Genéza zrušenia stavebného povolenia Nábrežnej komunikácie v Prešove

5. 11. 2001

V uplynulých dňoch vzbudilo pozornosť rozhodnutie ministerstva dopravy o zrušení stavebného povolenia pre tzv. Nábrežnú komunikáciu v Prešove. Pre nezainteresovaného človeka je situácia zahalená rúškom mlčanlivosti úradníkov resp. zahmlená ich neúplnými vyjadreniami. Každý vidí výsledok, ale málokto pozná príčiny. V tomto článku nazrieme do dokumentov, ktoré sa nachádzajú v úradných spisoch a môžu vniesť viac svetla do celej kauzy.

Tip: Pozrite si fotografie Nábrežnej komunikácie v Prešove.

Súvislosti: Podstatným prínosom pre získavanie informácií zo zákulisia úradov sa od 1. januára 2001 stal zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Úrady pri svojej rozhodovacej činnosti občanom doručujú spravidla iba rôzne oznámenia a konečné rozhodnutia, pričom obsah spisov je spravidla bohatší. Občania síce majú zo zákona právo kedykoľvek nazerať do spisov, robiť si výpisky a v zmysle infozákona žiadať skopírovanie listín. Máloktorý občan o tomto svojom práve vie, ešte menej občanov toto právo aj využíva. Väčšinou na svoju škodu...

V celej kauze Nábrežnej komunikácie má asi najbohatšiu "zbierku" písomností pán D. Od počiatku sa totiž snaží poukázať na mnohé neprávosti - a to sa bez oficiálnych informácií nedá. Ako prvý upozorňoval na nezákonné stavebné konanie. Nikto ho však nebral vážne, kompetentní predstavitelia ho preventívne častovali prívlastkami "jediný, ktorý je nespokojný", "ten, čo sa nechce dohodnúť" alebo "ten, čo odmietol pomoc". Pre verejnosť, ktorá nemá žiadne iné informácie, sú toto často jediné oporné body na vytvorenie názoru. Ako je to však naozaj?

V článku sa budeme odvolávať na oficiálne dokumenty a rozhodnutia o sprístupnení resp. nesprístupnení informácií. Každý si môže na príslušnom úrade vyžiadať informáciu, ktorá už raz bola sprístupnená. Rovnako môže každý nazrieť do evidencie žiadostí o sprístupnenie informácií a presvedčiť sa, že niektoré informácie úrad odmietol sprístupniť. Všetky spomenuté dokumenty sa nachádzajú aj v zbierke pána D.

Fakty sami o sebe neznamenajú nič. Spájajú ich súvislosti - širšie i užšie. V tomto článku za každým faktom uvádzame v oddelenom texte zdroj, z ktorého pochádzajú fakty a sú zaradené do širších súvislostí.

1995 - Schválenie územného plánu Prešova 

Začiatkom roku 1995 schválilo Mestské zastupiteľstvo v Prešove vo Všeobecnozáväznom nariadení mesta Prešov č. 47/1995 Územný plán sídelného útvaru Prešov. V článku 4 - Verejnoprospešné stavby a asanačné opatrenia, pre ktoré je možno vyvlastniť je uvedená stavba "Nábrežná komunikácia". 

Súvislosti: Každá povoľovaná stavba musí byť v súlade s územným planom sídelného útvaru, napr. mesta. Tak prikazuje stavebný zákon. Územný plán mesta schvaľuje miestna samospráva - mestské či obecné zastupiteľstvo. Stavebné povolenia zasa vydáva štátny orgán, spravidla odbor životného prostredia príslušného okresného úradu (sú aj výnimky, ale vždy je to štátny orgán). Tak je (teoreticky) zabezpečené, že na území mesta či obce nemôže byť povolená stavba, ktorú si neželajú občania a neschvália v územnom pláne poslanci mestského zastupiteľstva. Príkladom môže byť obec Haniska pri Prešove, ktorá si po svojom odčlenení od Prešova schválila taký územný plán obce, ktorý vylučuje privedenie diaľničného obchvatu Prešova do obce Haniska.

Územný plán mesta je dôležitý aj pri stavbách v tzv. verejnom záujme. Podľa stavebného zákona možno vyvlastniť nehnuteľnosti ležiace v priestore budúcej stavby iba vtedy, ak je budúca stavba označená v územnom pláne mesta ako verejnoprospešná a je pri nej explicitne uvedené, že pre ňu možno nehnuteľnosti vyvlastniť. Úradníci na Okresnom úrade v Prešove si osvojili prax, že ak je nejaká stavba v územnom pláne takto označená, sú splnené všetky podmienky na začatie vyvlastňovania existujúcich nehnuteľností. Stačí, že vyvlastnenie navrhne investor stavby.

Spomínaný územný plán Prešova bol schválený niekoľko mesiacov po nástupe Juraja Kopčáka na primátorský post. Ako sa nechal počuť na stretnutí s občanmi 6. 9. 2001, vlastne bol vtedy veľmi krátko vo funkcii. Zodpovednosti ho to však nezbavuje, pretože územný plán sa schvaľuje všeobecnozáväzným nariadením mesta (VZN), ktorého znenie predkladá poslancom na schválenie príslušný odborný útvar mestského úradu (podriadený primátorovi). Po odsúhlasení v mestskom zastupiteľstve sa územný plán stáva právoplatný až po podpise primátora. Primátor tak má možnosť odmietnuť VZN s ktorým nesúhlasí.

9. 8. 1996 - Návrh na vydanie územného rozhodnutia

Slovenská správa ciest požiadala 9. 8. 2001 Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, o vydanie územného rozhodnutia pre stavbu "I/68 Prešov - Nábrežná komunikácia, II. etapa v km 0,00 - 1,3".

Súvislosti: Stavebnému konaniu musí predchádzať tzv. územné konanie, ktorého výsledkom je tzv. rozhodnutie o umiestnení stavby, nazývané aj "územné rozhodnutie". Podľa stavebného zákona možno stavbu umiestniť len na základe územného rozhodnutia. Účastníkmi územného konania je zo zákona navrhovateľ, potom mesto resp. obec a ďalej všetci, ktorí môžu byť umiestnením stavby priamo dotknutí. V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V územnom rozhodnutí sa o. i. presne vymedzí stavebný pozemok a umiestnenie stavby sa vyznačí v geometrickom pláne.

