Nebojme sa mať viac detí

Zdroj: Gabriel Machlica, Trend

Bryan Caplan: Selfish Reasons to Have More Kids
    
Predstavte si, že máte identické dvojča. Pri pôrode však sestrička zamenila vášho súrodenca za iné dieťa. Väčšinu svojho života tak vyrastáte s cudzincom. Po rokoch nemocnica chybu zistí a zorganizuje stretnutie s vaším dvojčaťom a náhodne adoptovaným súrodencom. Kto si myslíte, že vám bude viac podobný? Váš náhodne adoptovaný brat vychovávaný rovnako ako vy, alebo váš skutočný súrodenec, ktorý zdedil rovnaké gény? Čo má väčší vplyv na človeka, gény alebo výchova? Zrejme oboje, poviete si.

Štyridsiatnik Bryan Caplan však tvrdí, že pravda je jednoznačnejšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Gény majú oveľa väčší vplyv, naopak, dosah výchovy je až prekvapujúco nízky. Rodičovské povinnosti tak zbytočne nepreceňujte a výchovu si viac užívajte, radí B. Caplan vo svojej novej knihe.

Väčšina rodičov vo vyspelých krajinách sa v súčasnosti rozhoduje pre menšie rodiny. Dôvodov, prečo nemať viac detí, vidia hneď niekoľko. Od tradičných výhrad –„nemali by sme na ne čas“, cez finančné –„nemôžeme si ich dovoliť“ až po apokalyptické –„do tohto sveta?“. Deti jednoducho predstavujú veľa práce, peňazí a stresu. Starosti s deťmi naznačujú, že jedinou víťaznou stratégiou v modernej rodičovskej hre je nehrať ju. B. Caplan sa však vo svojej publikácii snaží presvedčiť, že väčšina obáv a strachu rodičov je neopodstatnených a z dlhodobého hľadiska sa oplatí mať viac detí.

Predstava úspešných potomkov

Jednou z hlavných obáv rodičovstva je strata voľného času. Ak ľudia rozmýšľajú o prírastku do rodiny, berú okrem finančných obmedzení do úvahy aj náklady vo forme straty slobody, koníčkov, ktoré by museli obetovať v prospech starostlivosti. Rodičovské povinnosti bezpochyby spotrebujú mnoho voľného času. V posledných rokoch sú však matky a otcovia vo svojom poslaní oveľa poctivejší, než to bolo v minulosti. Dnes prežije žena so svojím dieťaťom viac času ako v šesťdesiatych rokoch, keď väčšina matiek zostávala doma s deťmi. Otcovia oproti spomínanému obdobiu v súčasnosti zdvojnásobili čas strávený so svojimi ratolesťami.

Okrem samotnej lásky ženie rodičov aj predstava úspešných potomkov. Všetci chceme, aby naše deti boli v dospelosti zdravé, úspešné a bohaté. Akokoľvek depresívne to znie, desaťročia výskumov dvojčiat a adoptovaných detí potvrdili, že len málo z toho dokážu rodičia skutočne ovplyvniť. Rodičia majú veľký vplyv na svoje deti najmä počas ich detstva, v dospelosti sa však efekt výchovy postupne vytráca. Úspech našich detí bude závisieť od ich zdedeného talentu, od šťastia, od osôb, ktoré v živote stretnú a od ďalších faktorov, ktoré nevieme vopred predvídať. Veľmi málo z toho však bude závisieť od samotnej výchovy. B. Caplan netvrdí, že by výchova ako taká nemala zmysel, len radí rodičom, aby zľavili z extrémnych nárokov, ktoré na seba a svojich potomkov pri výchove kladú, lebo mnohé veci v budúcnosti svojich detí jednoducho ovplyvniť nevedia.

Náboženstvo, politika a sex

Výskumy dvojčiat a adoptovaných detí skúmali, aký výrazný je vplyv výchovy na náš vývoj v dospelosti. Preukázali, že napríklad vplyv výchovy na naše zdravie v dospelom veku je nízky, napriek tomu, že rodičia vynaložia veľké množstvo energie, aby nás nútili k zdravej životospráve. Dĺžka života, chorobnosť alebo hmotnosť oddelene vyrastajúcich dvojčiat bola oveľa viac vzájomne podobná ako v prípade súrodencov vyrastajúcich v jednej domácnosti.

Výchova má len veľmi malý vplyv aj na to, koľko budú deti v dospelosti zarábať. Biologické deti bohatých rodičov sa v dospelosti väčšinou zaradili medzi finančne úspešných, kým deti adoptované bohatými rodinami nie. Ďalšie výskumy dvojčiat a adoptovaných detí len potvrdili, že príjem závisí od mnohých faktorov, okrem iného aj od skutočnosti, koľko zarábali vaši rodičia. Samotná výchova však má na vašu výplatnú pásku zanedbateľný vplyv.

Výchovou dokonca nedokážete ovplyvniť ani kriminálne správanie vašich detí v budúcnosti. Podľa výskumu dvojčiat a adoptovaných detí, ktorý cituje B. Caplan, kriminalita závisí skôr od zdedených génov a iných faktorov ako od výchovy.

Viacero ďalších výskumov tiež potvrdilo, že vplyv výchovy na charakter je nízky. Vo Švédsku je pred vstupom do armády nevyhnutné absolvovať psychologické testy zisťujúce schopnosti fungovania v skupine či emocionálnu stabilitu. Pri skúmaní týchto dát sa ukázalo, že gény majú veľký vplyv na váš charakter, kým to, v akej domácnosti ste vyrastali, má len malý efekt. Výchova tiež nemá dosah na stabilitu v manželstve, rozvodovosť, šťastie a počet detí.

