Bývate vo vlastnom rodinnom dome, na vlastnom pozemku. Štát alebo obec vám ho vezme vo "verejnom záujme" za pár korún a tak vás pripraví o majetok a v horšom prípade aj o strechu nad hlavou. Neveríte, že niečo také je na Slovensku stále možné? Môže sa to prihodiť aj vám, ani sa nenazdáte ako. Ak ešte stále neveriacky krútite hlavou, prečítajte si ako konkrétne sa to robí.

Budovanie ciest a diaľnic je potrebná vec, ale…

Cesty a diaľnice sú mnohými považované za akúsi nevyhnutnú podmienku prosperity Slovenska. Trasy budúcich ciest a diaľnic pretínajú pozemky konkrétnych súkromných vlastníkov, neraz vyžadujú odstránenie nehnuteľností, rodinných domov a iných stavieb. Zdalo by sa, že sú preč časy socializmu, keď úradník naplánoval, rozhodol, dal presťahovať majiteľa rodinného domu s rodinou do paneláku a dom dal zbúrať. Alebo aj nedal. Kto sa nepodvolil tlaku a nepodľahol "dobrovoľne", toho dal úradník vyvlastniť.

Ani po vstupe Slovenska do Európskej únie nemôžu vlastníci pozemkov, nehnuteľnosti, rodinných domov a bytov pokojne spávať s istotou, že čo majú, už im nikto nevezme. Dodnes sú na úradoch ľudia, ktorým je socialistický prístup vlastný, ak ho môžu využiť na presadzovanie svojich záujmov, na úkor občana. A že sa im dodnes darí, ukazuje tento príbeh. Deje sa tak dokonca s požehnaním orgánov štátnej správy a samosprávy. Pri výstavbe ciest a diaľnic ide predsa o miliónové a miliardové zákazky z verejných zdrojov pre súkromné spoločnosti. Je to neopakovateľná príležitosť a konať treba rýchlo, veď funkčné obdobie netrvá večne a nemusí sa zopakovať. Bárs aj na úkor majetku a práv "obyčajného" občana, bez poskytnutia primeranej náhrady za zabraný majetok.

Zaberáme váš majetok

Pozrime sa však bližšie na kauzu manželov D. z Prešova (ich priezvisko tu zámerne neuvádzame, ale nájdete ho v prílohách). Žijú vo svojom rodinnom dome na ulici Pod Kalváriou. Cez túto ulicu má prechádzať trasa budúcej štátnej cesty. Jej pracovný názov je Nábrežná komunikácia, investorom je štátna organizácia - Slovenská správa ciest (skrátene SSC). SSC sa v projektovej dokumentácii netají tým, že trasa komunikácie bola určená na základe "politického rozhodnutia" (doslovný citát z projektovej dokumentácie) v 80-tych rokoch minulého storočia vtedajšími politickými orgánmi. Na výber bola buď trasa po nábreží rieky Torysa (tzv. modrý variant, odtiaľ aj názov "Nábrežná komunikácia") alebo trasa cez husto zastavané územie ulice Pod Kalváriou. Politické rozhodnutie znelo: Zbúrať ulicu Pod Kalváriou.

Projekt výstavby si žiada záber pozemkov a zbúranie väčšiny rodinných domov po ľavej strane ulice, medzi inými aj pozemku a rodinného domu manželov D.

Vec je to síce nepríjemná, manželia D. sa jej však principiálne nebránia, chápu okolnosti výstavby komunikácie. Ak dostanú za svoj rodinný dom primeraný náhradný rodinný dom, presťahujú sa a môžu žiť v Prešove pokojne svoj život ďalej. Vec je na prvý pohľad jasná, Ústava Slovenskej republiky vlastnícke právo zaručuje a chráni ako základné ľudské právo. Umožňuje vyvlastnenie majetku, ale iba vo verejnom záujme, podľa zákona a za primeranú náhradu.

Prečo vyvlastnenie? Už prvý kontakt manželov D. (aj ďalších vlastníkov nehnuteľností na ulici) s investorom ukázal, že investor nehodlá dobrovoľne poskytnúť vlastníkom primeranú náhradu. Jeho prístup sa nedá nazvať ako korektný, od počiatku sa spolieha na inštitút vyvlastnenia (viď vložený článok Ako dopadli vlastníci ďalších nehnuteľnosti). Vyvlastnenie predstavuje mimoriadne vážny zásah do ľudských práv. Situácia v Prešove sa začala vyhrocovať, keď médiá informovali, že kvôli výstavbe Nábrežnej komunikácie pristúpil Okresný úrad v Prešove k vyvlastňovaniu (zoštátňovaniu) majetku občanov. Celá záležitosť dostala neetický rozmer, keď vtedajší primátor mesta Prešov v rozhlasovom vysielaní Rádia Východ v lete roku 2000 menovite uviedol pána D. ako príčinu problémov pri výstavbe Nábrežnej komunikácie. Je to totiž dodnes investičná akcia najväčšieho rozsahu za posledné roky na území mesta Prešov a bol to súčasne o významný bod volebného programu vtedajšieho prešovského primátora.

Začiatok

20. októbra 1998 vydal Odbor životného prostredia Okresného úradu v Prešove "Rozhodnutie o umiestnení stavby I/68 Prešov - Nábrežná komunikácia, II. etapa v km 0,00 - 1,3" pre navrhovateľa Slovenskú správu ciest, investorský útvar Košice - takzvané územné rozhodnutie.

Na jar 1999 prišli zememerači, vymerali a vyznačili na pozemku manželov D. značkami trasu budúcej Nábrežnej komunikácie.

V apríli 1999 navštívila manželov D. delegácia zo Slovenskej správy ciest. Obzreli si ich rodinný dom a pozemok. Oznámili, že ich rodinný dom a pozemok zaberajú pre výstavbu Nábrežnej komunikácie a pošlú súdneho znalca, ktorý pripraví podklady pre majetkovoprávne usporiadanie.

Dňa 1. mája 1999 prišiel súdny znalec Ing. Jozef Sabol a na základe objednávky od SSC vypracoval znalecký posudok na rodinný dom, pozemok a príslušenstvo. Ako oceňovací predpis použil vyhlášku Ministerstva financií SR 465/1991 Zb., tak znela objednávka od SSC. Vyhláška bola dobre známa tým, že ocenenie podľa nej bolo mimoriadne nízke, neaktuálne a na míle vzdialené od situácie na trhu s nehnuteľnosťami. Takýmto cenám by sa isto potešil každý kupec nehnuteľnosti, lebo by nakúpil rozprávkovo lacno. Pre ilustráciu: priestranný rodinný dom manželov D. stojí podľa vyhlášky 677 tisíc korún. Za to už v tej dobe nebolo možné v Prešove kúpiť primeraný byt v paneláku, nieto rodinný dom. Cena pozemku podľa vyhlášky vychádzala tiež omnoho nižšie než cena, za akú bolo možné v Prešove kúpiť porovnateľný pozemok. Treba zdôrazniť, že vyhláška ministerstva nebola jedinou metodikou, podľa ktorej sa oceňovali nehnuteľnosti v znaleckých posudkoch. V tej dobe ste nenašli nikoho, kto by bežne predával nehnuteľnosti za ceny podľa tejto vyhlášky, samozrejme sa používali a používajú dohodnuté trhové ceny. (Pozn.: Neskôr, v roku 2004, ústavný súd konštatoval, že táto vyhláška neplatila už od roku 1995. Ale nepredbiehajme vývoj udalostí...)

Dňa 9. júna 1999 sa manželia D. stretli na pôde Slovenskej správy ciest, investorský útvar Košice, s jej predstaviteľmi. Jej riaditeľ, Ing. Jozef Uebersax, oboznámil manželov D. s cenou podľa znaleckého posudku a s úmyslom získať ich rodinný dom a pozemok za cenu podľa posudku. Ponuka riešenia bývania po uvoľnení rodinného domu manželom D. vyrazila dych. Slovenská správa ciest ponúkla možnosť (!), aby si manželia D. zakúpili nedokončený byt v mestskej časti Prešov-Šidlovec od istej súkromnej spoločnosti. Kúpna cena ponúkaného bytu bola niekoľkonásobné vyššia ako cena ich domu podľa vyhláškového posudku. Na nepokryté vyše dva milióny korún predstavitelia navrhli manželom - dôchodcom D. vziať si pôžičku. Nereálne! Manželia D. nesúhlasili a žiadali ako náhradu za svoj dom primeraný rodinný dom. To by zároveň úplne riešilo aj problém, kde by potom bývali. Manželia D. ponúkli investorovi na výstavbu rodinného domu ich vlastný pozemok (keďže za ich súčasným domom je na ich pozemku ešte dostatok priestoru) a zaviazali sa, že po splnení týchto požiadaviek uvoľnia investorovi rodinný dom. O tomto stretnutí existuje záznam podpísaný prítomnými účastníkmi. Zástupcovia Slovenskej správy ciest výsledok stretnutia vzali formálne na vedomie.

Mesto Prešov vstupuje do hry

Myšlienka vybudovať Nábrežnú komunikáciu je stará a jej história siaha pred rok 1989. Nežná revolúcia ju načas, ako megalomanskú a neekologickú stavbu, pochovala. Opäť si ju osvojil vo svojich predvolebných sľuboch vtedajší primátor Prešova Juraj Kopčák, keďže v archívoch ležali hotové projekty z časov socializmu. Vo svojich prejavoch ju povýšil na svoju "srdcovú záležitosť". Mesto Prešov sa zaviazalo úzko spolupracovať s investorom stavby pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov a bytového fondu v zmysle dohody uzavretej medzi primátorom mesta a riaditeľom Slovenskej správy ciest, Investorský útvar Košice, dňa 26. marca 1997. To by možno bolo chválitebné, keby sa napokon neukázalo, že v záujmoch predstaviteľov mesta Prešov hrajú jeho občania poslednú úlohu.

Mestské zastupiteľstvo v Prešove schválilo 31. januára 2000 uznesením č. 111/2000 prevod 4,28 hektára mestských pozemkov pod štátnymi cestami (ulica Levočská, Sabinovská, Košická) v prospech Slovenskej správy ciest. Získané finančné prostriedky mali byť určené na zabezpečenie bývania pre obyvateľov rodinných domov, ktoré majú byť zbúrané v súvislosti s výstavbou Nábrežnej komunikácie. Je zaujímavé sledovať, prečo peniaze pre obyvateľov musia prejsť najprv rukami predstaviteľov mesta Prešov, kým sa dostanú k dotknutým občanom, hoci by sa k občanom mohli dostať aj priamo od investora - Slovenskej správy ciest. V podstate išlo o transfer časti štátnych peňazí do mestskej pokladnice a odtiaľ bez akejkoľvek súťaže do vrecka súkromnej stavebnej firme HREC, ktorá mala finančné problémy a nepredajné byty v bytovke na prešovskom sídlisku Sekčov.

Na deň 29. február 2000 si Mesto Prešov predvolalo manželov D. Na tomto stretnutí predstavitelia Mesta Prešov ponúkli manželom D. možnosť kúpiť si štvorizbový byt ako (podľa úradníkov) primerané náhradné bývanie za bývanie v ich rodinnom dome. Na základe čoho určili primeranosť, nevedeli zdôvodniť. Predstava Mesta Prešov bola taká, že manželia D. si byt kúpia za peniaze, ktoré majú dostať ako náhradu od Slovenskej správy ciest za rodinný dom a pozemok, Mesto Prešov doplatí zvyšok. Manželia D. takúto náhradu nepovažovali za primeranú za ich rodinný dom a bývanie v ňom. Vymeniť solídny rodinný dom za byt v paneláku - to by bola "silná káva" asi pre každého. Manželia D. zopakovali svoju požiadavku na primeraný náhradný rodinný dom. Ako optimálnu možnosť ponúkli svoj pozemok na výstavbu náhradného rodinného domu. To by jednou ranou vyriešilo primeranú náhradu aj problém s bývaním. Mesto Prešov navrhlo, aby si manželia D. vybudovali náhradný dom sami. V danej situácii manželia D. usúdili, že to nie je reálne a dali protinávrh, aby výstavbu rodinného domu zabezpečilo Mesto Prešov, ak chce pomôcť. Mestu Prešov nič nebránilo vybrať dodávateľa výstavby náhradného rodinného domu pre manželov D. a dať takýto dom postaviť. Ak môže Mesto Prešov kupovať pre iných občanov byty od súkromnej spoločnosti, ak môže byť investorom výstavby bytov pre ďalších občanov, môže byť investorom aj v tomto prípade. Manželia D. ponúkli, že na tento účel sú ochotní poskytnúť celú sľubovanú náhradu za svoj rodinný dom od Slovenskej správy ciest do výstavby náhradného rodinného domu. Zvyšok doplatí Mesto Prešov z peňazí, ktoré aj tak chcelo pôvodne zaplatiť za ponúkaný náhradný byt pre manželov D. firme HREC. Finančne tento plán vyzeral reálne. Narazili však na nedostatok vôle na strane predstaviteľov Mesta Prešov prijať takéto riešenie.