V územnom rozhodnutí sa navrhovateľovi určia najmä požiadavky na ochranu životného prostredia, na zabezpečenie súladu riešenia stavby s okolitým prostredím, umiestenie stavby vzhľadom na susediace nehnuteľnosti a na zabezpečenie súladu so stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy.

Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie. Upozorní ich, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak že sa na ne neprihliadne.

Ako sa však ukázalo, obdobie Mečiarovej vlády Prešovu nežičilo práve preto, lebo Prešov bol baštou vtedy opozičného KDH. Reprezentoval ju práve Juraj Kopčák. Argument o nežičlivosti mečiarovskej vlády voči Prešovu využíval na obhajobu chabých výsledkov svojho prvého volebného obdobia na poste primátora Prešova. Vraj sa na ničom nedalo dohodnúť. Skutočnosť bola taká, že dalo, len sa o podrobnostiach nemal nikto dozvedieť. Faktom však ostáva, že až do ukončenia pôsobenia Mečiarovej vlády vo voľbách v septembri 1998 nedošlo ku vydaniu územného rozhodnutia pre Nábrežnú komunikáciu.

26. 3. 1997 - Dohoda medzi Mestom Prešov a SSC

V tento deň sa v budove mestského úradu v Prešove stretli Juraj Kopčák, primátor za Mesto Prešov s Vladimírom Kozákom, riaditeľom a Jozefom Uebersaxom, vtedy technickým námestníkom za Slovenskú správu ciest, investorský útvar Košice. Rokovanie bolo zvolané po vzájomnom dohovore a týkalo sa riešenia požiadaviek vlastníkov nehnuteľností, ktoré boli vznesené v územnom konaní počas ústneho konania v dňoch 3. a 4. 9. 1996 na Okresnom úrade v Prešove.

K požiadavke č. 1 - nesúhlas so záberom a trasou Nábrežnej komunikácie (14 účastníkov) - bolo na stretnutí dohodnuté, že táto požiadavka občanov nebude akceptovaná.

K požiadavke č. 2 - dom na kľúč na pridelenej parcele (8 účastníkov) - na stretnutí bolo dohodnuté, že investor túto požiadavku nebude akceptovať a zaberané nehnuteľnosti budú vykúpené podľa vyhláškových cien.

K požiadavke č. 3 - náhradné ubytovanie (3 účastníci) - bolo na stretnutí dohodnuté, že Mesto Prešov zabezpečí 6 bytov s tým, že "asananti uhradia cenu bytov". Nakoľko bolo na stretnutí dohodnuté, že sa nikomu nebude budovať dom na kľúč, Mesto Prešov zabezpečí náhradné byty aj pre tých občanov, ktorí požadujú náhradné domy.

K požiadavke č. 4 - náhradný pozemok (5 vlastníkov) - Mesto Prešov prehlasuje, že sú vytvorené predpoklady pre uspokojenie tých vlastníkov, ktorí požadujú nový pozemok ako náhradu za zabratý pozemok.

K požiadavke č. 5 - výkup zvyškových pozemkov (15 vlastníkov) - Mesto Prešov sprostredkuje výkupy tých pozemkov, kde je to vzhľadom na možnosti ich ďalšieho využitia zaujímavé.

K požiadavke č. 6 - trhové ocenenie pozemkov (16 vlastníkov) - bolo dohodnuté, že táto požiadavka nebude akceptovaná a pozemky budú vykúpené za vyhláškové ceny.

K požiadavke č. 7 - trhové ocenenie domov (9 vlastníkov) - bolo dohodnuté, že táto požiadavka nebude akceptovaná a domy budú vykúpené za vyhláškové ceny.

K požiadavke č. 8 - výkup obývaných rodinných domov, ktoré kvôli hluku a emisiám nebudú spôsobilé na bývanie, ale nie je potrebné ich asanovať (12 vlastníkov) - bolo dohodnuté, že táto požiadavka nebude akceptovaná a SSC vykúpi iba domy, ktoré potrebuje asanovať.

Záznam zo stretnutia nesie vlastnoručný podpis riaditeľa SSC Kozáka a primátora mesta Prešov Kopčáka.

Súvislosti: Pozrime sa najprv na to, odkiaľ pochádza táto zaujímavá informácia o tom, ako sa primátor mesta dohodol s investorom. Ide o podmienky, z ktorých väčšina bola proti záujmom občanov. Z tých, ktoré boli pre občanov výhodné, napokon primátor nesplnil ani jednu podmienku. V ďalšom texte ukážeme, prečo primátor radšej riskuje a tvrdí, že žiadna dohoda neexistuje - než aby sa priznal k tomu, na čom sa so Slovenskou správou ciest dohodol.

Prvá konkrétna zmienka o uvedenej dohode medzi primátorom mesta a SSC je v územnom rozhodnutí Nábrežnej komunikácie. Doslova sa tam píše: "Mesto Prešov bude úzko spolupracovať s investorom stavby pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov a bytového fondu v zmysle dohody uzavretej medzi primátorom mesta a riaditeľom SSC IÚ Košice dňa 26. 3. 1997." Obsah dohody tam uvedený nie je a tak takmer nikto okrem zainteresovaných vtedy a vlastne ani teraz netuší, na čom sa primátor vlastne dohodol a čo prisľúbil.

Druhá konkrétna zmienka je v liste mestského úradu v Prešove č. 317/98/Dr z 11. 12. 1998. Vlastnoručne ho podpísal Ing. Vladimír Debnár, hlavný architekt mesta. Doslova v ňom píše: "Na pracovnom rokovaní dňa 26. 3. 1997 sa primátor mesta Ing. Juraj Kopčák a riaditeľ SSC IÚ Košice Ing. Vladimír Kozák dohodli na vzájomnej súčinnosti pri plnení povinnosti investora zabezpečiť náhradné bývanie pre asanantov. V zmysle tejto dohody mesto Prešov poskytne investorovi súbor informácií o možnostiach získania bytov a pozemkov na území mesta Prešov pre asanantov". List bol podaný na vedomie sekretariátu primátora a aj Slovenskej správe ciest, stredisko Prešov.

Pán D. si 5. 2. 2001 vyžiadal od Okresného úradu v Prešove, odbor životného prostredia, sprístupnenie kópie uvedenej dohody. Okresný úrad žiadosti vyhovel a v prílohe listu č. 11989/2001-inf. z 23. 2. 2001 fotokópiu dohody pánovi D. zaslal. Žiadosť vybavovali Ing. Dzurňáková a Ing. Tuka. Takže žiadny problém. Napokon bolo logické, že keď sa tento úrad na dohodu odvoláva v územnom rozhodnutí, tak ju v spise musí mať.

