Problémy ako Prešov mal aj Hlohovec, hovorí o nich primátor Kollár

Tip: Pre najčerstvejšie novinky kliknite na môj poslanecký profil!

Dosť podrobne sledujem dianie v iných slovenských samosprávach. Pri čítaní rozhovoru s hlohoveckým primátorom som si uvedomil, že veľmi presne pomenoval tie isté problémy, ktorými trpí vedenie prešovskej samosprávy. U nás však o nich zatiaľ ani len otvorene nehovoríme.

31. 10. 2016

Autor: Richard Drutarovský, poslanec
(Pozrite si aj môj poslanecký "denník".)

Richard Drutarovský, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove.

Rozhovor primátora s Ľubomírom Jurinom uverejnil týždenník Trend v čísle 38 z 22. septembra 2016. Príslušné pasáže z rozhovoru som zvýraznil.

Pomenovávajú tie isté problémy, ktoré má aj prešovský mestský úrad, sú brzdou pre skvalitnenie života v našom meste a bez ich odstránenie sa sotva výrazne pohneme vpred.

Primátor Hlohovca ich na rozdiel od Prešova už pomenoval, hovorí o nich a snaží sa ich odstrániť.

Ak primátor hodnotí sám svoju prácu, tak to vždy beriem so značnou rezervou, ak nemám jeho hodnotenie potvrdené aj inak, no aj napriek tomu je tento rozhovor inšpiratívny

Úvod do rozhovoru

Rodený „Fraštačan“ Miroslav Kollár dlhé roky pôsobil v mimovládnom sektore – v Bratislave. Na Hlohovec nezabudol, najprv sa tam angažoval ako občiansky aktivista, potom v uplynulých komunálnych voľbách kandidoval za primátora a vyhral.

Tvrdí, že po dvoch rokoch upratovania prichádza čas a priestor na rozvojové projekty. Víziou M. Kollára je preniesť na Slovensko unikátny koncept happy city, mesta, v ktorom sa ľudia cítia dobre.

V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo primátor nedokázal splniť sľub, že zníži počet úradníkov
  • Ako vplývajú verejné priestory na rozvoj mestskej komunity
  • Prečo s posledných rokoch vyhráva voľby viac nezávislých primátorov

Rozhovor s Miroslavom Kollárom

  • V mimovládkach ste pracovali na štúdiách, ako má vyzerať dobre spravovaná spoločnosť. Čo vás prekvapilo v primátorskom kresle?

Po skúsenosti z verejnej funkcie v Rade STV viem, že na takejto pozícii môžete robiť svoju prácu akokoľvek dobre, vždy bude hlasnejšie počuť skupinu nespokojných. Navyše, ak robíte poriadky, v takomto malom meste sa to skôr či neskôr dotkne každého, takže dnes počuť skôr kritikov. No ak máte jasný plán a odpočet krokov hovorí, že postupujete správne, netreba sa tým nechať znechutiť a odradiť.

  • Takže žiadne veľké prekvapenie?

Možno som neodhadol kvalitu manažmentu v komunálnej sfére. Vymyslíte projekt, zoženiete peniaze, ale potom nemáte ľudí, ktorí by to realizovali. Na úrad a do mestských spoločností som už prilákal štyri desiatky šikovných manažérov aj bežných referentov. No ešte aspoň desiatich hľadám.

Dnes viem, že kvalitná verejná správa neznamená lacná verejná správa

  • Problémom sú platy?

Pred voľbami som aj ja sľuboval zníženie počtu úradníkov. Na úrade sme však vôbec nemali personálne pokryté niektoré kľúčové agendy, najmä koncepčne rozmýšľajúcich zamestnancov. Preto pribudlo desať-pätnásť percent ľudí. Dnes viem, že kvalitná verejná správa neznamená lacná verejná správa. Špičkových vedúcich vieme solídne zaplatiť, externe spolupracujeme s najlepšími odborníkmi na Slovensku i v Európe. No problém nastáva, keď chcem na úrad dostať mladých ľudí a zároveň nekriviť platovú štruktúru.

