(vložený článok k téme hlavného článku Ako Vás štát môže pripraviť o majetok? - V Prešove sa vyvlastňuje horšie ako za socializmu)

Ako dopadli vlastníci ďalších nehnuteľnosti

Trasa budúcej Nábrežnej komunikácie v Prešove pretína pozemky a nehnuteľnosti mnohých vlastníkov na uliciach Pod Kalváriou a Pod Kamennou baňou. Investor stavby, Slovenská správa ciest, musí pred získaním stavebného povolenia majetkovoprávne usporiadať tieto nehnuteľnosti. Bez preukázania vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom jej stavebný úrad nemôže vydať stavebné povolenie. Presnejšie povedané, nemal by.

Slovenská správa ciest si rozdelila vlastníkov do dvoch skupín. V jednej boli vlastníci pozemkov, na ktorých neboli rodinné domy. V tej druhej vlastníci rodinných domov. Ku každej skupine zvolila odlišný prístup, ale s rovnakým zámerom. Pozrime sa podrobnejšie aký.

Vlastníci holých pozemkov

Pozemky na ktorých nestoja žiadne rodinné domy považoval investor za ľahký oriešok. Dal ich vyvlastniť bez toho, aby vôbec priamo komunikoval s ich vlastníkmi. Že sa to tak nerobí? Použil na to mimoriadne zaujímavý postup. Najlepšie si ho ukážeme na konkrétnom príklade.

Pán D., o ktorom je zmienka v hlavnom článku, má zhodou okolnosti v mieste výstavby Nábrežnej komunikácie ešte jeden pozemok. Zdedil ho pred rokmi a má mnohých spoluvlastníkov. Na pána D. pripadá malý fliačik, minoritný podiel, necelých dvadsať metrov štvorcových. Nejde však o veľkosť, iní vlastníci majú v mieste výstavby solídne stavebné parcely. V ich prípade použil investor navlas rovnaký postup.

Listom zo dňa 7. júla 1999 oslovuje pána D. súkromná spoločnosť Geoplan s.r.o. z Kežmarku vo veci ponuky majetkovoprávneho usporiadania stavby "Diaľničný privádzač Prešov - Západ 1. úsek Obrancov mieru - Škultétyho ulica". Podobný list dostali aj ďalší vlastníci pozemkov na ulici Pod Kalváriou. Jej riaditeľ Milan Vdovjak píše, že v zastúpení investora Slovenskej správy ciest je jeho spoločnosť poverená majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov. Ďalej vo svojom liste píše: "Za účelom odkúpenia časti parcely (...) ponúkame podľa znaleckého posudku 62/1999 vyhotoveného znalcom Ing. R. Kokinčákom v zmysle Vyhlášky č. 465/91 Zb. - 550 slovenských korún za meter štvorcový." Zaujímavá je cena. Nie je primeraná cene, za akú sa v Prešove dajú kúpiť porovnateľné stavebné pozemky s dostupnosťou všetkých inžinierskych sietí. Cena 550 slovenských korún je nízka. Geoplan sa neunúval vlastníkov pozemkov oboznámiť so znaleckým posudkom a tí ho dodnes nevideli. Rovnako ani pána znalca na svojich pozemkoch.

Riaditeľ Geoplanu v závere svojho listu pokračuje: "Ak v lehote do 15 dní návrh zmluvy Vami podpísaný nám nevrátite, budeme mať za to, že s ponúkanou cenou nesúhlasíte, a preto budeme nútení postupovať podľa paragrafov 108 až 116 Zákona číslo 50 z roku 1976 Zb. v tom zmysle, že podáme vo verejnom záujme žiadosť o vyvlastnenie na Stavebnom úrade v Prešove. P.S. Prosíme udať adresy spoluvlastníkov".

Pripojený návrh zmluvy je plný pravopisných chýb, preklepov a logických nezmyslov. Hlavnou myšlienkou zmluvy o budúcej zmluve je: "Budúci odpredávateľ sa touto zmluvou zaväzuje, že v lehote do 31. 09. 1999 uzavrie kúpnu zmluvu na odčlenenú časť z pôvodnej parcely (...)". Všimnite si nepodstatnú perličku, uvedený deň v kalendári nenájdete.