Oficiálna odozva Mesta Prešov nedala na seba dlho čakať. Dňa 8. marca 2000 zástupca prednostu Mestského úradu Ing. Marián Eliáš píše manželom D. stanovisko Mesta Prešov: "Nakoľko ste uvedenú ponuku odmietli, pretože Vašou požiadavkou je výstavba rodinného domu… (riešením) sa javí možnosť vyplatenia náhrady za riešenie bytovej otázky obdobným spôsobom ako u iných záujemcov s tým, že si sami zabezpečíte ubytovanie a nebudete požadovať náhradný byt. Podmienkou však je uvoľnenie doterajšieho domu bez bytovej náhrady do termínu zmluvne dohodnutého s investorom akcie." Je smutné sledovať ako sa z primeranej náhrady za zaberanú nehnuteľnosť a pozemok stáva "bytová otázka" a z občanov postihnutých výstavbou "záujemcovia". Ako keby títo občania nemali vlastný dom, ale boli bezdomovci, nemali kde bývať a prosili o strechu nad hlavou. Vo svojom stanovisku už zástupca prednostu myslí aj na syna manželov D.: "Vo Vašom prípade ako primerané náhradné bývanie je možné považovať dva dvojizbové byty a plochu bytov cca 2 krát 59 metrov štvorcových". Rozumie sa jeden pre manželov D. a druhý pre ich syna. Na základe čoho tak rozhodol, nevedno. "S prihliadnutím na vyššie uvedenú ponuku navrhujeme príspevok na zabezpečenie náhradného ubytovania vo Vašom prípade cca 1 440 000,- Sk spolu. Presná výška príspevku bude spresnená pri podpise zmluvy."

Príspevok bol vypočítaný tak, aby manželia D. museli vložiť celú ponúkanú náhradu za rodinný dom a pozemok od Slovenskej správy ciest do konkrétneho náhradného bytu firmy HREC a zvyšok by tvoril príspevok Mesta Prešov. Navonok to vyzeralo tak, že Mesto sa o svojich občanov vzorne postaralo, keď už tá "zlá" správa ciest chce tak slabo zaplatiť. Stále však išlo o peniaze od SSC. Manželia D. museli vziať do úvahy podmienky ultimáta Mesta Prešov. Ponuka platí, len ak uvoľnia svoj dom bez bytovej náhrady a do termínu určeného investorom akcie (október 2000), resp. do tridsiatich dní od výzvy. Nátlak bol silný a podľahnúť mu by pre manželov D. znamenalo prísť o majetok. V tom lepšom prípade by síce držali v rukách peniaze od Mesta Prešov a možno aj od Slovenskej správy ciest. Stále by to však bol iba zlomok ceny, za ktorý sa dá zadovážiť primeraný rodinný dom. Úmysel predstaviteľov Mesta Prešov bol taký, aby si manželia D. počas niekoľkých zostávajúcich mesiacov vybudovali sami rodinný dom a presťahovali sa do neho. O tom, že túto starosť a povinnosť by na seba mohol prebrať investor alebo Mesto Prešov, nechceli úradníci ani len počuť. Manželom D. sa celá situácia nepozdávala, podmienky boli neprimerané a nereálne. Manželia D. sa prirodzene mohli rozhodnúť pristúpiť na hru Mesta, prijať rozostavaný byt od Mestom vopred vybranej súkromnej firmy HREC, vložiť tam všetky peniaze za svoj dom a pozemok, a tak prísť definitívne o dom aj o peniaze.

Mesto Prešov sa veľmi ponáhľalo a chcelo dopomôcť Slovenskej správe ciest zmocniť sa pozemkov a nehnuteľností pre výstavbu Nábrežnej komunikácie. O asi desať dní po prvotnej ponuke Mesto Prešov zvyšuje svoju ponuku manželom D. a ich synovi. Výška príspevku sa už neodvíja od fiktívnej plochy 2 krát 59 metrov štvorcových ale od fiktívnej plochy 2 krát 78 metrov štvorcových. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia a zmeny iných podmienok. Posledné ilúzie o transparentnosti na Mestskom úrade sa rozplývajú. Mesto svoj návrh prvý krát položilo na papier vo forme zmluvy o budúcej zmluvy.

Zmluva, ktorá sa zmení na kus papiera

Dňa 21. marca 2000 Mesto Prešov pozýva manželov D. na podpis "Zmluvy o budúcej dohode o finančnom vyrovnaní". Text zmluvy vypracovali pracovníci Mesta Prešov pod vedením vedúcej odboru mestského majetku JUDr. Andrejkovej. Je veľmi komplikovaný, príliš prešpekulovaný, jednostranne istí záujmy Mesta Prešov. Preto len stručne.

Predmetom zmluvy je finančné vyrovnanie pre manželov D. a ich syna za rodinný dom v ktorom bývajú v súvislosti so stavbou Nábrežnej komunikácie, tvrdí prvý odsek o predmete zmluvy.

Mesto Prešov sa v tejto zmluve zaväzuje, že za asanovaný rodinný dom poskytne finančný príspevok, ale až po splnení svojich požiadaviek. Mesto Prešov požaduje, aby sa manželia D. a ich syn vopred vzdali nároku na iné náhradné plnenie voči Mestu Prešov, nároku na náhradné byty, zaviazali sa do tridsiatich dní po výzve Mesta Prešov uvoľniť súčasný rodinný dom a zaviazali sa, že budú bez výhrad akceptovať a uzavrú s Mestom Prešov následnú zmluvu, ak finančná kompenzácia ako spôsob riešenia náhradného ubytovania bude predstavovať minimálne 12 200 Sk za meter štvorcový z dohodnutej výmery fiktívnych bytov. Záväzky Mesta boli iba dva: že po schválení Štatútu fondu pre zabezpečenie náhradných bytov (o ňom ďalej) zašle manželom D. a ich synovi návrh na uzavretie dohody o finančnom vyrovnaní. Táto zmluva určí spôsob vyplatenia a presnú výšku príspevku Mesta. Druhý záväzok bol taký, že Mesto Prešov uskutoční svoje finančné plnenie, ale až po splnení podmienky,  že manželia D. a ich syn donesú uzavretú zmluvu s investorom (t.j. Slovenskou správou ciest) a Mestské zastupiteľstvo v Prešove schváli tzv. Štatút.

Zložité a ťažko sa to číta, však? Keďže sa zmluva odvolávala na "Štatút fondu pre zabezpečenie náhradných bytov", bolo logické, že sa manželia D. na neho opýtali. Dozvedeli sa, že Štatút ešte len má byť predložený na schválenie poslancom Mestského zastupiteľstva a že podpis manželov D. a ich syna na zmluve je podmienkou, aby poslanci schválili príspevok aj pre nich. Mimochodom, je zaujímavé ako vôbec niekomu zíde na um predmet zmluvy odvodiť od niečoho, čo poslanci niekedy v budúcnosti možno schvália, možno nie, a ak schvália, tak nevedno kedy a v akej podobe, pričom to kedykoľvek môžu zmeniť alebo zrušiť.

Rovnako pozoruhodné bolo podmienenie realizácie finančného vyrovnania zo strany Mesta Prešov až po uzatvorení zmluvy medzi manželmi D., ich synom na jednej strane a investorom - Slovenskou správou ciest na druhej strane. Investor v tom čase totiž už niekoľko mesiacov s manželmi D. nijako nekomunikoval, a ako ukázala budúcnosť ani niekoľko mesiacov potom. Preto nebolo zrejmé či vôbec investor bude chcieť nejakú zmluvu uzatvoriť, a ak aj áno, čo bude jej predmetom. Úplne nelogická a doteraz nezodpovedaná ostala otázka, o čom by mala byť zmluva medzi investorom a synom manželov D., keďže ich syn nie je vlastníkom rodinného domu ani pozemku. Bez tejto zmluvy totiž Mesto nie je povinné realizovať svoje finančné vyrovnanie a dalo si to ako jednu z podmienok jeho realizácie.

Predstavitelia Mesta Prešov túto ponuku formulovali ako definitívnu, konečnú a poslednú. Podpis zmluvy prezentovali ako jedinú možnosť, pri ktorej sú ochotní zaradiť finančný príspevok do primátorského návrhu Štatútu, ktorý bude predložený poslancom Mestského zastupiteľstva. V opačnom prípade nedostanú nič a ich majetok bude násilne vyvlastnený, nezabudli pripomenúť mestskí úradníci. Manželia D. túto zmluvu pred notárom ešte v ten deň podpísali. Za Mesto Prešov zmluvu podpísal primátor Juraj Kopčák.

Neostávalo nič iné, len čakať na schválenie Štatútu a po jeho schválení do tridsiatich dní na výzvu Mesta Prešov manželom D. na uzatvorenie zmluvy o finančnom príspevku. Samozrejme tiež na postoj Slovenskej správy ciest.

Poslanci

Primátor mesta Juraj Kopčák predložil poslancom Mestského zastupiteľstva návrh Štatútu fondu pre zabezpečenie náhradných bytov. Poslanci návrh 27. marca 2000 schválili a Štatút fondu tak nadobudol platnosť a účinnosť.

Účelom fondu je získať finančné prostriedky na zabezpečenie bývania pre obyvateľov rodinných domov, ktoré budú zbúrané v súvislosti so stavbou Nábrežnej komunikácie. Fond sa tvorí z prostriedkov za odpredaj 4,28 hektára mestských pozemkov pod štátnymi cestami na území mesta. Fond je účelový a bude použitý na zakúpenie náhradných bytov a na finančné vyrovnanie za samostatné riešenie bytovej náhrady. Mesto Prešov odkúpi šesť bytov od firmy HREC - Harvard real estate company, s.r.o. Zakúpené byty odpredá obyvateľom. Štatút obsahuje aj rozdeľovník s menami konkrétnych občanov. Určuje, ktorý byt bude pridelený komu. Návrh predložil primátor, ale nevyplýva z neho podľa čoho byty rozdelil. Napríklad dvom obyvateľom pridelil jeden byt, inému obyvateľovi pridelil dva byty. Finančné vyrovnanie v peniazoch bude poskytnuté dvom rodinám (jednou z nich sú manželia D. a ich syn). Ani tu zo Štatútu nevyplýva podľa akého kľúča primátor financie rozdelil.

Syn

Zaujímavú úlohu určilo Mesto Prešov synovi manželov D. Nevedno z akých dôvodov sa zrazu ocitol ako účastník zmluvného vzťahu na spomínanej, Mestom Prešov vytvorenej "Zmluve o budúcej dohode o finančnom vyrovnaní", ktorej predmetom je finančné vyrovnanie za asanovaný rodinný dom manželov D. Nie je vlastníkom rodinného domu, a preto ani nemá žiadny vplyv na plnenie podmienkovej časti zmluvy vo vzťahu k Slovenskej správe ciest, hoci text zmluvy mu to ukladá.

Mimochodom, Mesto Prešov počas celej platnosti Štatútu ani raz nepozvalo syna manželov D. na rokovanie a ani nevyzvalo na uzavretie zmluvy. Syn sa prirodzene o zmluve od svojich rodičov dozvedel. Iniciatívne, sám od seba, začal pátrať po celej záležitosti. Napokon sa dopátral až na Odbor mestského majetku Mestského úradu v Prešove, kde sa zmluva vtedy nachádzala.

Referentovi odboru mestského majetku Ing. Adamovi vzniesol k Mestom navrhovanému riešeniu vážne pripomienky. Napríklad, že nerieši pre neho a jeho rodičov to, čo v svojom predmete tvrdí, že rieši - primeranú kompenzáciu za ich rodinný dom. Tiež to, že obsahuje záväzky pre Slovenskú správu ciest, ktorá vôbec nie je účastníkom zmluvného vzťahu a teda takéto záväzky pre ňu nie sú záväzné. Navrhol, že celú záležitosť treba riešiť v úzkej súčinnosti aj so Slovenskou správou ciest. Tá však v tichosti vyčkávala, až kým Mesto Prešov urobí za ňu "špinavú robotu".

Ako býva na úradoch zvykom, referent ukončil rokovanie s tým, že nie je kompetentný sa k návrhom vyjadriť a záležitosti bude informovať svojich nadriadených. Sľúbil, že o výsledku dá vedieť. Syn manželov D. sa odpovede nikdy nedočkal, z Mestského úradu sa mu už v tejto veci nik neozval. Asi sa nenašiel nik "kompetentný". Ani ten, koho podpis figuruje na zmluve hneď vedľa miesta na podpis syna manželov D. - vtedajší primátor Prešova Juraj Kopčák.

Syn manželov D. potom z vlastnej iniciatívy ešte niekoľkokrát rokoval s predstaviteľmi na Mestskom úrade v Prešove, avšak bezvýsledne.

Čas išiel ďalej. Ubehol celý apríl, máj roku 2000 sa prehupol do svojej druhej polovice. Štatút fondu pre zabezpečenie náhradných bytov bol už takmer dva mesiace schválený poslancami Mestského zastupiteľstva. Mesto Prešov malo do tridsiatich dní od jeho účinnosti zaslať manželom D. písomnú výzvu na uzatvorenie dohody o finančnom vyrovnaní. Manželia D. očakávali, že Mesto Prešov si začne plniť svoj záväzok zo zmluvy. Nestalo sa tak dodnes. Posledné ilúzie o dôveryhodnosti predstaviteľov Mesta Prešov a ich spoľahlivosti sa rozplynuli. Manželia D. sa utápali v neistote a bezmocnosti.

Slovenská správa ciest naďalej nijako nekomunikovala. Jej mlčanie trvalo už takmer desať mesiacov. Bolo by naivné sa domnievať, že túto dobu využila na to, aby sa jej predstavitelia zaoberali požiadavkami manželov D. Napriek nevyjasnenému majetkovoprávnemu usporiadaniu Slovenská správa ciest začala na stavenisku Nábrežnej komunikácie demolácie vybraných stavieb, pristúpila k zemným prácam.

