Nábrežná komunikácia a vyvlastňovanie - skrátená verzia hlavného článku

(ku hlavnému článku Ako Vás štát môže pripraviť o majetok? - V Prešove sa vyvlastňuje horšie ako za socializmu - kde nájdete podrobnosti)

Nábrežná komunikácia - južný koniec nedostavaného úseku (2002)
Nábrežná komunikácia - južný koniec nedostavaného úseku (2002)
Nábrežná komunikácia - severný koniec nedostavaného úseku (2002)
Nábrežná komunikácia - severný koniec nedostavaného úseku (2002)

V Prešove, neďaleko centra mesta, buduje Slovenská správa ciest štátnu cestu, tzv. Nábrežnú komunikáciu. Jej výstavba si vyžiadala asanáciu rodinných domov a záber pozemkov na dvoch uliciach - na ulici Pod Kalváriou a na ulici Pod Kamennou Baňou. Prvých 500 metrov cesty z celkovej dĺžky 1300 metrov  už stojí, niektoré domy boli asanované, obyvateľov zvyšných domov tento osud ešte len čaká, piati počas ťažkých peripetií s úradmi zomreli.

Na svoj osud čakajú aj manželia D. Dom je v ich výlučnom vlastníctve a pozostáva z dvoch samostatných bytov, garáže, podkrovných priestorov, kotolne a nebytových priestorov. V minulosti si zobrali pôžičku, dom zrekonštruovali, postavili prístavbu, pripojili dom na všetky inžinierske siete. K domu patria aj priľahlé stavby, ploty, vonkajšie úpravy a samozrejme pozemok.

Na jar 1999 im oznámili zástupcovia Slovenskej správy ciest (SSC), že ich dom a pozemok zaberajú vo verejnom záujme pre výstavbu Nábrežnej komunikácie a musí byť asanovaný. Aby SSC mohla urobiť majetkovoprávne usporiadanie, objednala a poslala znalca. Manželia dôverčivo umožnili znalcovi urobiť posudok. Znalec určil cenu podľa požiadavky SSC, čiže podľa vyhlášky z roku 1991 a vôbec nezohľadnil trhovú cenu domu ani pozemku.

Po vyhotovení posudku pozval riaditeľ Jozef Uebersax z Investorského útvaru SSC v Košiciach manželov na prvé z dvoch rokovaní. Na rokovaní im oznámil, že SSC "vykúpi" ich dom za vyhláškovú cenu 677 000 korún. Za toľko nie je možné kúpiť primeraný byt a nieto dom. Viac peňazí a ani náhradu vo forme náhradného domu SSC údajne poskytnúť nemôže, pretože legislatíva údajne iný postup nedovoľuje a SSC ako štátna organizácia môže kupovať nehnuteľnosti iba za ceny podľa vyhlášky. Keďže ide o "verejný záujem", môže byť z tohto dôvodu majetok manželov D. vyvlastnený, dodal. Táto situácia im vyrazila dych. Otázkou bývania celej rodiny po asanácii domu sa SSC nezaoberala. Manželom poradili, nech si sami kúpia byt a odporučili istú firmu. Tá ponúkala neexistujúce byty na predaj za vyše dva milióny korún. SSC navrhla manželom, aby si na chýbajúcu časť peňazí vybavili pôžičku. To bolo nereálne a tak manželia nemohli na takéto riešenie pristúpiť. Nesúhlasil s ním ani nikto z vlastníkov ďalších rodinných domoch na celej ulici.

Presne po roku, v lete 2000, pozval riaditeľ investorského útvaru manželov D. na druhé a posledné rokovanie. Predložil im návrh kúpnej zmluvy na ich rodinný dom, pozemok a príslušenstvo. Kúpna cena domu bola opäť 677 000 korún. V zmluve bolo ustanovenie, že manželia D. sa vzdávajú akéhokoľvek nároku na náhradné bývanie, a ústne bolo od SSC vznesená požiadavka, že svoj dom musia uvoľniť do troch mesiacov. Podľa zmluvy mala SSC uhradiť časť kúpnej ceny šesťdesiat dní po prechode vlastníctva na Slovenskú republiku a zvyšok tridsať dní potom, ako rodina uvoľní dom a odovzdá kľúče. Pristúpiť na takýto návrh by znamenalo pre rodinu D. prísť o majetok a pravdepodobne sa ocitnúť aj bez strechy nad hlavou.