Pán D. na to písomne reaguje a posiela Geoplanu pripomienky k návrhu. Namieta, že mu nebol predložený znalecký posudok, že ani nesúhlasí výmera zaberaného pozemku s rozhodnutím o umiestnení stavby a ani nebol oboznámený s geometrickým plánom, podľa ktorého sa parcela odčleňuje. Na záver vyčíta, že Slovenská správa ciest nebola schopná ani po rokoch príprav zistiť adresy majoritných vlastníkov. Návrh zmluvy vrátil Geoplanu na prepracovanie a Slovenskej správe ciest na vedomie. Podobne urobili aj ďalší vlastníci pozemkov na ulici Pod Kalváriou.

Reakcia investora

Nebola už žiadna. Ani Geoplan, ani Slovenská sprava ciest nijako nereagovala. Nepokúsila sa ani len odstrániť vyčítané formálne nedostatky a ani sa nepokúsila o dohodu s vlastníkmi pozemkov.

Vyvlastňovacie konanie

Dňa 10. apríla 2000 posiela Odbor životného prostredia Okresného úradu v Prešove vlastníkom pozemkov Oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania číslo ŽP SP 1360/2000-Da. Navrhovateľom je Slovenská správa ciest a v návrhu žiada o vyvlastnenie 22 pozemkov. Rozdeľovník obsahuje 27 účastníkov konania.

Zaujímavé je zdôvodnenie Slovenskej správy ciest, prečo žiadosť o vyvlastnenie podáva: "Našu žiadosť o vyvlastnenie odôvodňujeme tým, že s majiteľmi sa nepodarilo uzatvoriť dohodu, nakoľko na našu výzvu k uzatvoreniu dohody nereagovali, podľa písomných pripomienok s jej uzatvorením nesúhlasili (...)". Že to nie je pravda, že išlo o zmluvu o budúcej zmluve a nie o kúpnu zmluvu, zrejme nevadilo ani Okresnému úradu v Prešove. Návnadu zhltol aj s navijákom.

Vlastníci pozemkov vzniesli ku konaniu pripomienky. Okresný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 12. júna 2000 ich pozemky vyvlastnil. Vyhovel navrhovateľovi a vlastníkom pozemkov určil za ich pozemky náhradu vo výške 550 slovenských korún za štvorcový meter alebo menej. Dovedna išlo o pozemky s rozlohou 2 335 metrov štvorcových. "Prechodom vyvlastňovacieho práva zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastňovanému pozemku," píše vo svojom rozhodnutí Ing. Marián Harčarík, vedúci Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove. "Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný úrad v Prešove - odbor životného prostredia", píše sa v poučení.

V rozhodnutí sa píše: Vyvlastňuje sa celkovo za náhradu 2 124 482,20 Sk pre vyššie uvedené podiely. Náhrada slovom: dvamiliony jednostodvadsaťštyritisícštyristoosemdesiatdva slov. korún a 20 hal. Cena za 1 meter štvorcový predstavuje 550,- Sk".

Prečo je taká pozornosť venovaná číslam? Ak si vezmete kalkulačku a vynásobite si to, vypočítate sumu o približne milión menšiu. Čo napísali a podpísali, si asi na Okresnom úrade prečítali až dodatočne. Zobrali si asi tiež kalkulačku a o štrnásť dní sa dopracovali ku matematicky presnejšiemu výsledku. Vedúci odboru Ing. Marián Harčarík vo svojom liste z 28. júna 2000 píše: "Vzhľadom k tomu, že pri opisovaní rozhodnutia došlo k chybe, Vás (...) o chybe upovedomujeme. Konkrétne sa jedná o chybu: Na strane č. 3 bola nesprávne celková suma: 2 124 482,20 Sk, kde správne má byť suma: 1 042 372,20."

Konal okresný úrad protizákonne?

Vo svojom rozhodnutí o vyvlastnení píše vedúci Odboru životného prostredia Okresného úradu v Prešove, Ing. Marián Harčarík, že pri ňom vychádzal zo zákona číslo 50 z roku 1976 Zbierky, úplne znenie číslo 109 z roku 1998 Zbierky zákonov. Je to takzvaný stavebný zákon. Vo svojich paragrafoch upravuje okrem iného aj vyvlastňovanie pozemkov a nehnuteľnosti.