Desaťmesačné mlčanie prelomil syn manželov D. Osobným listom z 15. mája 2000 oslovil toho najkompetentnejšieho, predstaviteľa investora - riaditeľa košického investorského útvaru Slovenskej správy ciest Ing. Jozefa Uebersaxa. Napísal mu, že vzhľadom na to, že jeho obydlie má byť kvôli stavbe Nábrežnej komunikácie zbúrané, očakáva úzky kontakt s investorom, pomoc, ústretovosť a podporu pri riešení všetkých problémov a starostí. V liste požadoval aj vyjadrenie investora a jeho predstavy o ďalšom postupe. Navrhol, aby sa spolu s riaditeľom stretli v sídle Slovenskej správy ciest na Kasárenskom námestí 4 v Košiciach a osobne prerokovali celú záležitosť.

Riaditeľ Jozef Uebersax nepovažoval za svoju povinnosť na list syna manželov D. oficiálne odpovedať. Syn urobil ešte jeden pokus a spojil sa s riaditeľom telefonicky. Dozvedel sa od neho prekvapivú odpoveď. So synom manželov D. nemá Slovenská správa ciest prečo rokovať, lebo syn nie je vlastníkom rodinného domu ani pozemku. Faktom však zostáva, že dodnes na list oficiálne neodpovedal.

Investor ožíva

Takmer presne po roku od predchádzajúceho stretnutia, 7. júna 2000, pozýva Slovenská správa ciest manželov D. na prerokovanie návrhu kúpnej zmluvy na odpredaj rodinného domu a pozemku. Rok bol dostatočne dlhý čas, aby investor zvážil oprávnené požiadavky manželov D. na primeranú náhradu za ich rodinný dom a pripravil prijateľné riešenie.

Predložený návrh zmluvy predstavoval skutočne "originálne" riešenie. Slovenská správa ciest bola ochotná odkúpiť rodinný dom a pozemok opäť iba za veľmi nízku výkupnú cenu podľa päť rokov neplatnej vyhlášky. A to len za podmienky, že sa manželia D. vzdajú akýchkoľvek nárokov na náhradné ubytovanie a uvoľnia rodinný dom do určitého termínu (ústne sa hovorilo o októbri 2000). Navyše investor podmienil splatenie poslednej splátky tzv. výkupnej ceny až potom ako manželia D. uvoľnia rodinný dom.

Akceptovať takéto podmienky by pre manželov D. znamenalo ocitnúť sa na ulici bez strechy nad hlavou. O povinnosti investora poskytnúť primeranú náhradu za rodinný dom, primeranú náhradu za pozemok a vyriešiť problém ich bývania a užívania ich bytových a nebytových priestorov sa nechcel investor baviť s poukázaním, že k zbúraniu nehnuteľnosti sa dostane aj proti vôli manželov cez vyvlastnenie ich majetku.

Bolo očividné, že návrhy manželov D. nepadli opäť na úrodnú pôdu. Asi každého by zaujímalo, prečo predstavitelia Slovenskej správy ciest tak zanovito trvajú na svojom jedinom správnom riešení. Zaujímalo to aj manželov D. Od riaditeľa Jozefa Uebersaxa sa im dostalo zaujímavej odpovede: Slovenská správa ciest môže robiť len to, čo jej zákon prikazuje, a v predpisoch iný postup ako vyhlášku 465/1991 Zb. nemajú. Škoda, že pán riaditeľ nevedel povedať aké predpisy má na mysli, neprečítal si zrejme ani Ústavu a nebral do úvahy ani to, že oceňovacia vyhláška 465/1991 Zb. je už päť rokov neplatná na oceňovanie stavieb. Postoj riaditeľa sa nedá nazvať ako konštruktívny.

Bludný kruh

Manželom D. neostalo nič iné, len reagovať na nezmyselný návrh Slovenskej správy ciest protinávrhom. Dňa 24. júna 2000 zaslali písomne svoje pripomienky k predloženému návrhu zo 7. júna 2000.

Vo svojich pripomienkach Slovenskej správe ciest manželia D. navrhli zmluvu upraviť tak, aby vyriešila problém bývania po zbúraní ich rodinného domu. Ako ústretový krok opäť ponúkli svoj pozemok, ktorý leží za doterajším rodinným domom na výstavbu náhradného rodinného domu, ak investor nemôže alebo nechce inak zabezpečiť primeraný náhradný rodinný dom.

Kvôli tvrdohlavosti Mesta Prešov a investora vznikol bludný kruh. Mesto odkazovalo manželov D. s ich pripomienkami na investora, investor zasa na Mesto Prešov.

Mesto Prešov prekvapuje

Manželia D. čakali na reakciu Slovenskej správy ciest na svoj protinávrh. Prekvapením bol obsah listu prešovského primátora zo dňa 6. júla 2000, ktorý namiesto primátora podpísal viceprimátor Milan Laca. Obsahuje výčitky pánovi D. "Vážim si snahu i Váš postoj k riešeniu danej problematiky, lenže to nestačí a nevedie ku kompromisu, k dohode," píše sa v liste. Ďalej sa pán D. dozvedá, že Mestské zastupiteľstvo schválilo Štatút fondu pre zabezpečenie náhradných bytov a že zmluva o budúcej dohode o finančnom vyrovnaní nie je platná. To bol pre manželov D. šok. Podpísali spolu s primátorom mesta Jurajom Kopčákom zmluvu a zrazu sa dozvedajú, že zmluva nie je platná. Na čo sú potom dohody? Ako dôvod neplatnosti zmluvy uvádza primátor fakt, že zmluvu nepodpísal syn manželov D. O tom, že Mesto Prešov ich syna nepozvalo na žiadne rokovanie, ani nevyzvalo na podpis žiadnej zmluvy, viceprimátor radšej mlčí. Vo svojom liste ďalej pokračuje: "Mesto Prešov vyčerpalo všetky možnosti pre korektné vyriešenie uvedenej problematiky a z hľadiska svojej kompetencie nemôže suplovať povinnosti investora Slovenskej správy ciest. Preto sa s ďalšími svojimi požiadavkami, týkajúcimi sa majetkovoprávneho usporiadania svojej nehnuteľnosti, obracajte priamo na investora stavby Slovenskú správu ciest". Nuž zaujímavá zmena postoja zo strany Mesta Prešov. Ani vtedy primátor Juraj Kopčák nepovažoval za vhodné osobne stretnúť sa so svojimi občanmi a prerokovať s nimi "problematiku". Namiesto toho sa od problémov svojich občanov definitívne dištancoval.

Predbehnime na chvíľu udalosti. Dňa 24. augusta 2000 vyzvali manželia D. Mesto Prešov, aby si splnilo záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej dohode. Vedúca odboru mestského majetku mestského úradu v Prešove, JUDr. Viera Andrejková vo svojej odpovedi zo 4. septembra 2000 konštatuje: "Je pravdou, že Vy, t.j. pán D. a manželka D. ste Zmluvu podpísali dňa 21. marca 2000, avšak v tomto čase ešte nebola právoplatne uzatvorená, pretože je nepodpísali jej ďalší účastníci. Mesto Prešov, zastúpené primátorom mesta ju podpísalo dňa 22. marca 2000." Ďalej pokračuje, že syn manželov D. zmluvu napriek viacerým ponukám zo strany Mesta Prešov nepodpísal. Aké viaceré ponuky má na mysli, nekonkretizuje a nie je zrejmé ani to, ako ich Mesto Prešov predložilo, keď syna manželov D. nikdy nepozvalo na žiadne rokovanie, ani nevyzvalo na uzavretie žiadnej zmluvy. Synov chýbajúci podpis vedúca odboru označuje za dôvod nenadobudnutia právoplatnosti zmluvy.

Nuž, iste nie je meritom veci zmluva, ktorú vymyslelo a pripravilo Mesto Prešov, ale cieľ, ku ktorému mala zmluva viesť. Zopakujme, že predmetom zmluvy je "finančné vyrovnanie pre asanantov za asanovaný rodinný dom v súvislosti so stavbou komunikácie I/68 Prešov - Nábrežná komunikácia II. etapa." Ide teda o vec, kvôli ktorej sa Mesto Prešov do celej záležitosti zainteresovalo. Manželia D. vo svojej výzve žiadali od Mesta Prešov aj oznámenie, ako sa bude riešiť ich bývanie, teda to, čo má riešiť podpísaná zmluva s Mestom Prešov. Vedúca odboru JUDr. Viera Andrejková manželom D. vo svojom liste píše: "nakoľko táto zmluva z Vašej strany nebola akceptovaná, nie je nám známy spôsob riešenia bytovej náhrady pre Vás ako asanantov, pretože Mesto Prešov nie je investorom stavby" .

K tomu ťažko niečo dodať. Dvaja ľudia podpíšu zmluvu s Mestom Prešov. Mesto Prešov bez zaváhania tým istým ľuďom tvrdí, že zmluvu síce podpísali, ale pre Mesto Prešov to znamená, že ju vlastne neakceptovali.

Trochu sme predbehli udalosti, vráťme sa späť.

Slovenská správa ciest reaguje

Presne o týždeň po liste primátora, dňa 13. júla 2000 posiela svoje stanovisko manželom D. aj Slovenská správa ciest. Riaditeľ jej košického investorského útvaru Ing. Jozef Uebersax v ňom píše: "Napriek snahe hľadať zhodu vo Vašich návrhoch s našimi predstavami, nemôžeme s Vašim protinávrhom k návrhu kúpnej zmluvy súhlasiť". Škoda, že nepíše v čom všetkom jeho snaha spočívala. "Cena je stanovená podľa znaleckého posudku a vychádza z platných cenových predpisov", myslí si v liste riaditeľ. "Vieme, že cenový predpis na oceňovanie nehnuteľnosti nevystihuje situáciu na trhu s nehnuteľnosťami, a preto hľadáme i my možnosti na riešenie náhradného bývania."  Ďalej riaditeľ pokračuje, že Mesto Prešov predložilo "veľmi serióznu ponuku" (náhradné bývanie na sídlisku Sekčov).

Manželia D. kedysi bývali v paneláku. Pred viac ako dvoma desaťročiami si zadovážili ich súčasný rodinný dom. Zobrali si pôžičky a pustili sa do jeho obnovy a budovania prístavby. Rokmi tvrdej driny si ho zveľaďovali a až takmer po odchod do dôchodku splácali pôžičky. Teraz majú chápať, že Slovenská správa ciest ich síce chápe, ale majú sa uspokojiť s tým, že prídu o rodinný dom, pozemok a nasťahovať sa späť do paneláku a ešte si tento špás aj zaplatiť. V dobe, keď mnohí ľudia z panelákov snívajú o svojom vlastnom rodinnom dome. Hoci manželia D. dávajú k dispozícii aj ich pozemok na ktorom môže investor zabezpečiť výstavbu primeraného rodinného domu, pre neho je neprekonateľnou prekážkou.

Na záver svojho listu sa riaditeľ Jozef Uebersax manželom D. vyhráža vyvlastnením, ak nepochopia "zákonné možnosti" Slovenskej správy ciest a nebudú súhlasiť s uzavretím dohody. "Aj našou snahou je stretnúť sa s Vami a pokračovať v rokovaniach bez zbytočného odkladu a uzavrieť dohodu vzájomne vyhovujúcu a neodporujúcu dobrým mravom. Naše hraničné možnosti sú v tomto liste dostatočne presne vyjadrené," končí svoj list.

Ako hrach na stenu hádzať

Žiadne pozvanie na stretnutie od Slovenskej správy ciest však neprichádza. Je očividné, že investor vôbec neprihliada na názor manželov D. Manželia D. nenamietajú proti výstavbe Nábrežnej komunikácie, nebránia sa ani zbúraniu svojho rodinného domu. Trvajú však na tom, že za svoj rodinný dom a pozemok požadujú primeranú náhradu, ktorá im umožní aj naďalej bývať v rodinnom dome. Hoci vidia, že predstavitelia Slovenskej správy ciest nemienia zmeniť svoj názor a neoblomne trvajú na svojej pozícii, zasielajú manželia D. dňa 31. júla 2000 riaditeľovi SSC Jozefovi Uebersaxovi rozsiahly list. Informujú ho v ňom okrem iných skutočností aj o tom, že Mesto Prešov sa od riešenia celej záležitosti dištancovalo, čo vo svojich návrhoch investor nezohľadnil. Ani na tento list vtedajší riaditeľ Jozef Uebersax dodnes nereagoval.

Syn manželov D. sa vo svojom liste zo dňa 29. júla 2000 adresovanom primátorovi mesta Prešov Jurajovi Kopčákovi ohradil voči doterajšiemu postupu Mesta Prešov a najmä voči tomu, že ho primátor označil za dôvod, prečo Mesto Prešov neplní zmluvu medzi Mestom a jeho rodičmi. Primátor ani na tento list nijako nereagoval.

Medializácia

Primátor Prešova Juraj Kopčák sa mohol stretnúť so svojimi občanmi a pomôcť im svojim vplyvom tak, aby nielen predstavitelia Prešova boli spokojní, ale aj jeho občania. Mohol zdvihnúť telefón a prejaviť záujem. Mohol menovať jedného kompetentného zástupcu, ktorý by sa problému venoval bez výhovoriek na nedostatok kompetencií. Mohol, ale neurobil tak. Namiesto toho svoju energiu venoval negatívnej medializácii a strašeniu dotknutých občanov.