  • Načo potrebujete toľko nových ľudí? Chystáte pre Hlohovec zásadné zmeny?

V prvom rade musia fungovať základné veci. Infraštruktúra, verejné a sociálne služby, škôlky, školy. Hneď po nástupe sme zauditovali mestský majetok. Zistili sme, že len schátrané školské budovy si vyžadujú investíciu 3,5 milióna eur, prakticky žiadne detské ihrisko nevyhovovalo predpisom, chýbajú stovky parkovacích miest. A tak obnovujeme a opravujeme... Našťastie, mesto som prebral nezadlžené, aj preto v tomto roku môžeme mať kapitálový rozpočet na úrovni polovice bežných výdavkov. Snažíme sa však peniaze využiť rozumne a pripravujeme niekoľko projektov, ktoré nás, dúfam, posunú do 21. storočia.

  • Nejde teda len o opravy, ale aj o rozvojové projekty?

Postupujeme paralelne. Tak ako ostatné slovenské mestá, aj Hlohovec dlhodobo ignoroval infraštruktúru. Modernizačný dlh narástol do desiatok miliónov eur. Komunikujeme s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a hľadáme spôsob, ako spolufinancovať väčšie infraštruktúrne projekty. Nemali by sme problém s úvermi ani v slovenských bankách, no s európskou bankou riešime aj technickú asistenciu. Lebo mesto stále nemá dosť odborníkov na to, aby zvládlo infraštruktúrne investície za milióny eur.

  • Akým smerom sa bude Hlohovec ďalej rozvíjať?

K zlepšovaniu kvality života. Sústredili sme sa napríklad na verejné priestory, pretože pre mesto majú nenahraditeľné funkcie. Prilákajú ľudí, aby tam spoločne trávili viac času bez ohľadu na to, do akej vekovej či sociálnej skupiny patria. V mestách dnes dochádza ku kastovaniu, vznikajú nové štvrte, ľudia sa do nich uzatvárajú a prestávajú spolu komunikovať. Hlohovec je malé mesto a obyvatelia by mali mať možnosť a priestor, aby sa poznali a trávili čas aj spoločne. Preto máme asi ako jedno z prvých miest na Slovensku vypracovanú a poslancami schválenú koncepciu rozvoja verejných priestorov.

  • Hlohovec má tradičný prívlastok „mesto ruží“. To evokuje, že tam odjakživa vládla pohoda, zeleň, estetika...

Lenže námestie sa zmenilo na veľké parkovisko, nábrežie Váhu je izolované od mesta a pešia zóna je navrhnutá tak, že tam nik nechodí. Už nestačí len vysadiť pár ruží. Zanalyzovali sme preto 26 lokalít, ktoré majú potenciál stať sa kvalitnými verejnými priestormi. Vybrali sme zatiaľ štyri prioritné, ktoré už mladí architekti rozpracúvajú a od budúceho roka ich začneme realizovať. Zmení sa aj námestie, aby slúžilo verejnosti, a nie autám.

Snažíme sa osloviť progresívnejšiu časť obyvateľov, ktorí by mohli mesto ťahať dopredu

  • Myslíte si, že verejné priestory sú fenomén, ktorý zmení pohľad ľudí na mesto?

Akcentuje sa to vo vyspelej Európe a som si istý, že aj na západnom Slovensku sa nájde dosť mestských ľudí, ktorí verejné priestory vnímajú ako dôležitý prvok kvality života. Zvyšných to možno nezaujíma, sú fixovaní len na kosenie a výtlky. Ale snažíme sa osloviť progresívnejšiu časť obyvateľov, ktorí by mohli mesto ťahať dopredu a priťahovať k sebe ďalších. A verím, že aj ostatní časom začnú využívať tieto nové benefity.

  • Hitom pri modernizácii infraštruktúry sa stal koncept smart city. Oslovil vás?

