Prečo sa zmenilo zdaňovanie tzv. ostatných plôch a prečo sa znížila daň pre zastavané plochy a nádvoria

Do konca januára je čas na podávanie daňových priznaní za nehnuteľnosti. Mnohí sa pri vyplňovaní rozhorčene pýtajú, prečo sa zvýšila sadzba dane za takzvané ostatné plochy.

14. 01. 2013

Autor: Richard Drutarovský, poslanec v období 2010 - 2018

Richard Drutarovský, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove.

Snažím sa pridržať zásady, že všetky rozhodnutia samosprávy by mali byť dobre odôvodnené a podložené. Každý občan by mal mať možnosť sa k nim vopred vyjadriť a jeho názor by sa mal včas dostať až ku poslancovi.

Keďže žiaľ radnica úplne zlyhala pri komunikácii s verejnosťou o zmenách v sadzbách daní, pokúsim sa vzhľadom na to, že mi smerujete súvisiace otázky, priblížiť čo sa vlastne stalo.

Začnem od "piky". Každá obec alebo mesto môže vyrubovať len také dane, ktoré sú uvedené v zákone o miestnych daniach.

Konkrétnu vyšku dane z nehnuteľností určuje zastupiteľstvo obce alebo mesta tak, že na zasadnutí zastupiteľstva schváli všeobecne záväzné nariadenie (VZN). Je to niečo, ako miestny zákon, ktorý však na rozdiel od zákonov z národnej rady platí len na území danej obce alebo mesta.

Pred tým musí byť návrh nariadenia aspoň 15 dní vyvesený na úradnej tabuli a na internetovej stránke mesta a každý má právo k takému návrhu podať pripomienky. Úrad sa pripomienkami musí zaoberať, vyhodnotiť ich a predložiť ich poslancom pred hlasovaním.

Daň môže byť vyrúbená len v takej forme a štruktúre, ako predpokladá spomenutý zákon o miestnych daniach. Nemôžno teda svojvoľne zdaňovať čokoľvek, práve naopak. Podobne prísne je to aj s úľavami, poskytnúť možno len tie, ktoré zákon dovoľuje priznať.

Parlament v Bratislave poriadne zamiešal karty

Národná rada nedávno zmenila tento zákon tak, že tzv. "ostatné plochy" pričlenila z hľadiska zdaňovania ku tzv. zastavaným plochám a nádvoriam.

Zjednodušene povedané, dovtedy mohli mestskí a obecní poslanci určiť rozdielne sadzby dane pre tzv. ostatné plochy a iné pre tzv. zastavané plochy.

V zákone to počas minulého roka 2012 vyzeralo takto:

§ 6 Predmet dane

(1) Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:

a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady,
b) trvalé trávne porasty,
c) záhrady,
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy,
e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,
f) zastavané plochy a nádvoria,
g) stavebné pozemky,
h) ostatné plochy okrem stavebných pozemkov.

Pre tento rok 2013 to však už v zákone vyzerá inak. Všimnite si pozorne, kde sú teraz uvedené tzv. ostatné plochy a porovnajte s tým, kde boli uvedené v minulom roku. Takže pre tento rok 2013 platí nasledujúce členenie:

§ 6 Predmet dane

(1) Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:
a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty,
b) záhrady,
c) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy,
d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy,
e) stavebné pozemky.

V roku 2012 boli daňové sadzby v prešovskom nariadení o miestnych daniach určené takto:

  • zastavané plochy a nádvoria: 0,76 %,
  • ostatné plochy 0,26 %.

Keďže nám parlament obidva druhy pozemkov zlúčil do jednej skupiny, stáli sme pred voľbou, čo urobiť. Služby samosprávy sú financované aj z daní z nehnuteľností.

Bez príjmov z daní by služby, ktoré od samosprávy prirodzene očakávame, nebolo možné poskytovať. Preto hľadanie východiska nebolo jednoduché.

Škála riešení, o ktorých sa diskutovalo bola široká.

Radnica na čele s primátorom navrhla, aby sa sadzba pre ostatné plochy (dovtedy 0,26 %) vyrovnala so sadzbou pre zastavané plochy a nádvoria, t. j. aby bola 0,76 %.

To je dobre vidieť vrátane použitých argumentov v materiály, ktorý radnica predložila poslancom na rokovanie.

Opačným riešením by bolo, keby sadzba pre zastavané plochy a nádvoria klesla na úroveň ostatných plôch.

