Matematik s biliónmi pod palcom

Zdroj: Radovan Žuffa, Profit

Rozhovor s matematickým analytikom Karlom Janečkom

Vo svete financií a obchodovania je niekým ako Bill Gates v oblasti softvéru. Prevratný český matematik a vizionár, ktorý vie obalamutiť aj hru blackjack, za čo ho do kasín už nechcú púšťať. Jeho obchodné modely používajú svetové burzy a na algoritmickom obchodovaní zarobil už miliardu českých korún. Ročne zobchoduje 2 800 biliónov českých korún, čo je sedemtisíckrát viac ako rozpočet Slovenska. Šialené? „Nie, len matematika,“ tvrdí Karel Janeček.

Kde ste zarobili prvé peniaze, aby ste mohli začať s obchodovaním?

Úplné začiatky boli v roku 1995. To som ešte nemal takmer žiaden vlastný kapitál. Išlo rádovo o niekoľko desiatok tisíc korún, ktoré som zainvestoval do akcií. Firma robila zopár malých obchodov pre klientov. Mali sme malé zisky a malé náklady v objeme desiatok tisíc korún ročne. Ale väčší biznis prišiel s kupónovou privatizáciou, keď sme kupovali podielové listy uzavretých fondov. To bol biznis deväťdesiatych rokov. Svoje prvé väčšie peniaze som však pomimo zarobil v black-jacku (kartová hra) a najmä tým, že som napísal vlastný program na blackjack. Tým som zarobil dnes možno malé, ale v tom čase celkom slušné peniaze. Časť z nich som investoval do tých fondov z kupónovej privatizácie. Skutočne platí, že prvotné peniaze sa najťažšie znásobujú. Významný biznis začal v roku 2001, keď som ešte študoval doktorát v Spojených štátoch na Carnegieho-Mellonovej univerzite a doma už zabiehal algoritmické obchodovanie na derivátovej burze v Londýne.

Pre blackjack ste mali v kasínach problémy?

Blackjack ma zaujal hneď od začiatku. Vypočítal som si vlastný program pravdepodobnosti v tejto kartovej hre a podarilo sa mi zarobiť.

Počítali ste karty?

Keď hráte o väčšie stávky, tak si ku kamere kasína sadne človek, ktorý vašu hru sleduje a počíta karty s vami. A hoci sa tvári nenápadne, vidí, že v okamihu, keď je to pre vás výhodné, dávate veľkú stávku a opačne. Keď to takto trvá pol hodiny, je mu jasné, že dobre viete, čo robíte. Potom za vami príde a zdvorilo sa ospravedlní, že sú súkromná spoločnosť a že si môžete hrať ruletu, ale blackjack už nesmiete. Eticky je to však pre mňa v poriadku, pretože to má svoju logiku. Sú to súkromné firmy a rovnako ako ľudia aj ony si chcú vyberať, s kým budú hrať. A rovnako ako ktokoľvek iný aj ony chcú radšej hrať s hlupákmi.

Prečo ste sa rozhodli založiť si vlastnú firmu RSJ Invest?

Bolo to v období, keď sa objavila kupónová privatizácia. Začal som sám obchodovať s akciami, hoci to zo začiatku boli stratové obchody. Prvé vlastné obchody boli však prvotnou motiváciou na založenie vlastnej firmy, aby som to mohol robiť sám.

Kde ste hľadali klientelu?

Tá bola veľmi malá, v dnešných pomeroch takmer žiadna, ale zaujímavé to začalo byť v momente, keď sme vyvinuli vlastný obchodovací systém, ktorý sa používa dodnes. Je to vskutku jednoduchý systém, ktorý požičiava na krátke úroky, na ktorých sa zarába. Dnes je to štandardný systém, ktorý sa využíva pomerne bežne. S týmto sme začali obchodovať pre väčších klientov a ten zlom nastal v roku 2002, keď sme dosiahli väčší objem obchodov a automaticky sme sa dostali do „wholesale“ biznis kategórie, ktorá má nižšie obchodné poplatky.

Napríklad?

Ak sme predtým platili tri doláre za lok (najmenšia obchodovacia jednotka – pozn. Profit), následne sme platili napríklad 30 centov. A stali sme sa tak tvorcami trhu. To je hlavná činnosť, ktorú dnes robíme.