Jednými z mála vecí, ktoré dokážu rodičia vo veľkej miere ovplyvniť, sú náboženstvo, voľba politickej strany a začiatok sexuálneho života. Aké náboženstvo vyznávate a akú politickú stranu volíte, ovplyvňujú do značnej miery vaši rodičia. Ale už pri tom, či budete v dospelosti chodiť do kostola, alebo ako veľmi sa budete angažovať v politike, sa vplyv výchovy vytráca. Rodičia takisto dokážu vo veľkej miere ovplyvniť, kedy ich dcéry začnú žiť pohlavným životom, pri chlapcoch je tento vplyv zanedbateľný.

Viac času pre seba

Jednou zo základných myšlienok Caplanovej knihy je, že rodičia si môžu zlepšiť život bez toho, aby tým nejako ublížili svojim deťom. Ak si niekedy doprajete čas sami pre seba, nemusíte sa báť, že tým ohrozujete budúcnosť vašich detí. Rodičia sú v súčasnosti vyťažení prácou a svojou predstavou o super rodičoch. Samotné deti si však v prvom rade želajú, aby ich rodičia boli šťastní. Keď sa v prieskume pýtali detí vo veku od troch do dvanástich rokov, aké by bolo ich prianie v súvislosti s pracovným zaťažením ich rodičov, väčšina z nich odpovedala, že by chceli menej unavených a menej stresovaných rodičov. Deti v prvom rade nepožadovali viac času s rodičmi, len viac uvoľnených rodičov. Otcovia a matky by si mali nájsť viac času pre seba a svoje koníčky a zľaviť z extrémnych nárokov, ktoré na seba kladú.

Rodičia strávia veľa času snahou zmeniť budúcnosť svojich detí a príliš málo času, aby si život so svojimi deťmi naozaj užili. Väčšina z nich spotrebuje enormné množstvo energie, aby svoje deti prihlasovali na množstvo záujmových krúžkov, jazykových kurzov a športov s cieľom, aby deti mali pred rovesníkmi požadovaný náskok. Ale nie o všetky z týchto aktivít majú deti záujem a rodičia tak strácajú čas, keďže ich efekt je krátkodobý. Výskumy ukázali, že tento náskok trvá len počas detstva, v dospelosti sa vytráca. Rodičia by sa mali dieťaťa spýtať, ktorý z krúžkov má najmenej rád a ten škrtnúť.

Otcovia a matky sa tiež snažia čo najviac aranžovať voľný čas svojich detí, čo im tiež uberá veľké množstvo energie. Nemali by sa báť nechať deti hrať sa samy, alebo využívať televízor ako „elektronickú opatrovateľku“. Deti naozaj netreba posadiť pred televízor a zabudnúť na ne. Dopriať si však hodinu sám pre seba a deti nechať z času na čas pred televíznym prijímačom, na tom nie je nič zlé. „Elektronická opatrovateľka“ je lacná, dostupná a navyše môže mať aj vzdelávacie efekty. Väčšina rodičov aj tak relaxuje pred televízorom, tak prečo tie obavy.

Je skvelé, keď si spolu s deťmi užívate čítanie knihy pred spaním. Ak to však raz vynecháte, neznížite potenciál ani perspektívu vášho dieťaťa v budúcnosti. Namiesto toho, aby ste sa snažili vytvoriť zo svojho potomka niekoho dokonalého, jednoducho viac relaxujte, užívajte si spolu cestu životom a porozmýšľajte nad ďalším spolucestujúcim.

Dlhodobá investícia

Optimálny počet detí sa mení v čase, naše súčasné rozhodnutie o počte potomkov by malo zohľadňovať aj naše budúce preferencie. Z pohľadu mladého človeka, ktorému môže príchod dieťaťa na svet výrazne narušiť jeho finančnú a psychickú rovnováhu, sa optimálny počet detí rovná nule. Usadený tridsiatnik, ktorý si chce budovať kariéru a zároveň sa venovať koníčkom, by si prial jedno dieťa. Päťdesiatročný manželia, ktorých dospelé deti sa zastavia na návštevu, by už tých detí chceli viac. Pre dôchodcov, ktorých dospelé deti prichádzajú na návštevu s vnúčatami, by bolo potešením mať ratolestí čo najviac. Podľa výskumov totiž každé ďalšie dieťa znižuje pravdepodobnosť, že skončíte v domove dôchodcov.

Naše rozhodnutie o počte detí by tak malo byť kompromisom medzi našimi súčasnými a budúcimi potrebami. Netreba zabúdať ani na to, že deti prinášajú aj veľa radosti. Z pohľadu takzvanej „spotrebiteľskej spokojnosti“ sú jasným favoritom. Až 91 percent osôb v prieskume sa vyjadrilo, že keby si mali ešte raz vybrať, mali by deti znova.

B. Caplan nechce za každú cenu, aby všetci mali veľa detí. Snaží sa nás len presvedčiť, aby sme sa nebáli mať ich viac, lebo obavy, ktoré máme, sú často neracionálne a prehnané. Výchova môže byť zábavnejšia, bez zbytočného stresu o budúcnosť a bezpečnosť. Deti koniec koncov prinášajú veľa radosti a smiechu a predovšetkým sa na nás podobajú.

Autor je pracovníkom Inštitútu finančnej politiky

Bryan Caplan

Je profesor ekonómie na George Manson univerzite v USA. Patrí medzi populárnych ekonomických blogerov, bloguje na ekonomickom blogu Econ-blog. Okrem recenzovanej publikácie je aj autorom knihy Myth of the Rational Voter (Mýtus racionálneho voliča). So svojou manželkou majú tri deti, z toho jedny dvojčatá.

(Upozornenie: Názory na tejto stránke nemožno považovať za oficiálne stanovisko portálu vyvlastnenie.sk)