Šéf červených autobusov: Cenová vojna vydrží ešte veľmi dlho

Na autobusovej linke medzi Bratislavou a Viedňou jazdia traja dopravcovia. Okrem Slovak Lines aj RegioJet českého podnikateľa Radima Jančuru a Blaguss.

12. 10. 2016

Zdroj: Adam Valček, Marek Poracký, sme.sk

Reklama:

Vlaky zadarmo presunuli časť cestujúcich z autobusov do vlakov. PETER SÁDOVSKÝ v rozhovore pre SME hovorí, že z autobusov odišli najmä študenti a pracujúci. Ide o tých, ktorým vlak okrem výšky cestovného prináša službu porovnateľnú s autobusom. „Ľudia si vyberajú formu dopravy, ktorá im garantuje spoľahlivosť. Ak je to lacnejšie, je to výborné. Ak nie, radšej si priplatíme, keď vie dopravca garantovať spoľahlivosť,“ konštatoval Sádovský.

Ako ovplyvnilo bezplatné cestovné vo vlakoch autobusovú dopravu?

„Vlaky zadarmo odlákali isté množstvo cestujúcich v diaľkovej doprave, ovplyvnilo to nielen nás, ale všetkých dopravcov na Slovensku. Posledné zverejnené čísla zo Zväzu autobusovej dopravy hovoria  o poklese 12,7 percenta. Číslo sa zdá vysoké, ale skutočný dosah je nízky. V diaľkovej doprave sa význam autobusov preceňuje. Dnes už takmer neexistuje, zredukovala sa, keďže sa už dávno prestala dotovať. Ľudia postupne prestúpili aj do áut.“

Ako sa dá zmeniť to, aby ľudia prestúpili z áut do verejnej dopravy?

„Len autobusmi to neurobíme, potrebujeme kombináciu s ďalšími krokmi. Aj keď podporným faktom je, že všetky podniky autobusovej dopravy investovali nemalé peniaze do obnovy vozového parku a renovácie staníc, toto nemôže byť koniec. Ešte stále je čo robiť. Ide napríklad o zatraktívnenie cenníka, vpustiť doň prvky obchodu. Veľký priestor vidíme v obsluhe zákazníka cez moderné nástroje ako internet či aplikácie pre smartfóny. Cestujúcich do autobusov môže priviesť kombinácia kvalitnej dobrej ponuky a istých reštriktívnych opatrení. Atraktívna ponuka znamená jasné cestovné poriadky, dobrý a spoľahlivý servis.

Pravidelne treba investovať do všetkých segmentov dopravy – do staníc či súvisiacich služieb. Môžete mať peknú budovu stanice, ale ak nemáte toaletu, stánok s občerstvením, je to stále nedostatočné. Keď hovoríme o reštriktívnej politike, tak napríklad o parkovacej politike sa stále iba diskutuje. V centrách miest by ceny parkovného mali byť nasadené vysoko, aby odrádzali od celodenného parkovania autom. Na tento účel by zase mali slúžiť vyhradené parkoviská za rozumné ceny umiestnené inde.“

Nie je to tým, že u nás sa doprava vníma skôr ako doprava pre chudobných, hoci na Západe je to inak?

„Áno, tento dojem môže vznikať. Sociálne siete často evokujú, že napríklad cestovanie vlakmi zadarmo sa týka nižších sociálnych skupín obyvateľstva. Ceny sa môžu nasadzovať rôzne. Čím nižšie ich zvolíte, tým viac ľudí motivujete, aby cestovali."

Vláda sa rozhodla stanoviť ceny pre niektoré segmenty obyvateľstva až na nulu. Má to jeden pozitívny efekt. Vzbudil sa záujem o cestovanie v hromadnej doprave.

„Osobne by som však s vami súhlasil. Vo verejnej doprave by sme mali mať ambíciu obslúžiť čo najviac skupín obyvateľstva.  To je však o ponuke verejnej dopravy a tam je priestor na zlepšenie stále otvorený, hoci reálne je už dnes úroveň cestovania autobusom u nás porovnateľná so západnou kvalitou, pričom ceny zostali na nižšej úrovni.“

Hovoríte, že v regionálnej doprave chýba agresívnejšia cenová politika. Prečo?

„Ide o historickú zotrvačnosť. Hovoríme o ochote nielen objednávateľov, ale aj dopravcov ísť do agresívnejšej cenovej alebo produktovej politiky. Ide trochu aj o odvahu, ale i skúsenosti, ktoré zatiaľ môžu chýbať.“

Plánujete rokovať s bratislavskou župou o agresívnejších cenách?

„Hovorím o cenách s prvkami komerčnej dopravy. Aj v komerčnej, aj v dotovanej doprave môže existovať oslovovanie ľudí cez internet, sociálne siete či e-mailové newslettre. Nestojí to veľa, ale viete takto dostať ľudí do verejnej dopravy.

Príkladom z komerčnej dopravy, ktorý sa uplatnil v integrovanej doprave v Bratislave, je takzvaný karnetový lístok. Ide o produkt, v ktorom je napríklad desať jázd, ale cestujúci reálne zaplatí za osem. Tých vecí, ktoré sa dajú takto ,ofenzívne’ robiť, sú desiatky.“

Plánujete takéto veci zavádzať aj v regionálnej doprave?

„Novinky v prímestskej doprave vieme zaviesť len po dohode s vyšším územným celkom, respektíve s Bratislavskou integrovanou dopravou. Na pracovných fórach takéto veci, samozrejme, otvárame. Určite na to budeme tlačiť. Ide totiž o spoločný záujem.“

Ako sa k tomu stavia župa, respektíve Bratislavská integrovaná doprava?

Pozitívne. Je veľa účastníkov pracovných debát a sú pomerne ťažké. Trvá to často dlhšie, ako keby ste boli v súkromnej firme, kde viete rozhodnúť aj okamžite. V spolupráci s objednávateľmi ako samospráva alebo štátnymi dopravcami musíme oveľa viac času investovať do diskusií.“

Do akej miery v debatách hrá úlohu argument: Počúvajte, radšej sa na to vykašlime, nemeňme cenník, nezavádzajme doň nové prvky, pretože zastupiteľstvo nám to politicky otrieska o hlavu? Do akej miery je tam politický moment rozhodujúci?

„S klasickými komerčnými prvkami až taký problém nie je. Celé riešenie stojí na poctivom vysvetlení a debate so samosprávou. No zľavy, ktoré sa týkajú určitých skupín obyvateľstva, sú vždy citlivou témou. Nejde len o náš kraj. Politici vždy dávajú  pozor na reakciu obyvateľstva. Na konci dňa sú to však práve oni, ktorí o zľavách rozhodujú a sú oprávnení postupovať, ako uznajú za vhodné.“

Politici sú ochotní počúvať vaše nápady?

„Áno, sú. Diskusia je však pomerne zložitá, keďže ich musíme presvedčiť. To trvá relatívne dlho, pretože sa zlaďujú názory pomerne veľa strán. To je ako postup pri legislatíve – zákon, vyhláška, nariadenie, smernica.“

Ako dlho trvá také presviedčanie?

„Na ilustráciu, trvalo približne dva roky, kým sa spustila druhá a tretia etapa Bratislavskej integrovanej dopravy.“

V čom spočíval problém?

„Existovali aj technické problémy z čias prvej etapy. Chceli sme mať zároveň absolútnu istotu, že technická stránka – v porovnaní s prvou etapou – bude fungovať. Napriek tomu však celý proces spustenia vyznel, ako keby nie všetko bolo v poriadku. Za nás môžem povedať, že 95 percent systémov fungovalo a ak by sa termín spustenia posunul o mesiac, systémy by sa doladili úplne.

Už samotný projekt je veľmi zložitý. Prepájate systémy troch veľkých dopravcov. V konečnom dôsledku zlaďovanie siaha od zákazníka až do účtovníctva. Popritom vychádzajú strategické dokumenty v oblasti dopravy, ktoré formujú prostredie integrovanej dopravy – ide napríklad o dopravný generel či strategické plány z ministerstva dopravy.

Integrovaná doprava je veľký projekt, možno najkomplexnejší projekt v oblasti verejnej dopravy na Slovensku. Keď sa o integrovanom systéme rozprávate s inštitúciami v iných krajinách, povedia vám, že dopravné systémy budujú 10, 20, možno 30 rokov.“

Nebol problém v tom, že sa dopravcovia nevedeli dohodnúť na delení tržieb?

„Nie.“

Kedy ste teda mali vyriešené delenie?

„Systém delenia tržieb sa prevzal zo systému Juhomoravského kraja, ktorý je často dávaný za vzor. Tam nebolo čo riešiť. Systém sa však upravuje podľa toho, ako sa vyvíjajú dopravné prieskumy v oblasti dopravy.“

Nie je chyba tohto systému, že autobusy si objednáva župa, mestskú hromadnú dopravu mesto a vlaky štát? Firma teda nie je tým integrátorom, ktorý si dopravu v rámci kraja objednáva.

„Dopravu je žiaduce objednávať z jedného miesta. Na tom sa zhodnú všetci.“

Nebola možnosť urobiť to takto už v Bratislave ako pilotný projekt?

„Takýto krok musíte podporiť legislatívou. Ak by ste ho dnes chceli urobiť, bolo by to v rozpore možno až s desiatkami zákonov.“

Môže sa teda zdať, že na integrovanú dopravu sa Bratislava iba hrá. Nemyslíte si?

„Nie. Múdre poučky hovoria, že integrovaná doprava je integrácia v oblasti tarify a dopravy. Tarifnú integráciu sme už uskutočnili. Máme spoločné cenníky či jednotnú štruktúru lístkov. Dopravná integrácia sa deje postupne.

Často sa hovorí, že vlaky na autobusy nenadväzujú – určite sa dá veľa zlepšiť, ale poviem aj jeden opačný príklad. Vlak a autobus vychádzajú z rovnakého bodu A a prichádzajú do rovnakého bodu B. Autobus však môže mať na ilustráciu 15 zastávok a obslúžiť päť obcí, pričom vlak má na rovnakej trase napríklad len dve zastávky. Fyzicky nie je možné, aby sa vlak a autobus v každej lokalite kryli. Ľudia však môžu mať na niektorej zastávke dojem, že autobus im odišiel pred nejakým časom.“

Len keď mám autobus a vlak, kde autobus obslúži viac bodov ako vlak, tak z tohto pohľadu je vlak zbytočný a na tejto trase ho nepotrebujem.

