O súboji malého mesta s veľkými zo Smeru

Reklama:

Zuzana Čaputová. Je právničkou občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta. Rozhovor bude teda o skládke v Pezinku. Aj o tom, prečo je slabo informovaný aj premiér aj generálny prokurátor, prečo je výskyt rakoviny zo skládky reálny, ako na ich boj proti skládke reagujú silní muži.

26. 06. 2008

Zdroj: Róbert Kotian, hnonline.sk

Prečo a ako vznikla vaša iniciatíva Skládka nepatrí do mesta?

Vznikla vlastne ako skupina kamarátov, ktorí predtým spolupracovali, dokonca v samospráve, a mali informácie o veciach, ktoré sa začali diať ohľadne starej jamy, starej skládky v Pezinku, ktorá je dokonca ešte bližšie k mestu.

Čo znamená ešte bližšie?

150 metrov od prvých domov. Je to vlastne stará tehliarska jama, ktorá sa zavážala 40 rokov, je tam  uložený aj nebezpečný odpad, a ešte dodnes sa na ňu odpad vozí. Je to skládka bez stavebného povolenia, bez tesniaceho a odplyňovacieho systému, proste je to stará environmentálna záťaž s množstvom odpadov. Keď som sa tým začala zaoberať, spolu s kolegom Jarom Pavlovičom sme pracovali na mestskom úrade, ešte počas štúdia práva a tesne potom, som zistila, čo všetko je na tej skládke porušené. Keď mi Pavlovič ako zapálený environmentalista o tom rozprával, znelo to ako neuveriteľný príbeh, posun od reality, že až také porušovanie práva nemôže existovať, že to nie je možné.

Dnes to asi vidíte inak.

Po deviatich rokoch je to krutá realita. Postupne k nám začali pribúdať ďalší priatelia, geológ, psychológ, a ľudia z umenia, ktorí nám pomohli pri kampaniach. Postupne pribúdali nielen ľudia, ale aj informácie, ktoré nás čoraz viac motivovali. Dostali sme sa k zahraničným štúdiám o vplyve skládok na zdravie, dnes o tom jestvujú celé štúdie, ktoré sa robili na 300 skládkach v USA, kde sa vytypovali špecifické druhy onkologických ochorení u ľudí, ktorí žijú v okruhu do 3 kilometrov od skládky, čo je úplne iná realita ako naša, navrhovaná skládka je umiestnená 280 metrov od prvých domov. A keď sme potom dali urobiť prieskum a porovnávali ho s týmito siedmimi druhmi mužských a ženských onkologických ochorení na celom Slovensku a v okrese Pezinok - údaje sme mali z národného onkologického centra - tak tie štatistiky vyšli veľmi nelichotivo...

Dá sa hovoriť o priamom prepojení medzi skládkou a tými ochoreniami?

Zo spomínaných zahraničných štúdií vyplýva štatisticky významný výskyt niektorých druhov rakoviny. Samozrejme, že na vznik týchto ochorení vplýva viacero faktorov a priamu príčinnú súvislosť je ťažké preukázať. My však považujeme za nezmyselné,  vystavovať sa aj potenciálnemu riziku z novej skládky, najmä ak už jednu obrovskú environmentálnu záťaž v podobe starej skládky v Pezinku máme.

Odkedy sa stavia tá nová skládka?

Stavia sa dva mesiace, ale usilujú sa o ňu od roku 1999, kedy získali takzvanú EIU, to posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Vlani v máji bolo vydané územné rozhodnutie a vlastne dnes čakáme na stavebné povolenie, ktoré ešte nemajú.

Kto ho vydáva?

Inšpekcia životného prostredia, ústredie...

To dnes prešetruje výstavbu a výsledkom môže byť, že im dajú stavebné povolenie?

Áno.

Ale ak ho nemajú, tak tá výstavba na skládke, tie všetky mechanizmy a ich činnosť, sú v rozpore so zákonom.

Jednak je to v rozpore so zákonom, pretože nemajú stavebné povolenie, ale navyše je tu vydané rozhodnutie ústredia inšpekcie životného prostredia, ktoré výslovne zakazuje akékoľvek stavebné práce.

Čiže toto rozhodnutie stavebník nerešpektuje?

Presne tak.

Čo sa dá robiť, ak stavebník nerešpektuje takéto rozhodnutie? Alebo čo by sa malo robiť?

My sme dali podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, to realizuje inšpektorát životného prostredia, ktoré vedie pán Held, a oni najskôr zistili ťažbu hliny, valcami... K inému záveru došli po rokovaní parlamentného výboru.

U nás sa už robil aj archeologický prieskum buldozérmi pri výstavbe KIA pri Žiline.