Pozrime sa bližšie na tento zákon. Môžeme teraz pominúť skutočnosť, že tento zákon je pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. To vedúci odboru vedieť nemusel, zákon je platný, lebo zatiaľ nebol zrušený. Čo však ako štátny úradník vedieť musel, je to, že postup orgánov štátnej správy musí byť vždy v súlade s platným zákonom. Zdôrazňujem platným v čase vyvlastňovacieho konania. Zbytočne sa vedúci odboru odvoláva na znenie stavebného zákona z roku 1998, keď bol v roku 1999 tento zákon v Národnej rade novelizovaný. A na počudovanie práve v paragrafoch, ktoré upravujú náhrady za vyvlastnenie. Neznalosť zákona neospravedlňuje a nemožno uveriť tomu, že na Okresnom úrade v Prešove ho nikto nepozná. Pri náhradách za vyvlastnenie totiž ide o majetok.

Čo teda stanovoval stavebný zákon platný v čase vyvlastňovacieho konania? Nech mi čitateľ odpustí niekoľko paragrafov. V prvom odseku § 111 sa píše "Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu". To je logické a to isté tvrdí aj Ústava Slovenskej republiky. Ani zmienka o tom, že náhrada sa poskytuje výlučne v peniazoch a nijak inak. Čo na to hovorí druhý odsek? "Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určuje sa vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu". Tu zákon, podľa môjho názoru, priamo pripúšťa využiť aj iný spôsob náhrady ako iba v peniazoch. Blížime sa k jadru veci. Prvom odseku § 111b tvrdí, že "Náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. (...) Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch".

Okresný úrad všetko toto ignoroval. Nielen že vlastníkom Slovenská správa ciest neponúkla za ich pozemky majetkové vyrovnanie vo forme pozemkov ako to ukladá zákon, ale ani neprejavila záujem dohodnúť sa o primeranej náhrade s vlastníkmi pozemkov. Slovenská správa ciest mala dať vlastníkom za ich zaberané pozemky náhradné pozemky všade tam, kde to bolo možné. Okresný úrad túto záležitosť neskúmal, nenapadol, iba ju mlčky ignoroval. Ťažko veriť, že v tom nebol úmysel. Výsledkom je, že vlastníci pravdepodobne prídu o svoj majetok bez primeranej náhrady.

Viacerí vlastníci sa proti rozhodnutiu Okresného úradu v zákonnej lehote odvolali. Vo svojich odvolaniach uvádzajú rôzne dôvody. Napríklad, že geometrický plán vo vyvlastňovacom konaní vykazuje trojnásobne väčší záber, ako ukazoval geometrický plán pri územnom konaní výstavby Nábrežnej komunikácie a teda ho nemali možnosť pripomienkovať. Tiež to, že v rozhodnutí o vyvlastnení chýbajú ocenenia trvalých porastov, drobných stavieb a vonkajších úprav, za ktoré im tiež patrí primeraná náhrada.

Prečo rozhodol aj krajský úrad protizákonne?

Dňa 4. augusta 2000 odstupuje Odbor životného prostredia Okresného úradu všetky odvolania na Odbor životného prostredia Krajského úradu v Prešove. V liste o odstúpení rovnaký vedúci Ing. Marián Harčarík napriek všetkému píše: "Vzhľadom k tomu, že boli dodržané všetky podmienky vyvlastnenia, žiadame odvolania zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu".

Rozhodnutie vtedy ešte stále nenadobudlo právoplatnosť a rozhodoval o ňom Krajský úrad v Prešove. Dňa 26. septembra 2000 Odbor životného prostredia Krajského úradu v Prešove, perom vedúceho odboru Ing. Františka Kurillu, rozhodol rozhodnutím číslo 2000/00933-002/SP-SA. Odvolanie všetkých občanov zamietol a rozhodnutie Okresného úradu potvrdil v celom rozsahu.