Manželia žiadali primeranú náhradu za zaberaný rodinný dom. Ba ponúkli aj svoj pozemok na výstavbu náhradného domu. Zamietnuté. Žiadali trhovú cenu. Zamietnuté. Žiadali, aby SSC zabezpečila primeraný náhradný dom. Zamietnuté. V auguste 2000 zaslala SSC manželom návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Cena domu bola opäť 677 000 korún a v návrhu bola pripojená výstraha, že ak nevrátia podpísanú zmluvu do pätnástich dní, budú splnené všetky podmienky na vyvlastnenie.

Manželia navrhli, aby kúpna cena bola primerane zvýšená, alebo aby SSC zabezpečila primeraný náhradný dom, alebo aby o výške náhrady rozhodol súd. Všetky návrhy predstavitelia SSC zamietli. Napokon manželia zaslali vlastný návrh zmluvy a navrhli, aby SSC požiadala Ministerstvo financií o výnimku z vyhlášky, čo vyhláška umožňuje a SSC to neraz aj úspešne využila na zvýšenie kúpnej ceny.

Na tieto konkrétne návrhy vôbec SSC nereagovala a vzápätí poslal riaditeľ jej investorského útvaru v Košiciach návrh na Okresný úrad v Prešove, aby majetok manželov vo verejnom záujme vyvlastnil. Napriek námietkam, Okresný úrad ich majetok tri dni po ústnom konaní skutočne vyvlastnil. Manželia sa odvolali, Okresný úrad postúpil odvolania na Krajský úrad v Prešove, kde ich žiadal zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu. Krajský úrad odvolanie zamietol a apríli 2001 potvrdil v celom rozsahu rozhodnutie o vyvlastnení. Dodnes sa SSC odmieta zaoberať svojou zodpovednosťou za problém, kam má ísť rodina manželov D. pred asanáciou ich domu bývať.

Do celej veci sa na jar 2000 zamiešal podstatným a neobvyklým spôsobom aj Mestský úrad v Prešove. Z peňazí od SSC založil vtedajší prešovský primátor Juraj Kopčák fond. Účelom fondu bolo zabezpečenie bývania pre obyvateľov rodinných domov, ktoré budú zbúrané kvôli Nábrežnej komunikácii. Poslanci mestského zastupiteľstva schválili štatút fondu. Podľa neho malo Mesto Prešov zakúpiť rozostavané byty od vopred určenej súkromnej spoločnosti a malo ich odpredať obyvateľom asanovaných domov za cenu, ktorá je rovnaká ako náhrada od SSC za ich zabrané domy a pozemky. Keďže cena bytov je oveľa väčšia ako vyhlášková cena za rodinné domy a pozemky obyvateľov, tak rozdiel mal byť hradený práve z prostriedkov fondu - teda vlastne z časti peňazí od SSC.

Vlastníci niektorých domov s takýmto riešením nesúhlasili a tak Mestský úrad rozhodol, že týmto občanom nezakúpi spomínané byty, ale fiktívny rozdiel im za určitých podmienok vyplatí. Do tejto skupiny patrili aj manželia D., ktorí za svoj dom neúspešne žiadali náhradu formou "dom za dom, pozemok za pozemok".

Mestský úrad si predvolal manželov a dal im podpísať "Zmluvu o budúcej dohode o finančnom vyrovnaní". Predmetom zmluvy bolo, že v budúcnosti Mestský úrad predloží manželom ďalšiu zmluvu, ktorá určí výšku a podmienky vyplatenia finančného vyrovnania. Povinnosťou manželov malo byť, že na budúcu zmluvu bezvýhradne pristúpia, že sa vzdávajú nároku na náhradné bývanie a že dom uvoľnia do tridsiatich dní. Mestský úrad si vyhradil, že vyrovnanie vyplatí iba vtedy, keď manželia odpredajú svoje nehnuteľnosti SSC  a vysťahujú sa za podmienok, ktoré si určí SSC. Manželia zmluvu podpísali pod nátlakom, že ak nepodpíšu, tak od Mestského úradu nedostanú nič. Vzápätí po ich podpise zmluvu vlastnoručne podpísal vtedajší prešovský primátor Juraj Kopčák.

Keď malo prísť na plnenie zmluvy zo strany Mestského úradu, dostali manželia oficiálne vyjadrenie, že Mestský úrad zmluvu neuznáva, pretože svoj podpis na ňu nepripojil ich syn a preto považuje zmluvu za neakceptovanú zo strany manželov. Mestu Prešov preto nie je nič známe o zabezpečení náhradného bývania, viac sa už nemajú na Mesto Prešov obracať a všetky svoje požiadavky majú smerovať na SSC. Napokon bol fond na návrh vtedajšieho primátora ku 31. decembru 2001 zrušený bez toho, aby manželia D. z neho niečo dostali.