„Vlak nie je zbytočný. Mal by premávať tam, kde sú najväčšie dopravné prúdy. Zároveň cestovanie vlakom s prestupom na autobus musí spĺňať, že cesta je minimálne taká kvalitná z hľadiska času, kvality či ceny, ako keby išiel cestujúci samostatne vlakom alebo predtým autobusom. Ak by prestup navyše cestujúcemu spôsobil, že cesta mu trvá o 15, 20 či 30 minút dlhšie, je veľké riziko, že ponuku verejnej dopravy nevyužije a presadne do auta.

Hľadať dopravné riešenie je veľmi náročné a nie vždy je to také jednoduché, ako sa zdá. Rovnako ak cestujúci nemá dostupné kvalitné služby, akou je napríklad aj obyčajná kúpa novín, cestujúci práve preto nemusí verejnú dopravu využiť.

Na vnemy zákazníka sme veľmi citliví, keďže pokles záujmu cítime dlhé roky. Snažíme sa preto bojovať o každého cestujúceho. Vymýšľajme lepšie riešenia a hľadajme spôsoby, ako dostať ľudí do verejnej dopravy. Nehľadajme šetrenie peňazí vo verejnej doprave tým, že zrušíme spoje. Skúsenosť je taká, že ak niekde jazdíme desaťkrát a nie je po doprave uspokojivý dopyt, pričom pristúpime k zrušeniu napríklad dvoch spojov, ľudia nadobudnú pocit o zhoršení ponuky. Výsledkom je, že budú cestovať ešte menej. Náklady teda nemusíme ušetriť vôbec.

Myslím si, že existuje jediné riešenie: odborníci sa zamerajú  na konkrétnu trasu, preveria množstvo informácií, spravia alternatívy a vyberú najlepšiu ponuku. Ale toto sa nedá urobiť ani za jeden, ani za dva týždne.“

Môžu za ubúdanie cestujúcich vo verejnej doprave vo všeobecnosti rozhodnutia štátu z minulosti napríklad o rušení vlakov?

„Obrátil by som to. Chýba nám jednotná línia. V Bratislavskom kraji by sme privítali stabilitu – teda, že istý vlak bude v rovnakom cestovnom poriadku aj o päť či desať rokov. Potom budeme vedieť autobus k vlaku 'prilepiť'.“

Prečo sa to nedá?

„Chýbala by stabilita. Ľudia sa vedia naučiť a zvyknúť si na vyvážený a overený systém. Ak je vlak nosným typom dopravy, ktorému sa prispôsobujú aj autobusy či mestská hromadná doprava, garantujme ho aj o niekoľko rokov a zmeny robme len vtedy, keď nastane zásadná demografická zmena.“

Minulé vlády často menili polohy vlakov a až druhá vláda Roberta Fica prišla s pravidelným cestovným poriadkom.

„To je pozitívne a veľmi dobré.“

Spomenuli ste, že dopravná autorita bude skôr či neskôr nevyhnutnosťou. Je to vôbec politicky priechodné? V praxi to znamená, že župy a mestá by sa vzdali veľkého množstva peňazí.

„Ide o vec, ktorú v konečnom dôsledku budú musieť vyriešiť politici. My sme dopravcovia.“

Keď sa rozprávame o integrovanej doprave, spomenuli ste na začiatku ako západoeurópsky štandard možnosť zistenia si cestujúcim nadväznosť spojov. Jedno z veľmi kritizovaných miest integrovaného systému je práve to, že cestujúci si nadväznosť spojov nevedia zistiť. Neexistuje ani web, ani miesto. Kde to vzniklo?

„Toto je otázka na Bratislavskú integrovanú dopravu. Máte však pravdu. Faktom je, že každý z dopravcov má svoj vlastný vyhľadávač, rovnako aj my. Za našu stranu robíme pre elektronizáciu služieb maximum. Je chyba, že univerzálne riešenie ešte nie je hotové.“

Z vašich skúseností je dôležité, aby si cestujúci vedeli zistiť prípoje autobusov?

„Ide o kľúčovú vec. To, ako sa zákazník dostane k informácii, priamo ovplyvňuje jeho nákupné rozhodovanie. Čím kratšie, rýchlejšie a komfortnejšie prebehne, tým viac sa zvyšuje šanca, že si kúpi lístok. Samozrejme, pri pravidelnom cestovaní, človek si veci raz zistí a už postupuje rutinne. Aj takýto cestujúci má však obdobia, keď zisťuje. To je napríklad začiatok školského roka.“

Je teda úplne reálna šanca, že existuje určitá skupina zákazníkov, ktorá integrovanú dopravu nevyskúšala, pretože sa im nechce vyhľadávať na troch rôznych stránkach?

„Určite áno.“

Červené autobusy nadobudli možnosť obsluhovať cestujúcich v rámci mestskej hromadnej dopravy. Stúpol vám počet cestujúcich, ktorí sa prepravujú iba po meste?

„Táto možnosť tu bola vždy, no príliš sa to nevyplácalo, keďže bolo potrebné kupovať dva lístky. Vnímame, že ľudia začínajú viac využívať možnosť prestupov na jeden lístok. Ide teda o krásny príklad, že tarifná integrácia začína postupne viac fungovať.“

Ako je to teda vo konečnom výsledku?

„Dnes je ešte skoro na hodnotenia. Možno o rok, dva budeme múdrejší. Myslím si, že dnes sa to ešte 'víri’ a ľudia si hľadajú spôsoby, ako cestovať. V konečnom dôsledku však počet prestupov narastá. To je evidentné.“

Ako bude ďalej pokračovať integrácia verejnej dopravy?

„Od 1. septembra prišlo k elektronizácii cestovných lístkov. Musíme ukázať, že ideme s modernými trendmi.“

Ide o lístok v mobile?

„Aplikácia ešte nie, ale lístok bez papiera áno. Dopravná karta je zatiaľ významným nosičom, no postupne sa aj od nej bude odchádzať, hoci nie hneď. Pomerne veľa sme do predaja kariet investovali. A od zákazníkov sme dostali veľmi dobré referencie, pretože u nás sa dá vybaviť dopravná karta do integrovanej dopravy bez fyzickej návštevy predajného miesta.“

Do akej miery budú dosahy na integrovanú dopravu mať autobusy zadarmo?

„Z jednej či dvoch viet sa nedá vyčítať, akú konkrétnu podobu má mať zámer podporiť autobusy zadarmo. Plusom zrejme bude, že sa zvýši viditeľnosť hromadnej dopravy. Mínusom bude pravdepodobne to, čo hovoria autobusári už dávno – sú územia, kadiaľ vlak nejde.“

Červené autobusy na linke Bratislava – Viedeň súťažia o cestujúceho s RegioJetom. S akým hospodárskym výsledkom?

„Nie sme v pluse. Od nástupu konkurencie, ktorú ste spomenuli, v pluse nie je nikto nikde. Na linke medzi Bratislavou a Viedňou dnes bezpochyby prerábajú všetci traja dopravcovia, ktorí na linke jazdia. Podľa môjho názoru to rovnako platí napríklad aj o autobusovej linke medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.“

Sú ceny udržateľné?

„Ceny, ktoré priniesla konkurencia, sú podnákladové a negarantujú dlhodobú udržateľnosť. Z tohto pohľadu je to aj neférové k zákazníkovi. S takýmito praktikami sa nestotožňujeme.“

Prečo tieto praktiky nikto nerieši oficiálnou cestou – teda cez Protimonopolný úrad?

„Ak sa stretnete s neférovými praktikami, podnákladovými cenami alebo aktivitami, ktoré by mohli mať podobu porušenia hospodárskej súťaže, máte niekoľko možností, čo môžete urobiť – podanie na Protimonopolný úrad, podanie na obchodnú inšpekciu alebo iniciovanie legislatívnych zmien prostredníctvom profesijnej organizácie.

Problém je, že žiadna z dostupných ciest neponúka okamžité riešenie alebo ,zafixovanie’ konkrétneho stavu pred začatím neférovej súťaže. Akýkoľvek menší dopravca si preto rozmyslí, či má vôbec zmysel bojovať. Ak sa má dopracovať ku konkrétnemu riešeniu, môže to trvať aj niekoľko rokov.

Zároveň dopravca nemá istotu rozhodnutia. Dopravcovia teda nie sú motivovaní riešiť vzniknutú situáciu formou podaní na úrady. Často sa to potom zvrháva na ekonomický boj, ktorý na konci dňa poškodzuje celý trh vrátane cestujúcich.“

Slovak Lines a Arriva na linke medzi Bratislavou a Banskou Bystricou však majú dostatočnú silu na to, aby situáciu takýmto spôsobom riešili.

„Ide o otázku rozhodnutia. Sme pripravení, ak to prekročí isté medze, skúmať aj spomenuté možnosti. Momentálne sme vo fáze konkurenčného boja, kde každý vyťahuje svoje zbrane. Ak budeme mať potrebné informácie, zvážime aj cestu týmto smerom.“

Máte pocit, že tento boj je dnes korektný?

„Konkurencia používa svoj obvyklý obchodný model – jazdiť dlhé obdobie za podnákladové ceny a nadbytočná kapacita na trhu, ktorá nie je potrebná. Skúmame, ako sa situácia vyvinie. Nízke ceny však prilákali aj nových cestujúcich do autobusov.

Veľkú rolu v tom zohral aj december, keď sme počas víkendov zaznamenali nebývalo veľký záujem o vianočné trhy vo Viedni. Vývoj cestujúcich však pozorujeme a proaktívne tvoríme rôzne ponuky. Sme lídrom na slovenskom trhu a tejto pozície sa vzdať nechceme. Bojujeme o zákazníka svojou dobrou ponukou. Spôsoby, ktoré ste načrtli, nie sú primárne.“

Kde sú hranice, aby ste sa rozhodli ísť cestou podania na Protimonopolný úrad?

