Richard Drutarovský

Železnica je mystérium, nedá sa riadiť len tabuľkami

Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh ministerstva dopravy

29. 09. 2016

Zdroj: Marek Poracký, sme.sk

Reklama:

Jiří Kubáček je šiestou generáciou železničiarskej rodiny. Na poste šéfa železničnej sekcie na ministerstve dopravy odslúžil šesť rokov. Začínal za éry Jána Figeľa, pokračoval Jánom Počiatkom. Skončil v lete, keď ministrom dopravy sa stal Roman Brecely zo Siete.

Slovenskej železnici šéfoval takmer šesť rokov. Zažil troch ministrov. Ide o JIŘÍHO KUBÁČKA, pre ktorého železnica je láskou a opantala ho. V rozhovore pre SME hovorí, čo sa mu počas toho obdobia podarilo urobiť. „Som šiestou generáciou železničiarov. Moji predkovia robili v Přerove na stanici už v 70. rokov 19. storočia,“ konštatuje Kubáček.

Takmer šesť rokov ste boli sekčným šéfom železničnej dopravy na ministerstve dopravy. V lete ste skončili. Čo sa vám podarilo a čo nie?

„Niečo sa azda podarilo. Myslím, že železnica sa začala trochu meniť. Pribúdali ľudia chápajúci moju snahu o koordináciu železnice, ktorá podľa mňa nie je úplne šťastne rozdelená. Ak sa však toto úsilie nebude rozvíjať ďalej, pomyselné semienko môže zahynúť.“

Hrozí to?

„Obávam sa, že áno. Chýba kritický počet ľudí, ktorí by chápali, kam by železnice mali smerovať.“

Kam by mali smerovať?

„Stačí sa pozrieť, ako funguje česká železnica, a robiť to aspoň tak, ako to robia oni.“

To znamená?

„Štát by mal viac investovať do železníc a železnice by si mali viac ctiť kvalifikáciu a odbornosť ľudí na vedúcich pozíciách. Železnice sú do značnej miery mystériom, v ktorom sa treba vyznať a ktoré sa nedá riadiť len podľa excelovských tabuliek. Bohužiaľ, naše železnice sa takto dlho riadili, čo v nich zanechalo hlboké stopy.“

Aké?

„Dnes narážame na absolútny nedostatok dorastu pre železnice. Nezáujem štátu sa prejavil v ‚zahnívaní‘ celého systému. Uzatvoril sa sám do seba a stal sa nezaujímavým pre ľudí zvonka. Stavovská česť modrej armády sa vytratila. Dnes sa železničiarske povolanie nevníma ako zaujímavá práca.“

Je to tým, že sa štát prestal zaujímať o železnicu?

„Ide o prvotnú príčinu. Všetko ostatné je len následok. Keď som analyzoval výročné správy českej Správy železničnej a dopravnej cesty a výročné správy Železníc SR, zistil som prekvapivú vec – prevádzka jedného kilometra slovenskej železničnej trate je  v porovnaní s českou dotovaná o tretinu vyššou sumou.

Najdôležitejšou príčinou tohto stavu je práve dlhodobé zanedbanie jej investičného rozvoja. My sme si zvykli modernizovať železnice len z eurofondov, čo je veľmi nebezpečný fenomén. Aj české železnice využívajú eurofondy, ale štát im z vlastných zdrojov pridáva oveľa viac, ako je to na Slovensku. Preto sa v Česku mohla modernizovať železničná sieť oveľa komplexnejšie.“

Čo bude so slovenskými železnicami, keď sa skončí tok eurofondov?

„Netuším. Obávam sa, že slovenské železnice po dlhodobom nezáujme všetkých vlád čaká katarzia.“

Na Slovensku sa pritom modernizuje len hlavný koridor, teda trať Bratislava - Žilina - Košice, trať Bratislava - Zvolen - Banská Bystrica je však veľmi zanedbaná.

„Keď sa rozdelilo Česko-Slovensko a s ním aj železnice, veľa mozgov ostalo v Čechách. Tam sa sústredili na systémový rozvoj a koridorom sa začali venovať už od roku 1993. Prvý začali modernizovať v roku 1993, druhý v roku 1997. Na Slovensku sme celé 90. roky vkladali peniaze do zbytočných investícií.“

Napríklad?

„Napríklad do veľkolepého sídla Železničnej spoločnosti Slovensko, ktoré sa skončilo ako veľká jama na Šancovej pod bratislavskou hlavnou stanicou. Dnes je tam sídlo UniCredit Bank. Nezmyselné bolo aj obnovenie trate z Humenného do Lupkova, po ktorej dnes nejazdia vlaky.

Pochybnosti možno mať aj o sprevádzkovaní trate medzi Čadcou a Zwardoňom či o modernizácii petržalskej železničnej stanice, ktorá je nevyužitá. Prvý koridor sme začali budovať až po roku 2000. Výsledkom je, že Česi doteraz zmodernizovali približne tisíc kilometrov koridorov a my len okolo dvesto kilometrov.“

Čím si vysvetľujete, že vlády nemali záujem o železnice?

„Možno je to tým, že železnice sú zložitejším systémom ako cesty. Cestami sa aj ľahšie získavajú politické body, hoci treba objektívne uznať, že Slovensku chýba slušná cestná sieť. Západná Európa znovuobjavila železnicu potom, čo zistila, že  rastúce dopravné nároky nemožno donekonečna riešiť len rozvojom cestných komunikácií.“

Spomenuli ste, že chýba kritické množstvo ľudí, ktorí by pochopili, kam by železnice mali smerovať. Koľko takých ľudí treba a akú by mali mať spoločnú víziu?

„Mala by to byť aspoň nadpolovičná časť vedúcich pracovníkov železníc vo všetkých troch samostatných železničných spoločnostiach, ktorí by boli schopní pochopiť, že železnica môže napredovať len vtedy, ak budú všetci ťahať za jeden povraz.

To bolo aj zmyslom  virtuálneho holdingu na ministerstve dopravy, ktorý sme sa v minulom volebnom období pokúsili začať vytvárať. Aby sa nestalo, že dostavbu koridoru síce zrejme zvládneme do roku 2020, lebo už dnes sa rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu vieme dostať z Bratislavy do Trenčína, no stále je nedostatok rušňov a vozňov, aby sme na trati – o pár rokov až do Žiliny - mohli všetkými rýchlikmi jazdiť 160 kilometrov za hodinu. Aký to má potom zmysel? Čo nám teda modernizácia koridoru priniesla?“

Hrozí, že virtuálny holding za tejto vlády zanikne?

„Všetko bude závisieť od toho, čo táto vláda bude od železníc očakávať. Počas môjho pôsobenia na ministerstve sa vláda o  virtuálny holding pokúsila.“

V minulosti ste povedali, že železnica má budúcnosť. Stále to platí?

„Áno. Železnica je výborný vynález s veľmi efektívnym využitím energie. Je schopná zaobísť sa bez palív z ropy.“

Ako si predstavujete železničnú budúcnosť Slovenska?

„Železničná sieť v službách celoštátnej dopravnej obsluhy sa pravdepodobne skráti. Disponibilné investičné prostriedky by sa mali sústrediť do tratí, ktoré sú konkurencieschopne trasované, pričom v ich línii existuje dostatočne významný dopyt po osobnej i nákladnej preprave.“

Rozprávame sa o hlavných tratiach, teda Bratislava – Žilina – Košice a Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica?

„Naše prvé odhady hovorili, že z 3600 kilometrov tratí je asi 400 kilometrov, ktoré z pohľadu celoštátnych dopravných potrieb už nemajú zmysel. Ostatné trate sú konkurencieschopné a na tie by sme sa mali sústrediť, aby sa investície nerozptyľovali do tratí, kde denne jazdia dva osobné vlaky a žiadny nákladný, pričom konkurencieschopné trate majú prehnité podvaly, po ktorých má problém prejsť ťažší rušeň.

To, samozrejme, neznamená, že tých približne 400 kilometrov tratí by už nemalo vôbec žiadny zmysel. Naopak – mnohé z nich sú výborne využiteľné napríklad v role turistickej železnice, ako o tom svedčí úspešný príbeh kúpeľnej električky medzi Trenčianskou Teplou a Trenčianskymi Teplicami. Tu je namieste oveľa intenzívnejší angažmán regionálnej samosprávy.“

Čo sa stalo, že 400 kilometrov je nepotrebných?

„Od čias zrodu základov siete miestnych železníc na prelome 19. a 20. storočia sa výrazne zmenila deľba prepravy medzi cestami a železnicami.

Keď dnes naložíte nákladný vagón na lokálnej trati na jednom konci republiky, potrvá možno aj dva týždne, kým sa dostane na druhý koniec republiky, pričom kamión prejde rovnakú trasu za pár hodín. Nákladná železničná doprava má budúcnosť v takzvanej kombinovanej doprave, kde dokáže efektívne zabezpečiť rýchlu prepravu veľkého množstva kontajnerov na dlhé vzdialenosti.

To isté platí aj pri osobnej železničnej doprave – jej miesto je pri obsluhe mohutných sústredených prepravných prúdov; tam, kde sú kvalitné cesty a malé prepravné prúdy z dedín, osobná železničná doprava nemá zmysel.“

Prečo ešte neexistuje koordinácia autobusovej a železničnej dopravy?

„Dopravu neobjednáva rovnaký subjekt. Aj v Česku sa integrovaný systém vydaril v Juhomoravskom kraji až po tom, čo kraje dostali kompetenciu objednávať vlaky pre región.

