Snažíme sa presadiť v legislatíve a praxi nasledujúce zásady

Občianska iniciatíva (OI) "Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme" upozorňuje na viaceré problémy, ktoré existujú v súčasnej právnej úprave vyvlastnenia. Proces a podmienky vyvlastnenia totiž ostali prakticky nezmenené od roku 1976, kedy bol schválený platný stavebný zákon. OI navrhuje, aby sa v legislatíve zakotvili nasledujúce zásady:

Prednosť poskytnutia vecnej náhrady za vyvlastnený majetok pred poskytnutím náhrady v peniazoch vždy, ak je to možné a vyvlastnený s tým súhlasí

Pravidlo prednosti vecnej náhrady je síce čiastočne zakotvené už v súčasnom znení, ale iba pre pozemky. Formulácia umožňuje investorom jeho obchádzanie a v praxi sa preto obchádza. Zásadu je potrebné rozšíriť na vyvlastnenie akéhokoľvek majetku, zahrnúť sem aj stavby, a úpravou znenia odstrániť súčasnú prax, kedy na zbavenie sa povinnosti poskytnutia vecnej náhrady stačí jednostranné vyhlásenie investora, že náhradnú nehnuteľnosť nemá. Znenie zákona z roku 1976 totiž nepočíta s tým, že náhradnú nehnuteľnosť môže investor zakúpiť na trhu resp. zaobstarať za peniaze.

Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určiť jej výšku tak, aby mala vyvlastnená osoba možnosť zaobstarať si porovnateľnú novú nehnuteľnosť

Náhrada za vyvlastnenie by mala vyvážiť ujmu a kompenzovať stratu na majetku, ktorá vyvlastnenej osobe vznikla. Nehnuteľnosti určené na asanáciu napr. kvôli výstavbe verejnoprospešnej stavby sú na trhu takmer bezcenné. Vládne znenie dovoľuje takú interpretáciu, pri ktorej vlastník takej nehnuteľnosti dostane peňažnú náhradu za ktorú si porovnateľnú nehnuteľnosť nebude môcť zaobstarať.

Prechod vyvlastňovacieho konania do kompetencie súdov

Podľa súčasnej právnej úpravy rozhodnutie o vyvlastnení podpisuje úradník krajského úradu alebo starosta resp. primátor, rovnako aj územné rozhodnutie pre stavby v tzv. verejnom záujme. Za tzv. „verejný záujem“ je podľa platnej legislatívy považované aj to, čo týmto pojmom označí a schváli obecné resp. mestské zastupiteľstvo v územnom pláne a vo forme všeobecne záväzného nariadenia podpíše starosta (primátor). Vyvlastnenie je tak mimoriadne závažný zásah do ústavných práv občana, že spravodlivo zvážiť všetky okolnosti je schopný iba súd.

Posilnenie právnej istoty obyvateľov vyvlastnených nehnuteľností

V doterajšej praxi sa bežne vyvlastňujú aj obývané nehnuteľnosti. Podľa stavebného zákona sa vyvlastnenie „nevzťahuje  na  právo  užívať  byty  a  nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká“. Právne postavenie investora a vyvlastneného obyvateľa nie je podrobnejšie upravené, čím sa vytvára priestor na vydieranie vlastníka zo strany investora už pred podaním návrhu na vyvlastnenie.

Zrovnoprávnenie vlastníka nehnuteľnosti s investorom a zakotvenie práva vlastníka nehnuteľnosti rokovať s investorom o podmienkach prevodu vlastníctva

Súčasné znenie umožňuje investorovi, aby sa vyhol akémukoľvek rokovaniu s vlastníkom a nemusel sa zaoberať žiadnymi jeho požiadavkami. Stačí, ak poštou pošle vlastníkovi návrh kúpnej zmluvy s upozornením, že ak na predložený návrh nepristúpi v lehote 15 dní, budú splnené podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania.

Obmedzenie možnosti vyvlastnenia iba na verejný záujem a odstránenie možnosti vyvlastnenia v súkromnoprávnom záujme

Súčasná právna úprava umožňuje vyvlastniť súkromný majetok občana resp. právnickej osoby aj v prospech iného súkromného subjektu, ktorý vyvlastnený majetok potrebuje využiť na podnikanie a dosahovanie zisku vo svoj prospech.