Vedúci odboru vo svojom rozhodnutí občanov poučuje, že vlastnícke práva sú v právnom poriadku chránené a autoritatívny zásah štátu do tohto práva je iba výnimočný a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a len v dôležitom záujme spoločnosti. V celom rozhodnutí však pán vedúci odboru ani slovom nespomína ďalšiu podmienku k týmto dvom, tak ako to vyžaduje Ústava Slovenskej republiky. Tou ďalšou podmienkou je, že vyvlastnenie je možné uskutočniť len za primeranú nahradu. K primeranosti sa vedúci odboru ani slovom nevyjadril. Pre istotu sa nevyjadril ani k tomu, že podľa zákona má prednosť majetkové vyrovnanie za vyvlastňovaný pozemok pred náhradou v peniazoch.

Vráťme sa ešte na chvíľu k číslam. Počas 53 dní, počas ktorých krajský úrad rozhodoval, sa zmohol iba na to, že prepísal do svojho rozhodnutia rozhodnutie okresného úradu. Preto tu úplne chýba zdôvodnenie, na základe čoho určili primeranú náhradu, koľko korún za štvorcový meter pozemku to je. V rozhodnutí totiž vedúci odboru Ing. František Kurilla píše: "o celkovej výmere 2 335 metrov štvorcových za náhradu 2 124 482,20 Sk". Tento detail svedčí o tom, s akou ľahostajnosťou sa na Krajskom úrade zaoberajú vyvlastňovaním majetku občanov. Ani na Krajskom úrade úradníkov nezaujíma, či sú ich rozhodnutia logické a zrejme zatiaľ nepoužívajú kalkulačku.

Všetko svedčí aj o tom, že úradníkov nezaujíma ani to, že sami alebo im podriadené úrady nerozhodujú podľa zákona. Vedúci odboru na krajskom úrade bez zaváhania podpíše, že postupoval podľa toho istého neplatného zákona ako okresný úrad. Teda protizákonne. Prečo?

Od 1. augusta 2000 je účinná novela stavebného zákona, ktorá opäť závažným spôsobom upravila zákonné podmienky vyvlastnenia. V rozhodnutí o tom nie je ani zmienka, aj krajský úrad tvrdohlavo trvá na tom, že postupuje podľa znenia zákona, ktorý bol účinný pred viac ako dvoma rokmi a medzitým aj dvakrát novelizovaný. Keďže krajský úrad rozhodol 26. septembra 2000, bol povinný rozhodnúť podľa zákona, ktorý bol účinný v tom čase a nie v čase pred dvoma rokmi.

Zákon napríklad vo svojom novom § 114 ods. 2 hovorí, že rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom určuje najmä náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Rozhodutie krajského úradu neobsahuje žiadnu zmienku o spôsobe úhrady, teda ani lehotu, počas ktorej musí navrhovateľ vyplatiť náhradu občanom. Rozhodnutie krajského úradu sa nikde nezmieňuje ani o lehote, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemkov a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Ani to nemôže byť náhoda, pretože určenie tejto lehoty, je podstatné pre uplatnenie si ďalších práv, ktoré občanom vyplývajú zo zákona a na krajskom úrade si zrejme zaumienili, že občanovi jeho právo dobrovoľne "nedarujú".

Rozhodnutie je konečné a nie je možné proti nemu podať odvolanie. Občan, snívaj ďalej o právnom štáte.

K zlomu došlo 25. apríla 2001, keď Krajská prokuratúra v Prešove podala protest proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu Krajského úradu v Prešove. Prokurátor jednoznačne konštatuje, že rozhodnutie je nezákonné, bolo ním porušených šestnásť ustanovení piatich zákonov. Podrobnosti opisuje článok Krajský prokurátor protestuje: Krajský úrad v Prešove vyvlastnil pozemky nezákonne!.

Krajský úrad uznal nezákonnosť svojho konania - na chvíľu

Krajský úrad v Prešove dostal protest prokurátora na vybavenie 7. mája 2001. Po určitom váhaní, 11. júna 2001 predsa len zrušil napadnuté vyvlastňovacie rozhodnutia Okresného úradu v Prešove. Konštatoval, že boli nezákonné. Spis vrátil Okresnému úradu.

V čase, keď bolo hromadné vyvlastňovacie rozhodnutie zrušené, vydal napriek upozorneniam na túto skutočnosť Krajskú úrad v Prešove, odbor cestného hospodárstva, stavebné povolenie na Nábrežnú komunikáciu. Vôbec mu neprekážalo, že povolil stavbu na cudzích pozemkoch - úradnici sa tvárili, že o ničom nevedia. Voči tomu sa prirodzene občania odvolali.