Vo Švajčiarsku dopravcovia pochopili, že dohoda je pre nich výhodná, pričom štát ju len posvätil. U nás dohoda neexistuje. Keď som jeden z krajov presviedčal, poďme sa dohodnúť, že my niekde posilníme vlaky a vy niekde inde posilníte autobusy, odpoveď znela: 'Vari si nemyslíte, že my budeme navážať ľudí našimi autobusmi na vaše vlaky.' Pochopil som, že v tejto oblasti nie je možné zintegrovať dopravu inak ako jednotnou štátnou objednávkou.“

Nie je to chyba štátu?

„Ide o krok, na ktorý treba politickú odvahu. Tým, že aktuálny zlý systém funguje veľmi dlho, stačil sa usadiť.  O to väčšie úsilie si zmena vyžiada.“

Keď sa zriaďovali samosprávne kraje, nemali dostať aj objednávku vlakov?

„Takýto postup bol v zákone veľmi dlho. Angažoval som sa však za to, aby to zo zákona vypadlo.“

Prečo?

„Keď sme začali robiť taktový grafikon, zistili sme, že na Slovensku nie je takmer žiadna železničná linka, ktorá by sa začínala a končila sa na území jedného kraja. Jedna z najvýznamnejších liniek železničnej regionálnej dopravy je medzikrajová linka Bratislava – Trnava.

Dnes často skloňovaný RegioJet vozí ľudí dokonca cez tri kraje. Viete si predstaviť, že by sa kraje dohodli? Predstavte si napríklad linku medzi Prešovom a Košicami. Viete si predstaviť ich dohodu? Takýto krok by sme vari vedeli urobiť, len ak by sme Slovensko rozdelili na tri kraje. Jedine, čo sme si vedeli ešte predstaviť, bolo, že by sme stredné Slovensko rozdelili na polovicu.“

Nemal exminister dopravy Ján Počiatek na to dostatočné páky? Veď bola jednofarebná vláda.

„Myšlienka koordinácie ešte nebola zrelá. Hoci sa politické rozhovory začali viesť, zistili sme, že to nebude jednoduché. Začalo sa to posúvať a nakoniec sa táto myšlienka posunula až za hranicu volebného obdobia.“

Je teraz Slovensko zrelé?

„Myslíme si, že áno. Slovensko je taká malá krajina, že by ho vedela obhospodáriť jedna dopravná autorita, ktorá by objednávala diaľkovú a regionálnu vlakovú dopravu a autobusovú. Zámer pripraviť jej zriadenie je obsiahnutý už aj v programovom vyhlásení vlády. Na druhej strane treba  pripustiť, že ide v určitom zmysle slova o  osvietený absolutizmus, čo by mohlo priniesť aj isté nebezpečenstvá. Takýto systém si vyžaduje, aby ho spravovali ľudia, ktorí majú úprimné úmysly a veria, že je to dobré.“

Podarí sa to tejto vláde presadiť?

„Mám isté pochybnosti.“

Aké nástrahy by to mohlo priniesť?

„V hre bude množstvo miliónov eur. Dnes na železnici doplácame zhruba 240 miliónov eur. Na autobusy sa dáva približne polovica. Takýto objem peňazí môže byť priveľkým zvodom.“

Na Slovensku sa modernizuje hlavný koridor. Vlaky po ňom budú môcť jazdiť 160 kilometrov za hodinu. Vyzerá to tak, že do roku 2020 bude zmodernizovaných zhruba 200 kilometrov tratí. Nie je to hanba?

„Slovu hanba sa vyhýbam. Určite to však nie je dobré. Česi sa dostali oveľa ďalej. Na druhej strane si teba uvedomiť, že na rozdiel od ČR sa Slovensko nachádza v Karpatskom oblúku, teda je v kapse. S výnimkou trasy medzi Štúrovom a Kútmi cez Slovensku nevedie žiadny koridor, ktorý by bol významný pre medzinárodnú osobnú diaľkovú  dopravu.

Je len toto problém?

„Slovensko bolo  dlhý čas aj v zajatí svojich ambicióznych predstáv. Dôvod, prečo sa tak pomaly stavia, bola predstava, že koridor na 160 kilometrov za hodinu sa zmodernizuje úplne všade. Hlavne po roku 2009 však Európska komisia prišla na to, že peňazí nie je až tak veľa, a trvala na tom, aby sa pred každou investíciou urobila poctivá štúdia realizovateľnosti.

Aktuálne sa urobili štúdie realizovateľnosti na trati medzi Žilinou a Košicami, ako aj medzi Štúrovom a Kútmi. Na tejto trati sa uznalo, že vzhľadom na to, že ide o jedinú trať v SR s medzinárodnou diaľkovou osobnou dopravou, rýchlosť 200 kilometrov za hodinu dáva zmysel. Ostatné trate na Slovensku majú z celoeurópskeho pohľadu v osobnej doprave skôr len regionálny význam.“

Je to teda jediná trať, kde sa bude dať jazdiť 200 kilometrov za hodinu?

„Domnievam sa, že pomerne dlhý čas to tak skutočne bude. Pokiaľ sa do Európskej únie nedostane aj Ukrajina, potenciál na vyššiu rýchlosť nevidím. Ide však aj o komplikovaný terén. Trate vedú v karpatskej oblasti. To nie je lacné.“

Trať z Bratislavy do Žiliny sa modernizuje 21 rokov. Keď dôjdeme do Žiliny, bude stará.

„Ide o ďalší problém Slovenska. My sa sústreďujeme na veľkolepé ciele, no zabúdame veci udržiavať. Už teraz je napríklad problém, v akom stave sa nachádza trať medzi Žilinou a Košicami. Keďže sa v minulosti povedalo, že sa trať ide modernizovať, údržba sa veľmi obmedzila. Teraz sa zistilo, že je zle a rozsiahlejšie opravy sa začali robiť aspoň na najviac postihnutých úsekoch.“

Čím to je?

„Nevyzretosťou, ktorá vyplýva nielen z potreby budovať, ale aj udržiavať. K tomu smeruje aj iniciatíva Hodnota za peniaze. Je to veľmi dôležitý krok ministerstva financií.“

Je teda 160 km/hod. predimenzovaná na úseku Bratislava – Žilina?

„To som nepovedal. Rýchlosť 160 kilometrov za hodinu medzi Bratislavou a Žilinou je fajn. Okrem toho, podarilo sa to urobiť bez väčších problémov aj vzhľadom na pomerne jednoduché terénne pomery. Medzi Žilinou a Košicami je Štrbská rampa a tam rúbať stošesťdesiatku za každú cenu nemá zmysel. V opačnom prípade by sme celú trať viedli cez tunel, na moste či estakáde. Na to skutočne nemá ani Európska komisia. Uvedomme si, na tejto trati nevedie žiadna medzinárodná osobná železničná doprava.“

Ide o spojenie medzi Košicami a Prahou.

Vždy je to hodnota za peniaze. Ak by to bolo za peniaze, aké z toho vychádzali, analýza by nemohla vyjsť. Rýchlosť 160 kilometrov za hodinu teda určite nebude všade, keďže problémom je komplikovanosť terénu.“

Prečo sa potom na celom koridore plánovala takáto rýchlosť?

„Pred krízou sa nedával taký dôraz na zmysluplné odôvodnenie každého investičného počinu. Aj poradný orgán Európskej komisie – Jaspers – trval na dodržiavaní noriem za každú cenu. Po roku 2009 došlo k výraznej zmene náhľadu na všetky investície.

Keď zrátali všetky náklady, povedalo sa, že na to nie sú peniaze. Problémom je aj to, že Slováci sa dlhodobo naučili robiť svoj investičný rozvoj na železnici prakticky len z eurofondov. Je to veľmi nebezpečné. Obávam sa, čo sa stane, keď ďalšie eurofondy nebudú a my sa budeme učiť rozvíjať infraštruktúru z vlastných peňazí.“

Menia sa však aj riaditelia štátnych firiem. Dovedú svojich ľudí, pričom v niektorých prípadoch idú až po referentoch.

„To sa deje len na Slovensku, nikde inde. Je to vážny problém. Druhým vážnym problémom je, že  tí, ktorí prichádzajú, nemajú odbornú skúsenosť.

Prichádzajú tam pravidelne manažéri, ktorí so železnicou nemajú nič spoločné a neuvedomujú si, že to nie je firma za jedným plotom. Súčasne je to veľký podnik, kde nie je priestor na nejaké experimentovanie. Počas prvej Československej republiky sa ľudia na pozície dostali až po tom, ako prešli celým systémom.

Napríklad aj vysokoškoláci museli po istý čas nosiť podvaly, aby vedeli, čo ich podriadení robia. Dnes sa na pozície dostanú ľudia, ktorí robili v pekárňach či mraziarňach. Samozrejme, nechcem to dehonestovať.“

Ďalším problém je volebný cyklus. Pred voľbami ani po voľbách sa nerozhoduje o zásadných veciach.

„Áno, to je pravda. Politický cyklus má ďalekosiahle následky na firmy. Keďže nové politické vedenie nemá dôveru v staré, zastavia sa všetky väčšie nákupy. Je to asi pochopiteľné, ale nikdy by to nemalo trvať pridlho, pretože to v prípade železnice významne zneefektívňuje jej chod.“

V dezolátnom stave je aj trať medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Čo s ňou bude?

„Keď sme kreslili cieľový grafikon, potrebovali sme zistiť, kde môžeme ušetriť minúty. Pri analýze sme zistili, že zabezpečenie priaznivých prestupových väzieb rýchlikov na tratiach Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky a Vrútky – Žilina – Trenčín – Bratislava nám problém nerobí.

Problém trate Banská Bystrica – Bratislava teda nie je rýchlosť, ale jej technický stav. Trať je slabo udržiavaná a potrebovali by sme stabilizovať jej technický stav. Okrem toho máme aj druhý rýchlikový okruh.