V ten istý deň si pán D. vyžiadal fotokópiu dohody aj od Slovenskej správy ciest. Tá žiadosti vyhovela a fotokópiu tiež poslala v prílohe listu č. 1440/3097/01/K z 19. 2. 2001. Odpoveď na žiadosť vybavoval Mgr. Krebs a vlastnoručne ju podpísal generálny riaditeľ SSC Ing. Dušan Matonok.

Do tretice, v ten istý deň poslal pán D. rovnakú žiadosť aj na Mestský úrad v Prešove. A tu bolo všetko inak. Mestský úrad pánovi D. oznámil, že "Mesto Prešov dohodou nedisponuje, nakoľko ju nikdy neuzatvorilo". Toto stanovisko oznámil MsÚ, kancelária primátora, listom č. KP-TI 0/01389-51 z 13. 2. 2001. Vybavoval ho Mgr. Mario Papp. Keďže došlo k odmietnutiu sprístupnenia informácie, pán D. sa odvolal. Rozhodnutie o odvolaní podpísal vlastnoručne primátor mesta. Ide o rozhodnutie primátora č. KP-TI 01/02017-56 z 26. 2. 2001. Potvrdzuje predchádzajúce stanovisko a dodáva, že všetky informácie o rokovaniach, vrátane informácií z týchto rokovaní, ako aj schválené dohody tvoria v zmysle VZN č. 96/2001 predmet služobného tajomstva mesta Prešov. Ako perličku treba uviesť, že v čase keď Mesto Prešov odmietlo sprístupniť dohodu, ešte spomínané VZN neexistovalo. Ide o známe VZN o utajovaných skutočnostiach, ktorým primátor zrušil na území mesta infozákon.

Keďže pán D. už disponoval kópiou dohody, vyžiadal si ju 14. 6. 2001 od MsÚ opäť. Tentoraz ju v žiadosti doslova parafrázoval. Odpoveď dostal 19. 6. 2001. V liste č. KP-TI 01/05779/93 sa uvádza, že dohoda sa "ako na odbore mestského majetku, tak aj na odbore výstavby a dopravy nenachádza". Nuž na to sa nikto nepýtal a mimochodom zmluva primátora sa môže nachádzať napríklad aj v kancelárii primátora alebo dokonca v zásuvke primátorovho stola. Pán D. sa proti nesprístupneniu informácií odvolal. Odvolanie zamietol primátor mesta rozhodnutím č. KP-TI 01/06212-97 z 9. 7. 2001, ktoré vlastnoručne podpísal. Uvádza, že mesto Prešov predmetnú dohodu nemá k dispozícii. Nuž... Hlavne, že sa na ňu pred dvoma rokmi konkrétne odvolával hlavný architekt mesta vo svojom liste.

Pán D. sa nevzdal a 29. 6. 2001 sa obrátil na MsÚ so žiadosťou o jednoznačnú odpoveď, či sa uskutočnilo rokovanie 26. 3. 1997 o ktorom existuje písomný záznam, ktorý vlastnoručne podpísal primátor mesta a či sa primátor mesta na ňom zúčastnil. O tejto žiadosti rozhodol primátor Juraj Kopčák vydaním rozhodnutia č. KP-TI 01/06213-98 z 9. 7. 2001, ktorým tieto informácie odmietol sprístupniť. Primátor rozhodnutie vlastnoručne podpísal a odôvodnil ho tým, že "vzhľadom na dĺžku časového obdobia nie je možné na Vaše otázky s určitosťou odpovedať".

Pán D. sa rozhorčil a 1. augusta 2001 si vyžiadal od primátora mesta opäť sprístupnenie informácie o tom, či sa stretnutie s riaditeľom SSC dňa 26. 3. 1997 uskutočnilo a či sa na ňom primátor zúčastnil. Aby neboli žiadne pochybnosti, ku žiadosti priložil fotokópiu záznamu z tohto rokovania s vlastnoručným podpisom primátora Juraja Kopčáka. Odpoveď dostal 9. 8. 2001 listom kancelárie primátora č. KP-TI 01/07020-100. Vypracoval ju Mgr. Mario Papp a uvádza sa v nej o. i. aj "Primátor mesta Prešov Ing. Juraj Kopčák absolvoval niekoľko stretnutí so zástupcami IÚ Slovenskej správy ciest v Košiciach od výkonu svojej funkcie primátora mesta Prešov, preto si nemôže pamätať podrobnosti z takýchto stretnutí. Uvedené pracovné rokovanie sa uskutočnilo dňa 26. 3. 1997 na Mestskom úrade v Prešove. Na uvedenom pracovnom rokovaní sa zúčastnil primátor mesta Prešov Ing. Juraj Kopčák."

Verili by ste po takýchto skúsenostiach svojmu primátorovi? To však nie je všetko.

V diskusii XVIII. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Prešove, ktoré sa konalo dňa 23.7.2001, sa poslanec PhDr. Ivan Benko priamo opýtal primátora Juraja Kopčáka na záznam z rokovania s riaditeľom SSC. Od primátora Kopčáka dostal odpoveď, ktorá je zachytená v zápisnici a oficiálne uverejnená aj na internetových stránkach www.presov.sk. Primátor Kopčák povedal: "Čo sa týka zápisu z roku 1997 – som prekvapený z toho, že p. poslanec tento zápis videl, lebo ja som ho nevidel. Keď si pamätám - s riaditeľom SSC som rokoval jediný krát, ale neviem o tom, že by sme robili nejaký zápis a určite sme nerobili zápis, v ktorom sa hovorilo o kompenzáciách, pretože k tejto dohode o kompenzáciách došlo až koncom roku 1998 a štatút sme potom schvaľovali v MsZ". Čitateľ si urobí sám úsudok či klamal alebo nie. Hlavné je, že zápis podpísal...

Súvislosti:

V predchádzajúcich Súvislostiach sme sa venovali pravdovravnosti prešovského primátora. Venujme sa teraz tomu, ako Mesto Prešov naplnilo požiadavky, ku splneniu ktorých sa podpisom primátora zaviazalo.