Áno, to bolo podobné, tu sa ťažila hlina valcom, a pritom vzniklo fóliové jazierko. Potom inšpektorát konštatoval, že sa naozaj realizuje stavba skládky, podľa projektovej dokumentácie dokonca viac stavebných objektov, ako sme identifikovali my. Inšpektorát začal konanie o uložení pokuty a zároveň vyzval na zastavenie stavebných prác a malo by nasledovať konanie o odstránení stavby, keďže je stavba nelegálna.

S kým všetkým ste rokovali v tomto príbehu a kto všetko sa k tomu už vyjadroval?

Mediálne zaujímavý bol vlastne až posledný polrok, predtým sme sa venovali starej skládke a prvým snahám o presadzovanie novej. Počas toho pol roka sa vecou zaoberal minister životného prostredia, boli sme niekoľkokrát na rokovaní parlamentného výboru pre životné prostredie, ktorý sa touto kauzou špeciálne zaoberal a splnil v tom pozitívnu úlohu. Považoval ju za významnú a kontrolný tlak výboru priniesol svoje výsledky . Navyše bolo zaujímavé, že výbor je síce zložený z poslancov všetkých politických strán, ale toto rokovanie nebolo významne poznačené politickou príslušnosťou. Poslanci to podľa mňa vnímali ako občiansky problém, ktorý sa im javil ako nezákonný, a snaha hľadať riešenie bola povýšená nad stranícke tričká. Zasadnutia výboru boli väčšinou konštruktívne, jednohlasne sa prijímali závery, čo bolo zaujímavé. Stretli sme sa aj s premiérom Ficom.

Aký ste z toho mali pocit?

Zo stretnutia som mala dobrý dojem, pre mňa to bolo hlavne o tom, že sme mohli poskytnúť informácie, ktoré predtým nemal.

Čiže nebol veľmi dobre informovaný?

Ak môžem vychádzať z toho stanoviska, ktoré mal k dispozícii a ktoré bolo na internete zverejnené ako podklad na rokovanie vlády, tak to boli informácie, ktoré neboli kompletné, fakty boli jednostranne interpretované. Ponúkli sme naše videnie,  našu argumentáciu a dôvody odmietania skládky, ktoré  nemal odkiaľ poznať. 

Niečo podobné hovoríte aj o stanovisku generálnej prokuratúry, akoby pri jej stanovisku prokurátor tiež nemal k dispozícii kompletné materiály...

Vyzerá to tak, že nemali stanoviská niektorých orgánov, ktorými napríklad disponujeme my. Napríklad argumentujú tým, že zákaz skládky v územnom pláne mesta Pezinok je v rozpore s územným plánom VUC Bratislavského kraja, ktorý vraj skládku v novej jame predpokladá. Avšak zo samotného textu územného plánu  VUC a tiež napríklad zo stanoviska Úradu BSK vyplýva, že územný plán VÚC neobsahuje v záväznej časti úpravu žiadnej skládky, teda ani tej Pezinskej a rovnaké tvrdenie vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva životného prostredia. Viac o tom hovoríme v tlačovej správe.


Reakcia na stanovisko prokurátora Generálnej prokuratúry ku skládke v Pezinku, protest pred Úradom vlády.

V piatok 20.6. bolo zverejnené stanovisko prokurátora Generálnej prokuratúry z ktorého vyplýva, že územné rozhodnutie, ktoré vydal Krajský stavebný úrad v Bratislave je zákonné. Občianska iniciatíva Skládka nepatrí do mesta a rovnako mesto Pezinok dlhodobo tvrdia, že územné rozhodnutie je v hrubom rozpore so zákonom. Dôvodom tohto tvrdenia je najmä rozpor územného rozhodnutia s územným plánom mesta Pezinok, ktoré skládku zakazuje a tiež skutočnosť, že ho vydal  v nezákonnom procese KSU pod vedením Jána Mana ml., syna navrhovateľa skládky a zároveň vlastníka 130 000m² pozemkov pod navrhovanou skládkou.

„Po preštudovaní stanoviska prokurátora JUDr. Bunčiaka musíme konštatovať, že vychádza z neúplných a neaktuálnych podkladov. V stanovisku sa argumentuje napríklad rozporom územného plánu mesta Pezinok s územným plánom VUC Bratislavského kraja. K uvedenému možno iba konštatovať, že zo samotného textu UPN VUC a tiež z viacerých stanovísk kompetentných orgánov vyplýva pravý opak. Všetky dokumenty samozrejme môžme prokuratúre poskytnúť, aby mohla skutočne realizovať preverenie zákonnosti.

Svoju argumentáciu JUDr. Bunčiak ďalej opiera o neaktuálny dokument, tzv. program odpadového hospodárstva Bratislavského kraja na roky 2000 až 2005,  ktorý skládku predpokladal iba v smernej a nie v záväznej časti. Zároveň aktuálny program odpadového hospodárstva SR na roku 2006 až 2010, skládku v Pezinku vôbec nepredpokladá.