Podľa údajov z radnice je však celková výmera všetkých zdaňovaných tzv. "zastavaných plôch" v meste značne väčšia ako výmera tzv. "ostatných plôch". Výpadok na prímoch z dane by teda bol značný.

Pre úplnosť uvediem, že na dani zo zastavaných plôch sa v minulom roku vybralo približne 215 000 eur, na dani z ostatných plôch okolo 26 000, ako sa dá vypočítať z údajov v dôvodovej správe.

Len pre porovnanie uvediem, že celkový rozpočet radnice je ročne asi 55 miliónov eur.

Ako nakoniec poslanci rozhodli?

Nakoniec prevládol názor, že keď už je kvôli zmene zákona nevyhnutné rôznorodé daňové sadzby zlúčiť do jednej, tak nech je táto operácia daňovo neutrálna. Čiže ak sa aj jedna sadzba musí zvýšiť, nech sa druhá zníži približne tak, aby celkový príjem do rozpočtu mesta ostal nezmenený.

Tejto podmienka napokon vyhovovala takáto sadzba:

  • zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy 0,58 %.

Pre majiteľov ostatných plôch to žiaľ predstavuje zvýšenie platby, majitelia zastavaných plôch budú platiť menej.

Tí, ktorí majú aj ostatné plochy a aj zastavané plochy a nádvoria, môžu platiť viac, rovnako alebo menej. Záleží od toho, ktorý druh pozemku vo výslednom súčte viac preváži.

Zdalo sa to najspravodlivejšie, aj keď bolo jasné, že pre niekoho to bude predstavovať čisté zvýšenie daňovej záťaže. Išlo aj o to, aby nebola pre niekoho zničujúca. Žiaľ, na úrade neboli napriek diskusiám schopní pripraviť resp. predložiť dostatočne analytické informácie na posúdenie individuálnych dopadov zmeny v daňových sadzbách.

Rozhodnutie sa však nedalo odložiť, bez nanovo schváleného nariadenia by primátor nemohol zabezpečiť vydávanie rozhodnutí o dani z nehnuteľností. 

Celé znenie napokon schváleného nariadenia v čase písania tohto blogu nájdete v odkaze na konci tohto textu.

Rozhodli poslanci potajomky?

Isteže nie každý sleduje dianie v našej samospráve pozorne. Tvrdím, že tok informácií z radnice ku občanom by mal byť lepší. Je to v záujme všetkých, podstatné páky však drží v rukách úrad, ktorý podlieha len primátorovi, na jeho chod poslanci nemajú žiadny priamy vplyv.

Zákon našťastie ukladá, že každý návrh VZN musí byť vopred zverejnený na úradnej tabuli a na internete, ako som uviedol už vyššie.

To sa aj deje, úradnú tabuľu môžete sledovať aj cez internet. Nepochybne to občania aj robia, pretože niektorí z nich podávajú pripomienky k návrhom všeobecne záväzných nariadení, o čom sa môžete presvedčiť aj v dôvodovej správe nariadenia o ktorom hovoríme.

Pripúšťam, že povedomie o tom, že materiály sú vopred zverejňované a ktokoľvek ich zo zákona môže pripomienkovať - ešte nie je na dostatočnej úrovni.

Neostáva však nič iné, len si musíme zvyknúť na to, že možnosť ovplyvniť rozhodnutia poslancov máme, stačí ich len využiť.

Často sa stretávam s argumentom, že na sledovanie a riešenie komunálných vecí predsa máme primátora, poslancov a úradníkov.

Je to tak, ale ani primátor, poslanec a ani úradník nemôže podrobne poznať život každého z nás, hoci napríklad poslanci majú kompetenciu rozhodovať o pravidlách, ktoré sa vzťahujú naraz na všetkých.

Aby poslanci mali šancu zohľadniť pri rozhodovaní celú šírku problémov, práve na to slúži možnosť sledovať a pripomienkovať návrhy nariadení, aby hlas každého jednotlivého občana mohol doputovať ku všetkým poslancom. Či si ho poslanec všimne a zohľadní pri svojom rozhodnutí, to už záleží len na ňom.

Kontakty vrátane telefónnych čísel a emailovej adresy každého poslanca sú na internetovej stránke mesta, poslanci sa pravidelne stretávajú s občanmi na zasadnutiach výborov v mestských častiach, takže príležitostí na vzájomnú komunikáciu sú.

Sledujte môj profil: https://instagram.com/richard_drutarovsky
 

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...