Hneď po nástupe do funkcie som bol po rozumy vo Švédsku, v Kodani, vo Viedni a ďalších mestách. Smart city však nevnímam len v technologickej rovine, ale skôr ako princíp manažovania mesta a v podstate len ako nástroj. Inteligentné technológie nezmenia automaticky atmosféru v meste a ľudia sa nestanú spokojnejšími a aktívnejšími.

  • Aké riešenia uprednostníte?

Oslovil nás koncept happy city – mesta, kde sa ľudia dobre cítia a kde ich prostredie inšpiruje. Napríklad cez verejné priestory alebo kreatívny priemysel. Riešenia smart city sú dnes veľmi populárne, mestá sa predbiehajú, ktoré bude mať ako prvé najnovšie technologické vychytávky. Ale my potrebujeme, aby aj tieto nové riešenia boli zmysluplné a koncepčné. V súťaži pre súťaž sa nám nechce pretekať. Chceme sa uberať cestou humanizácie Hlohovca ako mesta pre ľudí, tých bývajúcich, ale aj pre tých, čo by chceli zmeniť miesto bydliska, a to bez rôznych marketingových nálepiek.

  • Hovoríte o zmene atmosféry v meste. Je to potrebné, lebo ľudia z Hlohovca odchádzajú?

V Hlohovci sa nežije zle. Nezamestnanosť máme pod slovenským priemerom, priemerné mzdy sú, naopak, vyššie ako priemer na Slovensku. Dokonca napríklad oproti Piešťanom máme o sto eur viac, čo by asi málokto povedal. Napriek tomu ľudia odchádzajú. Väčšinou tí, čo by mohli mesto potiahnuť dopredu. Odídu študovať a už sa nevrátia. Alebo si v okolitých dedinách postavia lacnejšie bývanie. Aj preto staviame šesťdesiat mestských nájomných bytov a budeme v tom pokračovať, v škôlkach máme miesto pre všetky deti, ktoré sa zapíšu. Potrebujeme nástroje, ako sem ľudí prilákať, starých Hlohovčanov aj nových.

  • Odchod ľudí z menších miest do väčších centier je všeobecný trend.

Určite, ale sčasti to môže byť aj preto, že kvalita života v malých mestách nespĺňa predstavu moderných mladých ľudí.

  • Pre mesto má úbytok obyvateľov aj ekonomické dôsledky.

Samozrejme. Naša daňová sila je okolo 350 eur na obyvateľa. Keď odíde tisíc ľudí, ročne prídeme o 350-tisíc. Najhoršie je, ak sa Hlohovčania vysťahujú len do okolitých dedín a využívajú všetky mestské služby a infraštruktúru, pričom sa na jej platení nepodieľajú.

  • Aj vy ste odišli do Bratislavy.

Áno, ale len za prácou, býval som stále v Hlohovci. Hoci pripúšťam, že som bol podobnou „záťažou“ pre Bratislavu.

  • Presuny obyvateľov vyvolávajú konkurenciu medzi mestami. Čím chce konkurovať Hlohovec?

Mojím snom je, aby sa Hlohovčania cítili spokojne vo svojom meste. Nielen na Slovensku dnes vládne akási nespokojnosť a frustrácia. Verím, že keď sa nám podarí urobiť projekty, ktoré plánujeme, kvalita života sa podstatne zvýši. A snažíme sa ich robiť na takej úrovni, aby sa Hlohovec stal benchmarkom minimálne pre Slovensko.

  • Na západe Slovenska vedú viaceré mestá nezávislí primátori, sú v Trenčíne, Trnave, Hlohovci aj v Bratislave. Čím si to vysvetľujete?

Politické strany majú problém s lídrami aj na celoštátnej úrovni, nieto na komunálnej. Ľudia tu kandidátov bližšie poznajú, čo vytvára priestor aj pre nezávislých. V Hlohovci už boli ľudia otrávení. Na dvadsať rokov si to tu rozparcelovali na jednej strane KDH, na druhej HZDS, SNS či Smer. Smer dnes nemá v zastupiteľstve žiadneho poslanca, KDH dvoch. Nemá kto hrať politické hry. Posudzuje sa len racionalita navrhovaných riešení. Nemôžem sa sťažovať, drvivá väčšina návrhov prechádza jednoznačne.