Požiadavku na zabezpečenie náhradných bytov mesto zatiaľ nesplnilo v prípadoch obyvateľov troch rodinných domov na ulici Pod Kalváriou - v časti medzi reštauráciou Mladosť a zimným štadiónom. Všetky tri domy doposiaľ stoja a sú obývané. Prvý vlastník sa dohodol, že mesto Prešov mu vyplatí kompenzáciu za ktorú si zabezpečí bývanie. Kompenzáciu prijal, prešlo niekoľko termínov na uvoľnenie domu, žiadny nebol dodržaný - prinajmenšom do 5. 11. 2001.

Podobne aj pán D. so svojou manželkou podpísali pred notárom dohodu o kompenzácii dňa 22. 3. 2001. Dohodu podpísal vlastnoručne aj primátor, ale k vyplateniu žiadnej kompenzácie nedošlo, pretože Mesto Prešov dohodu neuznáva, lebo trvá na tom, že na zmluvu musí pristúpiť aj syn manželov D. Uvádza sa to v liste MsÚ, odbor mestského majetku, č. OMM/934/2000-Ad z 4. 9. 2000, ktorý vybavoval Ing. Adam a podpísala vedúca odboru JUDr. Viera Andrejková. V prílohe prikladá kópiu zmluvy s vlastnoručným podpisom primátora Kopčáka. Faktom však ostáva, že Mesto Prešov na žiadne rokovanie nikdy nepozvalo syna manželov D. Muselo to priznať aj mesto Prešov v liste MsÚ, odboru mestského majetku, č. OMM/138/2001-Ad z 6. 2. 2001, kde sa doslova uvádza: "Samostatná písomná komunikácia s p. R. D. nebola".

Obyvateľom a vlastníkom tretieho domu, ktorý susedí so zimným štadiónom, schválilo mestské zastupiteľstvo kompenzáciu až na zasadnutí dňa 24. 9. 2001. Návrh prerokovala predtým Mestská rada 10. 9. 2001 a pod vedením primátora Kopčáka sa uzniesla na tom, že ho odporučila zastupiteľstvu schváliť. Návrh do zastupiteľstva spracoval Ing. Adam mimo plánu práce MsZ a predložila jeho nadriadená, JUDr. Andrejková, vedúca odboru mestského majetku. Toľko k požiadavke na zabezpečenia bývania.

Ďalšou požiadavkou, ku ktorej sa Mesto Prešov v zázname z rokovania s riaditeľom SSC hlási, je výkup zvyškových pozemkov. Tu mesto oficiálne i v médiách oznámilo, že to nepripadá do úvahy skôr, ako bude Nábrežná komunikácia dokončená, pretože dovtedy nebude jasné, koľko pozemkov vlastne Nábrežná komunikácia zaberie (?!?). Uviedla to v liste č. OMM/1234/2000-Lá z 21. 11. 2000 vedúca odboru mestského majetku JUDr. Viera Andrejková, ktorá doslova uviedla: "K uzatváraniu kúpnych zmlúv môžeme pristúpiť až po porealizačnom zameraní komunikácie, kedy sa upresní skutočný rozsah pozemkov zabratých na samotnú cestu, ako aj výmera zvyškových pozemkov, ktoré odkúpi mesto Prešov do svojho vlastníctva". List vybavovala pani Lichvárová.

Hoci Mesto Prešov sľúbilo náhradné pozemky za zabraté pozemky - nikto žiadny pozemok nedostal napriek tomu, že hlavný architekt mesta Ing. Vladimír Debnár najprv oficiálne informoval, že náhradné pozemky sú pripravené v lokalite Zimný potok. Vo svojom liste č. 317/98/Dr z 11. 12. 1998 pre pána D. doslova píše: "Najlepšie predpoklady na uspokojenie vlastníkov, požadujúcich nový pozemok, sú v lokalite "Zimný potok", situovanej medzi ul. Pod Kamennou baňou a Torysou. Táto lokalita je Územným plánom sídelného útvaru Prešov určená na výstavbu rodinných domov. Reálny predpoklad získania nového pozemku od súčasného vlastníka je rok 1999". Potom zavládlo ticho a Slovenská správa ciest takéto požiadavky "odbila" s odôvodnením, že náhradnými pozemkami nedisponuje - napríklad v liste pre pána D. a jeho manželku č. 220/3685/2000 z 14. 9. 2000, kde doslova píše: "Nemôžeme Vám poskytnúť náhradný dom za Váš rodinný dom, ani náhradné pozemky za pozemky zaberané výstavbou štátnej cesty, pretože nedisponujeme ani domami ani pozemkami". List podpísal riaditeľ SSC IÚ Košice Ing. Jozef Uebersax a vybavovala ho Mgr. Raffaelisová.

Rekapitulácia? Nič z toho, k čomu sa podpisom zaviazal prešovský primátor, nesplnil. Desiatky občanov sa cítia byť právom oklamaní. Podstatné bolo, že počas celého času boli spokojní a čušali, veď mesto sľúbilo pomoc a že splní ich požiadavky. Keď sa spamätali, bolo už neskoro. Priestor na to, aby zverejnili svoju krivdu - na rozdiel od primátora - v médiách nemajú.

Tvrdenia primátora, že Mesto s tým nič nemá spoločné, že sťažnosti a urgencie občanov k Mestu sú zbytočné, že Mesto nie je partnerom vo vzťahu k Nábrežnej komunikácie a že urobilo všetko čo urobiť malo, ba dokonca viac - sú iba výhovorky na ovplyvnenie neznalých občanov, snaha zbaviť sa zodpovednosti a odpútať pozornosť od seba inam. Takéto vyhlásenia mal primátor Kopčák napríklad 30. 10. 2001. Zvukový záznam jeho vyhlásenia je k dispozícii.

20. 10. 1998 - Vydanie územného rozhodnutia

Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, vydal 20. 10. 1998 územné rozhodnutie pre stavbu "I/68 Prešov - Nábrežná komunikácia, II. etapa v km 0,00 - 1,3".

V bode 62 územného rozhodnutia sa uvádza, že "protihlukovými opatreniami technického charakteru je možné znížiť negatívne účinky hluku z dopravy iba čiastočne a nie u všetkých objektov, pretože to miestne podmienky neumožňujú. Vzhľadom na to, že nie je možné protihlukovými stenami v plnej miere zabezpečiť ochranu obyvateľstva v dotknutom území uvedených ulíc, neodporúča sa ďalšie využitie objektov IBV (pozn. individuálna bytová výstavba - rodinné domy) riešením výnimkou. Ponechať ich možno s podmienkou zmeny využitia na výrobné a podnikateľské aktivity. Obyvateľom poskytnúť náhradné bývanie."