„Porušenie hospodárskej súťaže. Skúsim to vysvetliť vo všeobecnosti. Na akejkoľvek linke môžete mať dopyt istého počtu cestujúcich, ktorých odveziete a ktorí sú obslúžení jestvujúcou kapacitou. Biznis model konkurenta môže byť takýto: Príde a zvýši maximálnu kapacitu na linke o ďalších 50 %. Kapacita sa teda zvýšila na 150 %.

Nový hráč môže znížiť ceny o 30 až 50 percent a na linku pridá autobus s väčším počtom miest ako konkurencia. Potom sa ho pokúša naplniť do maxima, aby vytváral prijateľný ekonomický výsledok. Tento biznis model však automaticky predvída, že musí zobrať kapacitu od konkurenta, pretože inak sa k dostatočnému počtu ľudí v krátkom čase nedostane.

Môj názor je, že takýto spôsob konkurenčného boja automaticky vyvoláva nevyhnutnosť vytvorenia monopolu nového dopravcu. Toto je otázka na súťažné právo, Protimonopolný úrad však posudzuje veci až spätne. Biznis model je vymyslený dobre, ale na konci dňa je jeho výsledkom monopol na diaľkovú dopravu, napríklad v Česku.“

O tom hovoria všetci – Slovak Lines, Arriva, Turancar. Otázka teda je, prečo s tým nič nerobíte, keď každý z dopravcov kritizuje biznis model spoločnosti RegioJet.

„Je to ťažko postihnuteľné.“

V susednom Česku však Student Agency, teda RegioJet, pokutu dostal.

„Áno, tam išlo o zneužitie dominantného postavenia. Na linke Bratislava – Viedeň dominantné postavenie nemá. Možno ho už získal na linke medzi Bratislavou a Nitrou. Protimonopolná legislatíva má niekoľko základných situácií, s ktorými viete ,pracovať’. Ide napríklad o zneužitie dominantného postavenia či nepoctivú súťaž. Legislatíva ako taká dopravcom neprináša veľa možností. Existujú prípady, ktoré sa môžu zdať, že nie sú v poriadku, ale sú v súlade s legislatívou. Máme riskovať, že sa tri či päť  rokov budeme súdiť? Ak rozhodne Protimonopolný úrad možno až po pár rokoch, treba ísť ešte na súd, aby dopravca vysúdil prípadné odškodnenie. To je možno sedem, možno viac rokov.“

Vy teda hovoríte, že konanie RegioJetu, teda Student Agency, je postihnuteľné jedine vtedy, keď RegioJet získa na linke dominantné postavenie, pretože konkurenti odídu.

„Vo všeobecnosti. Trh dopravy je atomizovaný. Ide poväčšine o malých dopravcov. Predstavte si však takúto situáciu. Príde finančný partner na linku, ktorý zabezpečí obrovskú kapacitu a zároveň radikálne zníži ceny. Čo teda toho malého dopravcu môže udržať na trhu? Jedine okamžitý zásah regulátora, ktorý za také nízke ceny jazdiť zakáže, pretože sú podnákladové. Musí to byť však hneď, nie o tri roky. Malého dopravcu takáto situácia môže položiť za tri mesiace.“

Slovak Lines je však veľký.

„Áno, sme. Túto možnosť skúmame a nevylučujeme podanie na Protimonopolný úrad. Musíme to však vedieť uchopiť.“

A nie je chyba v tom, že všetci sa RegioJetu prispôsobujú?

„V čom?“

V cenách. Totiž, dopravcovia sa neprispôsobili trhu, ale cenám Radima Jančuru.

„Máte vedľa seba Tesco, Kaufland, Billu a Lidl. Keď Lidl prišiel na slovenský trh, nevyvolalo to pohyby na trhu? Vyvolalo.“

Ale Lidl neznížil svoje ceny pod svoje náklady.

„Keď je cenový rozdiel pri akomkoľvek produkte veľký, z trhu vypadávate. O tom je trhová ekonomika. Ostatní dopravcovia na výber nemali a museli sa priblížiť k cenám, ktoré určuje hlavný hráč. Mňa teší, že RegioJet odkopíroval našu cenovú ponuku. S politikou cien lístkov od jedného eura, ktorá funguje v mnohých krajinách, sme začali my, a to ešte pred ich príchodom. Takisto jazdí od jedného eura, pričom mi nie je známe, že by takúto cenovú politiku mal na iných linkách.“

Radim Jančura zvyčajne hovorí, že ak niekto z linky odíde,  ceny zdvihne. Keď to porovnáme s Lidlom, tak Lidl ceny znížil, no ostal na rovnakých cenách doteraz. Lidl pritom v strate nie je. Slovak Lines však v strate je, RegioJet zrejme takisto. To isté platí aj na linke medzi Bratislavou a Nitrou.

„Ak pán Jančura toto skonštatoval, tak povedal, že nízke ceny využíva na vytlačenie konkurencie z trhu. To je potom otázka smerom na paragraf súťažného práva. Ako ste uviedli, RegioJet dostal za zneužite dominantného postavenia pokutu od českého protimonopolného úradu. Podnikanie nestojí na vytláčaní konkurentov z trhu, ale na tom, že niekto má dobrú ponuku, službu, ktorá je primeraná a atraktívna pre zákazníkov, a teda cena je hodná mojej služby a idem ju ponúkať zákazníkom.

Na ilustráciu, v supermarketoch existuje obrovská konkurencia. Cenami sa reťazce ,vybíjajú’. Registrujete však situáciu, že niekde stojí napríklad Billa, vedľa nej postavia Tesco a ,zoseká’ ceny celého sortimentu, ktorý Billa má, o 40 percent? Nič také sa nestane, pretože to by malo logiku len vtedy, ak by som Bille šiel po krku a chcel docieliť jej zrušenie. Takto sa to v normálnom podnikaní nerobí. Obchodné reťazce majú svoj segment zákazníkov, vedia o ňom a vyhliadnu si inú dobrú lokalitu na postavenie svojho obchodu, aby svojho zákazníka podchytili. Toto však nemôžete urobiť v autobusovej doprave. Existuje len jedna autobusová stanica, jedna trasa, máte jednu kapacitu autobusu. Keď má autobus 64 miest, budete predávať 64 miest. Čo ešte môžete maximálne urobiť, je pridať ďalší autobus, ale to už máte dvojnásobné náklady.“

Dokedy táto cenová vojna vydrží?

„Veľmi dlho.“

Niekoľko rokov?

„Môže byť.“

Vy teda svojím prirovnaním hovoríte, že keď na jednej linke je celá skupina ľudí obslúžená iks dopravcami,  tak nikto normálny nemôže na danú linku prísť. Buď to urobí tak ako pán Jančura, pričom sám je v strate, alebo prepracovanou marketingovou politikou. Nič iné neexistuje.

„Môže prísť ktokoľvek – novou, dobrou službou za cenu, ktorú plus-mínus stojí. Nepodnikáte preto, aby ste boli v strate. Podnikáte preto, aby ste vyrábali zisk. Na trh teda môžete prísť úplne normálne.“

Linka do Viedne je typická tým, že je tam moderný autobus, WiFi, teda všetko to, čím sa pán Jančura hrdí, že prináša nové služby. Žiadna iná metóda ako cez ceny na získanie zákazníkov tam nebola.

„Tu skôr ide o špecifickú akvizičnú taktiku. O niečom takom naše súťažné právo ani nechyrovalo. Na linke medzi Bratislavou a Viedňou je zhruba 30 obratov denne, RegioJet dal 15. Kde sa má zobrať ďalších iks ľudí? Ľudia by si ho našli, aj keby nasadil oveľa menej autobusov. Jeho krok je teda o tom, aby získal čo najväčší kus koláča už od existujúcich dopravcov, a to čo najskôr.

Viezli ste sa jeho autobusom?

„Áno.“

Čo naň hovoríte?

„Išlo skôr o praktickú skúsenosť, keďže biznis model nám bol známy. Chceli sme si vyskúšať, aký to bude zážitok.“

Aký bol zážitok?

„Bral som to skôr profesionálne, nie ako cestujúci. Robíme všetko preto, aby zážitok našich cestujúcich bol lepší alebo minimálne porovnateľný ako u konkurencie. Tejto konkurencii sme sa postavili čelom a ak táto situácia vyprodukuje viac cestujúcich, budeme len radi. Na žiadnej linke nám konkurencia neprekáža – myslíme si, že je to dobré a prospešné pre cestujúcich. Výsledkom súťaže dopravcov by však zároveň malo byť, aby sa vedeli viacerí udržať na trhu.“

Pred jedenástimi rokmi spoločnosť prešla privatizáciou. V tom čase sa o privatizácii písalo najmä v tom zmysle, že investor si kupuje spoločnosť pre nehnuteľnosti a SAD je druhoradá vec. Po 11 rokoch sa dá povedať, že sa to skončilo presne naopak. Prečo sa vlastne za jedenásť rokov so stanicou nič nestalo, keď to bol jeden z hlavných motívov?

„Informácie spred jedenástich rokov neviem potvrdiť, keďže som tu nepôsobil. Čo však môžem potvrdiť, je, že majiteľ vnímal autobusovú dopravu ako podnikateľský segment, aj keď to nie je jeho core biznis. Tým sú nehnuteľnosti.

Od SAD Bratislava, neskôr od Slovak Lines vyžadoval, aby sme boli zákaznícky orientovaným subjektom. Majiteľ teda autobusovú dopravu budoval a naďalej buduje. Moje informácie hovoria, že v okolí stanice sa dlhé roky nevydávali žiadne stavebné povolenia. Aj projekt náhradnej stanice prešiel svojím vývojom. Teraz, ako vidíte, pomerne dynamicky prebieha projektová príprava.“

Čo bude znamenať výstavba novej stanice pre cestujúcich?