Tým je línia Vrútky – Banská Bystrica – Zvolen – Plešivec – Košice – Poprad – Vrútky. V tomto prípade nám chýba približne 20 minút. Keď dnes príde rýchlik z Plešivca do Košíc, jeho cestujúci zistia, že rýchlik z Košíc do Žiliny odišiel pred 20 minútami. To je vážna systémová chyba, ktorú bude treba odstrániť.“

Štát bude musieť naliať peniaze do trate medzi Zvolenom a Košicami?

„Nemusí to byť tam. Je jedno, či sa chýbajúce minúty ušetria na trati z Plešivca do Košíc, alebo z Košíc do Žiliny. Podstatné je, aby rýchlik z Košíc do Žiliny odchádzal neskôr, ako príde rýchlik z Plešivca. Švajčiari hovoria, že netreba jazdiť tak rýchlo ako sa dá, ale tak rýchlo ako treba.

Verím, že tento problém sa napokon podarí vyriešiť modernizáciou trate medzi Žilinou a Košicami. Mimochodom, medzi Plešivcom a Košicami jazdia len štyri páry vlakov. Je to „sociálny vlak“. Musíme ho zachovať, ak chceme zachovať napojenie juhu s civilizáciou.“

Nechá ho táto vláda?

„Neviem.“

V minulosti ste začali pripravovať cieľový grafikon. Mal by byť hotový v roku 2020. O čo ide?

„Cieľový grafikon 2020 je vlastne konkretizované investičné zadanie pre účelné pozdvihnutie stavu mimokoridorových tratí, do ktorých sme po mnoho rokov neinvestovali ani cent.

Jeho cieľom je prispôsobiť cestovný poriadok vlakov na týchto tratiach novým pomerom na koridore Bratislava – Žilina po jeho modernizácii. Pripravoval sa s cieľom jeho dlhodobej stabilizácie až do ukončenia modernizácie koridoru Žilina - Košice. Vo Švajčiarsku sa totiž cestovný poriadok tiež každoročné nemení. Ďalší cieľový grafikon budeme potrebovať až okolo roku 2030. V tom čase by sa mala dokončovať trať medzi Žilinou a Košicami a grafikon regionálnych tratí sa bude musieť prispôsobiť novým podmienkam na tejto časti koridoru.“

Čo je vlastne taktový grafikon?

„Ide o systém jazdy vlakov, pri ktorom jednotlivé vlaky v rovnakom smere nasledujú za sebou presne v dvojhodinovom, hodinovom alebo aj kratšom intervale. To znamená, že vlaky po celý deň odchádzajú či prichádzajú do jednotlivých staníc v rovnakej minúte každej párnej, nepárnej alebo aj celej hodiny. Tomu sa, samozrejme, musí prispôsobiť infraštruktúra.

Na druhej stane, ak sa tak už stane, je potom jedno, či po nej prejde desať alebo dvadsať vlakov. V tej súvislosti sme dospeli k záveru, že ak by sme len trochu viac peňazí naliali do osobnej vlakovej dopravy, tak za relatívne málo peňazí navyše by sme odvozili oveľa viac kilometrov. Česi dnes na svojich približne 9500 kilometroch jazdia 115 až 120 miliónov vlakokilometrov.

My na našich 3600 kilometroch jazdíme asi 32,5 milióna. Ide o ohromný nepomer. V Česku, keďže tam je intenzita vlakov o tretinu vyššia, je aj hybnosť ľudí železničnou dopravou vyššia. Na Slovensku dopravca žil dlhé roky v predstave, že ľudí treba povoziť ráno do roboty a večer z nej.

Spôsobilo to, že vlaky jazdili len ráno a večer, inokedy akože nebolo treba. Z toho vyšlo, že potrebujeme veľmi veľa vlakov, ktoré jazdia veľmi málo. Z toho, samozrejme, vyplynuli veľmi nízke kilometrické prebehy jednotlivých vozidiel.“

Koľko kilometrov teda potrebujeme?

„Vidíme to približne na 40 miliónov vlakokilometrov. To však závisí od pomerne detailného dopravného plánu Slovenska, ktorý určí, že tu pôjde vlak a tu autobus. Ľudí by totiž nemalo až tak veľmi zaujímať, či im štát zabezpečí základnú dopravnú obsluhu vozidlami s pneumatikami či železnými kolesami. Keď sa táto otázka vyrieši, zistí sa definitívne, ktoré trate a koľko vlakokilometrov potrebujeme.“

Odpoveď na otázku, či je 32,5 milióna kilometrov dosť, poznáme?

„...určite je to málo. Koľko sa však zvýši, bude závisieť od spôsobu konečnej koordinácie medzi autobusmi a vlakmi. My sme urobili len prvý polkrok. Na základe štúdie Výskumného ústavu dopravného sme opustili päť tratí, hoci to boli ťažké debaty a mediálne otrasy. Po tom polkroku by mal nasledovať ďalší, ale až po tom, ako sa urobí komplexný dopravný plán. Bez toho si dnes nemôžeme dovoliť zrušiť žiadnu trať.“

V pláne, ktorý si dalo vypracovať ministerstvo dopravy, sa hovorilo aj o ďalších tratiach.

„Nemôžeme ich zrušiť bez toho, aby sa nezmenil spôsob dopravnej obsluhy autobusmi. Ak by tam ostal aktuálny spôsob obsluhy a zobrali by sme vlaky, autobusy by nevedeli ľudí v rannej špičke povoziť. My sme na menej frekventovaných tratiach dnes len preto, aby sme podporili ich nedostatočnú špičkovú kapacitu. Po vypracovaní už spomenutého komplexného plánu dopravnej obsluhy sa, samozrejme, tento stav musí významne upraviť.“

Prečo je na Slovensku liberalizácia taká pomalá?

„Otázka je, či štát má silu donútiť štátneho dopravcu k náležitej kvalite. V Rakúsku sa to podarilo a na ÖBB je to dnes dobre vidieť.“

Má na to štát?

„Obávam sa, že v tomto momente nie. My sme sa pokúsili o štandardy, ale s pár úradníkmi. Museli by smemať viac úradníkov, museli by chodiť pravidelnejšie do terénu a pokuty by museli byť rádovo vyššie. Na to by však musela byť politická vôľa.“

Je aj iný variant?

„Áno, môžeme liberalizáciu spustiť. Ak tento proces nebude vopred dobre premyslený a pripravený a ak nebude sprevádzaný účelnou reštrukturalizáciou národného železničného dopravcu, môže to spôsobiť riziko jeho úplnej likvidácie. Bude potom hroziť nebezpečenstvo, že naše železničné trate ovládnu veľké štátne zahraničné podniky zo zahraničia a zliav sa budeme domáhať niekde v Nemecku či vo Francúzsku.“

Ako by sa teda malo liberalizovať Slovensko?

„Domnievam sa, že rozumné je začať už spomenutým komplexným dopravným plánom, ktorý definitívne stanoví, kde a v akom režime chceme perspektívne prevádzkovať železničnú osobnú dopravu.

Následne je treba nastaviť a stabilizovať grafikon vlakov osobnej dopravy. Na tomto základe už možno stanoviť jednotlivé súbory liniek, ktoré sa stanú predmetom liberalizácie, a určiť časový plán celého procesu. V tejto súvislosti sa hovorí o sume minimálne približne jeden milión vlakových kilometrov na jeden súbor liniek, posudzuje sa, či je trať elektrifikovaná, alebo nie, zvažuje sa poloha centra údržby atď.

Pamätať treba aj na zachovanie tarifnej integrity siete, aby sa nezlikvidovala dnes obvyklá možnosť cestovania spojmi viacerých dopravcov na jeden cestovný doklad. Zopakujem však, najprv musíme mať plán obsluhy, aby sme mali istotu.“

Čím to je, že vlaková doprava nedokáže byť zisková?

„Sme skrytí v Karpatskom oblúku a máme slabé dopravné prúdy. Železnica je drahý systém, ktorý vyžaduje na svoju ekonomickú samonosnosť skutočne veľmi mohutné prúdy cestujúcich.“

Máme teda málo ľudí?

„Áno. Pozrite sa, ako sa bijú dopravcovia na trati medzi Prahou a Ostravou. Len v aglomerácii Praha žije viac ako milión ľudí. Na porovnanie: Bratislava má necelého pol milióna ľudí, Košice s Prešovom horko-ťažko štyristotisíc. To je hlavný dôvod. Radim Jančura, ktorý prevádzkuje na vlastné ekonomické riziko segment IC vlakov, vidí, že dopyt je, no on ďalšiu súpravu nezaradí, pretože si uvedomuje, že by sa mu už neoplatila.“

Nebol problém vlaky zadarmo?

„Určite tento jeho krok bezplatné cestovanie ovplyvnilo.“

Ak by totiž vlaky zadarmo neboli, súboj medzi ZSSK a RegioJetom mohol byť iný.

„Áno, mohol. Vlaky zadarmo niečo pokazili, niečomu pomohli. Ide však o veľmi komplexnú otázku.“

Ako vlaky zadarmo ovplyvnili cestovanie? Dnes je to fenomén.

„Áno, je to fenomén. Myslím, že to okrem nás nemá nikto iný. Faktom však je, že ľudia sa naučili opäť cestovať vlakom a vytvorilo to aj tlak na ŽSR a ZSSK. Podnietilo ich to k istej zodpovednosti. V minulosti sa stalo, že na trati zlyhal rušeň a vlak stál tri hodiny – a nikoho to nevzrušovalo. Dnes je počet cestujúcich taký, že z každého problému na trati hrozí aj politický problém.“

Pomáhate obnovovať vlak v Tisovci. Prečo?

„Uchovávanie železničného kultúrneho dedičstva je organickou súčasťou života európskej spoločnosti. Myslím tiež, že zachovávaním železničiarskych tradícií možno významne motivovať pozitívny vzťah mladej generácie k železničnému remeslu, ktorý sa dnes významne vytráca.