V bode 74 územného rozhodnutia sa uvádza, že "Investor stavby je povinný zabezpečiť pre vlastníkov rodinných domov, ktoré budú v rámci stavby asanované, primerané bývanie."

V časti o námietkach a stanoviskách účastníkov konania sa uvádza: "K požiadavke - náhradné ubytovanie. Mesto Prešov je schopné zabezpečiť počet bytov podľa tejto požiadavky s tým, že asananti uhradia cenu bytov. Nakoľko nie je možné akceptovať požiadavku vyššie uvedenú (pridelenie domu na kľúč na pridelenej parcele), upresní počet náhradných bytov aj pre túto skupinu dotknutých vlastníkov. Aj túto požiadavku mesto Prešov bude zabezpečovať.".

K ďalšej požiadavke občanov sa uvádza: "Mesto Prešov prehlasuje, že sú vytvorené predpoklady na uspokojenie tých vlastníkov, ktorí požadujú nový pozemok ako náhradu za zabratý pozemok.".

Hneď v úvode celej tejto časti územného rozhodnutia sa píše: "Mesto Prešov bude úzko spolupracovať s investorom stavby pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov a bytového fondu v zmysle dohody uzavretej medzi primátorom mesta a riaditeľom SSC IÚ Košice dňa 26. 3. 1997."

Vyjadrenia väčšiny občanov (bolo ich asi 70) sa niesli v duchu, že za zaberané nehnuteľnosti žiadajú trhové ceny, žiadajú vybudovanie primeraných náhradných domov a pod.

Súvislosti: Územné rozhodnutie bolo vydané pod číslo ŽP ÚP 188/96/98-Tu. Podpísal ho vtedajší vedúci odboru životného prostredia Ing. Ján Janíček. Po odbornej stránke ho pripravil Ing. Tuka, ktorý tam dodnes pracuje.

Bod 62 jednoznačne konštatuje, že domy po pravej strane Nábrežnej komunikácie nebudú obývateľné a Slovenská správa ciest je povinná ich obyvateľom zabezpečiť náhradné bývanie v zdravom prostredí. Vyplýva to z posudku okresnej hygieničky a čo je najpodstatnejšie, úrad to akceptoval a zaviazol k tomu investora. Občania sa dočasne uspokojili - až do okamihu vydania stavebného povolenia - keď ten istý úrad túto záväznú požiadavku odmietol. Žiada sa tu dodať, že splnenie tejto požiadavky by "skomplikovalo a predražilo" výstavbu. Obyvateľom domov na pravej strane ulice sa totiž investor nemôže vyhrážať vyvlastnením a vysťahovaním, pretože ich domy nie sú podľa územného rozhodnutia v zábere komunikácie. Musel by sa teda s nimi dohodnúť. To však Slovenská správa ciest spravidla s občanmi nerobí.

V bode 74 je Slovenskej správe ciest určená povinnosť zabezpečiť primerané bývanie pre tých vlastníkov, ktorých domy majú byť asanované. SSC by túto povinnosť mala aj keby to v územnom rozhodnutí uvedené nebolo. Vzhľadom na dohodu primátora s riaditeľom SSC z 26. 3. 1997, že mesto Prešov zabezpečí náhradné byty, sa obyvatelia dostali do patovej situácie. SSC ich "odbila" tým, že náhradné bývanie zabezpečuje mesto Prešov. Mesto zasa občanov "odbilo" tak, že povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie má SSC s tým, že mesto môže zabezpečiť byty, ale občania musia uhradiť cenu bytov. Cieľ týchto manévrov bol jednoznačný. SSC sa stiahla do úzadia, pretože ak by si mala splniť zákonnú povinnosť zabezpečenia náhradného bývania, vyšlo by ju to omnoho drahšie - rozhodne nie spôsobom "za rodinný dom, garáž, pozemok a záhradku - dvojizbový byt v paneláku". Mesto zasa takúto povinnosť nemá a tak pri rokovaniach mohlo uplatňovať taktiku "buď zoberiete čo dávame alebo sa o seba postarajte ako chcete". Skrytým zámerom Mesta bolo "dohodiť" zákazníkov firme HREC, ktorá na sídlisku Sekčov postavila nepredajný obytný dom a nemala dosť peňazí na jeho dokončenie. Tento zámer prvýkrát prezradil hlavný architekt Ing. Vladimír Debnár, ktorý v liste č. 317/98/Dr z 11. 12. 1998 pánovi D. doslova napísal: "V najbližších rokoch bude pokračovať výstavba bytov na sídlisku Sekčov v investorstve firmy HREC, ktorá ponúka 2-4 izbové byty. Z hľadiska časovej prípravy realizácie Nábrežnej komunikácie je najoptimálnejším riešením pre investora stavby rokovať s firmou HREC o ponuke potrebných bytov."

Ku splneniu požiadavky na pridelenie náhradných pozemkov za zaberané pozemky sa Mesto Prešov verejne neprihlásilo. Občania sa spočiatku uspokojili, keďže táto ich podmienka bola uznaná v územnom rozhodnutí ako opodstatnená. Keď prišlo na "lámanie chleba", bolo už neskoro. Občania vtedy už museli čeliť vyhrážkam, že budú vyvlastnení a ostanú bez bývania, pretože za vyhláškové náhrady za domy a pozemky sa veru nedá kúpiť ani byt, nieto dom. Nikto z nich vtedy nepomyslel na sľúbený náhradný pozemok.

Paradoxom je, že v územnom rozhodnutí je priložený geometrický plán, ktorý jednoznačne určuje, ktoré pozemky má zabrať Nábrežná komunikácia. Sú v ňom vymenované konkrétne rodinné domy, ktoré musia byť asanované. Zaujímavosťou je dom medzi domom pána D. a zimným štadiónom. Podľa územného rozhodnutia leží mimo Nábrežnej komunikácie. V stavebnom konaní sa tento dom zrazu nachádza niekoľko metrov v zábere Nábrežnej komunikácie. Z toho je jasné, že Slovenská správa ciest posunula hranice stavby podstatne ďalej, ako jej to umožňuje územné povolenie. K tomu sa však nechce priznať. Dôsledok? Občania, ktorí boli ako tak spokojní, že sa ich asanácia nedotýka a že im investor zabezpečí kvôli zabezpečeniu zdravého bývania náhradné bývanie, sa až po vydaní stavebného povolenia dozvedajú, že ich dom má byť asanovaný.