Okresný úrad v Prešove, odbor životného prostredia, takticky počkal na vydanie stavebného povolenia a vypršanie lehoty na odvolanie proti nemu a hneď v nasledujúci deň, 6. augusta 2001, opäť vyvlastnil pozemky, ktoré boli rok predtým vyvlastnené zrušeným rozhodnutím. Nové rozhodnutia vytvoril okopírovaním textu zo zrušeného rozhodnutia.

Pán D. sa odvolal proti opakovanému rozhodnutiu Okresného úradu o vyvlastnení. Krajský úrad jeho odvolanie 17. októbra 2001 zamietol a rozhodnutie o vyvlastnení potvrdil v plnom rozsahu.

Pán D. podal 22. decembra 2001 žalobu na preskúmanie zákonnosti celého procesu vyvlastňovania jeho časti pozemku. Na ďalší vývoj si musíme počkať.

Vlastníci rodinných domov

V predchádzajúcich riadkoch bol popísaný osud tých vlastníkov v mieste výstavby Nábrežnej komunikácie, ktorí na svojich pozemkoch nemajú rodinné domy. Vlastníci rodinných domov, to je iná parketa. Aj im skôr spomenutá súkromná spoločnosť Geoplan z Kežmarku poslala poštou návrhy zmlúv o budúcich zmluvách na pozemky pod ich rodinnými domami. Keďže je nezmysel odpredať pozemok pod rodinným domom, Geoplan medzi vlastníkmi rodinných domov so svojim návrhom nepochodil. Azda netreba dodávať, že podmienky "výkupu" boli rovnako nevýhodné, ako v prípade vlastníkov pozemkov bez rodinných domov.

Situácia pre Slovenskú správu ciest je pri vyvlastňovaní obývaných rodinných domov zložitejšia ako pri vyvlastňovaní holých pozemkov. Podľa stavebného zákona vyvlastnením prechádza vlastnícke právo k pozemkom a stavbám na navrhovateľa vyvlastnenia. To sa však nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká. Slovenská správa ciest tak musí okrem poskytnutia primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky a nehnuteľnosti zabezpečiť, aby bolo zachované právo obyvateľov užívať byty a nebytové priestory. Znamená to, že im musí zabezpečiť náhradné bývanie, za nebytové priestory ako sú napríklad garáže, priestory na podnikanie a podobne zabezpečiť náhradu tak, aby si ich užívatelia mohli naďalej uplatňovať užívacie právo.

Keďže výstavba Nábrežnej komunikácie je prioritou najmä predstaviteľov Mesta Prešov a jeho primátora Juraja Kopčáka, dohodlo sa Mesto Prešov so Slovenskou správou ciest na spoločnom postupe pri zaisťovaní náhrad pre občanov dotknutých jej výstavbou.

Pri väčšine vlastníkov sa postup Slovenskej správy ciest a Mesta Prešov začal podobne ako v prípade o ktorom sa píše v hlavnom článku. V stručnosti, ako to teda prebiehalo. Niektorým občanom Slovenská správa ciest ponúkla možnosť, aby si za peniaze, čo dostanú od nej za ich rodinné domy a pozemky zakúpili byty od istej súkromnej spoločnosti. Keďže náhrada od Slovenskej správy ciest predstavovala iba zlomok ceny ponúkaného bytu, ako riešenie financovania rozdielu navrhla SSC, aby si títo občania vzali pôžičku. Kto im ju dá a z čoho ju budú splácať, už nedomysleli. S touto nereálnou "ponukou" nepochodili.

Potom sa do procesu zamiešalo Mesto Prešov. Rôznymi kľučkami ponúklo občanom nedokončené byty súkromnej firmy HREC. Tieto byty Mesto ponúklo za zníženú cenu s tým, že zvyšok ceny doplatí Mesto Prešov. Ceny a rozlohy bytov boli vyladené tak, aby celú alebo takmer náhradu za dom ba aj za pozemok od Slovenskej správy ciest museli títo občania vložiť do kúpy bytu. Občanom, ktorí trvali na primeranej náhrade, Mesto Prešov ponúklo finančnú kompenzáciu odvodenú od výšky doplatku Mesta Prešov do fiktívnych bytov, ktorých fiktívnu rozlohu Mesto určilo podľa neznámych kritérií. Avšak iba za predpokladu, že podpíšu kúpnu zmluvu so Slovenskou správou ciest a vzdajú sa nároku na akékoľvek iné riešenie bývania. Iným zasa Mesto ponúklo komunálny byt s možnosťou odkúpenia do osobného vlastníctva. Podmienky určite lepšie ako žiadne, v zásade však také, že pre občanov znamenali vymeniť svoje rodinné domy za byt v paneláku bez primeranej náhrady za rodinné domy a pozemky.