Tejto činnosti som ako vedúci podnikového múzea ŽSR venoval takmer celý svoj produktívny život pred nástupom na ministerstvo.

Okrem zriadenia bratislavského Múzea dopravy a pamiatkovej zóny v starom rušňovom depe Bratislava východ považujem za dôležitý projekt tohto obdobia zavedenie turistickej parnej prevádzky na ozubnicovej železnici Tisovec – Pohronská Polhora, ktorá je prinajmenšom európskym unikátom.“

Zoznam postrehov

Únik potvrdzuje pravidlo: Ľud potrebuje chlieb a hry

Spravodlivosť v prípade politikov je podriadená politickému boju. A tým prestáva byť spravodlivosťou.

05. 10. 2017 | čítať ďalej...

Ako dobre by ste mali poznať svojho partnera než sa vezmete?

Čo všetko je dôležité vedieť a vopred si ujasniť.

05. 10. 2017 | čítať ďalej...

Prečo v Talline ľudia jazdia naďalej autami, hoci MHD je zadarmo?

Viete prečo boli minulý týždeň také obrovské zápchy aj keď bola MHD zdarma?

26. 09. 2017 | čítať ďalej...

Slovensko je nádherná krajina

Nasledujte sympatickú Slovenku cez krásy Slovenska: Bratislava, Košice, Nitra, Spišský hrad, Levoča, Spišská Nová Ves, Telgárt, Svätý Kríž, Liptovský Mikuláš, Bojnice, Zvolen, Piešťany, Kremnica, Banská Štrba, Levoča, Prešov,...

08. 05. 2017 | čítať ďalej...

Únik mladých do zahraničia je problém krajiny, nie škôl

Na Slovensku panuje obrovská nedôvera v samých seba, všetko slovenské akoby nemalo hodnotu.

05. 05. 2017 | čítať ďalej...

Sociálne siete sú u detí zdrojom stresu z vývoja vo svete

Pribúdajú správy o stúpajúcom počte detí, ktoré pociťujú stres zo súčasného vývoja vo svete, pričom za jeho hlavný zdroj je považovaný práve príval správ zo sociálnych sietí.

20. 04. 2017 | čítať ďalej...

Chcete žiť v demokracii? Mali by ste chcieť byť volený

Profesor T. Snyder pred potrebou „mať pokoj“ varuje aj v demokracii: občan, ktorému na udržaní demokracie záleží, by nielen mal chodiť voliť, ale – ak má dôvod – by sa mal stať aj aktívnym v miestnej politike a mal by chcieť byť...

14. 04. 2017 | čítať ďalej...

Dubovcová na rozlúčku: Ako krajina pravidelne zlyhávame

Päť rokov stačí na to, aby človek ukázal, čo v ňom je. Preto sa Jana Dubovcová už neuchádzala o funkciu verejnej ochrankyne práv. Najviac ju mrzí, že na Slovensku stále diskriminujeme deti v prístupe ku vzdelaniu.

29. 03. 2017 | čítať ďalej...

Čo by mohla urobiť reforma školstva so zlepšením správania žiakov?

Dnes za mnou prišla moja bývalá žiačka, ktorá sa odsťahovala s mamou do Rakúska. Porozprávali sme sa o tom ako sa jej darí, ako to vyzerá v jej novej škole.

27. 03. 2017 | čítať ďalej...

Konzervované jedlo nie je jedovaté. Jesť ho denne však na zdraví nepridá

Z obľuby priemyselného konzervovania potravín už začíname chvalabohu poľavovať a vraciame sa k rešpektu k domácim zavareninám a nakladanej zelenine.

21. 03. 2017 | čítať ďalej...

Neobmedzené možnosti sťažujú mladým ľuďom životné voľby

Pět let studovali psychologové Masarykovy univerzity generaci dospívajících Čechů, kteří čelí předsudkům, že jsou líní a odmítají zodpovědnost. Ukazuje se ale, že oni spíš jen řeší složitější situace, v nichž se jejich předchůdci...

16. 03. 2017 | čítať ďalej...

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

"Žena je schopná pojať čokoľvek a okamžite to porovnávať a integrovať s tým, čo pozná. Ak sa pozrie na muža, okamžite ho rieši na rôznych úrovniach, nielen ako vyzerá, ale predovšetkým, či je spoľahlivý, aké má zázemie,...

12. 03. 2017 | čítať ďalej...

Musíme sa naučiť nechať ľudí zomierať

Lekár Peter Stachura zblízka vidí, aké utrpenie prežíva zomierajúci človek, ak sa mu zdravotníctvo či príbuzní príliš snažia pomôcť.

10. 03. 2017 | čítať ďalej...

Muži milujú silné ženy do doby, kým z nich ženy nevytiahnú zranených chlapcov

Väčšinu mužov priťahujú silné ženy. Niekto si na nich trúfne, iný len pozerá a predstavuje si, aká je asi v posteli, ale všetci sú nejakým spôsobom vzrušení.

06. 03. 2017 | čítať ďalej...

Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu

Čo sa môžeme my, dospelí, naučiť od detí a na čo pri ich výchove nikdy nezabúdať? Psychológ a lektor Marek Herman nám porozprával o tom, čo je pre každé dieťa v živote najdôležitejšie pre to, aby v živote nebolo "stratené"....

06. 03. 2017 | čítať ďalej...

Propaganda na Facebooku vyrába dojem, že vinou migrantov nám hrozí apokalypsa

Vplyv časopisu Zem a vek alebo Slobodného vysielača je podľa Juraja Smatanu obmedzený. Hlavné slovo majú najrôznejšie facebookové skupiny, ktoré šíria účelovo vybrané články o migrantoch.

05. 03. 2017 | čítať ďalej...

Veda radí, ako sa pri dnešnej politike nezblázniť

Skutky, ktoré sa nestali, korupcia, ktorá neexistuje. Vedci ponúkajú návod, ako si zachovať psychické zdravie.

03. 03. 2017 | čítať ďalej...

Ako trestali kriminálnikov v stredoveku?

Človek v stredoveku veril v napĺňanie spravodlivosti omnoho viac, než je to dnes.

24. 02. 2017 | čítať ďalej...

Výživová lekárka: Cukor nie je vhodné z metabolického hľadiska obmedzovať

Nezakazujte si sladké, gumené medvedíky sú dobré na kĺby, hovorí výživová lekárka.

23. 02. 2017 | čítať ďalej...

Kam sa v skutočnosti podeli pracovné miesta?

Lžou populizmu je, že „prinavráti pracovné miesta“. Nevie pritom ani priznať, kam sa v skutočnosti podeli. Spasí nás univerzálny základný príjem? Aby áno, tak určite by však boli nutné aj vysoké dane na finančné služby a...

23. 02. 2017 | čítať ďalej...

Prečo sa ženy nevedia zacieliť na jeden problém tak, ako muži

Jej názory sú dnes nepopulárne a dráždia nielen feministky. Je za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale rovnakosť prísne odmieta. Skúma fyziológiu človeka a vplyv pohlavných hormónov na jeho myslenie. Trvá na tom, že mozog muža je...

18. 02. 2017 | čítať ďalej...

Ak slušní ľudia do politiky chodiť nebudú, sama sa nikdy neočistí

Citát je z recenzie knihy Steva Hiltona s názvom Ľudskejšie.

07. 02. 2017 | čítať ďalej...

Prečo si myslíme, že sme poctivejší ako ostatní

Ľudia trpia ilúziou morálnej nadradenosti. Ak majú všetci pocit, že sú morálne majáky, zvyšuje sa riziko konfliktu, lebo si myslia, že majú pravdu, zatiaľ čo ostatní sa isto mýlia, píšu psychológovia.

06. 02. 2017 | čítať ďalej...

Zákony sú dobré vtedy, ak ich pripraví a schváli jednotlivec

Gustave le Bon bol zrejme prvým významným mysliteľom, ktorý si všimol fenomén masy – jej zvláštne vlastnosti a kľúčový význam pre súčasnosť.

05. 02. 2017 | čítať ďalej...

Chcete vedieť, ako dopadne Amerika? Sledujte, či prežije otvorený internet

Bude to súboj, v ktorom budú komplikované rady skúsených a múdrych ľudí stáť proti intuitívnym a dobre vyzerajúcim riešeniam založeným na nepodloženom presvedčení.

30. 01. 2017 | čítať ďalej...

Kde robia singláči chybu?

Hľadali sme príčiny, prečo je medzi mladými kresťanmi toľko nezadaných ("single").

29. 01. 2017 | čítať ďalej...

Dubovcová: Slovensko trpí na pasivitu nepolitických lídrov

Ombudsmanka Jana Dubovcová pomenovala v rozhovore s týždenníkom Trend niekoľko príčin neutešeného stavu a zlej nálady medzi obyvateľmi Slovenska.

29. 01. 2017 | čítať ďalej...

Politici už tradičné média nepotrebujú

Dostali sme sa do fázy, keď majú politici oproti novinárom výhodu, pretože tradičné médiá vôbec nepotrebujú. Ak aj poskytnú rozhovor, tak ten priestor využijú na to, aby mohli urážať novinára či jeho médium.

12. 01. 2017 | čítať ďalej...

Schutz: Dve príčiny, ktoré nutne ženú našu spoločnosť do krízy

Prvou je nepoctivosť kampaní. V nich sa právo zbohatnúť vydáva za základné ľudské právo. Politici sa štylizujú do role toho, kto zabezpečí každému zbohatnutie, iba ho treba zvoliť.

08. 01. 2017 | čítať ďalej...

Čo by mohlo byť, keby verejní funkcionári sledovali len verejný záujem

B. Sanders vstupoval do komunálnej politiky zrejme s cieľom niečo urobiť a vyriešiť. Inými slovami hlavnou prioritou bolo mesto. Celé, nielen niečo z toho. Ak by takto rozmýšľali samosprávy u nás, asi by to vyzeralo inak. Ale to...