„Celý projekt sa buduje tak, aby nedošlo k ujme zákazníkov. Počet spojov, počet nástupíšť bude rovnaký ako počas štandardnej prevádzky stanice. Na druhej strane cesty, teda ako je Centrum Bottova, sa zriadi dočasná náhradná autobusová stanica. Niečo podobné funguje napríklad v Banskej Bystrici. Z hľadiska dočasnej stanice, sa ‚obávam‘  jednej veci. Keďže pôjde o nové priestory, ľuďom sa môžu páčiť viac. Keď porovnám to, kde sa dnes nachádzame, táto budova sa nám rozpadá pred očami. My sa už tešíme aj na dočasné riešenie, keďže bude lepšie ako dnes.“

Aké sú vaše biznisové očakávanie?

„Pozitívne. Každá nová investícia do dopravnej infraštruktúry je vítaná.“

Pokiaľ ide o dočasné riešenie?

„Sme optimisti a negatívny dosah neočakávame. Všetko chceme nachystať tak, aby sa vyskytlo minimum porúch. Chceme zabezpečiť plynulý prechod ,na druhú stranu’ ulice. Urobíme všetko preto, aby ľudia neboli rušení. Dúfame, že aj náhradná stanica bude pozitívne vnímaná, keďže pôjde o nové priestory.“

Kedy sa stanica zavrie a presťahujete sa do dočasných priestorov?

„Po získaní potrebných povolení, so začatím stavebných prác, očakávame, že v priebehu budúceho roka.“

Premiestni sa aj infraštruktúra, ako napríklad zastávky MHD?

„Možno v súvislosti s kompletnou rekonštrukciou ulice Mlynské nivy dôjde k dočasnému presunutiu zastávok MHD, o všetkom budeme cestujúcich včas informovať.“

Bude sa riešiť nadchod?

„Treba sa opýtať investora. U nás môžete počítať s jednou vecou. Rozmýšľame prozákaznícky. Našou snahou je dostať ľudí do verejnej dopravy. Aj v dočasnej  náhradnej stanici budú pokladnice, toalety, možnosť občerstevnia, teda všetky veci tak, ako v prípade štandardnej stanice. Nepôjde o žiadnu holú pláň.“

Mali by sa zvyšné podiely autobusových dopravcov doprivatizovať?

„Minoritné podiely štátu nedávajú veľký význam. Nominanti štátneho akcionára v orgánoch spoločností boli a sú. U nás oceňujeme, že v našom predstavenstve je veľmi skúsený človek, bývalý riaditeľ spoločnosti. Podľa mňa by bolo vhodnejšie minoritné podiely predať.

Možno by však očakávania kúpnych cien boli úplne niekde inde, ako je  dnes reálne. Z autobusovej dopravy je už plne liberalizovaný trh. Tento biznis sa dá začať aj na zelenej lúke, pričom najzákladnejší problém je nedostatok kvalitných a spoľahlivých vodičov.“

Ktorý z týchto podnikov je najhodnotnejší? Je to Slovak Lines?

„Ťažko hovoriť o konkrétnej hodnote. V rámci regionálnej dopravy sme silným hráčom, popri tých najväčších ako Arriva, SAD Trenčín, SAD Žilina, SAD Zvolen či Eurobus Košice. Z pohľadu medzinárodnej a komerčnej dopravy sme lídrom na trhu my.“

Keď by sa pristúpilo k privatizácii, dnes asi majoritný akcionár nemá záujem vyplácať akcie.

„Nemá, keďže sa zmenil trh. Odvetvie sa celé zmenilo. Dnes už biznis nie je rovnaký ako pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, keďže v regionálnej doprave sa musia robiť súťaže a aj komerčná doprava v Európe prešla veľkou liberalizáciou. Myslím si, že majoritní akcionári by mohli mať záujem o minority, ale určite nie za prepálené ceny.“

(Upozornenie: Názory na tejto stránke nemožno považovať za oficiálne stanovisko portálu vyvlastnenie.sk)

Zoznam postrehov

Čo by mohla urobiť reforma školstva so zlepšením správania žiakov?

Dnes za mnou prišla moja bývalá žiačka, ktorá sa odsťahovala s mamou do Rakúska. Porozprávali sme sa o tom ako sa jej darí, ako to vyzerá v jej novej škole.

27. 03. 2017 | čítať ďalej...

Konzervované jedlo nie je jedovaté. Jesť ho denne však na zdraví nepridá

Z obľuby priemyselného konzervovania potravín už začíname chvalabohu poľavovať a vraciame sa k rešpektu k domácim zavareninám a nakladanej zelenine.

21. 03. 2017 | čítať ďalej...

Neobmedzené možnosti sťažujú mladým ľuďom životné voľby

Pět let studovali psychologové Masarykovy univerzity generaci dospívajících Čechů, kteří čelí předsudkům, že jsou líní a odmítají zodpovědnost. Ukazuje se ale, že oni spíš jen řeší složitější situace, v nichž se jejich předchůdci...

16. 03. 2017 | čítať ďalej...

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

"Žena je schopná pojať čokoľvek a okamžite to porovnávať a integrovať s tým, čo pozná. Ak sa pozrie na muža, okamžite ho rieši na rôznych úrovniach, nielen ako vyzerá, ale predovšetkým, či je spoľahlivý, aké má zázemie,...

12. 03. 2017 | čítať ďalej...

Musíme sa naučiť nechať ľudí zomierať

Lekár Peter Stachura zblízka vidí, aké utrpenie prežíva zomierajúci človek, ak sa mu zdravotníctvo či príbuzní príliš snažia pomôcť.

10. 03. 2017 | čítať ďalej...

Muži milujú silné ženy do doby, kým z nich ženy nevytiahnú zranených chlapcov

Väčšinu mužov priťahujú silné ženy. Niekto si na nich trúfne, iný len pozerá a predstavuje si, aká je asi v posteli, ale všetci sú nejakým spôsobom vzrušení.

06. 03. 2017 | čítať ďalej...

Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu

Čo sa môžeme my, dospelí, naučiť od detí a na čo pri ich výchove nikdy nezabúdať? Psychológ a lektor Marek Herman nám porozprával o tom, čo je pre každé dieťa v živote najdôležitejšie pre to, aby v živote nebolo "stratené"....

06. 03. 2017 | čítať ďalej...

Propaganda na Facebooku vyrába dojem, že vinou migrantov nám hrozí apokalypsa

Vplyv časopisu Zem a vek alebo Slobodného vysielača je podľa Juraja Smatanu obmedzený. Hlavné slovo majú najrôznejšie facebookové skupiny, ktoré šíria účelovo vybrané články o migrantoch.

05. 03. 2017 | čítať ďalej...

Veda radí, ako sa pri dnešnej politike nezblázniť

Skutky, ktoré sa nestali, korupcia, ktorá neexistuje. Vedci ponúkajú návod, ako si zachovať psychické zdravie.

03. 03. 2017 | čítať ďalej...

Ako trestali kriminálnikov v stredoveku?

Človek v stredoveku veril v napĺňanie spravodlivosti omnoho viac, než je to dnes.

24. 02. 2017 | čítať ďalej...

Výživová lekárka: Cukor nie je vhodné z metabolického hľadiska obmedzovať

Nezakazujte si sladké, gumené medvedíky sú dobré na kĺby, hovorí výživová lekárka.

23. 02. 2017 | čítať ďalej...

Kam sa v skutočnosti podeli pracovné miesta?

Lžou populizmu je, že „prinavráti pracovné miesta“. Nevie pritom ani priznať, kam sa v skutočnosti podeli. Spasí nás univerzálny základný príjem? Aby áno, tak určite by však boli nutné aj vysoké dane na finančné služby a...

23. 02. 2017 | čítať ďalej...

Prečo sa ženy nevedia zacieliť na jeden problém tak, ako muži

Jej názory sú dnes nepopulárne a dráždia nielen feministky. Je za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale rovnakosť prísne odmieta. Skúma fyziológiu človeka a vplyv pohlavných hormónov na jeho myslenie. Trvá na tom, že mozog muža je...

18. 02. 2017 | čítať ďalej...

Ak slušní ľudia do politiky chodiť nebudú, sama sa nikdy neočistí

Citát je z recenzie knihy Steva Hiltona s názvom Ľudskejšie.

07. 02. 2017 | čítať ďalej...

Prečo si myslíme, že sme poctivejší ako ostatní

Ľudia trpia ilúziou morálnej nadradenosti. Ak majú všetci pocit, že sú morálne majáky, zvyšuje sa riziko konfliktu, lebo si myslia, že majú pravdu, zatiaľ čo ostatní sa isto mýlia, píšu psychológovia.

06. 02. 2017 | čítať ďalej...

Zákony sú dobré vtedy, ak ich pripraví a schváli jednotlivec

Gustave le Bon bol zrejme prvým významným mysliteľom, ktorý si všimol fenomén masy – jej zvláštne vlastnosti a kľúčový význam pre súčasnosť.

05. 02. 2017 | čítať ďalej...

Chcete vedieť, ako dopadne Amerika? Sledujte, či prežije otvorený internet

Bude to súboj, v ktorom budú komplikované rady skúsených a múdrych ľudí stáť proti intuitívnym a dobre vyzerajúcim riešeniam založeným na nepodloženom presvedčení.

30. 01. 2017 | čítať ďalej...

Kde robia singláči chybu?

Hľadali sme príčiny, prečo je medzi mladými kresťanmi toľko nezadaných ("single").

29. 01. 2017 | čítať ďalej...

Dubovcová: Slovensko trpí na pasivitu nepolitických lídrov

Ombudsmanka Jana Dubovcová pomenovala v rozhovore s týždenníkom Trend niekoľko príčin neutešeného stavu a zlej nálady medzi obyvateľmi Slovenska.

29. 01. 2017 | čítať ďalej...

Politici už tradičné média nepotrebujú

Dostali sme sa do fázy, keď majú politici oproti novinárom výhodu, pretože tradičné médiá vôbec nepotrebujú. Ak aj poskytnú rozhovor, tak ten priestor využijú na to, aby mohli urážať novinára či jeho médium.

12. 01. 2017 | čítať ďalej...