Vo svojom príhovore v Prešovskom večerníku dňa 1. augusta 2000 primátor Juraj Kopčák okrem iného v odseku Zbytočná tvrdohlavosť píše: "V stredu som sa detailne zoznámil so stavom prác na Nábrežnej komunikácii. (...) Zastavím sa niekoľkými myšlienkami pri vzťahoch. Bolo absolútne pochopiteľné, že občania priamo dotknutí stavbou sa ťažko zmierujú s tým, že budú musieť opustiť svoje domy, záhrady a pozemky. Je úplne nelogické, že za túto obetu si nárokovali adekvátnu protislužbu. Zo všetkých síl sme sa v meste usilovali nájsť spôsob, ako zabezpečiť dotknutým občanom adekvátne náhrady a kompenzáciu vzniknutých strát. Vedeli sme už na začiatku, že sa toto všetko dá riešiť i násilím. Použitím zákonného vyvlastnenia za ceny, ktoré stanovuje vyhláška." Kto nepozná, ako to v skutočnosti je, nadobudne z článku dojem, že predstavitelia mesta Prešov do "roztrhania tela" robili všetko pre dobro svojich dotknutých občanov. Primátor je úprimný v tom, že považuje za úplne nelogické, že si občania za svoju obetu nárokovali adekvátnu protislužbu a že od začiatku sa v komplikovaných prípadoch spoliehal na využitie vyvlastnenia, hoci ako tvrdí ďalej, urobil čo mohol aby sa tak nestalo. Primátor sa mýli v tom, že občania sa ťažko zmierujú s tým, že budú musieť opustiť svoje domy, záhrady a pozemky. S čím sa občania nevedia zmieriť, je to, že kvôli postoju mesta Prešov a Slovenskej správy ciest prichádzajú o svoj majetok bez primeranej náhrady. Primátor sa mýli aj v tom, že sa vyvlastňuje výhradne za cenu podľa vyhlášky. Ústava umožňuje vyvlastniť majetok len za primeranú náhradu, a vôbec to neznamená podľa vyhlášky.

Primátor Juraj Kopčák sa zúčastňoval na kontrolných dňoch na stavbe Nábrežnej komunikácie. Aj z týchto akcii sú mediálne výstupy. Prešovský denník dňa 19. augusta 2000 v článku Harmonogram na Nábrežnej komunikácii zaktualizujú píše: "Primátora Ing. Juraja Kopčeka zaujímali tri okruhy problémov. (...) Čo sa týka stavu v majetkovo–právnych vzťahoch, bolo konštatované, že okrem prvých 700 metrov je stavenisko voľné. Investor sa už dohodol aj s ďalším majiteľom objektu, ostáva už len 'posledný mohykán' z celkového počtu 14 majiteľov nehnuteľnosti. Tomu už bol podaný posledný návrh, ak ho nepodpíše, predložia mu návrh na vyvlastnenie". Bolo iste zhodou náhod, že v ten večer televízia vysielala dobrodružný film Posledný mohykán.

Vrcholom negatívnej medializácie bolo niečo, čo v civilizovanej a demokratickej krajine nemá v ústach voleného predstaviteľa miesto. Vo večernom vysielaní Rádia Východ dňa 18. augusta 2000 odzneli slová primátora Juraja Kopčáka. Označil v nich menovite pána D. za príčinu problémov pri výstavbe Nábrežnej komunikácie. Bez zaváhania vyslovil meno konkrétneho človeka. V krajine, kde je zvykom, že aj mená zločincov sú uvádzané v médiách iba iniciálkami. Vypovedá to veľa o jeho schopnosti komunikovať s občanom, keď namiesto priamej komunikácie zoči-voči komunikuje radšej cez média, kde bežný občan prístup nemá.

Posledná výzva

Ako avizoval primátor Juraj Kopčák v médiách, manželom D. prišla poštou 17. augusta 2000 výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy so Slovenskou správou ciest. Kúpna zmluva nezohľadnila žiadne požiadavky ani pripomienky manželov D. a je totožná s prvotným úmyslom Slovenskej správy ciest - získať ich rodinný dom a pozemok bez poskytnutia primeranej náhrady, za neprimerane nízku cenu podľa neplatnej vyhlášky ministerstva financií a čo je tiež dôležité, bez akéhokoľvek riešenia bývania. Riaditeľ Ing. Jozef Uebersax vo výzve píše "V návrhu kúpnej zmluvy sme zohľadnili niektoré Vaše požiadavky, ktoré sme s Vami osobne prekonzultovali," čo nie je pravda. Všetky požiadavky manželov D. zostali bez odozvy a neboli s nimi vôbec konzultované. "V prípade, že v lehote 15 dní od doručenia nevrátite kúpne zmluvy, budeme to považovať za skutočnosť, že dohodu odmietate. Pri svojom rozhodnutí berte prosím do úvahy, že Vašu nehnuteľnosť zaberáme a vykupujeme vo verejnom záujme a v prípade nesúhlasu sú splnené všetky podmienky pre začatie konania o vyvlastnení", končí svoj list riaditeľ. Ani jediná zmienka o tom, kam majú ísť manželia D. so svojim synom bývať. SSC toto dodnes nepovažuje za svoj problém.

Prejavom arogancie Slovenskej správy ciest je to, že spolu s výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy už manželom D. zaslala aj dohodu o úhrade nákladov za vysťahovanie. V ňom sa SSC zaväzuje, že manželom D. uhradí primerané náklady spojené s uvoľnením rodinného domu 14 dní potom ako úplne uvoľnia rodinný dom, pričom manželia D. sú povinní SSC vopred oznámiť konanie sťahovania, aby si táto mohla uplatniť právo kontroly priebehu sťahovania. Sťahovania kam? To sa manželia D. nedozvedeli.

Pred manželmi D. stála dilema. Podpísať zmluvu, následkom ktorej by prišli dobrovoľne o svoj majetok za 677 000 korún a ocitli sa v neistote bez strechy nad hlavou?

V stanovenej lehote, 30. augusta 2000, manželia D. na výzvu odpovedali. Zopakovali v nej svoje stanovisko tak, ako už neraz predtým. Súhlasia s odpredajom domu ako takým, ale náhradu v návrhu nepovažujú za primeranú. Navrhli Slovenskej správe ciest tri alternatívy zaistenia primeranej náhrady. Aby ako náhradu za rodinný dom a pozemok zabezpečili primeraný náhradný rodinný dom. Druhou alternatívou bolo, aby dostali za svoj dom náhradu vo výške trhovej ceny. Treťou alternatívou bolo, aby o spôsobe náhrady rozhodol súd.

Robte čo môžete, úradníkovi nevyhoviete

Dňa 19. septembra 2000 posiela Slovenská správa ciest svoju odpoveď. Je datovaná na 14. september 2000. Všetky požiadavky manželov D. zamieta. O týždeň sa odpoveď dostáva do ich rúk. Aké sú dôvody zamietnutia?

Na požiadavku, aby Slovenská správa ciest zabezpečila primeraný náhradný rodinný dom, riaditeľ Jozef Uebersax odpovedá: Nemôžeme Vám poskytnúť náhradný rodinný dom za Váš rodinný dom, ani náhradné pozemky zaberané výstavbou štátnej cesty, pretože nedisponujeme ani domami ani pozemkami. Náhrada je ponúknutá v peniazoch, tak ako nám to dovoľuje súčasná platná legislatíva."

Na požiadavku poskytnutia náhrady vo výške trhovej ceny, riaditeľ Slovenskej správy ciest nadväzuje: "Tým je zodpovedaná aj druhá požiadavka týkajúca sa trhovej ceny ako náhrady. § 16 ods. 2 vyhl. č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov hovorí cit.: "Vyššiu cenu ako zistenú podľa tejto vyhlášky nemožno dojednať pri prevodoch stavieb, bytov a nebytových priestorov, pozemkov a trvalých porastov, ak je úhrada ceny vykonávaná z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo ďalších prostriedkov štátu". To je náš prípad."

Na návrh obrátiť sa na súd, pán riaditeľ reaguje: "V súčasnosti by bolo predčasné obracať sa s vecou na súd." Manželia D. teraz už zreteľne vidia, že Slovenská správa ciest nie je ochotná dohodnúť sa nijako inak, len tak, že im zaplatí iba veľmi nízku cenu bez poskytnutia strechy nad hlavou. A to všetko naoko korektne, zaobalené do návrhu kúpnej zmluvy. Takého návrhu, ktorého prijatie by manželov D. existenčne ohrozilo.

Keďže sa manželia D. nebránia uzatvoreniu kúpnej zmluvy, iba nie sú spokojní s protihodnotou od Slovenskej správy ciest, iniciatívne posielajú dňa 21. septembra 2000 svoj návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Je takmer rovnaký ako návrh Slovenskej správy ciest, kúpna cena je vyššia.

Píše sa 29. september 2000. Slovenská správa ciest nepovažuje za potrebné sa k návrhu manželov D. ani len vyjadriť a bez mihnutia oka podáva na Odbor životného prostredia Okresného úradu v Prešove návrh na vyvlastnenie majetku manželov D. - ich pozemku a rodinného domu. V tomto čase ešte o tom manželia D. nevedia.

Manželom D. sa nevideli tvrdenia Slovenskej správy ciest, najmä o tom, že investor nemôže poskytnúť za rodinný dom a pozemok náhradný rodinný dom a pozemok, a že náhradu môže investor poskytnúť len v peniazoch a len vo výške podľa vyhlášky. Vraj je taká legislatíva a teda investor inak údajne ani nemôže konať.

Predbehneme čas a opäť pripomenieme, že v roku 2004 ústavný súd konštatoval, že oceňovacia vyhláška 465/1991 Zb. bola od roku 1995 neplatná pre účely oceňovania stavieb a pozemkov.

Vyvlastňovacie konanie

Dňa 5. októbra 2000 dostali manželia D. oznámenie od Okresného úradu v Prešove o začatí vyvlastňovacieho konania číslo ŽP SP 3634/2000 - Da zo dňa 3. októbra 2000. Vedúci odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove Ing. Marián Harčarík (v súčasnosti je vedúcim stavebného úradu mesta Prešov) v ňom píše: Slovenská správa ciest, IÚ Košice, podala dňa 29. 9. 2000 na tunajší stavebný úrad návrh na vyvlastnenie nehnuteľnosti". Ďalej pokračuje: Ak majú účastníci vyvlastňovacieho konania námietky proti vyvlastneniu, podľa § 113 ods. 3 stav. zákona, musia ich uplatniť najneskôr pri ústnom konaní. Na námietky uplatnené neskôr a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté, alebo ktoré mohol účastník konania uplatniť na územnom konaní podľa stavebného zákona sa neprihliada.

Za zmienku stojí rýchlosť, s akou v tomto prípade Okresný úrad konal. Počas dvoch pracovných dní posúdil všetky náležitosti návrhu a rozhodol o začatí vyvlastňovacieho konania. Pri vyvlastňovaní majetku iných vlastníkov na to potreboval niekoľko mesiacov. O tom, ako veľmi mal naponáhlo, svedčia aj také perličky, že v takom dôležitom dokumente, akým je oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania, obom manželom spotvoril mená a uviedol nesprávne aj ich bydlisko. To sa dá prehltnúť, stáva sa to. Podpísať takýto list papiera, aj to sa dá. Prehltnúť sa dá aj to, že v oznámení sa vedúci odboru odvoláva na vydané úplne znenie zákona, ktoré nie je úplným znením. Ak by si ho aspoň raz prečítal, prišiel by na to aj sám. Zrejme však na Slovensku ešte nie je tradícia v tom, že štátny úradník má perfektne poznať zákony, podľa ktorých koná.

Čo je však horšie, Okresný úrad ani neskúmal, čo vlastne ide vyvlastňovať a či všetko vyvlastniť môže. Slepo sa spoľahol na to, čo mu podsunul investor - Slovenská správa ciest. Ústavná zásada, že vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere, sa môže pripraviť na to, že dostane poriadny úder pod pás.

Vedúci Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove Ing. Marián Harčarík nariadil ústne prerokovanie návrhu na deň 24. október 2000.

Zdôvodnenie navrhovateľa

Podanie návrhu na vyvlastnenie na Okresný úrad musí navrhovateľ patrične zdôvodniť. Podarilo sa získať odpis zdôvodnenia, ktoré 29. septembra prijal od Slovenskej správy ciest Okresný úrad v Prešove. Ide preto o odpis, pretože Okresný úrad manželom D. poslal iba oznámenie o tom, že na ich majetok bol podaný návrh na vyvlastnenie. Čo je presne v návrhu, si môžu pozrieť pred ústnym prerokovaním návrhu.

Odcitujme a okomentujme niektoré časti návrhu, ktorý pripravila vtedajšia vedúca právneho odboru SSC právnička Mgr. Raffaelisová a podpísal riaditeľ Ing. Jozef Uebersax. "Doručenie vykazujeme doručenkou. Navyše predávajúci reagovali na zaslanie návrhu kúpnej zmluvy listom, v ktorom potvrdzujú, že dostali náš návrh kúpnej zmluvy. V tomto liste síce, na jednej strane súhlasia s uzatvorením kúpnej zmluvy, ale zároveň vyjadrujú výhrady k ponúknutej náhrade (909 070,-- Sk). Ako náhradu za dom a pozemok požadujú, aby sme im za rodinný dom zabezpečili primeraný rodinný dom, rovnakej kategórie, primeranej rozlohy a v primeranej lehote a za pozemok žiadajú tiež adekvátny pozemok. Ako ďalšie riešenie náhrady navrhujú trhovú cenu. Jej výšku však neuvádzajú. V písomnej odpovedi sme zdôraznili, že nemôžeme pristúpiť na také požiadavky."