05. 01. 2017 | čítať ďalej...

Jiří Jelínek z Fischer Group odpovedá: Aké vlastnosti a schopnosti mu pomohli k úspechu

Jiří Jelínek je od roku 2004 generálnym riaditeľom spoločnosti Fischer Group. Pôsobí v oblasti cestovného ruchu.

27. 12. 2016 | čítať ďalej...

Ako operátor vidí, kde a s kým ste boli. Stačia mu údaje, ktoré musí zbierať

Pozrite sa, ako tie údaje vyzerajú a čo všetko sa z nich dá zistiť. Nemec Malte Spitz dokázal získať po žalobe údaje od Deutsche Telekomu, ktoré o ňom tento operátor zhromažďoval počas šiestich mesiacov.

25. 12. 2016 | čítať ďalej...

Viete aké údaje o vás majú operátori? Môžete byť radi, že žijete v demokracii

A ak si uvedomíte, aké dáta o vás majú napríklad mobilní operátori, môžete byť radi, že žijeme v demokracii.

25. 12. 2016 | čítať ďalej...

Psychológ: Doba postfaktická? Volíme toho, kto má najviac lajkov

Rozhodujeme sa na základe emócií, zostávame na povrchu a nemáme motiváciu rozmýšľať, hovorí psychológ Dalibor Špok. Sociálne siete nám ukazujú iba to, čo nám vyhovuje.

21. 11. 2016 | čítať ďalej...

O verejné dianie sa zaujímam od šiestich rokov, hovorí mladík, ktorý "vyškolil" radnicu

Má ešte len pätnásť rokov, ale už dvakrát nachytal prostejovskú radnicu pri porušovaní zákona. Študent Jakub Čech donútil "dospelých" úradníkov konať s ním ako so seberovným.

17. 11. 2016 | čítať ďalej...

Tomáš Garrigue Masaryk - životopisný dokument

Tomáš Garrigue Masaryk bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR a predtým predseda Dočasnej vlády Československa.

07. 11. 2016 | čítať ďalej...

Prezident Kiska o tom, že nálada v spoločnosti nie je dobrá. Akú radí cestu úniku z tohto stavu?

Prezident Andrej Kiska v rozhovore pre týždenník Trend, uverejnenom 2. novembra 2016, odpovedal na otázku: "Spomenuli ste, že ekonomike sa darí, mzdy rastú, ale napriek tomu nálada v spoločnosti nie je dobrá. Aká je cesta úniku z...

02. 11. 2016 | čítať ďalej...

Warner: Šaría sa na Západe zavádza krok za krokom. Cieľ islamu je, aby sa celý svet modlil k Alahovi

Moslimovia si môžu vybrať pokojný život, alebo politický, ktorého zmyslom je presviedčanie ostatných a vojna, hovorí Bill Warner, ktorý študuje politický islam.

01. 11. 2016 | čítať ďalej...

Tomáš Garrigue Masaryk - O demokracii

"Nesprávne je robiť rozdiel medzi mravnosťou veľkou a malou. Že sa politik v záujme štátu nemusí a nemá obzerať na mravné predpisy. Vec sa má v skutočnosti tak, že človek, ktorý napríklad klame a podvádza v politickom živote,...

31. 10. 2016 | čítať ďalej...

Nízke úroky? Ide o nešťastný experiment

Výška úrokov platí pre každú krajinu inak. Napríklad Nemecko by potrebovalo vyššie sadzby, ako má napríklad Taliansko.

30. 10. 2016 | čítať ďalej...

Psychologička: Strach z očkovania? Ľudia už nepočujú, že niekto umrel na tetanus

Rodičia nevedia pri očkovaní potlačiť emócie, hovorí Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.

17. 10. 2016 | čítať ďalej...

Šéf červených autobusov: Cenová vojna vydrží ešte veľmi dlho

Na autobusovej linke medzi Bratislavou a Viedňou jazdia traja dopravcovia. Okrem Slovak Lines aj RegioJet českého podnikateľa Radima Jančuru a Blaguss.

12. 10. 2016 | čítať ďalej...

Voľby vygenerujú vždy len priemerných ľudí

Nikdy to nie je duchovná alebo intelektuálna elita, ktorá má schopnosti riadiť štát tak, aby to prispelo ku všeobecnému dobru.

12. 10. 2016 | čítať ďalej...

Čo by ste spravili, ak by ste mali miliardu eur?

Slovensko od roku 2007 minulo na informatizáciu 900 miliónov eur. Úradníkom však stále robíme poštára a veľa sa nezmenilo. Končí sa rok 2015, máme internet v mobilných telefónoch, onedlho budú na cestách jazdiť elektrické autá...

09. 10. 2016 | čítať ďalej...

Výrok, ktorý vo voľbách kandidáta odrovná

Pri spätnom pohľade je ľahké pripomenúť si výroky, ktoré sa uchytili, lebo kandidáti pre ne nakoniec prehrali.

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

„Ľudia sa vždy dajú doviesť k tomu, aby s vodcom súhlasili. Je to jednoduché. Stačí im povedať, že sú napadnutí a verejne odsúdiť pacifistov z nedostatku vlastenectva. To zaberie v každej krajine.“

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Nástupný plat tisíc eur? Mladí majú veľké oči

Ak sa mladí ľudia od začiatku leta nezamestnali, niekde robia chybu. Práce je dosť.

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Železnica je mystérium, nedá sa riadiť len tabuľkami

Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh...

29. 09. 2016 | čítať ďalej...

Kde je Slovensko? Google Street View odpovedá záberom z Bratislavy

Internetový diskutér využil kuriózny záber z Google Street View ako odpoveď na otázku, že kde sa podľa neho nachádza Slovensko.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Pre polovicu ľudstva s nižším IQ je svet príliš zložitý

Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám, hovorí známy český psychiater Cyril Höschl.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Prečo sú počítačové hry také zaujímavé pre deti

To, že niektoré dnešné deti sú závislé na mobiloch, sú pohltené kybersvetom, že by len stále surfovali na nete a hrali počítačové hry, sa na nás valí z každej strany. Skúsme sa na to pozrieť inak.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Protestujeme! Fajn, a čo ďalej?

Nikto z menovaných nedobyl svoj úrad so zbraňou v ruke, dostal sa tam len a výlučne pomocou hlasov voličov.

15. 09. 2016 | čítať ďalej...

Takto predídu autonómne autá zápcham, pozrite si vo videu

Stačí sa riadiť jednoduchými pravidlami. Šoféri to nezvládnu.

14. 09. 2016 | čítať ďalej...

Pavol Žilinčík porovnáva slovenské a ukrajinské súdnictvo

Pomenovanie problémov na Ukrajine ukáže v plnej nahote tie isté problémy aj na Slovensku. Akurát na Ukrajine už majú po Majdane a začali ich riešiť.

19. 06. 2016 | čítať ďalej...

Tancujúca mládež v Thajsku v nás vyvolá zvláštne pocity

Záber z hudobného festivalu v Thajsku. Tancujúca mládež určite vyvolá zvláštne pocity v nejednom z nás. Takýto tanečný štýl u nás nevidieť.

18. 06. 2016 | čítať ďalej...

Úbytok včiel pocítime všetci, budeme mať málo jedla

Živočíchy, ktoré roznášajú peľ, zabezpečujú až 75 percent svetových plodín. Postupne však vymierajú.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Posilnime kultúru riešenia problémov. Málo si vážime, čo tu máme

Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, aby sa tu ľuďom veľmi dobre žilo. K dosiahnutiu tohto cieľa by nebolo treba urobiť až tak veľa.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Lekár po návrate z Británie: Peniaze nie sú všetko, na Slovensku je lepší život

Nemusím živiť dve autá, manželka sa vrátila k svojej profesii a bývame vo väčšom. To sú prvé dojmy lekára Borisa Mavrodieva po návrate z Veľkej Británie, kde pôsobil posledných deväť rokov.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Význam zjednotenej Európy nechápeme, Sulík je príkladom

Bývalý šachový veľmajster a politický aktivista Kasparov tvrdí, že brexit by bol darčekom pre Putina.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Môže byť doprava MHD zadarmo? V Talline to nedopadlo dobre

V Talline skúsili zaviesť bezplatné cestovanie, no experiment sa neosvedčil ani nezvýšil záujem verejnosti. Nové riešenia sa hľadajú inak.

01. 06. 2016 | čítať ďalej...

Maturujme povinne z matematiky. Ale

Prečo je dôležitá maturita z matematiky? A ako by mala vyzerať.

01. 06. 2016 | čítať ďalej...

Rodinný dom za každú cenu môže byť zlatou klietkou

„Čo sa deje s bývaním pre mladé rodiny?“ pýta sa nitriansky architekt Jozef Hrozenský a opisuje svoju praktickú skúsenosť, ktorá je modelovým príkladom pre mnohých mladých ľudí s malými deťmi.

25. 05. 2016 | čítať ďalej...

Pellegrini: Za založenie firmy zaplatíme kartou

Vicepremiér pre investície chce meniť zákon o správnych súdnych poplatkoch. Sľubuje tiež zjednodušenie ovládania e-služieb na Slovensko.sk.

22. 05. 2016 | čítať ďalej...

Cirkev trápi odpad, žiada zastavenie kultúry vyhadzovania

Cirkev si naliehavosť témy životného prostredia a odpadov uvedomuje stále viac.

22. 05. 2016 | čítať ďalej...

Právo parkovat je svoboda komunismu. Nenechme města motoristům

Jeho rady žádali v New Yorku, Londýně i Moskvě. Teď si ho přivolali do Tokia a nejnověji ho oslovila i Praha. Starostové po celém světě si zvou dánského architekta a urbanistu Jana Gehla, aby naplnili název jedné z jeho knih –...