Rýchlejší spád malo vyvlastnenie majetku tých vlastníkov, ktorí v mieste záberu pre výstavbu Nábrežnej komunikácie mali nezastavané pozemky. SSC poverila majetkovoprávnym usporiadaním súkromnú spoločnosť z Kežmarku. Táto firma poslala vlastníkom návrh "Zmluvy o budúcej zmluve". Jej predmetom bolo, že vlastníci odpredajú do určitého dátumu svoje pozemky za vyhláškovú cenu. V návrhu od tejto súkromnej spoločnosti stálo, že ak zmluvu o budúcej zmluve nepodpíšu, budú splnené všetky podmienky na vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme. Pán D., podobne ako väčšina vlastníkov pozemkov na ich ulici, mal k takejto zmluve výhrady. Ani firma, ani SSC na ne nereagovala. Nik už z vlastníkmi viac nerokoval, SSC v mene Slovenskej republiky podala na Okresný úrad v Prešove spoločný návrh na vyvlastnenie všetkých pozemkov. Okresný úrad návrhu vyhovel a hromadným rozhodnutím pozemky vyvlastnil podľa stavebného zákona z roku 1976. Vlastníci sa odvolali, Krajský úrad v Prešove všetky odvolania zamietol a rozhodnutie Okresného úradu v plnom rozsahu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vlastnícke práva k pozemkom prešli na Slovenskú republiku, čiže na štát. Po čase, v apríli 2001 podal krajský prokurátor protest proti hromadnému vyvlastňovaciemu rozhodnutiu. Konštatoval v ňom porušenie šestnástich ustanovení piatich zákonov. Hromadné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo preto zrušené, ale nie nadlho. V auguste 2001 okresný úrad pozemky opäť vyvlastnil a krajský úrad vyvlastnenie napriek odvolaniam opäť potvrdil.

Niektorí občania, ktorí podľahli tlaku hneď na počiatku a podpísali so SSC nevýhodné kúpne zmluvy na odpredaj svojich pozemkov, dlho márne čakali na vyplatenie náhrady. Vtedy už bývalí vlastníci rodinných domov, ktorí predali svoje domy za vyhláškovú cenu SSC, sa stali rukojemníkmi úradníkov Mestského úradu v Prešove a súkromnej firmy HREC - Harvard Real Estate Company s.r.o., ktorú mesto vybralo na zabezpečenie náhradných bytov. Podľa sľubov sa mali sťahovať už v máji 2000, ale ešte aj o rok bývali vo svojich bývalých domoch. Napokon sa odsťahovali a ich domy boli do decembra 2001 asanované.

V troch domoch sa zatiaľ ešte býva. Manželia D. podali žalobu o preskúmanie zákonnosti vyvlastnenia domu, v ktorom zatiaľ bývajú. Súd v auguste 2001 odložil vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení až do právoplatného rozhodnutia vo veci.

Nádej na komplexnú zmenu systému vyvlastňovania na Slovensku dalo uznesenie súdu z januára 2002. Súd totiž práve v kauze manželov D. rozhodol, že najprv postúpi na Ústavný súd v Košiciach návrh na preskúmanie súladu ustanovení stavebného zákona s Ústavou SR.

Konečný verdikt v spore manželov D. verzus štát si vtedy nikto netrúfal odhadnúť. Poskytnutie primeranej finančnej náhrady je však len jeden z množstva ďalších problémov pri ktorých musia občania zvádzať boj s investorom, ktorý im zaberá majetok za asistencie štátnych orgánov.

V decembri po voľbách v roku 2002 ministerstvo životného prostredia pripravilo vládny návrh nového stavebného zákona. Ustanovenia o vyvlastnení v ňom však zostali doslova prebraté zo zákona z roku 1976 vrátane neprimeranej náhrady podľa vyhláškových cien. Aj vďaka tlaku Občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie sa podarilo dosiahnuť aspoň čiastočné zmeny v zákone. Stále však nemožno hovoriť o uspokojivom znení predpisov o vyvlastnení.

V máji 2004 vyriekol ústavný súd prvý zo súdnych ortieľov. Zistil, že oceňovacia vyhláška z roku 1991 je v podstate neplatná už od roku 1995 a nikdy ju nebolo možné používať na určovanie náhrad za vyvlastnenie. Nebyť kauzy manželov D., kauza by sa nikdy nedostala pred ústavný súd a takýto verdikt by neuzrel svetlo sveta. Verejnosť by sa nikdy nedozvedela z úst súdnej moci, že na Slovensku investori veľa rokov nútili vlastníkov predávať svoje nehnuteľnosti za smiešne ceny podľa neplatného právneho predpisu. Ešte horšie je však zistenie, že odvolávajúc sa na neplatný predpis, úrady vyvlastňovali a mnohým občanom aj vyvlastnili ich majetok.