Pristavme sa pri tomto "hutnom" texte. Paragraf 110 (Podmienky vyvlastnenia) ods. 1 stavebného zákona hovorí, že "Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom." Navrhovateľ vyvlastnenia to musí dokázať a Okresný úrad to musí preskúmať a keďže je to závažná podmienka, musí jej splnenie podľa zákona zdôvodniť. Slovenská správa ciest sa krkolomne snaží Okresný úrad v Prešove presvedčiť, že cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou a ani nijak inak. Snaží sa to dokázať tým, že má dôkaz, že návrh zmluvy manželom D. poslala. Uznáva, že manželia D. s uzatvorením zmluvy súhlasia, ale keďže v lehote 15 dní nevrátili kúpne zmluvy, dôsledkom podľa navrhovateľa bolo to, že cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Pripomeňme, že podmienky v zmluve boli ultimatívne a ich prijatím by boli manželia D. a ich syn existenčne ohrození, pretože dovtedy, ba ani doposiaľ Slovenská správa ciest nepredložila žiadny spôsob riešenia ich bývania a po podpise zmluvy by sa najprv "ocitli" v cudzom dome, bez možnosti zabezpečiť si akékoľvek primerané bývanie a po jeho asanácii bez vlastnej strechy nad hlavou.

Je zaujímavé sledovať snahu Slovenskej správy ciest, ako sa snažia slová manželov D. "súhlasíme s uzatvorením kúpnej zmluvy" interpretovať ako ich nesúhlas.

Ku možnosti riešenia náhrady vo výške trhovej ceny sa Slovenská správa ciest vyjadrila, že jej chýba to, že manželia D. jej výšku neuviedli. Nemožno to hodnotiť inak, ako nutnosť klamať, aby zatajila skutočnosť, ktorá všetko obracia na ruby, a to fakt, že manželia D. poslali sami Slovenskej správe ciest návrh na uzavretie kúpnej zmluvy na rodinný dom, kde bola samozrejme aj presne uvedená výška kúpnej ceny, za ktorú sú ochotní svoj rodinný dom predať. Môžu to doložiť doručenkou. V čase odoslania návrhu Slovenskej správy ciest na vyvlastnenie tento návrh ležal už niekoľko dní na stole riaditeľa. Keďže z toho jasne vyplýva, kto sa chcel dohodnúť a kto nie, v návrhu Slovenská správa ciest tento dôležitý fakt zatajuje. Vôbec nič Slovenskej správe ciest nebránilo prijať dohodu. Odmietla a ignorovala to.

Ďalej sa v návrhu Slovenskej správy ciest píše aj toto: "Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu." Tento odsek však nekončí bodkou v tom mieste ako sa to v návrhu snaží Slovenská správa ciest podsunúť Okresnému úradu. Odsek totiž v skutočnosti pokračuje ďalej slovami "a považuje sa za nový návrh." Vedia to manželia D., vie to aj Slovenská správa ciest. Ani na tento návrh Slovenská správa ciest nereagovala, radšej podala návrh na vyvlastnenie.

"Podstatné preto je, že kúpnu zmluvu nám predávajúci podpísanú nevrátil." Podstatné to možno je pre Slovenskú správu ciest, ale nemalo by to byť podstatné pre Okresný úrad, pretože zákon hovorí "Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom." A to je len jedna z podmienok, ktorá musí byť splnená, ak má byť vyvlastnenie zákonné.

Samotnému zaslaniu kúpnej zmluvy predchádzali osobné stretnutia vlastníkov so zástupcami investora i korešpondencia, ktorú prikladáme k návrhu a ktorá preukazuje, že sme sa zaoberali všetkými ich námietkami. Podstatnú korešpondenciu, a to návrh na uzavretie kúpnej zmluvy od manželov D. k návrhu nepriložila. Dokazuje totiž, že dohoda je možná - dohodu odmieta jedine Slovenská správa ciest. Škoda, že ak sa aj pripomienkami manželov D. zaoberala, neodpovedala im na ich otázky. Odpoveď, kde meritom veci je konštatovanie, že list dostali a pripomienkami sa zaoberali a zamietajú ich bez odôvodnenia, je odpoveďou iba formálne a dá sa použiť na akékoľvek otázky.

O tom, ako Slovenská správa ciest postupovala vo veci budúceho bývania, píše v návrhu toto: Dohodu predloženú mestom Prešov nepodpísali všetci asananti (nepodpísal dospelý syn D.) a teda mesto Prešov nemohlo ďalej konať. Z dôvodu, že mesto Prešov prejavilo aktívne súčinnosť pri finančnom vysporiadaní nehnuteľnosti a riešilo i problematiku bytov asanantov, navrhujeme, aby bol účastníkom konania o vyvlastnení aj zástupca mesta Prešov (z odboru mestského majetku). Ako je neraz zrejmé z celého návrhu, aj tu ide o konštatovanie výsledku bez uvedenia príčin, ktoré k nemu viedli. Bude zaujímavé sledovať, ako zástupca Mesta Prešov zdôvodní, prečo syn manželov D. zmluvu nepodpísal, keď Mesto Prešov ho nikdy nepozvalo na žiadne rokovanie, nikdy nezaslalo žiadny návrh zmluvu a nikdy nereagovalo na žiadne návrhy. Pravdaže, tieto okolnosti musia najprv Okresný úrad zaujímať. Napriek tomu, že Slovenská správa ciest aj Mesto Prešov sa vyhovárajú na syna manželov D. ako na veľkú prekážku, radšej ho aj teraz zo všetkého vynechávajú. Na ústne prejednávanie Slovenská správa ciest navrhuje pozvať zástupcu Mesta, ktoré sa do celej záležitosti zamiešalo z vlastnej iniciatívy a nie je podľa zákona účastníkom konania. Okresný úrad jej vyhovel a zástupcu pozval. Syna manželov D., ktorý vo vyvlastňovanom dome býva a má o to prísť, ignoruje aj Okresný úrad, hoci jeho meno "svieti" v zdôvodnení Slovenskej správy ciest. Okresný úrad určite bude vedieť zdôvodniť prečo - lebo syn nie je účastníkom konania.

Kvôli tvrdohlavosti a svojvôli investora a prešovského Mestského úradu neostáva teraz manželom D. nič iné, len čakať na výsledok vyvlastňovacieho konania a na milosť–nemilosť štátnych úradníkov, ktorí budú rozhodovať o ich majetku a právach.

Ostávalo veriť, že štátni úradníci budú postupovať podľa zákona, i keď nemajú právnické vzdelanie. Ostávalo veriť, že správne posúdia nevyhnutnú mieru vyvlastnenia, i keď nikdy nevideli čo presne budú vyvlastňovať. Ostávalo veriť, že rozhodnú o primeranej náhrade správne podľa Ústavy. Ostávalo veriť, že rozhodnú spravodlivo a nestranne, i keď patria spolu so Slovenskou správou ciest do rezortov jedinej vlády, ktorej podliehajú. Ostávalo veriť, že budú mať vôľu a schopnosť pracovať aj inak, ako iba položiť pečiatku a podpis na rozhodnutie v návrhu, prefabrikovanom na Slovenskej správe ciest. Ostávalo veriť, že sa správne popasujú s paragrafom 110 stavebného zákona (Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká) a nepomiešajú náhradu za vyvlastnený majetok so zabezpečením zachovania užívacieho práva na bytové a nebytové priestory manželov D. a ich syna, ako sa to snaží od počiatku robiť Slovenská správa ciest s predstaviteľmi Mesta Prešov.

Bolo však viac dôvodov na skepsu, ak si uvedomíme vzťahy medzi niektorými zainteresovanými osobami. Pri výstavbe Nábrežnej komunikácie ide pravdepodobne o iné ciele ako o dokončenie tejto stavby. Po dlhom čase bola vtedy pri moci tzv. "prešovská lobby" a to znamená, že treba čo najrýchlejšie preinvestovať dostupné prostriedky. Vtedajší prešovský primátor, minister dopravy a premiér boli vtedy spolu v jednej strane. Vtedajší minister dopravy Jozef Macejko je Prešovčan. Súčasne s ministerským postom zastával aj funkciu poslanca prešovského mestského zastupiteľstva. Pred nástupom na ministerský post zastával funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest. Ku jeho pôsobeniu sa viazalo niekoľko káuz. Výber dodávateľa stavby Nábrežnej komunikácie sprevádzala ďalšia kauza. Vtedajšie vzťahy ministra a Slovenskej správy ciest sprevádzala tiež kauza.

Ústne konanie

Ústne konanie sa konalo v stanovenom termíne. Dňa 24. októbra 2000 sa na Okresnom úrade v Prešove, odbore životného prostredia stretli všetci účastníci konania. Ani tam nedošlo ku kompromisu a tak neostávalo nič iné, len čakať, ako rozhodne Okresný úrad. Účastníci podali Okresnému úradu svoje námietky a stanoviská.

Vyvlastňovacie konanie je správnym konaním podľa zákona o správnom konaní. Aby sa z ústneho pojednávania nestala iba "nezáväzná debata", má podľa zákona o dôležitých úkonoch, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní správny orgán (v tomto prípade okresný úrad) spísať zápisnicu. Z nej musí byť zrejmé najmä to, kto, kde, kedy konanie uskutočňoval, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali. Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili a pracovník správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

Prečo toľko priestoru venovaného zápisnici? Pán D. žiadal to, na čo má podľa zákona ako účastník konania právo, aby o priebehu konania vznikla zápisnica a aby mu bola predložená na podpis. Zápisnica je totiž dôležitým podkladom pri rozhodovaní a stáva sa dôležitou listinou pri prípadnom odvolaní a skúmaní priebehu celého konania. Správny orgán napriek tomu zápisnicu počas konania neurobil a na výslovnú požiadavku, aby pánovi D. bola zápisnica predložená na podpis, dostal od pracovníčky správneho orgánu odmietavú odpoveď. Namiesto toho dostal pán D. listy papiera, na ktoré mal napísať svoje záväzné vyjadrenie.

Záväzné vyjadrenia všetkých účastníkov sa stali súčasťou spisu. Pán D. v jednom z nich píše: "Správnemu orgánu - OÚ v Prešove som predložil 24. 10. 2000 písomné námietky proti vyvlastneniu, spolu s dôkazovými písomnosťami. Zástupcovia SSC IÚ Košice na otázku, prečo do návrhu na vyvlastnenie nie sú pojaté písomnosti doručené 22. 9. 2000 konštatovali, že sekretárka to už neuviedla. Na návrh správneho orgánu na prerušenie konania, navrhovateľ oznámil, že všetky otázky sú zdokumentované a k dohode už vyčerpal všetky zákonné prostriedky. Ako účastníkovi konania mi správny orgán odmieta predložiť zápisnicu na podpis."

V druhom vyjadrení sa okrem iného uvádza: "Namietam, že ponúkaná náhrada vo výške 667 112,34 Sk za náš rodinný dom a 124 300 Sk za pozemok, určené podľa oceňovacieho predpisu - vyhlášky Ministerstva financií č. 465/1991 nie je primeraná. Mám za to, že sa tým obmedzuje moje ústavné právo na primeranú náhradu. Ponúkaná náhrada predstavuje pre mňa a moju rodinu existenčné ohrozenie." Počas ústneho konania sa manželia D. pokúsili o dohodu. Bolo im vytknuté, že cena za ktorú sú ochotní ich nehnuteľnosti odpredať a ktorá bola doručená SSC, nie je zdôvodnená. "Na pojednávaní sme SSC predložili návrh kúpnej zmluvy, ktorá vychádzala z pre nás dostupných údajov - ceny 17 500 Sk za meter štvorcový, za ktorú Mesto Prešov nakupuje bytové priestory od súkromnej firmy HREC pre niektorých asanantov. Túto možnosť zástupcovia SSC zamietli. Pri snahe o dosiahnutie dohody sme opakovane ponúkli časť svojho pozemku na výstavbu primeraného domu." Manželia D. navrhli, aby Mesto Prešov v súčinnosti s SSC zabezpečili náhradný rodinný dom. "Na výzvu pracovníčky OÚ Prešov, či sú ochotní pristúpiť na uvedenú ponuku a dohodnúť sa na prerušení vyvlastňovacieho konania, zástupcovia SSC ako aj zástupcovia Mesta Prešov takúto dohodu odmietli. Máme za to, že Mesto Prešov a SSC v súčinnosti mohli na túto dohodu pristúpiť a nie sú ochotní využiť všetky legislatívne možnosti, ktoré im zákon umožňuje." K náhrade za vyvlastnený pozemok sa vo vyjadrení píše: "Nevidíme dôvod, prečo SSC v súčinnosti s Mestom Prešov nie je ochotná zabezpečiť nám primeraný stavebný pozemok za pozemok, ktorý nám chce vyvlastniť. Mesto Prešov aj na ústnom pojednávaní potvrdilo, že pozemkami disponuje. K plneniu týchto povinnosti sa dokonca Mesto Prešov zaviazalo, o čom svedčí aj Rozhodnutie ŽP ÚP 188/96/98-Tu, kde sa okrem iného píše: "Mesto Prešov prehlasuje, že sú vytvorené predpoklady na uspokojenie tých vlastníkov, ktorí požadujú nový pozemok ako náhradu za zabraný pozemok". Nevidíme dôvod, prečo SSC takúto možnosť nevyužila, keď takýto spôsob má zo zákona prednosť."

Okresný úrad majetok manželov vyvlastnil

Okresný úrad v ničom nezaváhal a na tretí deň po ústnom konaní rozhodol o vyvlastnení. Svojim rozhodnutím zo dňa 27. októbra 2000 úplne vyhovel návrhu SSC a majetok manželov D. vyvlastnil v celom rozsahu a za náhradu vo výške ako požadovala SSC - teda podľa vyhlášky. Pre ilustráciu: za rodinný dom určil manželom D. náhradu vo výške 677 tisíc korún. Dovedna dostanú manželia D. za pozemok, rodinný dom s dvoma bytmi, garáž, studňu, oplotenie okolo domu, trvalé porasty, vonkajšie a interiérové úpravy, chodníky náhradu v celkovej výške 909 tisíc korún.