Schutz: Dve príčiny, ktoré nutne ženú našu spoločnosť do krízy

Prvou je nepoctivosť kampaní. V nich sa právo zbohatnúť vydáva za základné ľudské právo. Politici sa štylizujú do role toho, kto zabezpečí každému zbohatnutie, iba ho treba zvoliť.

08. 01. 2017 | čítať ďalej...

Čo by mohlo byť, keby verejní funkcionári sledovali len verejný záujem

B. Sanders vstupoval do komunálnej politiky zrejme s cieľom niečo urobiť a vyriešiť. Inými slovami hlavnou prioritou bolo mesto. Celé, nielen niečo z toho. Ak by takto rozmýšľali samosprávy u nás, asi by to vyzeralo inak. Ale to...

05. 01. 2017 | čítať ďalej...

Jiří Jelínek z Fischer Group odpovedá: Aké vlastnosti a schopnosti mu pomohli k úspechu

Jiří Jelínek je od roku 2004 generálnym riaditeľom spoločnosti Fischer Group. Pôsobí v oblasti cestovného ruchu.

27. 12. 2016 | čítať ďalej...

Ako operátor vidí, kde a s kým ste boli. Stačia mu údaje, ktoré musí zbierať

Pozrite sa, ako tie údaje vyzerajú a čo všetko sa z nich dá zistiť. Nemec Malte Spitz dokázal získať po žalobe údaje od Deutsche Telekomu, ktoré o ňom tento operátor zhromažďoval počas šiestich mesiacov.

25. 12. 2016 | čítať ďalej...

Viete aké údaje o vás majú operátori? Môžete byť radi, že žijete v demokracii

A ak si uvedomíte, aké dáta o vás majú napríklad mobilní operátori, môžete byť radi, že žijeme v demokracii.

25. 12. 2016 | čítať ďalej...

Psychológ: Doba postfaktická? Volíme toho, kto má najviac lajkov

Rozhodujeme sa na základe emócií, zostávame na povrchu a nemáme motiváciu rozmýšľať, hovorí psychológ Dalibor Špok. Sociálne siete nám ukazujú iba to, čo nám vyhovuje.

21. 11. 2016 | čítať ďalej...

O verejné dianie sa zaujímam od šiestich rokov, hovorí mladík, ktorý "vyškolil" radnicu

Má ešte len pätnásť rokov, ale už dvakrát nachytal prostejovskú radnicu pri porušovaní zákona. Študent Jakub Čech donútil "dospelých" úradníkov konať s ním ako so seberovným.

17. 11. 2016 | čítať ďalej...

Tomáš Garrigue Masaryk - životopisný dokument

Tomáš Garrigue Masaryk bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR a predtým predseda Dočasnej vlády Československa.

07. 11. 2016 | čítať ďalej...

Prezident Kiska o tom, že nálada v spoločnosti nie je dobrá. Akú radí cestu úniku z tohto stavu?

Prezident Andrej Kiska v rozhovore pre týždenník Trend, uverejnenom 2. novembra 2016, odpovedal na otázku: "Spomenuli ste, že ekonomike sa darí, mzdy rastú, ale napriek tomu nálada v spoločnosti nie je dobrá. Aká je cesta úniku z...

02. 11. 2016 | čítať ďalej...

Warner: Šaría sa na Západe zavádza krok za krokom. Cieľ islamu je, aby sa celý svet modlil k Alahovi

Moslimovia si môžu vybrať pokojný život, alebo politický, ktorého zmyslom je presviedčanie ostatných a vojna, hovorí Bill Warner, ktorý študuje politický islam.

01. 11. 2016 | čítať ďalej...

Tomáš Garrigue Masaryk - O demokracii

"Nesprávne je robiť rozdiel medzi mravnosťou veľkou a malou. Že sa politik v záujme štátu nemusí a nemá obzerať na mravné predpisy. Vec sa má v skutočnosti tak, že človek, ktorý napríklad klame a podvádza v politickom živote,...

31. 10. 2016 | čítať ďalej...

Nízke úroky? Ide o nešťastný experiment

Výška úrokov platí pre každú krajinu inak. Napríklad Nemecko by potrebovalo vyššie sadzby, ako má napríklad Taliansko.

30. 10. 2016 | čítať ďalej...

Psychologička: Strach z očkovania? Ľudia už nepočujú, že niekto umrel na tetanus

Rodičia nevedia pri očkovaní potlačiť emócie, hovorí Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.

17. 10. 2016 | čítať ďalej...

Šéf červených autobusov: Cenová vojna vydrží ešte veľmi dlho

Na autobusovej linke medzi Bratislavou a Viedňou jazdia traja dopravcovia. Okrem Slovak Lines aj RegioJet českého podnikateľa Radima Jančuru a Blaguss.

12. 10. 2016 | čítať ďalej...

Voľby vygenerujú vždy len priemerných ľudí

Nikdy to nie je duchovná alebo intelektuálna elita, ktorá má schopnosti riadiť štát tak, aby to prispelo ku všeobecnému dobru.

12. 10. 2016 | čítať ďalej...

Čo by ste spravili, ak by ste mali miliardu eur?

Slovensko od roku 2007 minulo na informatizáciu 900 miliónov eur. Úradníkom však stále robíme poštára a veľa sa nezmenilo. Končí sa rok 2015, máme internet v mobilných telefónoch, onedlho budú na cestách jazdiť elektrické autá...

09. 10. 2016 | čítať ďalej...

Výrok, ktorý vo voľbách kandidáta odrovná

Pri spätnom pohľade je ľahké pripomenúť si výroky, ktoré sa uchytili, lebo kandidáti pre ne nakoniec prehrali.

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

„Ľudia sa vždy dajú doviesť k tomu, aby s vodcom súhlasili. Je to jednoduché. Stačí im povedať, že sú napadnutí a verejne odsúdiť pacifistov z nedostatku vlastenectva. To zaberie v každej krajine.“

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Nástupný plat tisíc eur? Mladí majú veľké oči

Ak sa mladí ľudia od začiatku leta nezamestnali, niekde robia chybu. Práce je dosť.

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Železnica je mystérium, nedá sa riadiť len tabuľkami

Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh...

29. 09. 2016 | čítať ďalej...

Kde je Slovensko? Google Street View odpovedá záberom z Bratislavy

Internetový diskutér využil kuriózny záber z Google Street View ako odpoveď na otázku, že kde sa podľa neho nachádza Slovensko.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Pre polovicu ľudstva s nižším IQ je svet príliš zložitý

Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám, hovorí známy český psychiater Cyril Höschl.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Prečo sú počítačové hry také zaujímavé pre deti

To, že niektoré dnešné deti sú závislé na mobiloch, sú pohltené kybersvetom, že by len stále surfovali na nete a hrali počítačové hry, sa na nás valí z každej strany. Skúsme sa na to pozrieť inak.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Protestujeme! Fajn, a čo ďalej?

Nikto z menovaných nedobyl svoj úrad so zbraňou v ruke, dostal sa tam len a výlučne pomocou hlasov voličov.

15. 09. 2016 | čítať ďalej...

Takto predídu autonómne autá zápcham, pozrite si vo videu

Stačí sa riadiť jednoduchými pravidlami. Šoféri to nezvládnu.

14. 09. 2016 | čítať ďalej...

Pavol Žilinčík porovnáva slovenské a ukrajinské súdnictvo

Pomenovanie problémov na Ukrajine ukáže v plnej nahote tie isté problémy aj na Slovensku. Akurát na Ukrajine už majú po Majdane a začali ich riešiť.

19. 06. 2016 | čítať ďalej...

Tancujúca mládež v Thajsku v nás vyvolá zvláštne pocity

Záber z hudobného festivalu v Thajsku. Tancujúca mládež určite vyvolá zvláštne pocity v nejednom z nás. Takýto tanečný štýl u nás nevidieť.

18. 06. 2016 | čítať ďalej...

Úbytok včiel pocítime všetci, budeme mať málo jedla

Živočíchy, ktoré roznášajú peľ, zabezpečujú až 75 percent svetových plodín. Postupne však vymierajú.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Posilnime kultúru riešenia problémov. Málo si vážime, čo tu máme

Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, aby sa tu ľuďom veľmi dobre žilo. K dosiahnutiu tohto cieľa by nebolo treba urobiť až tak veľa.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Lekár po návrate z Británie: Peniaze nie sú všetko, na Slovensku je lepší život

Nemusím živiť dve autá, manželka sa vrátila k svojej profesii a bývame vo väčšom. To sú prvé dojmy lekára Borisa Mavrodieva po návrate z Veľkej Británie, kde pôsobil posledných deväť rokov.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Význam zjednotenej Európy nechápeme, Sulík je príkladom

Bývalý šachový veľmajster a politický aktivista Kasparov tvrdí, že brexit by bol darčekom pre Putina.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Môže byť doprava MHD zadarmo? V Talline to nedopadlo dobre

V Talline skúsili zaviesť bezplatné cestovanie, no experiment sa neosvedčil ani nezvýšil záujem verejnosti. Nové riešenia sa hľadajú inak.

01. 06. 2016 | čítať ďalej...

Maturujme povinne z matematiky. Ale

Prečo je dôležitá maturita z matematiky? A ako by mala vyzerať.

01. 06. 2016 | čítať ďalej...

Rodinný dom za každú cenu môže byť zlatou klietkou

„Čo sa deje s bývaním pre mladé rodiny?“ pýta sa nitriansky architekt Jozef Hrozenský a opisuje svoju praktickú skúsenosť, ktorá je modelovým príkladom pre mnohých mladých ľudí s malými deťmi.

25. 05. 2016 | čítať ďalej...

Pellegrini: Za založenie firmy zaplatíme kartou

Vicepremiér pre investície chce meniť zákon o správnych súdnych poplatkoch. Sľubuje tiež zjednodušenie ovládania e-služieb na Slovensko.sk.

22. 05. 2016 | čítať ďalej...

Cirkev trápi odpad, žiada zastavenie kultúry vyhadzovania

Cirkev si naliehavosť témy životného prostredia a odpadov uvedomuje stále viac.

22. 05. 2016 | čítať ďalej...

