V Prešove máme dodnes tradíciu siahať iným na ich práva, len čo získame moc

Tip: Pre najčerstvejšie novinky kliknite na môj poslanecký profil!

História ukazuje, že v Prešove v tom vieme byť dokonca veľmi "tvoriví". Podobnosť so súčasnosťou preto asi nie je čisto náhodná.

19. 09. 2016

Autor: Richard Drutarovský, poslanec
(Pozrite si aj môj poslanecký "denník".)

Richard Drutarovský, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove.

Dovolil som si tu citovať článok JUDr. Jozefa Kušníra, ktorý sa vracia k pomerom v Prešove v rokoch 1939 až 1945.

Pripomína mi pocit časti dnešnej politickej reprezentácie mesta a zamestnancov radnice, že právomoc určovať ostatným pravidlá - nemá hranice a jasné limity.

Tak ako dnes, aj vtedy sa vedenie mesta resp. regiónu radilo a prijímalo všelijaké rozhodnutia. Odtajnený dokument berie trochu dych aj dnes, pokiaľ zbadáte paralely s dneškom.

Stačí si spomenúť na súdobé perličky, ako napríklad faktické zrušenie infozákona na území mesta krátko po jeho prijatí, "zrušenie petičného práva" mestskou políciu alebo v poslednej dobe zastupiteľstvom schválená likvidácia zvukových záznamov z mestskej rady, či porušovanie listového tajomstva v priamom prenose zo zasadnutia zastupiteľstva, ako by ani neexistovalo. Príkladov by sa dalo nájsť oveľa viac.

Nad niektorými myšlienkami radnice riadiť a ovplyvňovať život ľudí v našom meste bez toho, aby mestská samospráva na to mala právo, ostáva rozum stáť aj v dnešnej dobe.

Poďme však teraz do histórie. Lebo ako povedal filozof George Santayana: "Tí, čo sa nepamätajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju znova prežili."

Zápisnica z porady vo veci ďalšieho postupu v smere obmedzení práv Židov v meste Prešov (11. januára 1941)

autor: JUDr. Jozef Kušnír, 2011

Jednou zo základných priorít smerovania vnútroštátnej politiky vlády 1. Slovenskej republiky bolo čo najefektívnejšie riešenie tzv. židovskej otázky. Jeho priebeh a rozsah mali síce centrálne riadenú podobu vo forme početných antisemitských právnych aktov celoštátnej pôsobnosti, no vyznačovali sa tiež rôznorodosťou a špecifickosťou prístupu k Židom v jednotlivých regiónoch.

Táto skutočnosť bola zapríčinená existenciou množstva protižidovských opatrení na regionálnej, či miestnej úrovni, ktoré neraz prekračovali medze zákonnosti i zdravého rozumu.

Takýto stav teda nepridával na právnej istote obyvateľstva a umožňoval svojvoľný výklad zákona, čím najviac trpela práve židovská minorita.

Najrazantnejším prístupom orgánov verejnej správy voči židovskému obyvateľstvu oplýval východ krajiny, na čo poukazujú aj Lipscher[1] a Kamenec[2].

Prvé husle v tomto zvrátenom orchestri hralo pochopiteľne mesto Prešov ako politické a hospodárske centrum Šarišsko-zemplínskej župy (ŠZŽ). S týmto konštatovaním však vyvstáva otázka, prečo tomu bolo tak. Dôvodov je prirodzene viacero.

Prešov bol už tradične obývaný silnou židovskou komunitou, ktorá disponovala značným majetkom, žila v najlukratívnejších častiach mesta a mala v rukách prakticky celý obchod. Sociálne rozdiely medzi ňou a majoritnou zložkou obyvateľstva neboli zanedbateľné a vyvolávali pnutie, ktoré malo stupňujúcu sa tendenciu.

Už v októbri 1938 došlo k násilnostiam, kedy cez mesto tiahol dav demonštrantov, ktorý kameňmi zaútočil na budovu Židovského múzea, pričom na nej bolo rozbitých 17 okien.[3] V meste sa vtedy vyskytlo do troch stoviek demonštrantov, najmä študentov, voči ktorým museli zasiahnuť četnícke hliadky.[4] Bolo tak len otázkou času, kedy sa niečo podobné zopakuje, možno aj s tragickejšími následkami.