To sa vám celkom darí.

Áno, v Londýne sme sa v tejto oblasti stali najväčšími v objeme transakcií, hoci reálne fungujeme v Česku a v zahraniční máme len počítače.

Váš model však nerátal s tým, čo sa stalo v roku 2007 a čo prišlo s krízou.

Mali sme dobrý algoritmický model, ale keď prišli prvé náznaky krízy v júni či júli 2007, dostali sme sa do pomerne veľkých rizík. O tom, čo malo prísť, sme teda vedeli takmer ako prví, ale až tým, že sme začali prerábať. Naše modely na takéto riziko a výkyvy neboli nastavené. Prerobili sme veľmi veľa, hoci sme mohli aj zarobiť. Niečo podobné sme síce zažili už štyri roky predtým, keď sme na kapitálových trhoch mohli takisto „kľaknúť“, ale v porovnaní s týmto to bolo nič. Vtedy sme však mali malý kapitál, stotisíc či dvestotisíc eur, ale boli sme pomerne agresívni hráči a robili neporovnateľne väčšie obchody (na jednotku kapitálu). Boli to rizikové obchody a mali sme smolu, vznikol nám problém. V roku 2007 to bolo už iné, mali sme veľký kapitál a mohli sme teda aj viac stratiť.

O koľko ste teda prišli po príchode krízy?

Rádovo o milióny eur.

Čo sa pre vás zmenilo?

Museli sme len inak nastaviť naše obchodovacie modely a podarilo sa nám tie riziká spacifikovať.

Je to také jednoduché?

Áno, v skutočnosti musíte počítať s tým, čo je menej pravdepodobné, pretože v obchodovaní majú tie menej pravdepodobné veci väčší vplyv a dôsledok než tie pravdepodobné. Je potrebné riešiť málo pravdepodobné, ale extrémne riziká, takzvané ťažké chvosty.

Na pravdepodobnosť očividne nedáte dopustiť.

Keď stavíte, vždy existuje nejaké riziko, ale keď poznáte pravdepodobnosť, je to vaša výhoda. Nemusíte sa báť. Pred každou stávkou môžete buď vyhrať, alebo prehrať. Ale keď budete mať pravdepodobnosť výhry 50,2 percenta, tak už sa vám to vyplatí. Na to sa spolieham.

Ako dnes vnímate finančný systém, je nastavený dobre?

Finančný systém je dnes nastavený rozumne. Problém je však inde. Príčina toho prepadu nebola v tom, ako bol systém nastavený, ale v tom, že sa žilo na dlh. Išlo o jeden veľký morálny hazard. Vo finančnom systéme sa zlepšilo to, že sa bojuje proti netransparentnému obchodovaniu, čo je plus, ale väčšina regulácií, ktoré sa robia, sú alibistické nezmysly. Dnes je dobrý akýkoľvek tlak, aj na transparentnosť obchodovania. Tlak dostať veci opäť do noriem, ale reálnych, nie takých, v akých sa žilo doteraz, a takých, z ktorých plynul jedine dlh. Osobne sa obávam toho, že to dopadne veľmi zle.

Takže kríza sa bude opakovať?

Keby len opakovať. Myslím si, že to bude ešte horšie. Možno nie hneď, pričom v tomto som asi veľký optimista, ale nečudoval by som sa, keby ďalšia kríza znamenala úplný kolaps ekonomiky, najmä v Európe.

Z akých dôvodov?

Z dôvodu neustáleho žitia na dlh, z dôvodu populizmu, a preto, že ľudia si myslia, že je normálne mať niečo zadarmo. Vytáčajú ma názory ľudí, že nebudú platiť za nejakú krízu, za ktorú nemôžu. Primárne tá kríza je kvôli tomu, že sami žili tak, ako žili. Všetko sa zdalo byť dostupné a všetko si trúfali kúpiť. Ten efekt v Európe, že sa navzájom zadlžujú krajiny, aby podržali iné krajiny, je neúnosný a pre mňa ako matematika je nepravdepodobné, že to lietadlo nepadne. A možno predpokladať, že sa to obráti proti nám, pretože s tým prídu sociálne nepokoje a každý bude kričať, že za to môžu tí finančníci. Za drahú izbu v hoteli nemôžete viniť recepčného a zároveň, kto vám káže chodiť do hotela, keď je drahý. Je však pochopiteľné, že ľudia si zvykli na istý štandard, ktorého sa nechcú vzdať, na samozrejmosť, že majú nárok niečo dostávať.