Právoplatnosť tohto rozhodnutia znamená, že vlastnícke právo na rodinný dom, pozemok a ďalší vyvlastnený majetok prejde na Slovenskú republiku - ide teda o zoštátnenie. Štát si potom môže začať uplatňovať vlastnícke právo. Keďže cieľom štátu (zastúpeného SSC) je zbúrať rodinný dom, čakajú obyvateľov domu určite ťažké chvíle. O tom, kam majú ísť manželia D. so svojim synom bývať, už rozhodnutie nehovorí.

Pochybnosti vzbudzuje na slovenské úrady neobyčajná rýchlosť s ktorou Okresný úrad rozhodol. Iba tri dni stačili na to, aby posúdil všetky okolnosti a rozhodol v závažnej majetkovoprávnej záležitosti. Vzbudzuje to oprávnené obavy, že o výsledku konania bolo vopred rozhodnuté.

Čo ďalej? Rozhodnutie podpísal Ing. Marián Harčarík, vedúci Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove. V poučení píše, že manželia D. sa môžu do 15 dní odvolať na Odbor životného prostredia Okresného úradu v Prešove - teda na to isté miesto.

Primátor cez médiá opäť útočí

Celá situácia už nemohla nechať ľahostajnými niektoré médiá (k dispozícii je prehľad niektorých uverejnených článkov). Dôsledok medializácie na seba nenechal dlho čakať a trafená hus zagágala.

Stalo sa to v Prešovskom večerníku, ktorý má v tiráži uvedené, že je to nezávislý denník. Nepodpísaný autor, schovávajúci sa pod skratkou "vs" v ňom uverejnil 7. novembra 2000 článok Precedes ako lusk s podtitulom Mesto podalo pomocnú ruku R. D., ale on ju odmietol. Autorom článku je hovorca primátora Ing. Juraja Kopčeka a v titulku aj v článku uvádza niekoľkokrát plné priezvisko syna manželov D.

Hovorca primátora sa venuje otázke okolo vyvlastňovania jeho domu a označuje ho za jediného nespokojného v súvislosti s výstavbou Nábrežnej komunikácie. Opomína pritom fakt, že syn manželov D. nijaký dom ani nijakú nehnuteľnosť nevlastní ani nikdy nevlastnil. Jeho označenie za jediného nespokojného kríva na obe nohy. V tom čase sú už nespokojní takmer všetci obyvatelia na ulici Pod Kalváriou, pretože Mesto nesplnilo čo im sľúbilo.

Konečne však primátor poodhalil jeden z dôvodov, prečo sa Mesto Prešov pod jeho vedením zachováva tak macošsky ku svojim občanom. Primátor povedal, že postaviť dom, aký chcel (pozn. syn manželov D.) predsa nemožno, veď by to bol precedens ako lusk aj pre budúcnosť, dokonca iné stavby na Slovensku.

Pomôže odvolanie?

Manželia využili svoje právo a v zákonnej lehote sa odvolali. Podľa slovenských zákonov sa odvolanie podáva na ten istý orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Ten môže rozhodnúť, že odvolaniu v celej šírke vyhovie. Ak nie, je povinný odvolanie postúpiť svojmu nadriadenému orgánu. Nadriadeným orgánom je v tomto prípade Odbor životného prostredia Krajského úradu v Prešove.

Proti čomu v odvolaní namietali? Podľa nich Okresný úrad v Prešove vyvlastnil majetok nad nevyhnutnú mieru danú verejným záujmom. Neurčil primeranú náhradu. Rozhodnutie a postup Okresného úradu je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky.

Pán D. vo svojom odvolaní z 20. novembra 2000 uvádza, že Okresný úrad vyvlastnil majetok nachádzajúci sa mimo pozemkov určených územným rozhodnutím na výstavbu Nábrežnej komunikácie. Za majetok, ktorý vyvlastnil vo verejnom záujme, neurčil primeranú náhradu. Okresný úrad svojvoľne rozhodol o forme náhrady a neriadil sa pri tom zákonom. Neskúmal ani vlastnícke práva ku celému vyvlastnenému majetku. Vyvlastnil majetok, hoci cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť dohodou.

Pani D. vo svojom odvolaní zo 17. novembra 2000 navyše dodáva, že Okresný úrad mal prerušiť vyvlastňovacie konanie, pretože sa v ňom vyskytla otázka o primeranej náhrade, ktorú môže určiť iba súd. Upozorňuje na paradoxnú situáciu, keď po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude na pozemku manželov D. ležať nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu, hoci to už bude mimo záberu pre Nábrežnú komunikáciu. Navyše v nej budú mať stále spolu so svojim synom užívacie právo.

Na záver odvolania vyjadruje pani D. pochybnosť, že Okresný úrad nerozhodoval podľa zákona, ale na politickú objednávku, keďže rozhodol za neuveriteľné tri dni bez toho, aby zistil skutočný stav veci.

Táto pochybnosť je zrejme na mieste, pretože vedúceho Odboru životného prostredia spájajú pozoruhodné vzťahy zo zainteresovanými osobami.

Okresný úrad dodatočne zháňa podklady

Čoskoro po odvolaní sa manželov D. začalo rozhodnutie páliť najviac toho, kto ho vlastnoručne podpísal - vedúceho Odboru životného prostredia OÚ v Prešove Mariána Harčaríka.

Letmý pohľad do jeho rozhodnutia a konfrontácia so skutočnosťou ale najmä s podkladmi, ktoré mal k dispozícii, dokazuje biedu slovenských úradníkov a obrovský tlak na to, aby bol majetok manželov D. čo najrýchlejšie a za každú cenu vyvlastnený.

Marián Harčarík v rozhodnutí vyvlastnil iné číslo parcely. Tvrdí, že vyvlastňovaný majetok je zakreslený v geometrických plánoch a pritom nie je. Vyvlastňuje majetok a pritom mu neprekáža, že nemá doložené súčasné majetkovoprávne vzťahy listom vlastníctva. Zdôvodňuje, že vyvlastňuje vo verejnom záujme podľa geometrického plánu, pričom geometrický plán vykazuje očividne inú výmeru.

21. novembra 2000 posiela Marián Harčarík oznámenie o Oprave chyby pri opisovaní rozhodnutia. Podľa neho došlo pri opisovaní rozhodnutia ku chybe, čím došlo ku vyvlastneniu rodinného domu na inej parcele. V oznámení uvádza, že správne mal byť vyvlastnený rodinný dom na parcele manželov D. Za porozumenie ďakuje a tento oznam vlastnoručne podpisuje.

Uvedomuje si, že vyvlastnil bez zákonného zdôvodnenia (vyvlastnenie za tri dni je asi svetový rekord) a tak v ten istý deň posiela výzvu manželom D. aby do desiatich dní predložili kolaudačné rozhodnutie na svoj vyvlastnený dom. Bolo by to veselé, keby to nebolo smutné - túto výzvu posiela na inú adresu, než na akej bývajú manželia D.

O sedem dní na to, 28. novembra 2000 posiela ďalšie oznámenie o Oprave chyby pri opisovaní. V tomto oznámení uvádza, že predchádzajúca oprava bola zle opísaná a že správne mala byť určená manželom D.

Potvrdí Krajský úrad rozhodnutie Okresného úradu?

Po uplynutí viac ako päťdesiatich dní od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, dňa 18. decembra 2000 odstupuje vedúci Odboru životného prostredia OÚ v Prešove Marián Harčarík odvolania manželov D. na Krajský úrad v Prešove.

Marián Harčarík v liste (jeho znenie je k dispozícii) uvádza, že Slovenská správa ciest ponúkla za vyvlastnenie sumu 909 070,- Sk a náhradné bývanie v bytovom dome pre obidvoch spoluvlastníkov a samostatný byt pre ich syna. Tvrdí to napriek tomu, že nijaký dôkaz o takejto ponuke neexistuje. K iným skutočnostiam v odvolaní pána D. a v odvolaní pani D. sa nevyjadruje.

Svoj list končí slovami "Vzhľadom k tomu, že boli dodržané všetky podmienky vyvlastnenia, žiadame odvolania zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu".

Je veľmi pravdepodobné, že žiadosti Mariána Harčaríka vyhovejú a jeho rozhodnutie bude potvrdené.

Posledné Vianoce vo vlastnom dome?

Posledný pracovný deň pred Vianocami v roku 2000 dostávajú manželia D. od Okresného úradu v Prešove oznámenie o odstúpení ich odvolaní na Odbor životného prostredia Krajského úradu v Prešove.

Z neho vyplynulo, že Okresný úrad sa vôbec nezaoberal pripomienkami v odvolaniach manželov D. Naopak, jediné na čo sa zmohol vedúci odboru životného prostredia Marián Harčarík, bolo doplnenie nepravdivých tvrdení, na základe ktorých odporučil Krajskému úradu, aby odvolania zamietol a jeho rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.

Manželia D. museli mobilizovať sily a namiesto pokojného prežívania Vianoc mali plné hlavy myšlienok, ako reagovať. Reakcia nedala na seba dlho čakať.

Hneď po Vianociach, 27. decembra 2000, podávajú manželia D. na Okresný súd v Prešove návrh, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým určuje, že kúpna cena ponúknutá žalovaným (t.j. Slovenskou správou ciest) za odpredaj nehnuteľností vo výške 909 070 je neprimeraná. V žalobe sa píše, že cena podľa cenového predpisu v podstate popiera trhový systém a jej použitím by došlo na jednej strane k nepomernému zvýhodneniu SSC a na druhej strane k znevýhodneniu manželov D. Žaloba poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu, podľa ktorého pod primeranou náhradou je potrebné chápať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Len takto zistená všeobecná cena rešpektuje zásadu rovnosti v právach, ako ju zaručuje Ústava Slovenskej republiky a Občiansky zákonník.

Návrh na prerušenie konania

Ešte v ten istý deň ako súd prijal žalobu manželov D., posiela pani D. podanie na Krajský úrad a navrhuje, aby Krajský úrad prerušil správne konanie o vyvlastnení až do ukončenia súdneho konania a vydania právoplatného rozhodnutia súdu.

Čo odhalilo nazretie do spisu

Pán D. využil svoje právo a ako účastník konania sa vybral hneď po Vianociach 2000 na Krajský úrad nazrieť do spisu. Každý účastník konania môže využiť toto svoje právo a v úradných hodinách žiadať nahliadnutie do spisu.

Potvrdila sa nepríjemná predtucha o štýle práce slovenských úradníkov. Navzájom si vymenili rôzne vyjadrenia, založené na nepravdivých tvrdeniach. Držia sa zásady, že čo je na úradnom papieri, to je pravda. A tak sa v spise ocitli vyjadrenia Slovenskej správy ciest a Mestského úradu v Prešove. Samozrejme až po lehote určenej na odvolanie manželov D. Zámer bol taký, že tieto vyjadrenia budú podkladom pre zamietnutie ich odvolaní. Nič to, že sú na nich lži. Papier je papier a keď úradník rozhodne na jeho základe, je krytý. Veď rozhodol podľa stanoviska iného orgánu a už nie je jeho problém, že na papieri je klamstvo.

Po nahliadnutí do spisu pán D. usúdil, že na vyjadrenia v spise, ku ktorým doposiaľ nemal prístup, musí reagovať. Dňa 9. januára 2001 doručuje Krajskému úradu svoje podanie. Zdôrazňuje v ňom, že napriek šiestim pokusom o dosiahnutie dohody so Slovenskou správou ciest, táto o dohodu záujem nemala. Ďalej tvrdí a navrhuje dôkaz, ktorý dokáže, že rozhodnutím bol vyvlastnený majetok mimo rozsah verejného záujmu. Pripomína, že za vyvlastnený majetok nebola určená primeraná náhrada, o čom vie a písomne priznáva aj Slovenská správa ciest. Na základe uvedeného žiada, aby Krajský úrad v Prešove rozhodnutie Okresného úradu v Prešove zrušil.

Medzičasom, 5. januára 2001, vyzýva vedúci odboru životného prostredia Krajského úradu v Prešove František Kurilla pána D., aby do siedmych dní predložil doklad o tom, že v predmetnej veci je podaná žaloba na súde, inak si Krajský úrad o predmetnej veci urobí úsudok sám. Manželia D. posielajú v stanovenej lehote vyžiadané potvrdenie.

Krajský úrad konanie prerušil

Dňa 7. februára 2001 prichádza poštou rozhodnutie Krajského úradu v Prešove. Je to rozhodnutie o návrhu na prerušenie odvolacieho konania vo veci vyvlastnenia nehnuteľností manželov D.

Rozhodnutím sa prerušuje odvolacie konanie do doby, kým Okresný súd v Prešove nerozhodne o neprimeranosti ceny.

V odôvodnení rozhodnutia o prerušení sa uvádza, že na Okresnom súde v Prešove sa začalo konanie o predbežnej otázke a od vyriešenia predbežnej otázky na inom orgáne závisí aj rozhodnutie o odvolaní, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, že odvolacie konanie sa prerušuje. V konaní sa bude pokračovať, len čo pominie prekážka pre ktorú bolo prerušené, teda keď sa právoplatne skončí konanie na okresnom súde. Preto sú manželia D. povinní po ukončení konania na Okresnom súde v Prešove predložiť rozsudok na Krajský úrad v Prešove. Proti tomuto rozhodnutiu o prerušení sa nie je možné odvolať. Lehoty počas prerušenia konania neplynú.

Takéto rozhodnutie isto nepotešilo Slovenskú správu ciest. Keďže sa priamo dotýka aj Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove, ktorý ako prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie, ich reakcia určite na seba nenechá dlho čakať. Na druhej strane, ani Krajský úrad v Prešove nepripustil, že Okresný úrad urobil v konaní a aj v rozhodnutí množstvo ďalších vážnych chýb, ktoré samé o sebe by stačili na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.