Olej do ohňa antisemitských vášni prilievali svojimi aktivitami miestne organizácie Hlinkovej gardy (HG), Deutsche Partei (DP) a v rámci nej pôsobiace jednotky Freiwillige Schutzstaffel (FS), ktorí mali eminentný záujem na zisku židovského majetku. Účastnili sa riadenia protižidovskej politiky v meste, protežovali svojich členov pri arizácií a s požehnaním šarišsko-zemplínskeho župana, horlivého antisemitu Andreja Dudáša, organizovali protižidovské násilnosti.

Naznačená situácia v Prešove kulminovala v januári 1941, kedy sa konala porada štátnych, straníckych a gardistických funkcionárov o ďalšom postupe v obmedzení práv tu žijúcich Židov.

Výsledok sa vymykal štandardu

Jej výsledkom bol pozoruhodný dokument, ktorý sa v tom čase vymykal štandardu.

Prijaté opatrenia smerovali k odstráneniu Židov zo zamestnania, obmedzovali ich slobodu pohybu a možnosti prístupu k spoločenskému i kultúrnemu životu. Obmedzeniam sa nevyhli ani židovskí nájomníci a vlastníci bytov na celej Hlinkovej ulici, ktorí mali svoje byty a domy vyprázdniť. Ulica mala zároveň byť urýchlením arizácie, resp. likvidácie, zbavená židovského elementu.

V neposlednom rade je treba zdôrazniť návrh označiť Židov žltou páskou, čo malo uľahčiť realizáciu protižidovských opatrení. Na danej porade k schváleniu tohto návrhu síce ešte nebola politická vôľa, no už o dva mesiace neskôr došlo z rozhodnutia župana ŠZŽ k prijatiu vyhlášky, ktorá túto povinnosť zakotvila. Jej ustanovenia mali v tomto smere dokonca expresívnejšiu podobu než neskôr prijatý Židovský kódex.[5]

Čo presne obsahuje zápisnica z rokovania?

Archívy prinášajú odpoveď:

"Okresný veliteľ HG Bartolomej Andrejko žiada, aby soc. odd. mesta čo v najkratšej dobe vyhotovilo presný menoslov zamestnancov Židov, aby pri umiestňovaní naších ľudí sa mohla stať výmena urýchlene a cieľu-zodpovedne. Menoslov by musel tiež obsahovať mimo druhu zamestnania a podniku, resp. zamestnávateľa i školské vzdelanie, ktoré žiaduce u tohoto zamestnania, ďalej plat, príp. naturálei a pod.  Všetko toto preto je dôležité aby na židom doteraz zastávané miesto mohla byť navrhnutá náhrada tej istej kvalifikácie a hlavne, aby sa mohla požadovať tá istá výška platu. Zahrnúť žiadá i obchodných cestujúcich.

Návrh tento bol jednohlasne prijatý s tým že soc. oddelenie mesta tento súpis čo v najkratšej dobe spracuje. Usnesené bolo ďalej, že táto výmena zamestnancov židov bude riešená vždy za spoluúčasti troch faktorov a to: Príslušné miestne veliteľstvo HG, miestné  predsedníctvo HSĽS, a miestné FS. Všetky   tieto opatrenia platia i pre okres.

Ďalší návrh okresného veliteľa bol, aby trhovisko bolo do 9 h. Židom uzavreté. K tomuto vedie mimo iných dôvodov i to, že Židia ponúkajú vyššie ceny než sú vôbec prípustné. Tiež navrhuje prísnu kontrolu, aby sa mimo trhoviska nepredávalo.

Usnesené bolo tento návrh jednohlasne prijať s tým, že tržná polícia má bedlive kontrolovať obchodovanie mimo trhoviska. Návrh dopĺňa sa tým, že tržná polícia vydá o denných tržných cenách na trhovisko cenové tabule a dodržiavanie cien bude tiež prísne kontrolovať.

Ako ďalší návrh uvádza vykázanie Židov s kaviarenských miestností vôbec.

Jednohlasne bolo usnesené aby zákaz navštevovania kaviarenských miestností vsťahoval sa na všetky kaviarne. Usnieslo sa, aby Židom bol uvolnený prístup len do zvlášť určených mimokaviarenských miestností a to miestnosť maxim baru a miestnosť obchodného kasina. Teda kaviarne Corso, Astória a Imperial sú pre Židov neprípustné. Tiež suterénne miestnosti v budove „Scala.“

Okresný veliteľ ďalej navrhuje, aby bol vyhradený určitý úsek Hlinkovej ulici ktorý by bol Židom v určitú dobu neprípustný. Navrhuje, aby na strane korza od budovy krajského súdu až po veľkú poštu bolo chodenie Židom na Hlinkovej ulici od 18.30 do 21. hod. zakázané. V nedelu a vo sviatok by trval zákaz celý den. – ako aj denne o 21. hod. vôbec.