Právo parkovat je svoboda komunismu. Nenechme města motoristům

Jeho rady žádali v New Yorku, Londýně i Moskvě. Teď si ho přivolali do Tokia a nejnověji ho oslovila i Praha. Starostové po celém světě si zvou dánského architekta a urbanistu Jana Gehla, aby naplnili název jedné z jeho knih –...

17. 05. 2016 | čítať ďalej...

Obchodné centrá ničia mestá

Nákupné strediská stiahnu ľudí a zákazníkov z ulíc ako vákuum. Podoba mesta je depresívna, bez ľudí a akcií; práve tieto dve veci robia verejný priestor zaujímavým.

16. 05. 2016 | čítať ďalej...

Odkaz pre budúcnosť

Keď ma jedného dňa uvidíš ako starého muža, keď budem špinavý, keď sa nebudem vedieť najesť ani sa obliecť ... maj trpezlivosť, spomeň si na čas, ktorý som trávil učením teba.

10. 05. 2016 | čítať ďalej...

Prečo vymrú strany jedného lídra a čo ich nahradí

V nasledujúcich rokoch sa na Slovensku a v Európe udejú zásadné veci,ktoré zmenia podobu politiky a spoločností.

27. 04. 2016 | čítať ďalej...

"Podstatou demokracie je jej schopnosť riešiť problémy prostredníctvom otvorenej diskusie."

Citát je z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stankov a zjednotená macedónska organizácia Ilinden c. Bulharsko z 2. októbra 2001.

25. 04. 2016 | čítať ďalej...

Nehoda v priamom prenose (video)

Nehoda osobního a nákladního automobilu při natáčení reportáže České Televize.

21. 04. 2016 | čítať ďalej...

História MHD v Košiciach (video)

Mestská doprava v Košiciach od jej úplných začiatkov až po súčasnosť.

21. 04. 2016 | čítať ďalej...

O odpadkoch v Nemecku očami Slovenky

Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.

20. 04. 2016 | čítať ďalej...

Prečo si vo voľbách volíme idiotov (a čo s tým má náš mozog)

Vedecké štúdie vysvetľujú, prečo politici sú takí, akí sú. A prečo ich my sami takých chceme. Politika totiž musí obsahovať aj prísľub lepšej spoločnosti.

18. 04. 2016 | čítať ďalej...

Prečo židia neutekali a kedy je správny čas opustiť krajinu

Niekoľko rokov rozmýšľam nad tým, prečo židia počas druhej svetovej vojny neutekali. Prečo sa “dali odtiahnuť” do koncentrákov. Včera celú moju osobnú záhadu vyriešila jednou vetou pani Lýdia Piovarcsyová, ktorá prežila...

06. 04. 2016 | čítať ďalej...

Je stav strednej Európy prejavom materializmu?

Kam smeruje Západ a čo s tým?​

06. 04. 2016 | čítať ďalej...

Štátu pošle každý Slovák 5660 eur. Pozrite sa, ako štát tieto peniaze využije

Ročne jeden človek na Slovensku zaplatí štátu na daniach a odvodoch v priemere 5657 eur. Najväčšia časť z týchto peňazí putuje na dôchodky.

29. 03. 2016 | čítať ďalej...

Budeme voliť Kotlebu, zavolal mi pán K.

Bol to veľmi zvláštny telefonát. Na displeji telefónu som uvidela neznáme číslo, aj som rozmýšľala, či telefón nenechám vyzvoniť do prázdna.

08. 03. 2016 | čítať ďalej...

"Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike."

Citát pripisovaný gréckemu filozofovi Platónovi (428 - 328 pr. n. l.)

02. 03. 2016 | čítať ďalej...

Film: Diagnóza - o štrajku lekárov v roku 2011

Prinášame vám filmový dokument Diagnóza o tom, ako kľúčoví protagonisti s odstupom času vidia najkonfliktnejšiu situáciu v slovenskom zdravotníctve – lekársky štrajk v roku 2011.

27. 02. 2016 | čítať ďalej...

Sme zlyhávajúci štát?

Rumuni sekajú korupciu hlava-nehlava. Estónci vedú v elektronizácii s náskokom, ktorý nedobehne ani Sagan na motorke. A v Česku majú vysoké školstvo a zdravotníctvo, o ktorom my môžeme snívať.

23. 02. 2016 | čítať ďalej...

Uvarení v spoločnosti bez hodnôt

Ľudia, ktorí svoje postavenie v systéme moci vnímajú primárne ako zdroj osobných výhod a privilégií, nikdy nepôjdu k podstate problému a budú len pokračovať v zápase o svoju inštitucionálnu istotu.

16. 02. 2016 | čítať ďalej...

Fico posunul krajinu, ale dozadu: Voľby rozhodnú o tom, či budeme zdochýnajúca mrcina

Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, dnes už je to len zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami. Sociálne balíčky sú len prejav neustálej kampane Smeru. Robert Fico je nadaný, inteligentný a typický pragmatický...

12. 02. 2016 | čítať ďalej...

Ústrednou témou novej koncepcie by malo byť vzdelávanie, nie školstvo

Slávny fotograf Robert Capa hovorieval začínajúcim fotoreportérom: „Ak vaše fotografie nie sú dostatočne dobré, znamená to, že ste neboli ste dostatočne blízko.“

12. 02. 2016 | čítať ďalej...

Podnikatelia zmeny vnímajú citlivo, vraví v rozhovore partner KPMG Slovensko

Politické strany by si mali sadnúť a dohodnúť sa na dlhodobej stratégii pre nastavenie priaznivého prostredia pre podnikateľov, hovorí pre SME partner v slovenskej pobočke poradenskej spoločnosti KPMG ĽUBOŠ VANČO.

04. 02. 2016 | čítať ďalej...

Expedícia Makovica

Aj takto sa zabávali ľudia na konci minulého storočia. Predstavte si, že väčšina ľudí ešte nemala mobilný telefón.

03. 02. 2016 | čítať ďalej...

Nemáte koho voliť? Klamete

V skutočnosti nevolíme politické strany. Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť.

Ak veľká časť občanov na voľby rezignuje, nechá systém napospas extrémnym...

31. 01. 2016 | čítať ďalej...

Ekonóm: Našou slabinou sú regióny aj školstvo

Stotisíc nových pracovných miest je len politický slogan bez reálneho podkladu, vraví ekonóm Martin Kahanec.

14. 01. 2016 | čítať ďalej...

Skutočná tma je na Slovensku raritou

Hviezdne nebo vidno najlepšie v parkoch tmavej nočnej oblohy. Slovensko je znečistené svetlom, zákon ho nijak neobmedzuje.

14. 01. 2016 | čítať ďalej...

Daniela Kovářová: Za teplo domova odpovídá žena, matka nikdy nepřestala potřebovat otce

Ženám jsme namluvili, že mají stejná práva jako muži, ale ona to není pravda, říká v rozhovoru advokátka, spisovatelka a někdejší ministryně spravedlnosti Daniela Kovářová.

27. 12. 2015 | čítať ďalej...

Improvizovaný prejav prezidenta Andreja Kisku ku stavu školstva (A DOSŤ!)

Vystúpenie hovorcu kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! " a prezidenta SR Andreja Kisku v úvode prvého diskusného fóra A DOSŤ! Vzdelávanie v ohrození, ktoré 18. 11. 2015 v bratislavskom SATORI STAGE pripravila...

19. 12. 2015 | čítať ďalej...

Ako sa v našej politike delí a užíva moc. Očami zveda, ktorý bol pri tom

Z rozhovoru s Markom Ebenom v relácii Na plovárně hovorí František Ringo Čech: "Tak desať percent sú veľmi slušní ľudia, najmä ženy". V rozhovore ale hovorí so sebe vlastným nadhľadom najmä o tom zvyšku.

04. 12. 2015 | čítať ďalej...

Vojnu s terorizmom nevyhráme, musíme si nájsť spôsob, ako žiť v novej realite

Nejde o to nájsť riešenie. Dôležitejšie je nájsť modus. Akýsi spôsob žitia. Netreba nútiť Bulharov alebo Slovákov milovať cudzincov či utečencov, nezdá sa mi to ani prirodzené. Dôležité je ľuďom hovoriť, že je tu nová realita a...

21. 11. 2015 | čítať ďalej...

Diskusia o terorizme, utečencoch a slobode

Čím sa ohrozujeme sami. Pozrite si zostrih diskusie s Mikulášom Dzurindom a Štefanom Hríbom. Diskusiu zorganizoval Denník N.

20. 11. 2015 | čítať ďalej...

Regionálne rozdiely ostanú

V porovnaní so štandardnými ekonomikami, naše mzdy tvoria z HDP iba jednu tretinu a zvyšok sú zisky spoločností.

10. 11. 2015 | čítať ďalej...

Ako dlhú životnosť by mali mať výrobky?

Tento text je úryvkom z prejavu Llewellyna H. Rockwella, Jr. na Supporters Summit of 2004. Český preklad vyšiel tento týždeň na portáli think-tanku Ludwig von Mises Institute, Mises.cz.

03. 11. 2015 | čítať ďalej...

Európska komisia kazí Európu

Európska únia nie je v dobrej kondícii, povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. A mal pravdu.

29. 10. 2015 | čítať ďalej...

Sami si môžete urobiť röntgen a snímka sa odošle do nemocnice

Jedna karta na všetko: Ako funguje e-Government v Estónsku.

21. 10. 2015 | čítať ďalej...

Strieľajte, prikázal komisár Slavkin

Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?

16. 10. 2015 | čítať ďalej...

Úniu sme dostali do daru. Čo Fico nepovie, ale mal by

Európsku úniu sme dostali do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo ju považujeme za lacnú samozrejmosť.

16. 10. 2015 | čítať ďalej...

Stredná trieda už z niektorých miest úplne vymizla

Mať vlastný byt a auto, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru je pre mnohé slovenské domácnosti veľmi vzdialená predstava. Kým na Slovensku sú štvorčlenné rodiny, ktoré na mesiac...

13. 10. 2015 | čítať ďalej...

Prečo sú v Bratislave dopravné zápchy?

Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.

25. 09. 2015 | čítať ďalej...