Okresný úrad obviňuje pána D. zo spáchania priestupku

Iba jeden deň uplynul od doručenia rozhodnutia o prerušení konania o vyvlastnení rodinného domu manželov D. Pán D. dostáva 8. februára 2001 predvolanie od Okresného úradu v Prešove, odboru životného prostredia. Marián Harčarík, vedúci odboru ho predvoláva na prerokovanie priestupku vo veci "O. D. užíva stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 7244 v kat. území Prešov bez kolaudačného rozhodnutia".

Pán D. si na konanie má priniesť aj list vlastníctva na pozemok a kópiu katastrálnej mapy. Mimochodom ide o doklady, ktoré bol povinný mať k dispozícii ten istý odbor keď vyvlastnil rodinný dom pána D. Bez týchto dokladov totiž nie je možné vydať rozhodnutie o vyvlastnení.

V predvolaní ďalej stojí, že ak sa pán D. nedostaví, hrozí mu, že bude predvedený a dostane poriadkovú pokutu. Je tam aj upozornenie, že vec možno prejednať aj v neprítomnosti obvineného a podľa zákona sa ako osoba podozrivá zo spáchania priestupku môže nechať zastupovať advokátom.

Čas konania určil Marián Harčarík symbolicky na to isté miesto, kde presne pred štyrmi mesiacmi vyvlastnil spomínaný rodinný dom pána D. Termín priestupkového konania stanovil na 27. február 2001.

Vyústenie kauzy "kolaudačného rozhodnutia" je predmetom samostatného článku s názvom Prešovský okresný úrad protizákonne šikanuje občanov. Skončila sa zastavením priestupkového konania, pretože okresný úrad stiahol návrh na začatie priestupkového konania späť. Urobil to až potom, ako vydal rozhodnutie o udelení pokuty 5000 korún. Rozhodnutie však nikdy nenadobudlo právoplatnosť.

Začiatok stavebného konania Nábrežnej komunikácie

Dňa 15. marca 2001 požiadala Slovenská správa ciest o vydanie stavebného povolenia na výstavbu Nábrežnej komunikácie v mieste ulice Pod Kalváriou. Požiadala o vydanie rozhodnutia napriek tomu, že ešte nemala majetkovo právne vysporiadané nehnuteľnosti v mieste stavby - napríklad dom a pozemok rodiny D. Podanie žiadosti naznačilo, že nejaký posuv situácie je na obzore.

Žiadosť bola podaná na Krajský úrad, odbor dopravy a cestného hospodárstva, ktorý je príslušný na vydanie rozhodnutia pre líniovú stavbu, ktorou Nábrežná komunikácia nepochybne je. Odbor dopravy po preskúmaní žiadosti konanie prerušil a vyzval SSC na doplnenie podkladov. Prerušenie netrvalo dlho. Najprv však bolo potrebné dotiahnuť vyvlastnenie rodinného domu manželov D. až do právoplatného rozhodnutia.

Bude ťahať krajský úrad horúce zemiaky namiesto SSC?

Dňa 10. apríla 2001 posiela Krajský úrad v Prešove výzvu Slovenskej správe ciest. Vedúci odboru životného prostredia Ing. František Kurilla vyzýva Slovenskú správu ciest, aby predložila doklad o vlastníctve k rodinnému domu manželov D. Tento doklad bola SSC povinná priložiť už k návrhu na vyvlastnenie. Bez preukázania vlastníctva totiž nie je možné vôbec začať vyvlastňovacie konanie, čo Okresný úrad ignoroval a namiesto toho, aby takýto neúplný návrh na vyvlastnenie zamietol - urobil presný opak, návrhu vyhovel  - a majetok vyvlastnil bez toho, aby mal čierne na bielom komu vlastne patrí.

Ako píše Ing. František Kurilla, túto skutočnosť zistil na základe odvolania manželov D. Spisový materiál neobsahuje doklad o vlastníctve vyvlastnenej nehnuteľnosti. Bez tohto dokladu nie je možné objektívne posúdiť, či návrh na uzavretie kúpnej zmluvy bol prejednaný so skutočnými vlastníkmi stavby, či vo vyvlastňovacom rozhodnutí boli správne určené osoby voči ktorým vyvlastnenie rodinného domu smeruje. Bez vyjasnenia si vlastníckeho vzťahu k rodinnému domu nie je možné správne poukázať náhradu na vyvlastnenie. Krajský úrad dáva Slovenskej správe ciest lehotu 10 dní na predloženie dokladu.

Medzičasom Okresný súd v Prešove stanovuje pojednávanie vo veci určenia neprimeranosti kúpnej ceny v kauze manželia D. verzus Slovenská republika na 16. máj 2001.

Vyvlastnenie je potvrdené a vykonateľné

Ako blesk z jasného neba dostali manželia D. dňa 2. mája 2001 rozhodnutie Krajského úradu v Prešove. Krajský úrad zamieta všetky odvolania manželov D. a rozhodnutie Okresného úradu v Prešove potvrdzuje v plnom rozsahu.

Krajský úrad v odôvodnení rekapituluje priebeh konania. Konštatuje, že na základe návrhu manželov D., aby KÚ počkal na rozhodnutie súdu o neprimeranosti kúpnej ceny, síce KÚ prerušil konanie do doby, kým Okresný súd v Prešove nerozhodne o žalobe. Na druhej strane však po opätovnom preštudovaní materiálov dospel k záveru, že napriek podanej žalobe bude v konaní pokračovať.

K odvolaniu, že došlo k vyvlastneniu majetku mimo pozemkov určených územným rozhodnutím, KÚ uvádza, že po územnom rozhodnutí bola projektová dokumentácia doplnená a z tohto dôvodu mohlo dôjsť k vyvlastneniu nad rámec územného rozhodnutia. Čo však podľa KÚ nevadí, pretože ide o potrebu v súvislosti s verejnoprospešnou stavbou.

Krajský úrad sa vyjadril aj k ustanoveniu zákona, podľa ktorého má pri vyvlastňovaní pozemkov prednosť náhrada vo forme náhradného pozemku pred vyplatením náhrady v peniazoch. KÚ sa odvoláva na vyjadrenie SSC, že pozemky nemá, z čoho vychádzal pri rozhodnutí prvostupňový orgán, keď určil náhradu v peniazoch.

V závere rozhodnutia z 20. apríla 2001 vedúci odboru životného prostredia KÚ František Kurilla konštatuje, že "Vychádzajúc z takto zisteného stavu veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia".

Rozhodnutie bolo doručené manželom D., Slovenskej správe ciest a primátorovi mesta Prešov.

Za zmienku v tejto súvislosti stojí, že 11. mája 2001 sa stretli manželia D. s prednostom Mestského úradu v Prešove, Mgr. Eduardom Stahovcom. Výsledkom stretnutia bol záver, že je pre obe strany lepšie rokovať a snažiť sa o dohodu. Žiadne ústretové kroky však od Mesta Prešov už nenasledovali. Mgr. Eduard Stahovec bol v roku 2005 už ako riaditeľ prešovského úradu práce prichytený a zatknutý pri preberaní úplatku.

Pojednávanie na Okresnom súde

Nadišiel deň pojednávania na Okresnom súde v Prešove - 16. máj 2001. Pojednávaniu predchádzal návrh manželov D. proti Slovenskej správe ciest o stanovení neprimeranosti kúpnej ceny v návrhu SSC. Manželia D. navrhli, aby súd rozhodol, že ponúkaná kúpna cena vo výške 909 070 korún za rodinný dom, pozemok, vedľajšie stavby a vonkajšie úpravy je neprimeraná. SSC naopak súdu navrhla, aby rozhodol, že cena je primeraná.

Žaloba bola dôležitá aj preto, že Krajský úrad svojim vlastným rozhodnutím v odvolacom konaní rozhodol, že počká do rozhodnutia súdu. Ako bolo uvedené skôr, napokon svoje vlastné rozhodnutie nerešpektoval, do rozhodnutia súdu nevyčkal a vyvlastnenie potvrdil.

Za Slovenskú správu ciest sa súdneho konania zúčastnila Mgr. Raffaelisová, vedúca právneho oddelenia. Vzhľadom na okolnosti a tiež na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie už bolo potvrdené a rozsudok by už bol bezpredmetný, rozhodli sa manželia D., že netrvajú na prerokovaní svojho návrhu. Týmto rozhodnutím sa toto súdne konanie skončilo bez rozsudku.

Stavebné konanie nevyústilo do právoplatného stavebného povolenia

V máji 2001 už Slovenskej správe ciest zdanlivo nič neprekážalo, aby mohla pokračovať v získaní stavebného povolenia na výstavbu Nábrežnej komunikácie. Všetkých pozemkov a stavieb na nich sa zmocnila či už kúpou za vyhláškovú cenu alebo vyvlastnením. Krajský úrad v Prešove preto pokračoval v začatom stavebnom konaní a k žiadosti SSC nariadil ústne konanie všetkých dotknutých vlastníkov susediacich nehnuteľností. Podľa rozdeľovníka ich je 92. Termín a miesto ústneho konania KÚ určil na 29. máj 2001.

Ústne konanie sa aj uskutočnilo a napriek mnohým nezrovnalostiam, na ktoré občania už vopred upozorňovali, bolo stavebné povolenie pre Nábrežnú komunikáciu vydané s dátumom 29. jún 2001.

Napokon sa však ukázalo, že námietky občanov sú opodstatnené a ministerstvo dopravy vydané stavebné povolenie 16. októbra 2001 zrušilo pre hrubé porušenie zákonov a iné vážne nedostatky. Bol to prvý, ale nie posledný pokus o nezákonné povolenie výstavby.

Manželia D. podávajú žalobu proti vyvlastneniu

Vydané rozhodnutie o vyvlastnení rodinného domu možno do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti napadnúť tzv. správnou žalobou na súde. Manželia D. túto možnosť využili a koncom júna 2001 podali žalobu na príslušný Krajský súd v Prešove.

V žalobe tiež navrhli, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení až do právoplatného ukončenia sporu. Predseda senátu môže, ale tiež nemusí tejto žiadosti vyhovieť.

Súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení

Súd hneď na začiatku sporu rozhodol o tom, že až do právoplatného skončenia pojednávania „odkladá vykonateľnosť“ rozhodnutia Krajského úradu v Prešove o vyvlastnení. Rozhodol tak uznesením z 28. augusta 2001. Odôvodnenie tohto kroku vychádza z toho, že ak by súd o odklade výkonu rozhodnutia nerozhodol, mohol by jeho záverečný verdikt prísť až v čase, kedy by dom obyvateľov už bol zbúraný a na ich mieste stála cesta. Prípadné konštatovanie nezákonnosti vyvlastnenia by teda pôvodným majiteľom pozemku a domu už nepomohlo. Týmto faktom zdôvodňuje súd aj svoje uznesenie: „V prípade, že by sa v stavebnom konaní a potom v stavbe pokračovalo, mohlo by takéto konanie mať za následok vznik závažných a nenapraviteľných škôd na majetku žalobcov, najmä ak by sa preukázalo, že vyvlastňovacie rozhodnutie je nezákonné a ako také ho treba zrušiť“.

Krajský súd: Nech o ústavnosti systému vyvlastnenia rozhodne Ústavný súd!

30. januára 2002 dostali manželia D. uznesenie Krajského súdu v Prešove, v ktorom súd uvádza, že pred samotným rozhodnutím o zákonnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia postúpi vec Ústavnému súdu, aby zaujal stanovisko k súladu časti stavebného zákona a vyhlášky o oceňovaní nehnuteľností s Ústavou SR.

Súd dospel ešte pred rozhodnutím vo veci k záveru, že príslušná časť stavebného zákona, ako aj vyhlášky, na základe ktorých sa poskytujú náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti, nie je v súlade s čl. 1 a čl. 20 ods. 4 ústavy, „pretože nezohľadňuje princíp spravodlivosti za odňatie vlastníckeho práva, nakoľko náhradu stanovuje statickým spôsobom bez ohľadu na pohyb cien pozemkov na trhu“ a postupom podľa týchto právnych predpisov „nemožno dospieť k takej cene, ktorá by bola spravodlivá a adekvátna reálnej cene vyvlastnených nehnuteľností“.

Ústavný súd by teda mal po prvýkrát v histórii priamo rozhodovať o súlade systému vyvlastňovania na Slovensku s ústavou. Výsledok tohto konania mohol viesť k prevratnej zmene systému vyvlastňovania, kedy štát procesne jednoduchým spôsobom a za minimálne prostriedky pripravuje mnohých občanov o nehnuteľnosti pre často nedomyslené a nevhodné stavby.

Aký bude konečný verdikt Ústavného súdu, na to si museli nielen manželia D., ale aj úrady počkať niečo vyše dvoch rokov. Počas nich Slovenská správa ciest nijako nekomunikovala, nesnažila sa nájsť iné riešenie. Spoliehala sa na svoje víťazstvo na súde.

Súd, nesúd - Nábrežná komunikácia bude stáť aj tak!

Slovenská správa sa rozhodla stavať ďalej. 18. apríla 2002 požiadala príslušné úrady o vydanie stavebných povolení pre cestnú komunikáciu a prekládky inžinierskych sietí. Keďže došlo k odkladu rozhodnutia o vyvlastnení rodinného domu manželov D., požiadala SSC o vydanie povolenia na 379-metrový úsek. Tento úsek končí pred domom manželov D. Za ich domom pokračuje komunikácia vybudovaným 500-metrovým úsekom, ktorý bol povolený už v roku 2000. Odtiaľ je už iba krôčik k zámeru sprevádzkovať aj takto neúplnú komunikáciu s tým, že okolo domu manželov D. by vozidlá na cestnom ťahu Poprad-Košice prechádzali po jestvujúcej ulici Pod Kalváriou, tesne okolo okien domov na tejto ulici, vrátane domu manželov D.