14. 6. 2000 - Vydanie stavebného povolenia pre časť Nábrežnej komunikácie

Krajský úrad v Prešove, odbor dopravy a cestného hospodárstva, vydal 14. 6. 2000 stavebné povolenie pre stavbu "I/68 Prešov - Nábrežná komunikácia, Privádzač II. etapa km 0,000 - 1,300, ulica Obrancov mieru - ulica Škultétyho". Určená doba realizácie je "12/1999 - 12/2002". Rozhodnutím bola povolená časť Nábrežnej komunikácie od Zimného štadióna po Mestskú halu. Rozhodnutie má číslo 2000/OD/0250 a podpísal ho Ing. Jaroslav Greguš, vedúci odboru.

Súvislosti: Stavebné povolenie zo 14. júna 2000 sa nápadne podobá na zrušené rozhodnutie z 29. júna 2001. Texty v podmienkovej časti oboch rozhodnutí sú navlas rovnaké. Je teda pravdepodobné, že aj toto rozhodnutie je nezákonné. Prečo na to doposiaľ nikto neprišiel? Odbor dopravy neoznámil začatie stavebného konania nikomu z občanov, ktorí mali byť dotknutí výstavbou Nábrežnej komunikácie v kilometri 0,7 - 1,3, teda na ulici Pod Kamennou baňou v okolí Mestskej haly. Občania preto nevedeli, že bolo vydané stavebné povolenie pre Nábrežnú komunikáciu a tak sa ani neodvolali. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť neuveriteľne skoro, už 10. 8. 2000. Iná vec je, že stavebné práce už predtým prebiehali. Občania ani len netušili, že prebiehajú bez povolenia. Ing. Jaroslavovi Gregušovi nevadilo, že to "legalizuje" určením začiatku stavby na december 1999 v rozhodnutí zo 14. 6. 2000...

8. 3. 2001 - SSC žiada o vydanie stavebného povolenia na druhú časť Nábrežnej komunikácie

Slovenská správa ciest podala 8. 3. 2001 na Krajskom úrade v Prešove, odbore dopravy a cestného hospodárstva, žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre časť Nábrežnej komunikácie na ulici Pod Kalváriou. Žiadosť podpísal Ing. Jozef Uebersax, riaditeľ SSC IÚ Košice. Po odbornej stránke ju vybavoval Ing. Stredný z SSC, stredisko Prešov, Jarková 14.

Súvislosti: V stavebnom povolení sa uvádza, že k žiadosti SSC prikladá: územné rozhodnutie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, rozhodnutie okresného hygienika, rozhodnutie o výrube stromov, vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií, kúpne zmluvy s vlastníkmi pozemkov, geometrický plán s výkazom výmer, listy vlastníctva, projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, rozhodnutie na demoláciu rodinných domov a vodoprávne rozhodnutie.

Predložené podklady pravdepodobne predložené neboli, pretože o dva týždne si odbor dopravy vyžiadal ich doplnenie.

Odbor dopravy žiadosť o stavebné povolenie prijal 15. 3. 2001. Začatie konania je podľa stavebného zákona povinný oznámiť účastníkom konania a tiež verejnou vyhláškou. To však odbor dopravy neurobil. Stavebné konanie teda prebiehalo tajne.

19. 3. 2001 - Stavebné konanie sa prerušuje

Krajský úrad v Prešove, odbor dopravy, vydal 19. 3. 2001 rozhodnutie, ktorým prerušil stavebné konanie. Vyzval Slovenskú správu ciest, aby do 90 dní doplnili žiadosť o tieto doklady: právoplatné územné rozhodnutie, doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné práva k stavebnému pozemku a kompletnú projektovú dokumentáciu. Odbor dopravy súčasne SSC upozornil, že ak v stanovenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude stavebné konanie zastavené. Rozhodnutie sa doručí iba Slovenskej správe ciest, píše sa v rozhodnutí č. 2001/OD/00270 z 19. 3. 2001, ktoré vlastnoručne podpísal Ing. Jaroslav Greguš, vedúci odboru.

Súvislosti: Podľa zákona sa každé rozhodnutie musí doručiť všetkým účastníkom - aj rozhodnutie o prerušení konania. Odbor dopravy aj tu porušil zákon, keďže rozhodnutie doručil iba SSC. Stále nikto nevedel, že sa už začalo stavebné konanie.

Odbor dopravy si vyžiadal územné rozhodnutie napriek tomu, že podľa stavebného zákona nie je oprávnený posudzovať územné rozhodnutie. To napokon neskôr konštatovalo aj ministerstvo dopravy.

3. 5. 2001 - Odbor dopravy nariaďuje ústne prejednanie

Krajský úrad v Prešove, odbor dopravy, oznámil 3. 5. 2001, že na 29. 5. 2001 nariaďuje ústne konanie na prejednanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Oznam vlastnoručne podpísal Ing. Ondirko, zastupujúc Ing. Jaroslava Greguš, vedúceho odboru.

Súvislosti: Podľa stavebného zákona predchádza vydaniu stavebného povolenia tzv. ústne konanie. Na ňom sa dáva priestor všetkým účastníkom, aby najneskôr na ňom uplatnili svoje námietky.

Na nariadení tohto ústneho konania je zaujímavé to, že v rozdeľovníku sú systematicky vynechaní občania z najviac dotknutej pravej strany ulice. Aj na tento nedostatok upozornilo ministerstvo dopravy, keď neskôr zrušilo vydané stavebné povolenie. V skutočnosti to znamenalo to, že títo najviac dotknutí občania o prebiehajúcom stavebnom konaní nevedeli, a nebyť náhody, ani by sa na ňom nezúčastnili a ani by nedostali rozhodnutie o povolení stavby - teda by sa ani nemohli odvolať. Odbor dopravy sa nemôže vyhovárať, že o nich "nevedel", pretože ich mená a požiadavky sú uvedené v územnom rozhodnutí, ktoré si predtým sám vyžiadal od Slovenskej správy ciest.