Jednohlasne bolo usnesené, že toto opatrenie treba dľa predneseného návrhu uskutočniť. Doba 18.30 určuje sa s toho dôvodu, že do tej doby sú obchody otvorené a keďže väčšina obchodov je i teraz v Židovských rukách bolo treba na toto brať ohľad.

V ďalšom navrhuje sa vyhradenie miest pre Židov v linách divadle kúpeľoch, športových podnikoch a pod.

Usnesené bolo, že v oboch kinách ponechá sa poschodie /balkón/ pre židov. Toto opatrenie neznamená toľko, že by majiteľ kina miesta tieto v čas veľkej návštevy nemohol inému predať lístok, avšak presne určuje, že Židovi inde miesto dať nesmie. V divadle prízemie a prvé poschodie je vyhradené kresťanom. Usnieslo sa ďalej, že Lichtigove kúpele Židia nesmú navštevovať. Ohľadne športových podnikov ponecháva sa toto na športové spolky ktoré ale budú na túto okolnosť okresným veliteľom HG upozornené. V takýchto prípadoch navrhovalo by sa umiestňovať  Židom vždy na opačnú stranu než je normálne vyhradené pre obecenstve.

Okresný veliteľ navrhuje tiež označenie Židov určitým znakom z toho dôvodu aby tak opatrenia proti Židom mohly byť ľahko kontrolované a aby nenastaly prípadné nedorozumenia.

K návrhu bol prejavený názor, že toto by mala byť celoštátna vec a že vraj nemôže sa toto separizovanie robiť len pre Prešov. Župný úrad podá vláde v tomto smere návrh, dľa ktorého majú byť židia označení 3 cm. Žltou páskou /citronove žltá/ na ľavom ramene nad lakťom. Toto označenie by sa vzťahovalo i na židovky.

Navrhuje ďalej zaviesť nútenú prácu židov vo verejnej čistote, keďže mesto, tak ulice ako i dvory a pod. sú znečisťované hlavne od židov následkom čoho sú epidémie /tyfus a pod./ hmyz a potkany.

Táto vec sa tiež považuje za vec celoštátnu ale usnieslo sa podať návrh v tom smere, aby mesto bolo rozdelené na určité rayony. Do každého rayonu by pridelila židovská náboženská obec určitý počet židov. Táto pracovná skupina by vo svojom rayone vykonávala prácu verejnej čistoty na ulici, vo dvoroch a pod. a to dľa rozkazu veliteľa toho ktorého rayonu. Veliteľom by bol jeden člen HG alebo FS. Vedúci žid tej ktorej skupiny hlásil by sa so svojou skupinou vždy pred zahájením a po dokončení práce. Za previnenie, alebo neuposluchnutie rozkazov platila by pokutu židovská náboženská obec.

Vzhľadom na to, že v Prešove je prevážna väčšina obchodov v židovských rukách a v sobotu, kedy sú židovské obchody zavreté, vypadá to ako v Palestíne, navrhuje okresný veliteľ výdať zákaz zatvárania židovských obchodov v sobotu.

Návrh bol jednohlasne prijatý.

Navrhuje ďalej úplné vyprázdnenie bytov a domov židovských nájomníkov a bytníkov na celej Hlinkovej ulici a tiež dvorných bytov, teda nielen ktorých okná sú na Hlinkovej ulici.

Bolo usnesené, že má sa toto uskutočniť.

S poukazom na návrh o sobotňajšom zatváraní je našou povinnosťou starať sa o slušný vzhľad Hlinkovej ulici a preto navrhuje, aby príslušné úrady čo v najkratšej dobe očistili hlavnú tepnu Prešova od židovských obchodov a to urýchlením arizačného procesu, resp. likvidovaním prebytočných židovských obchodov a podnikov.

Usnesené bolo, že prevádzaním tohto má sa bezodkladne začať tiež prostredníctvom ústredného hosp. úradu.

Na návrh župného tajomníka HSĽS prejednáva sa otázka bezodkladného zlikvidovania obchodov  dobytkom, kožou a miešaným tovarom.

Usnesené bolo, že vo veci má zakročovať miestná HSĽS spoločne s HG. Neh sa na zlikvidovanie týchto obchodov podáva spoločný návrh a neh sa súčasne spoločnou dohodou navrhne hneď i likvidátor.