Čiže burzoví obchodníci sú len recepčnými v systéme?

Niekto to musí riadiť a spravovať, ale podobne ako majiteľ hotela rozhodne o cenách ubytovania, tak štáty si určujú, aké šialene vysoké dôchodky, sociálne pomoci či podpory ľudia budú mať a berú si na to pôžičky. Čudujem sa, že ľudia sa čudujú, že to na nich nakoniec padne.

Ako vnímate peniaze? Majú v takomto ponímaní vôbec nejakú hodnotu? Vo vašom biznise predsa ide len o nejakú virtuálnu menu.

Pre nás skutočne ide o virtuálnu hodnotu. Obchodovací systém je tak postavený, ale v reálnom svete sú tiež len čiastočne hmatateľné. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale pokiaľ ten systém nevydrží, tak sa o peniaze opierať ďalej nebude dať. Dôjde to k jednej veľkej hyperinflácii, štáty budú znárodňovať, tlačiť ďalšie peniaze a tie môžu prestať mať dnešnú hodnotu a doplatia na to všetci, ktorí budú mať vklady. Som v princípe optimista, ale v tomto vývoji človek nemôže nebyť trochu pesimistický.

V čom teda vidíte riešenie?

Svet sa musí vzdať akéhokoľvek populizmu, ľuďom niekto musí dlhodobo vtĺkať do hlavy, že sa nesmú spoliehať len na vyššiu moc a štáty, že vlastne oni v tom systéme nemajú dosah ani na svoje peniaze, že dnes už nemôžu existovať istoty a ľudia musia prevziať zodpovednosť sami za seba. Zoberme si do úvahy, ako to bolo v stredoveku. Tam každý hral sám za seba, pretože mohol umrieť hladom, preto tie princípy boli postavené inak. Dnes však vieme len nadávať a štrajkovať. Strýko štát tu v takejto situácii prestáva existovať. Je potrebné sa aj trochu zľaknúť. Spoločnosti treba hovoriť, že akýkoľvek druh príživníctva je zlý. Nechcem to nijako zovšeobecňovať, chápem, že niektorí ľudia mali v živote smolu a sú odkázaní na sociálnu podporu, ale nemôže byť na ňu odkázaných tridsať percent spoločnosti. To je nezmysel.

Ale nie je pravda, že nožnice bohatstva sa súčasným stavom roztvárajú ešte viac? Je predsa viac nových bohatých a tiež chudobnejších.

Asi odkazujete na to, že niektorí finančníci vo svete na kríze zarobili a „bežní“ ľudia schudobneli. Viem, že ľudia zvyknú nadávať na to, že za krízu môžu špekulanti, ako sme sa bavili, a že len tí, ktorí boli pri peniazoch, mohli zarobiť. To nie je celkom pravda. Pri obchodovaní to funguje najmä tak, že za jedným úspešným človekom je zástup tých, ktorí prídu o všetko. Niekto, jednoducho, musí prerobiť.

Na čom sa dá teraz najlepšie zarobiť?

Neobchodujeme s akciami, menami ani inými cennými papiermi priamo. Používame takzvané finančné deriváty, ktoré sú od ich ceny odvodené. Sú to vlastne také stávky, koľko bude stáť daná akcia v určitom čase, alebo ako sa budú vyvíjať v závislosti od seba úroky v rôznych krajinách. V tom sme s prevahou najväčším obchodníkom v Londýne na burze NYSE Euronext. Spustili sme ešte ďalší obchodovací systém, ktorý funguje trochu inak, ako sme to robili predtým. Kým vtedy sme vlastne tvorili trh a čakali, čo nám kto ponúkne, tento program už sám aktívne obchoduje vo veľmi krátkych časových úsekoch.

S čím obchodujete najčastejšie?

Obchodujeme najmä s kontraktmi na úrokové miery v rôznych krajinách. S odhadmi na úroky na dolár sa obchoduje úplne najviac na svete.

Ako to vyzerá s dolárom?

