváva. V tomto prípade dozrel čas na to, aby sme využili mediáciu, alebo ako ju tiež zvykneme označovať, intervenciu tretej strany.

Doteraz uvedené formy riešenia sporu patria k tzv. konsenzuálnym procesom. Nazývame ich tak preto, lebo dávajú sporovým stranám najväčšiu možnosť kontrolovať výsledok procesu riešenia sporu. Sú to sporové strany, ktoré rozhodujú o tom, či sa dohodli a na čom sa dohodli.

Niektoré možnosti riešenia sporov patria k tzv. rozhodcovským procesom. Tieto prenechávajú kontrolu nad procesom a výsledkom riešenia sporu tretej strane a ich rozhodnutie je pre strany záväzné. Orientujú sa na minulosť, analyzujú otázky zapríčinenia problematickej situácie, pokúšajú sa zistiť čo sa udialo. Takéto postupy nešetria vzťahy medzi zúčastnenými stranami a rozhodnutie takmer vždy vzťah naruší.

Pretože konflikty v našom živote sú veľmi pestré a majú rôznorodé príčiny exituje viacero základných prístupov k ich riešeniu. Mediácia je založená na princípoch vyjednávania. Existujú ešte aj iné formy riešenia konfliktov, v ktorých základným procesom môže byť odpúšťanie (healing – v blízkych medziľudských vzťahoch) alebo analýza (Burton, 1996), ktorá slúži na to, aby sme porozumeli príčinám, ktoré spôsobujú vznik konfliktov navodili korekciu obmedzených perspektív pomocou vysvetlenia správania (sociálne nepokoje, vojnové konflikty).

Folberf a Taylor (1984) uvádzajú, že spôsoby riešenia sporov, v ktorých tretia strana pomáha účastníkom konfliktu vyriešiť ich konflikt a dospieť k vlastnému rozhodnutiu sa objavili pravdepodobne vtedy, keď na svete boli najmenej traja ľudia. Mediácia nie je vynález novej doby. Je skôr úpravou toho, čo existovalo v iných kultúrach alebo iných historických dobách.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Ďalšie informácie

Úradné dokumenty

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

Poznámky k zákonom

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...