Pôda je viac ako pozemok na predaj

Ešte pred sto rokmi odchádzali Slováci do Ameriky, aby si zarobili peniaze na grunt. O storočie neskôr vlastníci pôdy čakajú, či sa v ich blízkosti nebude stavať.

20. 09. 2015 | čítať ďalej...

Lekárka Križanová: Utrpenie pri zomieraní urýchľuje samo zomieranie

Ľudia, ktorí zostanú sami, sú starí a chorí, tak budú chcieť zomrieť, lebo nemajú žiadnu perspektívu, prečo majú žiť. Čakajú na smrť, väčšinou odovzdane. Na Slovensku nemusia ani veľmi čakať, lebo dostanú preležaniny a...

11. 09. 2015 | čítať ďalej...

Ja, robot. Pripravil som ťa o prácu

Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Zažívame najradikálnejšiu a najrýchlejšiu revolúciu od čias priemyselnej? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.

08. 09. 2015 | čítať ďalej...

Starnúca krajina nie je pre starcov

Nie je zaručené, že dnešným tridsiatnikom alebo štyridsiatnikom sa o pár desaťročí bude starnúť ľahšie.

24. 08. 2015 | čítať ďalej...

Myší raj. Čo povedal experiment o úpadku spoločnosti

Doktor Calhoun zasvätil celý svoj vedecký život tomu, aby vybudoval dokonalý myší raj. A sledoval následky tohto blahobytu.

05. 03. 2015 | čítať ďalej...

Ako nás vnímajú ľudia z islamských krajín? Ako my ich?

Tisíce európskych moslimov už odišli na Blízky východ bojovať za Islamský štát. Západné štáty zas jeho pozície bombardujú. Región je opäť miestom krvavého konfliktu, ktorý je pre nezainteresovaných až príliš...

12. 02. 2015 | čítať ďalej...

Matematika ako zdroj radosti a upevnenia demokracie

Žiadna inštitúcia, žiadne zákony nie sú takou garanciou demokracie a prosperity spoločnosti, ako mysliaci občania.

20. 01. 2015 | čítať ďalej...

Článok, čo zapríčinil, že Rakúsko nedopadlo tak, ako Slovensko

Asi nikoho neprekvapí, keď napíšem, že časť obyvateľov tejto krajiny na vlastnej koži zažila jeden z najväčších, ak nie úplne najväčší, sociálnych experimentov v dejinách ľudstva. Pokus o racionálne riadenie spoločnosti a...

08. 10. 2014 | čítať ďalej...

Sklamala ma pasivita Čechov a Slovákov

Návrat do Česka a Slovenska je pre mňa väčšinou skľučujúci.

Zle vládnuca elita tu prežíva najmä kvôli nečinnosti ľudí.

29. 09. 2014 | čítať ďalej...

Penta si ziskom médií kupuje prestíž

Je rozdiel, či robíte pre firmu, ktorej šéf sa spomína ako osoba, ktorá v prestávkach medzi súložami podpláca politikov, alebo ako agenta serióznej medzinárodnej finančnej skupiny, ktorá si kúpila médiá, aby jej dali...

22. 09. 2014 | čítať ďalej...

Mám sen. Že budeme dodržiavať zákony

Snívam o spoločnosti, kde každý jej člen bude dobrovoľne dodržiavať zákony a nebude neustále premýšľať len o tom, ako by ich obišiel.

29. 08. 2014 | čítať ďalej...

Ľudia sa po vzore Pezinka neboja postaviť firmám či politikom

Aktivistov často z bežných ľudí urobia problematické rozhodnutia úradov a politikov.

01. 08. 2014 | čítať ďalej...

Akému Slovensku chcem pomáhať (inauguračný prejav Andreja Kisku)

Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.

Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým...

15. 06. 2014 | čítať ďalej...

Z detí nám vyrastie digitálny proletariát. Pomôže digitálna diéta?

Pokud přílišné používání nových médií může vést k poruchám mysli, tedy k jevu, který M. Spitzer nazývá digitální demencí, co s tímto jevem můžeme dělat? České základní školy jsou plné dětí, se kterými si rodiče neví rady a...

23. 05. 2014 | čítať ďalej...

10 dôvodov, prečo má Slovensko nádej

Nádej. Päť písmen, ktoré porazili tie najkrutejšie režimy a trasie sa pred nimi aj strach. Ten strach, ktorý nám každodenne podsúvajú správy z televízii, novín a rádií. Skrytý pod pojmami ako ohrozenie, vojna, konflikt,...

23. 05. 2014 | čítať ďalej...

Pasívny dom za 4 dni

Jednoduchý pasivní dům sestaví čtveřice lidí jen se šroubovákem za čtyři dny.

07. 05. 2014 | čítať ďalej...

Vďaka vojnám je bezpečnejšie a bohatšie

Počas desaťtisíc rokov konfliktov vznikli spoločnosti, ktoré znížili riziko, že ich členovia násilne zomrú.

02. 05. 2014 | čítať ďalej...

Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Platí pri potravinách pravidlo, že čím drahšie, tým kvalitnejšie? Človek z brandže hovorí, že od všetkých dostávame to isté.

29. 03. 2014 | čítať ďalej...

13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nikdy nerobia

Každý túži po životnom úspechu a sebarealizácii. Ako však nato? Samozrejme, dosiahnuť úspech, kariérny postup či naplnenie svojich snov nie je vždy jednoduché. Dá sa povedať, že úspech patrí do rúk psychicky silných jedincov. Ako...

11. 03. 2014 | čítať ďalej...

Je demokracia na Slovensku ohrozená?

Neschopnosť pochopiť písaný text alebo vybrať kľúčové informácie sa stáva štandardom. Pripravenosť pri vstupe do dospelého života a tým aj možnosť uspokojivého uplatnenia klesá. Klesá šanca prežiť spokojný a naplnený život v...

24. 01. 2014 | čítať ďalej...

Hodnotová orientácia mládeže. Prieskum na vzorke 300 mladých ľudí

Pre ktorú časť mládeže sú peniaze prednejšie ako zdravie a iní ľudia? Z 300 opýtaných sa len ôsmi s drogami a ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, nestretli.

22. 01. 2014 | čítať ďalej...

Táto krajina nie je pre naivných

Problém je, že politickú scénu pomaly berú do rúk naši rovesníci, ktorí nemajú ani sny, ani talent. Môžeme sa smiať zo všetkých tých Kolesíkov a Martvoňov, akí sú hlúpi. Ale, po pravde, dôvod na smiech majú...

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Nepatrí sa, ale šetriť treba najmä na dôchodkoch a dávkach

Systém je nastavený tak, že tlak sociálnych výdavkov na verejné financie bude ďalej narastať. Na zmenu treba veľkú spoločenskú dôveru, ktorá tu nie je. Preto sa do nej politici nepúšťajú.

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Ako internet zabíja strednú triedu

Trend udáva technológia. Politika i daňové zákony sú v porovnaní s dvomi najdôležitejšími motormi nerovnosti – sieťami a automatizáciou – takmer len dekoráciou.

Prehlbujúca sa americká priepasť medzi príjmami bohatých a...

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Sudcovská etika na Slovensku: fundament alebo ornament?

Mnohí tlaku servilne podľahnú: nový potenciálny sudca hneď pri vstupe zohne chrbát tak hlboko, že hrozí, že ho už nikdy nevystrie.

17. 06. 2013 | čítať ďalej...

Vo vojne vždy padnú tí najlepší, cítime to dodnes

Vplyv obidvoch vojen ešte vždy pociťujeme. Vo vojne vždy padnú tí najlepší. Na dlhé roky to poznačilo vývoj v Európe a cítime to dodnes.

03. 05. 2013 | čítať ďalej...

Penzijní past – problém, který nemá žádné dobré řešení

Z mnoha zajímavých a důležitých témat dneška vystupují dvě jako mrakodrapy nad malým městem: problém zdravotnictví (tj. ufinancování a dostupnosti špičkové péče) a problém takzvané penzijní pasti. Obě mají leccos společné – mimo...

23. 04. 2013 | čítať ďalej...

V lidech začíná narůstat zlo, varuje profesor Keller. A vysvětluje proč

Podle něj se společnost pak rozdělí v zásadě do tří vrstev. Na ty, kdo mají dost vlastních prostředků, aby si jakékoliv služby opatřili sami pro sebe, a navíc je mohli poskytnout družině svých věrných, kteří jim za to budou...

05. 03. 2013 | čítať ďalej...

Jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte

Vidíme kolem docela zřetelně, že se lidé radikalizují, dávají najevo velkou nespokojenost, naštvanost až nenávist k současným mocným, přivracejí se ke komunistům nebo k nejrůznějším “novým prorokům”.

28. 02. 2013 | čítať ďalej...

Väčšina konšpirácií sú úplné výmysly, tvrdí český ekonóm Pavel Kohout

Konšpiračné teórie sú tu už od dávna a ich popularita rastie najmä v čase krízy. Český ekonóm Pavel Kohout hovorí aj o tom, že väčšina konšpirácií sú úplné výmysly.

26. 02. 2013 | čítať ďalej...

Ako vyriešiť dopravné zápchy

Prišiel som vám porozprávať o zápche. Konkrétne o dopravnej zápche. Dopravné zápchy sú všade. Vznikajú v skoro všetkých mestách na celom svete a keď sa nad tým zamyslíte, je to prekvapivé. Len si predstavte, aké je každé mesto...

11. 02. 2013 | čítať ďalej...

Obrana neviditeľnej ruky trhu. Dôvody, prečo zlyhala.

V poslední době jsem víc než dřív svědkem odsuzování tržního hospodářství. Z mnoha stran můžeme slyšet, že spoléhání na „neviditelnou ruku trhu“ se ukázalo jako falešné, a za viníka současné hospodářské krize je označován...

09. 01. 2013 | čítať ďalej...

Je nás priveľa (Úvahy o konci sveta)

Náhlý konec světa, přesněji většiny toho živého na naší planetě, samozřejmě nastane.

21. 12. 2012 | čítať ďalej...

Filozof Fedor Blaščák: Normalizácia sa ešte neskončila

Revolučný rok 1989 možno nebol takým zlomom, ako sa nám javí a z normalizácie toho veľa pretrvalo v spoločnosti po Novembri. Filozof a kurátor Fedor Blaščák vraví, že dejiny z odstupu nie sú čiernobiele.