Rád by som vám to povedal, ale my obchodujeme tak krátkodobo, rádovo dvadsať obchodov za sekundu, že z dlhodobého vývoja neviem, ako to ďalej s dolárom pôjde. My ťaháme tvorcov trhu, držíme likviditu. A najmä spoľahlivé stredno- alebo dlhodobé predpovede v princípe robiť nie je možné. Kto tvrdí, že to vie, ten kecá, alebo je mimo realitu.

Ale predsa musíte sledovať to, čo sa stane. Nerozmýšľať o budúcom vývoji by sa vám nemuselo vyplatiť.

Rozprávali sme sa už o tom, čo sa stane. Ja by som skôr veril tej americkej ekonomike.

Prečo?

Pretože navzdory ich veľkým dlhom majú Američania jedno plus, že oni skôr prijmú nezávislosť od štátu a sociálnej podpory a isté nepohodlie, ktoré s tým všetkým súvisí.

Neboli priveľmi odkázaní na svoj „americký sen“?

Určite budú nadávať, ale prejde ich to oveľa rýchlejšie. Takýto stav pre nich z historického pohľadu nie je prvý. Zatnú zuby a budú makať, ale Európa bude zasa len štrajkovať, pôjde do ulíc, začne sa biť s bankami a bude chcieť znárodňovať. Niečo ako znárodňovanie, krádež, by sa v Amerike nikdy neuchytilo. Neviem, možno euro skolabuje, možno nie, ja v neho však nemám priveľkú dôveru. Na naše obchodovanie to koniec koncov vplyv nebude mať.

Čo vás po všetkých rokoch prekvapilo, keďže rátate stále s najpravdepodobnejšími vecami?

Stále ma prekvapuje, aký je náš biznis stále relatívne neefektívny. Prakticky tu nemáme žiadnu skutočne dobrú konkurenciu.

Netrúfate si až priveľa?

Je pravda, že my sme začali v ten správny čas. To obdobie bolo skvele nastavené pre algoritmické obchodovanie. Mali sme šťastie, že za nami stáli šikovní a vzdelaní matematici. Vedeli sme zvládnuť veľké požiadavky trhu, dokonca byť prví, kto určoval, aké modely budú určovať to, ako a s čím sa bude obchodovať. Je to o riadení rizika, odhadoch toho, ako je ktorá kotácia na burze výhodná. My zarábame na každom obchode len veľmi málo, ale tým, že ich urobíme obrovské množstvo, nakoniec zarobíme veľa. Pri aktívnom obchodovaní ide o rýchlosť. V počítači je nejaký model, ten vyhodnotí nejaké neefektivity, diery na trhu, a využije ich. To sa však deje v rádoch sekúnd, potom tieto medzery, na ktorých sa dá zarobiť, prestanú existovať. To nemôže ľudský mozog zvládnuť.

Koľko peňazí otočíte za deň?

Denne zobchodujeme vyše 750-tisíc kontraktov. Jeden kontrakt je pritom mi- lión eur. Čo je obrovská suma. Pred niekoľkými rokmi sme za rok obchodovali viac než dvestonásobok rozpočtu Slovenskej republiky. Dnes to je niekoľkonásobne viac.

Ale opäť len virtuálne.

Je to opäť len nominálna hodnota. Keď obchodujete futures kontrakty, nemusíte dávať zo svojho ich celú hodnotu, aby ste ich mohli nakúpiť. Na účet musíte zložiť len časť – maržu. To býva u jedného kontraktu napríklad tisíc eur.

Čomu sa po zabehnutí biznisu venujete teraz?

Najnovšie zakladám Český fond proti korupcii. Popri morálnom hazarde štátov je korupcia najväčším problémom v Česku a mimochodom i na Slovensku a príčinou situácií, ktoré vznikajú aj vo finančnom svete. Taktiež som založil nadačný fond na podporu vedy a výskumu, ktorý dáva ceny a poskytuje granty mladým vedcom.

Darí sa vám. Firma zarobila už miliardu českých korún. Prečo vás napriek tomu nevidno v žiadnych rebríčkoch?

To nepovažujem za potrebné. Áno, darí sa nám, je to zhruba miliarda českých korún, ale chcem sa rozvíjať v nadačných fondoch, pomáhať vzdelávať ľudí a dať im nejakú pridanú hodnotu.

(Upozornenie: Názory na tejto stránke nemožno považovať za oficiálne stanovisko portálu vyvlastnenie.sk)