Krajský súd v Prešove následne 25. augusta 2004 vyriekol rozsudok v merite veci. Dal manželom D. za pravdu a zrušil obidve vyvlastňovacie rozhodnutia. Štát musí zaplatiť súdne trovy. Rozsudky sú právoplatné, úrady sa proti nemu neodvolali. Súd vrátil spis na nové konanie späť na úrady.

Vo februári 2005 sa spis dostal na prvostupnový stavebný úrad. Po zmene kompetencií je ním Mesto Prešov. Primátor mesta Ing. Milan Benč vyzval SSC na aktualizáciu návrhu na vyvlastnenie z roku 2000 podľa novej legislatívy, aby bolo možné vydať nové rozhodnutie o vyvlastnení. Dal jej na to lehotu 30 dní.

Manželom D. sa nikto neospravedlnil. Nikto sa im neunúval ani ozvať. Investorovi ani nezišlo na um zmeniť svoj postoj a upustiť od vyvlastňovania za každú cenu. Ako bude pokračovať toto druhé kolo vyvlastňovania?

Azda je po prečítaní tejto stránky zrejmé, že rozbehnutá štátna mašinéria a politickoekonomické záujmy v pozadí majú svoju zotrvačnosť a zabehané postupy, ktoré nemienia za žiadnych okolností zmeniť. Jedine medializácia môže prinútiť zodpovedných k príprave kvalitných zákonov, ich dodržiavaniu, k dobrým mravom a k službe občanovi. Ak Vás príbeh občanov Prešova a rodiny manželov D. zaujal a chcete sa dozvedieť čo je nové, vráťte sa opäť na tieto internetové stránky.

(Pre ešte aktuálnejšie informácie o kauze sledujte Prehľad verejne publikovaných informácií v mediách.)

Úradné dokumenty

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most - zamietnutie odvolaní

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje vydanie rozhodnutia o zamietnutí odvolaní č. OU-PO-OVBP2-2014/19127/62950/ŠSS-ST zo dňa 25. 7. 2014 proti rozhodnutiu Mesta Prešov, prot. č. B/12800/2013-Tu zo dňa 28. 2. 2014.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most - územné rozhodnutie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, prot. č. B/12800/2013-Tu zo dňa 28. 2. 2014

Zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, I/68 Nábrežná komunikácia v Prešove, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžp/8/2013

Rozsudok o zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2012-109 zo dňa 18. januára 2013.

Poznámky k zákonom

K návrhu stavebného zákona prišlo 2 309 pripomienok

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dostalo k návrhu nového zákona o územnom...

Zbavíme vás majetku. Zn.: Rýchlo a efektívne. Vaša vláda

Zrýchľovať a zefektívňovať procesy vo verejných inštitúciách je vo všeobecnosti dobrá vec. Niekedy...

Minister Počiatek ide meniť vyvlastňovanie. Od čias Vážneho je to najhoršia zmena. Zákon vytvorí bezdomovcov, občania môžu zákon pripomienkovať

Hromadnú pripomienku k návrhu zákona o vyvlastňovaní, ktorej hlavným cieľom je obhajoba práv...

Aktivisti chcú hromadnou pripomienkou upraviť vyvlastňovací zákon

Vyvlastňovací zákon podľa aktivistov zvyšuje mieru neistoty občanov.

Hromadná pripomienka má chrániť vlastníkov nehnuteľností

Iniciátori hromadnej pripomienky, ktorú zverejnili k návrhu nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov...

Štát zbúra dom, náhradný nedá

Ani verdikt o vyvlastnení domu ešte neznamená, že z neho musíte odísť.

Zašlapané projekty - Pohřbená dálnice

Přes skvělé plány jsme po únoru 1948 místo kvalitních silnic začali budovat socialismus... Dokument...

Na Kuzmányho ulici búranie nepokračuje, mesto asi začne vyvlastňovať

Aj napriek tomu, že s búracími prácami na Kuzmányho ulici v Prešove, kde chce mesto a Prešovský...

Cesty stavajú pomalšie, ako chceli. Pozrite sa, za aké zaplatíte

Jazda cez mesto či obec je opäť bezplatná. Ďalšie zmeny ešte majú prísť.

Neplatiča nevysťahujete, no budete mu môcť siahnuť na veci

Od mája platia dva právne režimy. Podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o krátkodobom nájme...