Vzhľadom na komplexnosť stavby, stavebné konania v skutočnosti prebiehali na dvoch úradoch. Okresný úrad v Prešove povoľoval prekládky inžinierskych sietí. Cestnú komunikáciu a protihlukové steny povoľoval Krajský úrad v Prešove.

Práve krajský úrad však v konaní postupoval veľmi protiobčiansky. Nikoho z občanov neinformoval o začatí konania. Začiatok konania oznámil iba verejnou vyhláškou na úradnej tabuli úradu. Súčasne upustil aj od ústneho konania a tak občanom vzal aj túto možnosť zapojiť sa a vyjadrovať k stavebnému konaniu. Občania sa aj napriek tomuto hendikepu do konania zapojili aspoň podávaním písomných podaní. A tak vybraných občanov začal krajský úrad postupne vylučovať z konania, aby sa ich pripomienkami nemusel vôbec zaoberať..

Občania upozornili na množstvo nedostatkov. Po uplynutí lehoty na vyjadrenie občanov obidva stavebné úrady stavebné konania načas prerušili a nariadili Slovenskej správe ciest aby namietané nedostatky odstránila. Slovenská správa ciest ich neodstránila. Lenže politici chcú Nábrežnú komunikáciu a tak napokon krajský úrad konštatoval, že po preskúmaní skutočností už netrvá na odstránení nedostatkov a 21. októbra 2002 vydal stavebné povolenie pre Nábrežnú komunikáciu. O mesiac neskôr, 25. novembra 2002 vydal aj okresný úrad stavebné povolenie pre prekládky inžinierskych sietí.

Občania sa tesne pred Vianocami roku 2002 proti obidvom vydaným stavebným povoleniam odvolali. Stavebné povolenia preto ešte nenadobudli právoplatnosť a definitívne rozhodnutie sa prenieslo na plecia odvolacích orgánov. December roku 2002 bol zaujímavý aj tým, že dovtedajšieho primátora Kopčáka porazil v primátorských voľbách Milan Benč, dovtedy vedúci Okresného úradu v Prešove, úradu ktorý vyvlastňoval.

Uzavrime však druhý pokus o vydanie stavebného povolenia na Nábrežnú komunikáciu. Podľa očakávania odvolací orgán zamietol odvolanie občanov a potvrdil stavebné povolenie. Týmto odvolacím orgánom bolo ministerstvo dopravy.

Občania sa s takýmto rozhodnutím nezmierili a podali na najvyšší súd žalobu. Najvyšší súd dal občanom 28. 3. 2004 vo všetkom za pravdu a stavebné povolenie zrušil. V rozsudku sa konštatuje, že stavba obchvatu bola povolená v rozpore s územným rozhodnutím, najmä čo sa týka rozsahu stavebného pozemku, ale aj ďalších podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby. Zákon porušil aj Krajský úrad v Prešove, ktorý sa ako prvostupňový orgán nezaoberal podmienkami územného rozhodnutia a pripomienky občanov označil za neopodstatnené. Súd tiež zistil, že občania sa nemali možnosť vyjadriť k podkladu rozhodnutia, pretože ich krajský úrad o tom neinformoval a ani ich k tomu nevyzval.

Súd vyčíta ministerstvu dopravy, že podrobné a fundované odvolanie občanov zamietol, a to iba z dôvodu včasnej realizácie stavby, pričom sa ministerstvo vôbec nezaoberalo zisťovaním skutočného stavu veci. Porušenie zákona súd našiel aj v postupe vtedajšieho Okresného úradu v Prešove. OÚ vydal súhlasné stanovisko k stavbe napriek tomu, že stavba bola situovaná v rozpore s vymedzeným územím a bez dodržania podmienok územného rozhodnutia.

Súd v závere rozsudku upresňuje, že v konaní ministerstva dopravy, krajského úradu a okresného úradu došlo k porušeniu stavebného zákona, zákona o správnom poriadku a všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov. Preto súd všetky rozhodnutia v stavebnom konaní zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie. Ministerstvo muselo občanom zaplatiť súdne trovy a náklady právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

Ústavný súd rozhodol

13. mája 2004 zasadlo plénum Ústavného súdu SR. Záver uvedený v odôvodnení rozsudku bol šokujúci: Kontroverzná vyhláška ministerstva financií c. 465/1991 Zb. o oceňovaní nehnuteľností je od 1. apríla 1996 neplatná a od tohto dátumu ju nebolo možné používať na určovanie náhrad za vyvlastňovanie nehnuteľností. Vyplýva to z dnes už právoplatného uznesenia Ústavného súdu v Košiciach c. PL ÚS 18/02.

Z uznesenia tak nepriamo vyplýva, že štát a jeho úrady v minulosti vyvlastňovali majetok občanov na základe neplatného právneho predpisu. Dialo sa tak prinajmenšom od 1. septembra 1997 (kedy bola v stavebnom zákone zavedená zásada vyvlastňovania za takzvané vyhláškové ceny) až do 31. októbra 2003 (kedy bol stavebný zákon v tejto časti novelizovaný).

Uznesenie ústavného súdu putovalo späť na Krajský súd v Prešove, ktorý má na základe neho rozhodnúť o merite veci. Teda či bolo alebo nebolo vyvlastnenie majetku manželov D. zákonné.

Krajský súd zrušil vyvlastnenie. Vec sa po piatich rokoch dostáva do bodu nula.

Krajskému súdu v Prešove už po rozhodnutí ústavného súdu nebránilo nič v nariadení pojednávania a vydaní rozsudku. Súd naozaj nariadil pojednávanie na 25. augusta 2004. Sudcovia si na pojednávaní vypočuli argumenty obidvoch strán a vyniesli zrušujúci verdikt. Obidve vyvlastňovacie rozhodnutia (na rodinný dom a na pozemok) súd zrušil a rozsudkom vec vrátil späť na úrad na nové konanie.

Medzičasom došlo kvôli reorganizácii štátnej správy k presunu pôsobnosti vtedajšieho odboru životného prostredia na Krajskom úrade v Prešove na Krajský stavebný úrad v Prešove. Tento úrad musí ako právny nástupca zaplatiť manželom D. súdne trovy. Podobne došlo k zmene aj na mieste prvostupňového stavebného úradu. Okresný úrad bol zrušený, rovnako ako aj odbor životného prostredia. Jeho kompetencie prevzalo Mesto Prešov, ako stavebný úrad podľa nového rozdelenia kompetencií. Úrady sa zmenili - v tomto prípade však nedošlo k zmene ľudí. Milan Benč, bývalý prednosta bývalého Okresného úradu v Prešove sa stal primátorom mesta. Marián Harčarík, bývalý vedúci bývalého odboru životného prostredia sa stal vedúcim stavebného úradu Mesta Prešov. Tento úrad sa teda už môže tešiť, že spis sa zo súdu vráti práve sem - a bude o ňom rozhodovať ten istý človek, ktorý o ňom už raz nekompetentne rozhodoval.

Bude primátor Prešova vyvlastňovať?

Skutočne, 8. 2. 2005 spis naozaj dorazil na stavebný úrad mesta Prešov. Úradníci začali konať. Pán D. dostal 24. 3. 2005 úradnú obálku. Stavebný úrad mu oznamuje, že vyzval SSC aby doplnila svoj návrh na vyvlastnenie pozemku pána D. z roku 2000 o doklady podľa novej legislatívy tak, aby bolo možné vydať nové rozhodnutie o vyvlastnení. Zároveň však stavebný úrad upozorňuje, že ak SSC tieto doklady nedoplní do 30 dní, bude vyvlastňovacie konanie zastavené. Oznam ma formu rozhodnutia o prerušení konania na 30 dní a podpísal ho primátor Prešova Ing. Milan Benč.

Namiesto doslovu

Ďalší vývoj kauzy manželov D. a Nábrežnej komunikácie budeme sledovať. Ich príbeh a príbeh podobne dotknutých občanov zreteľne ukazuje, že ak si na majetok občana urobí vo verejnom záujme zálusk štát, nemá občan veľa šancí na ovplyvnenie postupu štátnych orgánov a o svoj majetok môže prísť proti svojej vôli, bez primeranej náhrady. Stačí na to rozhodnutie jedného úradníka.

Kúpite si pozemok, vybudujete si na ňom dom. Nasťahujete sa do neho a žijete si v ňom svojim životom. Neurobíte nikomu nič zlé a štát vám ho prostredníctvom svojich úradníkov vezme, schovávajúc sa za "verejný záujem". Jednoducho povedané, po určitom formálnom postupe štát vymaže váš záznam z katastra nehnuteľností za náhradu, ktorej výšku si určí sám. Až potom, ako prídete o majetok, sa môžete začať dovolávať spravodlivosti. A musíte mat na to dosť síl, času, znalostí a stojí to aj nemálo peňazí.

Neobstojí ani argument, že poskytnutie Ústavou garantovanej primeranej náhrady občanom za ich štátom zabraný majetok by predražilo náklady na štátom budované stavby a štát primeranú náhradu poskytnúť nemôže, lebo ide o peniaze daňových poplatníkov. Demokracia je totiž v prvom rade o rešpektovaní základných ľudských práv, kam patrí aj právo vlastniť majetok a jeho rovnaký zákonný obsah a ochrana všetkých vlastníkov. Až potom je demokracia o nákladoch na investície štátu.

Prečo názov článku tvrdí, že v Prešove sa vyvlastňuje horšie ako za socializmu? Stavby vo verejnom záujme sa budovali aj vtedy. Aj v Prešove to postihlo nemálo ľudí. V porovnaní s tým, čo opisuje tento článok, obstáli omnoho lepšie. Dostali náhradné pozemky, štátne byty a dostatok peňazí na výstavbu nového domu alebo kúpu náhradného domu. Bez akýchkoľvek podmienok teda dostali strechu nad hlavou a šancu zaobstarať si nový rodinný dom. V iných prípadoch zabezpečil štát náhradné rodinné domy. Aj v ére po novembri 1989 sú príklady, keď investor zabezpečil výstavbu nových náhradných rodinných domov pre ľudí, ktorých domy sa ocitli v mieste budúcej verejnoprospešnej stavby. Aj keď treba zdôrazniť, že aj tu hralo úlohu vydieranie zo strany štátneho investora a štátnych úradov.

Je smutné, že dnes, keď štát láka a sľubuje mimoriadnu ochranu a podmienky zahraničným investorom, neváha ten istý štát zoštátňovať majetok svojich vlastných občanov. Ako povedal klasik, v prvom rade ide o peniaze. A v ich mene sa oplatí okradnúť občana, obísť zákon.

Poznámka: Na žiadosť čitateľov postupne uverejňujeme aj ďalšie úplné znenia a autentické kópie dokumentov tak, ako sa ich darí získavať z oficiálnych zdrojov.

Pre ešte aktuálnejšie informácie sledujte Prehľad verejne publikovaných informácií v mediách.

Úradné dokumenty

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most - zamietnutie odvolaní

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje vydanie rozhodnutia o zamietnutí odvolaní č. OU-PO-OVBP2-2014/19127/62950/ŠSS-ST zo dňa 25. 7. 2014 proti rozhodnutiu Mesta Prešov, prot. č. B/12800/2013-Tu zo dňa 28. 2. 2014.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most - územné rozhodnutie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, prot. č. B/12800/2013-Tu zo dňa 28. 2. 2014

Zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia, I/68 Nábrežná komunikácia v Prešove, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžp/8/2013

Rozsudok o zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2012-109 zo dňa 18. januára 2013.

Poznámky k zákonom

K návrhu stavebného zákona prišlo 2 309 pripomienok

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dostalo k návrhu nového zákona o územnom...

Zbavíme vás majetku. Zn.: Rýchlo a efektívne. Vaša vláda

Zrýchľovať a zefektívňovať procesy vo verejných inštitúciách je vo všeobecnosti dobrá vec. Niekedy...

Minister Počiatek ide meniť vyvlastňovanie. Od čias Vážneho je to najhoršia zmena. Zákon vytvorí bezdomovcov, občania môžu zákon pripomienkovať

Hromadnú pripomienku k návrhu zákona o vyvlastňovaní, ktorej hlavným cieľom je obhajoba práv...

Aktivisti chcú hromadnou pripomienkou upraviť vyvlastňovací zákon

Vyvlastňovací zákon podľa aktivistov zvyšuje mieru neistoty občanov.

Hromadná pripomienka má chrániť vlastníkov nehnuteľností

Iniciátori hromadnej pripomienky, ktorú zverejnili k návrhu nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov...

Štát zbúra dom, náhradný nedá

Ani verdikt o vyvlastnení domu ešte neznamená, že z neho musíte odísť.

Zašlapané projekty - Pohřbená dálnice

Přes skvělé plány jsme po únoru 1948 místo kvalitních silnic začali budovat socialismus... Dokument...

Na Kuzmányho ulici búranie nepokračuje, mesto asi začne vyvlastňovať

Aj napriek tomu, že s búracími prácami na Kuzmányho ulici v Prešove, kde chce mesto a Prešovský...

Cesty stavajú pomalšie, ako chceli. Pozrite sa, za aké zaplatíte

Jazda cez mesto či obec je opäť bezplatná. Ďalšie zmeny ešte majú prísť.

Neplatiča nevysťahujete, no budete mu môcť siahnuť na veci

Od mája platia dva právne režimy. Podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o krátkodobom nájme...