  • Dlhoročná vláda silných strán sa zrejme odrazila aj v podnikateľskom prostredí mesta. Vytvorili sa pevné väzby na lokálnych politikov.

Sme v polovici volebného obdobia, takže už všetci chápu, ako podo mnou mesto funguje. Áno, niektoré „biznisy“ sa skončili a začínajú sa objavovať snahy, aby som v ďalších voľbách neuspel. Keď sa stretávam s obchodníkmi, väčšina z nich stále nechce uveriť, že neťahám peniaze a nekšeftujem. Keď si to uvedomia, vidím, ako mnou niektorí opovrhujú a majú ma za hlupáka.

  • Myslíte si, že z nezávislých primátorov môže vyrásť nová generácia moderných komunálnych politikov?

Je predčasné o tom hovoriť. Raz vyhrať voľby dokáže takmer každý. Ale splniť, čo ste sľúbili, a presvedčiť o tom aj ľudí a uspieť opakovane, to je podstatne ťažšie. Ak dostanem možnosť pracovať aj druhé volebné obdobie, získam spolu osem rokov a to je čas, za ktorý možno urobiť naozaj zaujímavé veci. Ale nepredbiehajme. Dnes som politik a mnohí ľudia ma nemajú radi už z princípu. Stále existuje riziko, že hoci urobíte kus dobrej práce, predsa vás nezvolia.

  • Veľká politika vás neláka?

Pred voľbami som bol výkonným riaditeľom Inštitútu pre verejné otázky, takže k politike mám blízko. Mal som aj konkrétne ponuky, ale rozrobili sme v Hlohovci veľa zaujímavých projektov a na veľkú politiku mi nezostávajú kapacity. Navyše, ak by som sa pridal k hocijakému subjektu, rozkolíšu sa vnútorné pomery v meste a to nechcem. Momentálne žijem veľmi inšpiratívne obdobie. V minulosti som sa verejnej správe venoval viac v teoretickej rovine, teraz mám v rukách nástroje, s ktorými dokážem robiť konkrétne veci. Dostal som šancu využiť všetku moju doterajšiu prácu a vedomosti. A zistil som, že ma baví robiť pre ľudí.

Miroslav Kollár (47)

Od roku 2014 je primátor Hlohovca. Pôsobil v mimovládnom sektore, v Mediálnom inštitúte, v Centre pre výskum etnicity a kultúru a v Inštitúte pre verejné otázky. Bol editorom a spoluautorom viac ako štyridsiatich publikácií, napríklad Súhrnných správ o stave spoločnosti a Vízie vývoja SR do roku 2020. Skúsenosti z verejných funkcií naberal ako člen Rady Slovenskej televízie, v rokoch 2011 až 2013 bol predsedom Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Nevyhýbal sa ani biznisu, pôsobil ako riaditeľ tlačovej agentúry SITA a spoluzakladateľ viacerých internetových portálov. Angažoval sa ako občiansky aktivista za Lepší Hlohovec, založil tenisový klub HTC Hlohovec. Absolvoval Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave.

Lajknite môj profil na Facebooku: facebook.com/r.drutarovsky
 

Úradné dokumenty

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru, Úprava trolejového vedenia, oznam o začatí stavebného konania

Verejná vyhláška, ktorou Prešovský samosprávny kraj, Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Odbor dopravy, oznamuje začatie stavebného konania a nariadenia ústneho konania, č. j. 02416/2017/OOD-002 zo dňa 10. 2. 2017 pre stavbu...

Poznámky k zákonom

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...

Pozemkové úpravy a ochrana pôdy

Motto: Bohatý hospodár nepredáva svoj majetok.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Trenčín: Vyvlastnenie vo verejnom záujme

O občianskom spolunažívaní by vedel rozprávať asi každý z nás. Obyvatelia ulice Jahodová v Trenčíne...

Územné a správne členenie Slovenska, história a vývoj

Publikácia opisuje vývoj územného a správneho členenia Slovenska od približne polovice druhého...