29. 5. 2001 - Ústne konanie na odbore dopravy

29. 5. 2001 sa v zasadačke Krajského úradu v Prešove uskutočnilo ústne konanie ku návrhu na vydanie stavebného povolenia. Za odbor dopravy ho viedol Ing. Ondirko. Za SSC sa na ňom zúčastnili Ing. Stredný z prešovského strediska na Jarkovej 14, technický námestník Ing. Adam z Košíc a vedúca právneho odboru Mgr. Raffaelisová, tiež z Košíc. Za projektanta to bol Ing. Sninčák, hlavný projektant z Dopravoprojektu Prešov, Jarková 14. Za mestský úrad prišiel pán Dušenka.

Prišlo asi 40 rozhorčených občanov, ktorých prítomní predstavitelia presviedčali, že občania veci nerozumejú a všetko je vypracované podľa noriem. Ing. Ondirko odmietol splniť svoju povinnosť a nespísal zápisnicu z ústneho konania.

Súvislosti: Podľa stavebného zákona a zákona o správnom konaní je pracovník orgánu uskutočňujúceho konanie povinný spísať zápisnicu, ktorú po prečítaní podpisujú všetky prítomné osoby. To sa však na ústnom konaní nestalo. Či išlo o to, aby sa pripomienky občanov nedostali do spisu alebo o niečo iné, by vedel povedať Ing. Ondirko. Nespísanie zápisnice označilo neskôr ministerstvo dopravy za vážny nedostatok v procesnom priebehu konania.

Občania, predpokladajúc takýto vývoj, podali deň vopred niektoré svoje pripomienky písomne.

Po ukončení ústneho konania, až do vydania stavebného povolenia s dátumom 29. 6. 2001 občania podali množstvo písomných podaní, v ktorých odbor dopravy upozornili na väčšinu nedostatkov a nezákonností, ktoré neskôr vyčítalo aj ministerstvo dopravy, keď stavebné povolenie zrušilo.

Za zmienku stojí, že na odbore dopravy chceli úradníci nahradiť nespísanú zápisnicu akýmsi "Záznamom", ktorý si sami napísali. Záznam vypracoval 11. 6. 2001 Ing. Ondirko a schválil jeho nadriadený a súčasne vedúci odboru Ing. Jaroslav Greguš. Objavil sa v spise a tak si pán D. vyžiadal jeho kópiu a má ju k dispozícii. Okrem iných stanovísk sú v ňom zaujímavé práve vyjadrenia "odborníkov" z mestského úradu.

Odbor výstavby a dopravy MsÚ Prešov: "Nemá námietky k vydaniu stavebného povolenia pre predmetnú stavbu".

Mesto Prešov (zastúpené primátorom): "Nemá výhrady k projektu uvedených stavebných objektov k vydaniu stavebného povolenia".

Odbor mestského majetku MsÚ Prešov: "Nemá pripomienky k vydaniu stavebného povolenia pre predmetnú stavbu za predpokladu dodržania stanovísk dotknutých účastníkov konania".

Tvrdenia primátora, že Mesto s tým nič nemá spoločné, že stavebné povolenie nevidel, že bol presvedčený o kvalite projektu a spoliehal sa na profesionalitu príslušných organizácií - sú iba výhovorky na ovplyvnenie neznalých občanov, snaha zbaviť sa zodpovednosti a odpútať pozornosť od seba inam. Takéto vyhlásenia mal primátor Kopčák napríklad 30. 10. 2001. Zvukový záznam jeho vyhlásenia je k dispozícii. Je naozaj možné, že projektovú dokumentáciu na vlastné oči naozaj nevidel. To ho však neospravedlňuje, pretože sa k nej vyjadrili jemu podriadené odborné zložky mestského úradu a konštatovali, že je všetko v poriadku. Buď to urobili úmyselne alebo veci tiež nerozumejú. Zarážajúce je práve to, že povinnosťou mesta je chrániť svojich občanov pred povoľovaním škodlivých stavieb. Silným nástrojom je práve zo zákona povinná účasť mesta či obce v každom stavebnom konaní. Za spôsobenú situáciu je primátor, ako predstaviteľ a štatutár mesta plne zodpovedný. Hlasy, že si nezaslúži dôveru občanov, sú v tomto prípade viac než opodstatnené.

11. 6. 2001 - Na protest prokurátora sú zrušené rozhodnutia o vyvlastnení pre Nábrežnú komunikáciu

Odbor životného prostredia na Krajskom úrade v Prešove zrušil 11. 6. 2001 na protest prokurátora svoje vlastné rozhodnutie z 12. 6. 2000 o hromadnom vyvlastnení pozemkov pre Nábrežnú komunikáciu. Týmto dňom sa vlastníctvo pozemkov vrátilo späť pôvodným vlastníkom.

Súvislosti: Slovenská správa ciest nechala hromadne vyvlastniť pozemky občanov na ulici Pod Kalváriou. Ani sa neunúvala s nimi vstúpiť do rokovaní, priamo podala návrh na vyvlastnenie. Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, pozemky napriek námietkam vyvlastnil. Občania sa odvolali, ale Krajský úrad všetky odvolania zamietol a vyvlastnenie sa stalo právoplatné.

Rozhodnutie napadol protestom prokurátor krajskej prokuratúry pre porušenie zákona a žiadal, aby Krajský úrad zrušil svoje rozhodnutie o odvolaniach. Krajský úrad ho po medializácii zrušil.

Vlastníctvo pozemkov sa teda vrátil pôvodným vlastníkom. Títo vlastníci okamžite, ešte pred vydaním stavebného povolenia, upozornili odbor dopravy na KÚ, že SSC nie je vlastníkom pozemkov pod budúcou Nábrežnou komunikáciou a preto nie je možné povoliť Nábrežnú komunikáciu na cudzích pozemkoch.

Odbor dopravy na tieto podania reagoval arogantne - oznámil, že v predmetnej veci budú účastníci oboznámení v stavebnom povolení. Takéto vyjadrenie v liste č. 2001/OD/00452 z 4. 7. 2001 pre pána D. podpísal Ing. Jaroslav Greguš a vybavoval ho Ing. Ondirko.

Samozrejmosťou na Krajskom úrade v Prešove je antidatovanie rozhodnutí. Stavebné povolenie je síce datované na 29. 6. 2001, ale vydané bolo oveľa neskôr. Pán D. sa obával, že úrad posunie dátum vydania tak, aby to vyzeralo, že väčšinu závažných podaní dostal až po vydaní rozhodnutia. Preto požiadal 9. 7. 2001 o informáciu, či už bolo vydané stavebné povolenie a či už bolo podané na poštovú prepravu. Odbor dopravy poslal odpoveď v liste č. 2001/OD/00452 z 11. 7. 2001, v ktorom konštatuje, že stavebné povolenie vydal, ale ho ešte nepodal na poštovú prepravu. List podpísal Ing. Jaroslav Greguš a vybavoval ho Ing. Ondirko.