Treba poznamenať, že väčšina dotknutých občanov na ulici Pod Kalváriou sú dôchodcovia a nemajú dosť energie odolávať tlaku úradov. Spočiatku bola väčšina občanov proti. Najprv nátlaku podľahli najstarší z nich. Rodinný dom treba obriaďovať, na čo im sily už neraz nedostačujú. Žiť v neistote, chodiť po úradoch a naťahovať sa s úradníkmi by ich mohlo pripraviť o posledné sily do života. Jeden z občanov, veľký odporca toho, aby sa štát zmocnil jeho rodinného domu bez primeranej náhrady, nevydržal nápor, jeho srdce to nevydržalo a zomrel. V tejto situácii bola vdova po ňom nútená pristať na podmienky Mesta Prešov. Podobný osud stretol aj ďalšieho obyvateľa, kde investor čakal na jeho smrť a hneď po úmrtí vyvlastnený rodinný dom dal zbúrať.

Do zaujímavej situácie sa dostali občania, ktorí súhlasili s tým, že príjmu byt od Mesta Prešov, peniaze za svoje rodinné domy vložia do jeho kúpy a Mesto dofinancuje zvyšok. Museli súhlasiť, že nárok na byt im vzniká až potom, ako odpredajú svoju nehnuteľnosť Slovenskej správe ciest a tá poukáže náhradu nie občanom, ale priamo Mestu Prešov. Pre istotu. Občania svoje domy a pozemky predali, nie sú už teda vlastníkmi domov ani pozemkov, teda tento majetok im už nepatrí. Nemali ani peniaze, pretože ich Slovenská správa ciest poukázala priamo Mestu Prešov. A neboli ani vlastníkmi svojich nových bytov, pretože ešte neboli dokončené.

Medzičasom, na jar roku 2001, časť občanov predsa len dostala kľúče od bytov. Poniektorí dostali ultimátum, že odovzdať kľúče od domov musia do 20. mája 2001.

Ešte v septembri 2001 však domy mnohých stáli, kľúče vtedy neodovzdali. Síce už bývali v určených bytoch, ale nepovažovali ďalšie podmienky, na ktorých sa dohodli so SSC za splnené. Napokon však aj napriek tomu bývalí obyvatelia piatich domov kľúče odovzdali a SSC každý dom najneskôr do týždňa po odovzdaní kľúčov vyrovnala so zemou. Do Vianoc 2001 vyrovnala so zemou. Približne tristometrový úsek od ulice Obrancov mieru až po stredné odborné učilište je pripravené na výstavbu.

Nový rok 2002 privítali obyvatelia zostávajúcich troch domov v nich. Podľa plánu mala byť Nábrežná komunikácia dokončená v polovici roku 2002, tento termín bol nereálny, čo sa aj potvrdilo.

Niektorí z vysťahovaných obyvateľov sa dodnes každodenne vracajú na svoje pozemky, ktoré im ostali za miestom, na ktorom stáli ich domy - obriadiť domáce zvieratá alebo si iba zaspomínať.

Niektorí občania sa dennodenne vracajú na miesta kde bývali (december 2002)

Nový rok 2003 privítali obyvatelia zostávajúcich troch domov v nich, okrem jedného. Jeho obyvateľ a bývalý vlastník počas roka 2002 zomrel. Stal sa tak piatym obyvateľom ulice, ktorý pod tlakom okolností zomrel od začiatku výstavby Nábrežnej komunikácie v roku 2000. Aký bude osud zostávajúcich obyvateľov, na to si budeme musieť počkať. Prinesie rok 2003 nejaké rozuzlenie?

Úradné dokumenty

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

Poznámky k zákonom

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...