17. 05. 2016 | čítať ďalej...

Obchodné centrá ničia mestá

Nákupné strediská stiahnu ľudí a zákazníkov z ulíc ako vákuum. Podoba mesta je depresívna, bez ľudí a akcií; práve tieto dve veci robia verejný priestor zaujímavým.

16. 05. 2016 | čítať ďalej...

Odkaz pre budúcnosť

Keď ma jedného dňa uvidíš ako starého muža, keď budem špinavý, keď sa nebudem vedieť najesť ani sa obliecť ... maj trpezlivosť, spomeň si na čas, ktorý som trávil učením teba.

10. 05. 2016 | čítať ďalej...

Prečo vymrú strany jedného lídra a čo ich nahradí

V nasledujúcich rokoch sa na Slovensku a v Európe udejú zásadné veci,ktoré zmenia podobu politiky a spoločností.

27. 04. 2016 | čítať ďalej...

"Podstatou demokracie je jej schopnosť riešiť problémy prostredníctvom otvorenej diskusie."

Citát je z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stankov a zjednotená macedónska organizácia Ilinden c. Bulharsko z 2. októbra 2001.

25. 04. 2016 | čítať ďalej...

Nehoda v priamom prenose (video)

Nehoda osobního a nákladního automobilu při natáčení reportáže České Televize.

21. 04. 2016 | čítať ďalej...

História MHD v Košiciach (video)

Mestská doprava v Košiciach od jej úplných začiatkov až po súčasnosť.

21. 04. 2016 | čítať ďalej...

O odpadkoch v Nemecku očami Slovenky

Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.

20. 04. 2016 | čítať ďalej...

Prečo si vo voľbách volíme idiotov (a čo s tým má náš mozog)

Vedecké štúdie vysvetľujú, prečo politici sú takí, akí sú. A prečo ich my sami takých chceme. Politika totiž musí obsahovať aj prísľub lepšej spoločnosti.

18. 04. 2016 | čítať ďalej...

Prečo židia neutekali a kedy je správny čas opustiť krajinu

Niekoľko rokov rozmýšľam nad tým, prečo židia počas druhej svetovej vojny neutekali. Prečo sa “dali odtiahnuť” do koncentrákov. Včera celú moju osobnú záhadu vyriešila jednou vetou pani Lýdia Piovarcsyová, ktorá prežila...

06. 04. 2016 | čítať ďalej...

Je stav strednej Európy prejavom materializmu?

Kam smeruje Západ a čo s tým?​

06. 04. 2016 | čítať ďalej...

Štátu pošle každý Slovák 5660 eur. Pozrite sa, ako štát tieto peniaze využije

Ročne jeden človek na Slovensku zaplatí štátu na daniach a odvodoch v priemere 5657 eur. Najväčšia časť z týchto peňazí putuje na dôchodky.

29. 03. 2016 | čítať ďalej...

Budeme voliť Kotlebu, zavolal mi pán K.

Bol to veľmi zvláštny telefonát. Na displeji telefónu som uvidela neznáme číslo, aj som rozmýšľala, či telefón nenechám vyzvoniť do prázdna.

08. 03. 2016 | čítať ďalej...

"Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike."

Citát pripisovaný gréckemu filozofovi Platónovi (428 - 328 pr. n. l.)

02. 03. 2016 | čítať ďalej...

Film: Diagnóza - o štrajku lekárov v roku 2011

Prinášame vám filmový dokument Diagnóza o tom, ako kľúčoví protagonisti s odstupom času vidia najkonfliktnejšiu situáciu v slovenskom zdravotníctve – lekársky štrajk v roku 2011.

27. 02. 2016 | čítať ďalej...

Sme zlyhávajúci štát?

Rumuni sekajú korupciu hlava-nehlava. Estónci vedú v elektronizácii s náskokom, ktorý nedobehne ani Sagan na motorke. A v Česku majú vysoké školstvo a zdravotníctvo, o ktorom my môžeme snívať.

23. 02. 2016 | čítať ďalej...

Uvarení v spoločnosti bez hodnôt

Ľudia, ktorí svoje postavenie v systéme moci vnímajú primárne ako zdroj osobných výhod a privilégií, nikdy nepôjdu k podstate problému a budú len pokračovať v zápase o svoju inštitucionálnu istotu.

16. 02. 2016 | čítať ďalej...

Fico posunul krajinu, ale dozadu: Voľby rozhodnú o tom, či budeme zdochýnajúca mrcina

Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, dnes už je to len zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami. Sociálne balíčky sú len prejav neustálej kampane Smeru. Robert Fico je nadaný, inteligentný a typický pragmatický...

12. 02. 2016 | čítať ďalej...

Ústrednou témou novej koncepcie by malo byť vzdelávanie, nie školstvo

Slávny fotograf Robert Capa hovorieval začínajúcim fotoreportérom: „Ak vaše fotografie nie sú dostatočne dobré, znamená to, že ste neboli ste dostatočne blízko.“

12. 02. 2016 | čítať ďalej...

Podnikatelia zmeny vnímajú citlivo, vraví v rozhovore partner KPMG Slovensko

Politické strany by si mali sadnúť a dohodnúť sa na dlhodobej stratégii pre nastavenie priaznivého prostredia pre podnikateľov, hovorí pre SME partner v slovenskej pobočke poradenskej spoločnosti KPMG ĽUBOŠ VANČO.

04. 02. 2016 | čítať ďalej...

Expedícia Makovica

Aj takto sa zabávali ľudia na konci minulého storočia. Predstavte si, že väčšina ľudí ešte nemala mobilný telefón.

03. 02. 2016 | čítať ďalej...

Nemáte koho voliť? Klamete

V skutočnosti nevolíme politické strany. Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť.

Ak veľká časť občanov na voľby rezignuje, nechá systém napospas extrémnym...

31. 01. 2016 | čítať ďalej...

Ekonóm: Našou slabinou sú regióny aj školstvo

Stotisíc nových pracovných miest je len politický slogan bez reálneho podkladu, vraví ekonóm Martin Kahanec.

14. 01. 2016 | čítať ďalej...

Skutočná tma je na Slovensku raritou

Hviezdne nebo vidno najlepšie v parkoch tmavej nočnej oblohy. Slovensko je znečistené svetlom, zákon ho nijak neobmedzuje.

14. 01. 2016 | čítať ďalej...

Daniela Kovářová: Za teplo domova odpovídá žena, matka nikdy nepřestala potřebovat otce

Ženám jsme namluvili, že mají stejná práva jako muži, ale ona to není pravda, říká v rozhovoru advokátka, spisovatelka a někdejší ministryně spravedlnosti Daniela Kovářová.

27. 12. 2015 | čítať ďalej...

Improvizovaný prejav prezidenta Andreja Kisku ku stavu školstva (A DOSŤ!)

Vystúpenie hovorcu kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! " a prezidenta SR Andreja Kisku v úvode prvého diskusného fóra A DOSŤ! Vzdelávanie v ohrození, ktoré 18. 11. 2015 v bratislavskom SATORI STAGE pripravila...

19. 12. 2015 | čítať ďalej...

Ako sa v našej politike delí a užíva moc. Očami zveda, ktorý bol pri tom

Z rozhovoru s Markom Ebenom v relácii Na plovárně hovorí František Ringo Čech: "Tak desať percent sú veľmi slušní ľudia, najmä ženy". V rozhovore ale hovorí so sebe vlastným nadhľadom najmä o tom zvyšku.

04. 12. 2015 | čítať ďalej...

Vojnu s terorizmom nevyhráme, musíme si nájsť spôsob, ako žiť v novej realite

Nejde o to nájsť riešenie. Dôležitejšie je nájsť modus. Akýsi spôsob žitia. Netreba nútiť Bulharov alebo Slovákov milovať cudzincov či utečencov, nezdá sa mi to ani prirodzené. Dôležité je ľuďom hovoriť, že je tu nová realita a...

21. 11. 2015 | čítať ďalej...

Diskusia o terorizme, utečencoch a slobode

Čím sa ohrozujeme sami. Pozrite si zostrih diskusie s Mikulášom Dzurindom a Štefanom Hríbom. Diskusiu zorganizoval Denník N.

20. 11. 2015 | čítať ďalej...

Regionálne rozdiely ostanú

V porovnaní so štandardnými ekonomikami, naše mzdy tvoria z HDP iba jednu tretinu a zvyšok sú zisky spoločností.

10. 11. 2015 | čítať ďalej...

Ako dlhú životnosť by mali mať výrobky?

Tento text je úryvkom z prejavu Llewellyna H. Rockwella, Jr. na Supporters Summit of 2004. Český preklad vyšiel tento týždeň na portáli think-tanku Ludwig von Mises Institute, Mises.cz.

03. 11. 2015 | čítať ďalej...

Európska komisia kazí Európu

Európska únia nie je v dobrej kondícii, povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. A mal pravdu.

29. 10. 2015 | čítať ďalej...

Sami si môžete urobiť röntgen a snímka sa odošle do nemocnice

Jedna karta na všetko: Ako funguje e-Government v Estónsku.

21. 10. 2015 | čítať ďalej...

Strieľajte, prikázal komisár Slavkin

Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?

16. 10. 2015 | čítať ďalej...

Úniu sme dostali do daru. Čo Fico nepovie, ale mal by

Európsku úniu sme dostali do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo ju považujeme za lacnú samozrejmosť.

16. 10. 2015 | čítať ďalej...

Stredná trieda už z niektorých miest úplne vymizla

Mať vlastný byt a auto, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru je pre mnohé slovenské domácnosti veľmi vzdialená predstava. Kým na Slovensku sú štvorčlenné rodiny, ktoré na mesiac...

13. 10. 2015 | čítať ďalej...

Prečo sú v Bratislave dopravné zápchy?

Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.

25. 09. 2015 | čítať ďalej...

Pôda je viac ako pozemok na predaj

Ešte pred sto rokmi odchádzali Slováci do Ameriky, aby si zarobili peniaze na grunt. O storočie neskôr vlastníci pôdy čakajú, či sa v ich blízkosti nebude stavať.

20. 09. 2015 | čítať ďalej...

Lekárka Križanová: Utrpenie pri zomieraní urýchľuje samo zomieranie

Ľudia, ktorí zostanú sami, sú starí a chorí, tak budú chcieť zomrieť, lebo nemajú žiadnu perspektívu, prečo majú žiť. Čakajú na smrť, väčšinou odovzdane. Na Slovensku nemusia ani veľmi čakať, lebo dostanú preležaniny a...

11. 09. 2015 | čítať ďalej...

Ja, robot. Pripravil som ťa o prácu

Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Zažívame najradikálnejšiu a najrýchlejšiu revolúciu od čias priemyselnej? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.

08. 09. 2015 | čítať ďalej...

Starnúca krajina nie je pre starcov

Nie je zaručené, že dnešným tridsiatnikom alebo štyridsiatnikom sa o pár desaťročí bude starnúť ľahšie.

24. 08. 2015 | čítať ďalej...

Myší raj. Čo povedal experiment o úpadku spoločnosti

Doktor Calhoun zasvätil celý svoj vedecký život tomu, aby vybudoval dokonalý myší raj. A sledoval následky tohto blahobytu.

05. 03. 2015 | čítať ďalej...

Ako nás vnímajú ľudia z islamských krajín? Ako my ich?

Tisíce európskych moslimov už odišli na Blízky východ bojovať za Islamský štát. Západné štáty zas jeho pozície bombardujú. Región je opäť miestom krvavého konfliktu, ktorý je pre nezainteresovaných až príliš...

12. 02. 2015 | čítať ďalej...

Matematika ako zdroj radosti a upevnenia demokracie

Žiadna inštitúcia, žiadne zákony nie sú takou garanciou demokracie a prosperity spoločnosti, ako mysliaci občania.

20. 01. 2015 | čítať ďalej...

Článok, čo zapríčinil, že Rakúsko nedopadlo tak, ako Slovensko

Asi nikoho neprekvapí, keď napíšem, že časť obyvateľov tejto krajiny na vlastnej koži zažila jeden z najväčších, ak nie úplne najväčší, sociálnych experimentov v dejinách ľudstva. Pokus o racionálne riadenie spoločnosti a...

08. 10. 2014 | čítať ďalej...

Sklamala ma pasivita Čechov a Slovákov

Návrat do Česka a Slovenska je pre mňa väčšinou skľučujúci.

Zle vládnuca elita tu prežíva najmä kvôli nečinnosti ľudí.

29. 09. 2014 | čítať ďalej...

Penta si ziskom médií kupuje prestíž

Je rozdiel, či robíte pre firmu, ktorej šéf sa spomína ako osoba, ktorá v prestávkach medzi súložami podpláca politikov, alebo ako agenta serióznej medzinárodnej finančnej skupiny, ktorá si kúpila médiá, aby jej dali...

22. 09. 2014 | čítať ďalej...

Mám sen. Že budeme dodržiavať zákony

Snívam o spoločnosti, kde každý jej člen bude dobrovoľne dodržiavať zákony a nebude neustále premýšľať len o tom, ako by ich obišiel.

29. 08. 2014 | čítať ďalej...

Ľudia sa po vzore Pezinka neboja postaviť firmám či politikom

Aktivistov často z bežných ľudí urobia problematické rozhodnutia úradov a politikov.

01. 08. 2014 | čítať ďalej...

Akému Slovensku chcem pomáhať (inauguračný prejav Andreja Kisku)

Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.

Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým...

15. 06. 2014 | čítať ďalej...

Z detí nám vyrastie digitálny proletariát. Pomôže digitálna diéta?

Pokud přílišné používání nových médií může vést k poruchám mysli, tedy k jevu, který M. Spitzer nazývá digitální demencí, co s tímto jevem můžeme dělat? České základní školy jsou plné dětí, se kterými si rodiče neví rady a...

23. 05. 2014 | čítať ďalej...

10 dôvodov, prečo má Slovensko nádej

Nádej. Päť písmen, ktoré porazili tie najkrutejšie režimy a trasie sa pred nimi aj strach. Ten strach, ktorý nám každodenne podsúvajú správy z televízii, novín a rádií. Skrytý pod pojmami ako ohrozenie, vojna, konflikt,...

23. 05. 2014 | čítať ďalej...

Pasívny dom za 4 dni

Jednoduchý pasivní dům sestaví čtveřice lidí jen se šroubovákem za čtyři dny.

07. 05. 2014 | čítať ďalej...

Vďaka vojnám je bezpečnejšie a bohatšie

Počas desaťtisíc rokov konfliktov vznikli spoločnosti, ktoré znížili riziko, že ich členovia násilne zomrú.

02. 05. 2014 | čítať ďalej...

Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Platí pri potravinách pravidlo, že čím drahšie, tým kvalitnejšie? Človek z brandže hovorí, že od všetkých dostávame to isté.

29. 03. 2014 | čítať ďalej...

13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nikdy nerobia

Každý túži po životnom úspechu a sebarealizácii. Ako však nato? Samozrejme, dosiahnuť úspech, kariérny postup či naplnenie svojich snov nie je vždy jednoduché. Dá sa povedať, že úspech patrí do rúk psychicky silných jedincov. Ako...

11. 03. 2014 | čítať ďalej...

Je demokracia na Slovensku ohrozená?

Neschopnosť pochopiť písaný text alebo vybrať kľúčové informácie sa stáva štandardom. Pripravenosť pri vstupe do dospelého života a tým aj možnosť uspokojivého uplatnenia klesá. Klesá šanca prežiť spokojný a naplnený život v...

24. 01. 2014 | čítať ďalej...

Hodnotová orientácia mládeže. Prieskum na vzorke 300 mladých ľudí

Pre ktorú časť mládeže sú peniaze prednejšie ako zdravie a iní ľudia? Z 300 opýtaných sa len ôsmi s drogami a ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, nestretli.

22. 01. 2014 | čítať ďalej...

Táto krajina nie je pre naivných

Problém je, že politickú scénu pomaly berú do rúk naši rovesníci, ktorí nemajú ani sny, ani talent. Môžeme sa smiať zo všetkých tých Kolesíkov a Martvoňov, akí sú hlúpi. Ale, po pravde, dôvod na smiech majú...

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Nepatrí sa, ale šetriť treba najmä na dôchodkoch a dávkach

Systém je nastavený tak, že tlak sociálnych výdavkov na verejné financie bude ďalej narastať. Na zmenu treba veľkú spoločenskú dôveru, ktorá tu nie je. Preto sa do nej politici nepúšťajú.

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Ako internet zabíja strednú triedu

Trend udáva technológia. Politika i daňové zákony sú v porovnaní s dvomi najdôležitejšími motormi nerovnosti – sieťami a automatizáciou – takmer len dekoráciou.

Prehlbujúca sa americká priepasť medzi príjmami bohatých a...

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Sudcovská etika na Slovensku: fundament alebo ornament?

Mnohí tlaku servilne podľahnú: nový potenciálny sudca hneď pri vstupe zohne chrbát tak hlboko, že hrozí, že ho už nikdy nevystrie.

17. 06. 2013 | čítať ďalej...

Vo vojne vždy padnú tí najlepší, cítime to dodnes

Vplyv obidvoch vojen ešte vždy pociťujeme. Vo vojne vždy padnú tí najlepší. Na dlhé roky to poznačilo vývoj v Európe a cítime to dodnes.

03. 05. 2013 | čítať ďalej...

Penzijní past – problém, který nemá žádné dobré řešení

Z mnoha zajímavých a důležitých témat dneška vystupují dvě jako mrakodrapy nad malým městem: problém zdravotnictví (tj. ufinancování a dostupnosti špičkové péče) a problém takzvané penzijní pasti. Obě mají leccos společné – mimo...

23. 04. 2013 | čítať ďalej...

V lidech začíná narůstat zlo, varuje profesor Keller. A vysvětluje proč

Podle něj se společnost pak rozdělí v zásadě do tří vrstev. Na ty, kdo mají dost vlastních prostředků, aby si jakékoliv služby opatřili sami pro sebe, a navíc je mohli poskytnout družině svých věrných, kteří jim za to budou...

05. 03. 2013 | čítať ďalej...

Jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte

Vidíme kolem docela zřetelně, že se lidé radikalizují, dávají najevo velkou nespokojenost, naštvanost až nenávist k současným mocným, přivracejí se ke komunistům nebo k nejrůznějším “novým prorokům”.

28. 02. 2013 | čítať ďalej...

Väčšina konšpirácií sú úplné výmysly, tvrdí český ekonóm Pavel Kohout

Konšpiračné teórie sú tu už od dávna a ich popularita rastie najmä v čase krízy. Český ekonóm Pavel Kohout hovorí aj o tom, že väčšina konšpirácií sú úplné výmysly.

26. 02. 2013 | čítať ďalej...

Ako vyriešiť dopravné zápchy

Prišiel som vám porozprávať o zápche. Konkrétne o dopravnej zápche. Dopravné zápchy sú všade. Vznikajú v skoro všetkých mestách na celom svete a keď sa nad tým zamyslíte, je to prekvapivé. Len si predstavte, aké je každé mesto...

11. 02. 2013 | čítať ďalej...

Obrana neviditeľnej ruky trhu. Dôvody, prečo zlyhala.

V poslední době jsem víc než dřív svědkem odsuzování tržního hospodářství. Z mnoha stran můžeme slyšet, že spoléhání na „neviditelnou ruku trhu“ se ukázalo jako falešné, a za viníka současné hospodářské krize je označován...