Za zmienku stojí, že pôvodní vlastníci sa zo svojich znovuzískaných pozemkov dlho netešili. Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, ich opäť vyvlastnil sériou vyvlastňovacích rozhodnutí 6. 8. 2001. V podstate odkopíroval hromadné vyvlastňovacie rozhodnutie spred roka, ktoré bolo na protest prokurátora zrušené. Napriek odvolaniu Krajský úrad v Prešove rozhodnutie o vyvlastnení potvrdil a od 17. 10. 2001 sú pozemky opäť právoplatne vyvlastnené. Ťažko možno veriť tomu, že je to v súlade so zákonom. Dá sa očakávať, že ide o prípravu na vydanie nového stavebného povolenia, v čase ktorého budú pozemky práve vyvlastnené.

23. 7. 2001 - Doručenie stavebného povolenia

Takmer mesiac po oficiálnom dátume vydania stavebného povolenia doručuje odbor dopravy stavebné povolenie pre Nábrežnú komunikáciu občanom. Námietky občanov, ktoré neskôr ministerstvo uznalo, "odbil" vedúci odboru dopravy Ing. Jaroslav Greguš asi na desiatich riadkoch s tým, že sú neopodstatnené.

Súvislosti: K tomu sa nežiada niečo dodať. "Kvalitu" tohto rozhodnutia dostatočne spochybnilo ministerstvo dopravy, ktoré ho zrušilo.

6. 8. 2001 - Odvolanie proti stavebnému povoleniu

Občania sa proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia v zákonom stanovenej lehote odvolali.

Súvislosti: Každý z účastníkov stavebného konania má v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia právo odvolať sa proti rozhodnutiu. Odvolanie sa podáva na prvostupňový úrad, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak posúdi, že dôvody v odvolaní sú závažné, môže sám svoje vlastné rozhodnutie zrušiť (tzv. autoremedúra). Ak sa rozhodne, že trvá na svojom pôvodnom rozhodnutí, je povinný celý spis a odvolania postúpiť nadriadenému orgánu, ktorý o odvolaniach rozhodne.

Občania sa proti rozhodnutiu odvolali. Mnohí občania podali spoločné odvolanie.

Najobsažnejšie odvolanie podal pán D., ktorý v ňom zrekapituloval všetky dovtedajšie pochybenia.

14. 8. 2001 - Odstúpenie odvolaní na ministerstvo dopravy

Odbor dopravy oznámil účastníkom, ktorí sa odvolali, že sa odvolali a že sa môže k odvolaniam vyjadriť. Hneď však konštatuje, že v odvolaniach nie sú žiadne nové podklady a tak odvolania budú odstúpené na ministerstvo dopravy, ktoré o nich rozhodne.

Súvislosti: Podľa zákona o správnom konaní, úrad o obsahu podaných odvolaní oboznámi všetkých účastníkov a dá im primeranú lehotu na vyjadrenie k odvolaniam. V tomto prípade úrad oznámil, že sa niekto odvolal iba účastníkom, ktorý sa odvolali. O obsahu odvolaní ich neinformoval. Na vyjadrenie im dal tri pracovné dni. Ale aj tak im "naznačil", že všetko je márne, pretože odvolania aj tak postúpi na ministerstvo dopravy. Zákon ani tu neplatí pre každého. Slovenská správa ciest posiela svoje stanovisko až 27. 8. 2001, odbor dopravy ho napriek nedodržaniu lehoty prijal.

Stanovisko SSC podpísal Ing. Jozef Uebersax, riaditeľ investorského útvaru v Košiciach a vypracoval ho Ing. Stredný z prešovského strediska SSC. Azda najpravdivejšia je jeho veta hneď v úvode: "Väčšina požiadaviek je nad rozsah stavby a nad možnosti štátneho investora a ich akceptovanie by precedentne vytváralo neriešiteľné situácie pri zabezpečovaní verejnoprospešných stavieb najmä v intravilánoch obcí a miest". Ďalej konštatuje, že SSC urobila všetko čo stavebný zákon ukladá, že troj-štvormetrový priestor medzi protihlukovou stenou a domami na pravej strane ulice Pod Kalváriou je dostatočný, protihlukové opatrenia účinné, požiadavky na protihlukové okná duplicitné aj tam, kde pred domami nebude žiadna protihluková stena. Ďalej odôvodňuje, že pri Nábrežnej komunikácii hluk a vibrácie nebudú vznikať, čo zabezpečia technické parametre vozovky. Na pery sa tlačí otázka "Je to odborník alebo diletant?"

16. 10. 2001 - Ministerstvo dopravy zrušuje stavebné povolenie

Ministerstvo dopravy zrušilo vydané stavebné povolenie pre Nábrežnú komunikáciu pre hrubé porušenie zákona a ďalšie hrubé nedostatky. Spis sa vrátil späť na prvostupňový orgán (odbor dopravy na KÚ v Prešove) na nové prejednanie a vydanie nového rozhodnutia.

Súvislosti: Celý problém vzbudil rozruch v Prešove i širšom okolí. Medzi občanmi je totiž rozšírený názor, že ak sa už medzi úradníkmi niečo rozhodne, tak už sa to nedá zvrátiť a robiť proti tomu niečo nemá zmysel.

Média o záležitosti intenzívne informovali, ale ani po troch týždňoch nedošlo k vyvodeniu zodpovednosti.

Záver?

Kauza zatiaľ koniec nemá a preto aj tento text ostane otvorený a počká na ďalší vývoj. Isté je však jedno. Zlyhanie úradov a nezákonné postupy nie sú náhodné. Všetko svedčí o cieľavedomom a systematickom porušovaní zákona na úradoch. Nie je to nič výnimočné. To iba v tomto prípade sa niekto bol ochotný pozrieť pod pokrievku. Ak aj tento prípad odíde kvôli ľahostajnosti občanov "do stratena", už nám nič nepomôže a úradníci budú ešte odvážnejší v presadzovaní svojich záujmov na úkor občanov. Občan bude ešte bezmocnejší. Ľahostajnosť je pohodlná - ale dokedy?

Všetky informácie v tomto članku vychádzajú z oficialnych informácií a dokladov.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...