15. 11. 2012 | čítať ďalej...

Slovensko – príležitosť pre neschopných?

Ako je možné, že niekto, kto by nikdy nemohol riadiť súkromnú firmu, môže aj napriek svojej neschopnosti byť na čele štátom vlastnených spoločností či inštitúcií? Kým sa to nezmení, Slovensko zostane rozkradnutou...

24. 10. 2012 | čítať ďalej...

Všetci sme 47 %

Ak volič poberá nejakú dávku od štátu, dá sa predpokladať, že to má silný vplyv na jeho preferencie pred volebnou urnou. Najmä v prípade, ak z prerozdeľovania pochádza jeho celý príjem.

23. 09. 2012 | čítať ďalej...

Klasický logický paradox nevoliča

Nevolič túži, aby do politiky prišli iba takí ľudia, čo budú myslieť na občana a jeho dobro.

Zároveň tvrdí politika, že politika je špina najväčšia a kým bude špinavá, on sa jej bude vyhýbať.

Otázka je, kto ma tých dobrých ľudí...

29. 01. 2012 | čítať ďalej...

Prečo tak strmo klesli ceny prostitútok? Iný pohľad na ekonómiu

„Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami,“ vysvetľujú autori pokračovania Freakonomics, ktorí sa v knihe venujú nielen sexu, ale napríklad aj klimatickým zmenám.

28. 11. 2011 | čítať ďalej...

Prečo si musíme znova požičať miliardy eur

Ak nemá Slovensko na budúci rok zbankrotovať, musí si opäť na trhoch požičať miliardy eur. Katastrofe sa dá vyhnúť aj brutálnym šetrením a zvyšovaním daní, ktoré však za súčasného stavu nikto nedokáže...

13. 11. 2011 | čítať ďalej...

Väčšina študentov sú ufňukaní leňoši

Absolventi stredných a vysokých škôl si môžu sami za svoju nezamestnanosť. Prečo?

17. 08. 2011 | čítať ďalej...

Korupcia nastavila silnejšie pravidlá ako sú zákony

Politické strany nie sú schopné svoje potreby legálne saturovať, preto sa musia nechať skorumpovať.

Kto sa nezapojí do korupčného systému, nemôže uspieť.

19. 05. 2011 | čítať ďalej...

Podľa čoho vieme, či kradnú

Podľa čoho zistiť, či konzultačná zakázka má svoj zmysel alebo je len nástrojom korupcie a klientelizmu?

24. 09. 2010 | čítať ďalej...

Prečo sú niektorí úspešní a iní nie?

Prečo sú napríklad Apple a podobné firmy tak inovačné? Majú rovnaký prístup k rovnakým talentom, rovnaké agentúry, rovnakých poradcov, rovnaké médiá. Tak prečo sa zdá, že majú niečo iné?

18. 09. 2010 | čítať ďalej...

Prevratný výskum, ktorý odkrýva niektoré prekvapivé postoje súvisiace s našimi rozhodnutiami

Sheena Iyengar skúma, ako sa rozhodujeme - a aké máme pocity ohľadom našej voľby. Hovorí jednak o tých banálnych rozhodnutiach (Coca Cola vs. Pepsi), ako aj o tých vážnych a delí sa s nami o svoj prevratný výskum, ktorý odkrýva...

17. 09. 2010 | čítať ďalej...

Vysvetlenie, prečo je vysoký deficit zlý pre občana a firmy

Polopatistické vysvetlenie, prečo je veľký deficit rozpočtu zlý a ako sa to potom týka každého.

12. 09. 2010 | čítať ďalej...

Syndróm „nových tvárí v politike“

Bolo by super, keby na Slovensku existovali normálne, dlhodobo etablované politické strany, zoskupené okolo nejakej myšlienky, nielen okolo charizmatického vodcu na jedno použitie. A keby politici stúpali pomaly po straníckom...

02. 08. 2010 | čítať ďalej...

Ako potlačiť zlodejinu

Osvedčený spôsob, ako znížiť mieru zlodejčiny, lajdáctva a hlúpych rozhodnutí pri narábaní s cudzími peniazmi je tým cudzím (verejnosti) dať včas dosť informácií.

28. 06. 2010 | čítať ďalej...

Co dělají provideři a telefonní operátoři s našimi daty?

Viete, že to môžu robiť, ale netušíte ako často to robia. Môžete byť nemilo prekvapení, ak sa dozviete o skutočnom množstve sledovaní zo strany polície.

17. 05. 2010 | čítať ďalej...

Už minimálna mzda na úrovni 0,0 dolára je privysoká

Tvrdí to v rozhovore profesor, právnik a ekonóm z Chicagskej univerzity. Minimálna mzda znemožňuje napríklad nasledovné...

27. 04. 2010 | čítať ďalej...

Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme

Kariérny analytik Dan Pink skúma záhady motivácie, počínajúc faktom, ktorý bádatelia spoločenských vied poznajú, ale väčšina manažérov nie: Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme. Vypočujte si jeho...

20. 01. 2010 | čítať ďalej...

Aké sú prognózy?

"Také, že je to možné. Ja tu už nebudem. Ani vy. Ale naši potomkovia nám pekne poďakujú," hovorí uznávaný odborník Milan Lapin v rozhovore.

06. 12. 2009 | čítať ďalej...

Prečo je slovenská ekonomika hlúpa?

Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane...

19. 09. 2009 | čítať ďalej...

Nehľadaj ideál

Medzi politikmi ho nenájdeš. Ale ak je niekto arogantný, ale má dobré nápady, schopný tím ľudí a prinesie mnohým bežným ľuďom zmenu k lepšiemu, nevadí.

Chyba sklamaných voličov je, že sa na politikov upnú ako na priateľa alebo...

03. 08. 2009 | čítať ďalej...

Obyvatelia schválili zavedenie dane z marihuany

V 400-tisícovom meste rozhodlo 80 percent obyvateľov v poštovom hlasovaní o zavedení dane z predaja marihuany.

22. 07. 2009 | čítať ďalej...

Zmluva medzi Auparkom a samosprávou o spolupráci pri vyvlastňovaní

Keď Aupark potrebuje cudzí pozemok, samospráva neváha podpísať zmluvu v ktorej sľúbi spoluprácu pri vyvlastňovaní pozemku cudzieho vlastníka.

12. 07. 2009 | čítať ďalej...

Takýmto "majstrom" plynárom a stavbárom sa radšej vyhýbajte

Potrubie cez dvere a plynomerná skriňa pred oknom. Neveríte? Pozrite si fotografie sami.

19. 04. 2009 | čítať ďalej...

Život po zrútení Spojených štátov amerických

Môžu sa USA v blízkej budúcnosti zrútiť? Každý človek vás dnes na takú otázku vysmeje. Lenže presne takto na podobnú otázku odpovedali ľudia, ktorých ste sa v roku 1988 spýtali, či stojí pred zrútením komunistické impérium a...

13. 04. 2009 | čítať ďalej...

Čo môže očakávať Slovák od finančnej krízy v roku 2009? Ako sa čo najlepšie pripraviť na jej prekonanie?

Tentoraz aj praktické rady, ako sa na zvládnutie následkov krízy može pripraviť obyčajný Slovák. Aj to, prečo sa ešte kríza na Slovensku zatiaľ naplno neprejavila, kedy sa tak stane a čo sa bude diať.

05. 02. 2009 | čítať ďalej...

Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu

Gerald Celente je predpovedač trendov. Známym sa stal vďaka správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku...

29. 12. 2008 | čítať ďalej...

Novinár zdrbal novinárov. Myslím, že to vystihol správne.

Väčšina novinárov nemá prehľad, sú bezcharakterní a nemajú ani štipku talentu.

05. 12. 2008 | čítať ďalej...

Voľba kontrolóra bude tajná. Majú chlapci naozaj problém pochopiť písaný text?

V Prešove sa počas zasadnutia mestského zastupiteľstva diskutovalo o blížiacej sa voľbe hlavného kontrolóra a o kvalifikačných kritériách na jeho výber.

01. 10. 2008 | čítať ďalej...

Pochopil som, kto tu vládne, ale nie sú to poslanci vášho klubu

Takéto slová venoval bardejovský opozičný poslanec väčšinovému poslaneckému klubu potom, ako vládnuca koalícia prevalcovala a odignorovala iné názory.

24. 09. 2008 | čítať ďalej...

Važny čoskoro navrhne rozšírenie stavania na cudzom

Minister dopravy Ľubomír Vážny povedal, že časť tzv. cestného zákona, ktorú doplnil poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini a prezident pre ňu zákon vrátil, predloží vláde samostatne do dvoch týždňov. Text bude rovnaký ako...

17. 09. 2008 | čítať ďalej...

Tolerujú úradníci v Banskej Bystrici porušovanie zákona pri stavbe?

Hádam by sa už táto hra medzi občanom, investorom a úradníkom mala posunúť na ďalší "level". Keď je šéf šéfa stavebného úradu zároveň hlavným inžinierom projektu, tak to smrdí až príliš.

Začína to byť totiž nudné. Tak, ako každá...

17. 09. 2008 | čítať ďalej...

Úradné dokumenty

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru, Úprava trolejového vedenia, oznam o začatí stavebného konania

Verejná vyhláška, ktorou Prešovský samosprávny kraj, Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Odbor dopravy, oznamuje začatie stavebného konania a nariadenia ústneho konania, č. j. 02416/2017/OOD-002 zo dňa 10. 2. 2017 pre stavbu...

Poznámky k zákonom

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...

Pozemkové úpravy a ochrana pôdy

Motto: Bohatý hospodár nepredáva svoj majetok.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Trenčín: Vyvlastnenie vo verejnom záujme

O občianskom spolunažívaní by vedel rozprávať asi každý z nás. Obyvatelia ulice Jahodová v Trenčíne...

Územné a správne členenie Slovenska, história a vývoj

Publikácia opisuje vývoj územného a správneho členenia Slovenska od približne polovice druhého...