Župný inšpektor HG Anton Sabol poukazuje tiež na mestský podnik na vyvážanie smetí ktorý je v rukách žida Hirschvelda a voz na smetie má taký, že polovicu smetí cestou potratí.

Pán vládný komisár Dr. Ralavský odpovedá že vec vývozu smetí bude riešená tým spôsobom, že smluva Hirschveldovi sa zruší.

Usnesené bolo tiež, že každý úrad, sekretariat HSĽS a veliteľstvo HG, ako aj FS a DP dostanú po jednom opise tohto usnesenia, cieľom presedenia navrhovania a kontrolovania tu usnesených rozhodnutí.[6]"

Text dokumentu je autentický bez zásahu do gramatických, resp. štylistických chýb.

[1] LIPSCHER, Ladislav: Židia v slovenskom štáte 1939-1945… s. 72.

[2] KAMENEC, Ivan: Po stopách tragédie… s. 121.

[3] Štátny archív, pobočka Prešov, f. MÚ v PO 1923-1945, sign. 134, šk. 17

[4] PEKÁR, Martin: Východné Slovensko 1939 – 1945 : Politické a národnostné pomery v zrkadle agendy Šarišsko-zemplínskej župy. Prešov : PU, 2007, s. 50.

[5] HLAVINKA, Ján: Židovská komunita v okrese Medzilaborce v rokoch 1938-1945. Bratislava : ÚPN, 2007, s. 138.

[6] Štátny archív,pobočka Prešov, f. MÚ v PO 1923-1945, sign. 108, šk. 1

Zdroj: Štátny archív, pobočka Prešov, f. MÚ v PO 1923-1945, sign. 108, šk. 1

Lajknite môj profil na Facebooku: facebook.com/r.drutarovsky
 

Podrobne monitorujeme:

Úradné dokumenty

Diaľnica D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec - rozhodnutie ministra číslo 77/2016 o stavebnom povolení

Rozhodnutie ministra Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, číslo 12171/2016/D220-SLP/34379-M zo dňa 29. 6. 2016 o zmene rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja...

Rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat, oznámenie o začatí stavebného konania

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie stavebného konania a upustenie od ústneho konania, č. j. 03358/2016/SCDPK-56357 zo dňa 7. 9. 2016 pre stavbu Rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat.

Pruské - kanalizácia a ČOV - prístupová cesta k ČOV - verejná vyhláška, oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie vyvlastňovacieho konania pozemkov a nariadenie ústneho pojednávania, č. j. 233/2016 TS1-20/Po/1 zo dňa 15. 3. 2016 pre stavbu Pruské - kanalizácia a ČOV, prístupová cesta k...

Poznámky k zákonom

Územné a správne členenie Slovenska, história a vývoj

Publikácia opisuje vývoj územného a správneho členenia Slovenska od približne polovice druhého...

Predaj nehnuteľnosti. Dokedy mám povinnosť podať daňové priznanie na daň z nehnuteľností?

V minulom roku som predal nehnuteľnosť (pozemok, byt, dom) za ktorú som platil daň z nehnuteľností....

Premlčacia doba. Koľko trvá premlčacia doba? Čo je to premlčanie?

Štandardná premlčacia doba podľa Občianského zákonníka je tri roky. Vo veciach, na ktoré platí...

Priznal som sa k priestupku. Som automaticky vinný, ak sa v konaní o pokute nebránim?

Po obvinení z priestupku som sa v správnom konaní aktívne nebránil. Správny orgán ma uznal vinným...

Juraj Suchánek - Zákon o miestnych poplatkoch obsahuje viacero nezmyslov

Kupujete byt, staviate väčší dom alebo iba skleník na záhrade? Po novom sa vám to predraží. Podľa...

Zadržanie páchateľa. Môžem sám zadržať páchateľa?

Každá osoba má právo zadržať páchateľa za podmienok podľa trestného poriadku.

Vyrieši poplatok za rozvoj problém satelitov?

Od 1. novembra 2016 nadobudne účinnosť zákon 447/2015 Z. z., ktorý dáva samosprávam možnosť pri...

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Poplatok za miestny rozvoj zdvihne ceny bytov, tvrdia stavbári

Poplatok za rozvoj podľa stavbárov v konečnom dôsledku zdvihne ceny malometrážnych bytov. Ľudia,...

Košická radnica chystá nový územný plán. Bez verejného prerokovania

Na pripomienky ostávajú necelé dva týždne.