09. 01. 2013 | čítať ďalej...

Je nás priveľa (Úvahy o konci sveta)

Náhlý konec světa, přesněji většiny toho živého na naší planetě, samozřejmě nastane.

21. 12. 2012 | čítať ďalej...

Filozof Fedor Blaščák: Normalizácia sa ešte neskončila

Revolučný rok 1989 možno nebol takým zlomom, ako sa nám javí a z normalizácie toho veľa pretrvalo v spoločnosti po Novembri. Filozof a kurátor Fedor Blaščák vraví, že dejiny z odstupu nie sú čiernobiele.

15. 11. 2012 | čítať ďalej...

Slovensko – príležitosť pre neschopných?

Ako je možné, že niekto, kto by nikdy nemohol riadiť súkromnú firmu, môže aj napriek svojej neschopnosti byť na čele štátom vlastnených spoločností či inštitúcií? Kým sa to nezmení, Slovensko zostane rozkradnutou...

24. 10. 2012 | čítať ďalej...

Všetci sme 47 %

Ak volič poberá nejakú dávku od štátu, dá sa predpokladať, že to má silný vplyv na jeho preferencie pred volebnou urnou. Najmä v prípade, ak z prerozdeľovania pochádza jeho celý príjem.

23. 09. 2012 | čítať ďalej...

Klasický logický paradox nevoliča

Nevolič túži, aby do politiky prišli iba takí ľudia, čo budú myslieť na občana a jeho dobro.

Zároveň tvrdí politika, že politika je špina najväčšia a kým bude špinavá, on sa jej bude vyhýbať.

Otázka je, kto ma tých dobrých ľudí...

29. 01. 2012 | čítať ďalej...

Prečo tak strmo klesli ceny prostitútok? Iný pohľad na ekonómiu

„Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami,“ vysvetľujú autori pokračovania Freakonomics, ktorí sa v knihe venujú nielen sexu, ale napríklad aj klimatickým zmenám.

28. 11. 2011 | čítať ďalej...

Prečo si musíme znova požičať miliardy eur

Ak nemá Slovensko na budúci rok zbankrotovať, musí si opäť na trhoch požičať miliardy eur. Katastrofe sa dá vyhnúť aj brutálnym šetrením a zvyšovaním daní, ktoré však za súčasného stavu nikto nedokáže...

13. 11. 2011 | čítať ďalej...

Väčšina študentov sú ufňukaní leňoši

Absolventi stredných a vysokých škôl si môžu sami za svoju nezamestnanosť. Prečo?

17. 08. 2011 | čítať ďalej...

Korupcia nastavila silnejšie pravidlá ako sú zákony

Politické strany nie sú schopné svoje potreby legálne saturovať, preto sa musia nechať skorumpovať.

Kto sa nezapojí do korupčného systému, nemôže uspieť.

19. 05. 2011 | čítať ďalej...

Podľa čoho vieme, či kradnú

Podľa čoho zistiť, či konzultačná zakázka má svoj zmysel alebo je len nástrojom korupcie a klientelizmu?

24. 09. 2010 | čítať ďalej...

Prečo sú niektorí úspešní a iní nie?

Prečo sú napríklad Apple a podobné firmy tak inovačné? Majú rovnaký prístup k rovnakým talentom, rovnaké agentúry, rovnakých poradcov, rovnaké médiá. Tak prečo sa zdá, že majú niečo iné?

18. 09. 2010 | čítať ďalej...

Prevratný výskum, ktorý odkrýva niektoré prekvapivé postoje súvisiace s našimi rozhodnutiami

Sheena Iyengar skúma, ako sa rozhodujeme - a aké máme pocity ohľadom našej voľby. Hovorí jednak o tých banálnych rozhodnutiach (Coca Cola vs. Pepsi), ako aj o tých vážnych a delí sa s nami o svoj prevratný výskum, ktorý odkrýva...

17. 09. 2010 | čítať ďalej...

Vysvetlenie, prečo je vysoký deficit zlý pre občana a firmy

Polopatistické vysvetlenie, prečo je veľký deficit rozpočtu zlý a ako sa to potom týka každého.

12. 09. 2010 | čítať ďalej...

Syndróm „nových tvárí v politike“

Bolo by super, keby na Slovensku existovali normálne, dlhodobo etablované politické strany, zoskupené okolo nejakej myšlienky, nielen okolo charizmatického vodcu na jedno použitie. A keby politici stúpali pomaly po straníckom...

02. 08. 2010 | čítať ďalej...

Ako potlačiť zlodejinu

Osvedčený spôsob, ako znížiť mieru zlodejčiny, lajdáctva a hlúpych rozhodnutí pri narábaní s cudzími peniazmi je tým cudzím (verejnosti) dať včas dosť informácií.

28. 06. 2010 | čítať ďalej...

Co dělají provideři a telefonní operátoři s našimi daty?

Viete, že to môžu robiť, ale netušíte ako často to robia. Môžete byť nemilo prekvapení, ak sa dozviete o skutočnom množstve sledovaní zo strany polície.

17. 05. 2010 | čítať ďalej...

Už minimálna mzda na úrovni 0,0 dolára je privysoká

Tvrdí to v rozhovore profesor, právnik a ekonóm z Chicagskej univerzity. Minimálna mzda znemožňuje napríklad nasledovné...

27. 04. 2010 | čítať ďalej...

Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme

Kariérny analytik Dan Pink skúma záhady motivácie, počínajúc faktom, ktorý bádatelia spoločenských vied poznajú, ale väčšina manažérov nie: Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme. Vypočujte si jeho...

20. 01. 2010 | čítať ďalej...

Aké sú prognózy?

"Také, že je to možné. Ja tu už nebudem. Ani vy. Ale naši potomkovia nám pekne poďakujú," hovorí uznávaný odborník Milan Lapin v rozhovore.

06. 12. 2009 | čítať ďalej...

Prečo je slovenská ekonomika hlúpa?

Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane...

19. 09. 2009 | čítať ďalej...

Nehľadaj ideál

Medzi politikmi ho nenájdeš. Ale ak je niekto arogantný, ale má dobré nápady, schopný tím ľudí a prinesie mnohým bežným ľuďom zmenu k lepšiemu, nevadí.

Chyba sklamaných voličov je, že sa na politikov upnú ako na priateľa alebo...

03. 08. 2009 | čítať ďalej...

Obyvatelia schválili zavedenie dane z marihuany

V 400-tisícovom meste rozhodlo 80 percent obyvateľov v poštovom hlasovaní o zavedení dane z predaja marihuany.

22. 07. 2009 | čítať ďalej...

Zmluva medzi Auparkom a samosprávou o spolupráci pri vyvlastňovaní

Keď Aupark potrebuje cudzí pozemok, samospráva neváha podpísať zmluvu v ktorej sľúbi spoluprácu pri vyvlastňovaní pozemku cudzieho vlastníka.

12. 07. 2009 | čítať ďalej...

Takýmto "majstrom" plynárom a stavbárom sa radšej vyhýbajte

Potrubie cez dvere a plynomerná skriňa pred oknom. Neveríte? Pozrite si fotografie sami.

19. 04. 2009 | čítať ďalej...

Život po zrútení Spojených štátov amerických

Môžu sa USA v blízkej budúcnosti zrútiť? Každý človek vás dnes na takú otázku vysmeje. Lenže presne takto na podobnú otázku odpovedali ľudia, ktorých ste sa v roku 1988 spýtali, či stojí pred zrútením komunistické impérium a...

13. 04. 2009 | čítať ďalej...

Čo môže očakávať Slovák od finančnej krízy v roku 2009? Ako sa čo najlepšie pripraviť na jej prekonanie?

Tentoraz aj praktické rady, ako sa na zvládnutie následkov krízy može pripraviť obyčajný Slovák. Aj to, prečo sa ešte kríza na Slovensku zatiaľ naplno neprejavila, kedy sa tak stane a čo sa bude diať.

05. 02. 2009 | čítať ďalej...

Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu

Gerald Celente je predpovedač trendov. Známym sa stal vďaka správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku...

29. 12. 2008 | čítať ďalej...

Novinár zdrbal novinárov. Myslím, že to vystihol správne.

Väčšina novinárov nemá prehľad, sú bezcharakterní a nemajú ani štipku talentu.

05. 12. 2008 | čítať ďalej...

Voľba kontrolóra bude tajná. Majú chlapci naozaj problém pochopiť písaný text?

V Prešove sa počas zasadnutia mestského zastupiteľstva diskutovalo o blížiacej sa voľbe hlavného kontrolóra a o kvalifikačných kritériách na jeho výber.

01. 10. 2008 | čítať ďalej...

Pochopil som, kto tu vládne, ale nie sú to poslanci vášho klubu

Takéto slová venoval bardejovský opozičný poslanec väčšinovému poslaneckému klubu potom, ako vládnuca koalícia prevalcovala a odignorovala iné názory.

24. 09. 2008 | čítať ďalej...

Važny čoskoro navrhne rozšírenie stavania na cudzom

Minister dopravy Ľubomír Vážny povedal, že časť tzv. cestného zákona, ktorú doplnil poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini a prezident pre ňu zákon vrátil, predloží vláde samostatne do dvoch týždňov. Text bude rovnaký ako...

17. 09. 2008 | čítať ďalej...

Tolerujú úradníci v Banskej Bystrici porušovanie zákona pri stavbe?

Hádam by sa už táto hra medzi občanom, investorom a úradníkom mala posunúť na ďalší "level". Keď je šéf šéfa stavebného úradu zároveň hlavným inžinierom projektu, tak to smrdí až príliš.

Začína to byť totiž nudné. Tak, ako každá...

17. 09. 2008 | čítať ďalej...

Úradné dokumenty

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

Poznámky k zákonom

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...