Podobne je to aj s argumentom o náleze Ústavného súdu o zrušení všeobecne záväzného nariadenia mesta Pezinok. Mesto ešte v roku 2006 uviedlo svoje VZN do súladu s týmto nálezom a v súčasnosti platný právny stav nebol Ústavným súdom zrušený.
Ponúkame našu spoluprácu a všetky podklady, ktoré máme k dispozícii, aby prokuratúra mohla preveriť zákonnosť rozhodnutia podľa platných dokumentov“, povedala právnička OI Zuzana Čaputová. 

Občianska iniciatíva  skládka nepatrí do mesta organizuje protest proti skládke v Pezinku

Protest je naplánovaný na stredu 25.6.2008 o 9:30  pred Úradom vlády v Bratislave. Pezinčania chcú protestovať proti svojvôli podnikateľa, ktorý realizuje výstavbu napriek všetkým zákazom a proti neschopnosti štátnych orgánov vynútiť dodržiavanie svojich rozhodnutí. Napriek tomu, že vo veci nie je vydané právoplatné stavebné povolenie a naopak je vydané rozhodnutie, ktorým sa zakazujú akékoľvek stavebné práce na skládke, napriek tomu že štátny stavebný dohľad zistil realizáciu stavby, vyzval na zastavenie stavebných prác a začal konanie o pokute, stavba sa bez prestávky druhý mesiac realizuje.

„Sme pobúrení neschopnosťou orgánov štátnej správy nastoliť v Pezinku dodržiavanie zákonnosti. Zdá sa, že v Pezinku zákon neplatí. Podnikatelia v Pezinku porušujú zákony, nastoľujú svojvôlu, a to všetko pod ochranou niekoľkých  vysokých úradníkov“, povedal Jaroslav  Pavlovič z OI.


Keď sa na to pozerám - hovorili ste s premiérom, hovorili ste s ministrom Izákom, boli ste na rokovaniach výboru NR SR, mesto je proti skládke, drvivá väčšina obyvateľov Pezinka je proti skládke, zástupca primátora je poslanec NR SR za Smer a zrejme je tiež proti, napriek tomu sa stavia. Nie je to bizarné?

Absolútne.

Čím si to vysvetľujete?

Vysvetľujem si to tak - už pri starej jame to bolo vidieť, - že je za tým silný podnikateľ, zisk zo skládky sa počíta v miliardách, pri nevysokých prevádzkových nákladoch.

Samotná výstavba skládky niečo stojí...

Áno, samozrejme, prvotné náklady určite nie sú malé. Zaujímavo to vystihol pracovník Ministerstva životného prostredia keď povedal, že podnikateľ si vytipuje lokalitu a oni sa následne vyjadrujú, či je vhodná a to je presne tento prípad. Je tu jama, hoci jej vhodnosť z geologického hľadiska je sporná, bude z toho dosť peňazí, vyrieši to potreby regiónu, tak kde je problém? Malo by to byť naopak, Ministerstvo by malo určiť lokality, ktoré sú na skládky vhodné, a to nielen z geologického hľadiska, ale napríklad aj z hľadiska odstupovej vzdialenosti od ľudských obydlí.  Platná technická norma stanovuje minimum 500 metrov, skládka v Pezinku má byť vzdialená iba 280 metrov. MŽP aj krajský úrad životného prostredia vedia od roku 2002, že skládka je v územnom pláne Pezinka zakázaná. Dnes sa dostávame do pozície, že v kraji bude kríza, nebude kam odvážať odpady, čo tiež nie je pravda. Jednak sa dokončuje v regióne ďalšia skládka na minimálne 10 rokov  a zároveň, z programu odpadového hospodárstva SR na roky 2006 až 2010 vyplýva, že v Bratislavskom kraji je voľná  kapacita skládok odpadov na odpad, ktorý nie je  nebezpečný 1 230 000 m³.  A tiež sa tam konštatuje, že sa v súčasnosti neprejavuje nedostatok kapacít skládok. Už iba doplním, že uvedené som citovala zo základného koncepčného dokumentu v oblasti odpadového hospodárstva. 

A Pezinčania robia problém.

Áno. Bránia sa ďalšej hrozbe, ktorej chýba opodstatnenosť

Dá sa ešte táto skládka zastaviť? A ak áno, akým spôsobom?

Výstavba skládky by sa určite mala zastaviť, lebo sa realizuje nezákonne a následne by sa malo začať konanie o odstránení čiernej stavby. A spôsob - z právneho hľadiska je tu vydané rozhodnutie, jedno v marci a ďalšie nám minister životného prostredia doručil na protest pred úradom vlády. Doteraz vydané rozhodnutie akceptované nebolo. Mala by nastať fáza výkonu rozhodnutia, teda vynútenie jeho rešpektovania aj s asistenciou polície.

Pripúšťate teda možnosť, že napriek všetkým týmto rozhodnutiam bude stavba skládky ukončená a nakoniec aj legalizovaná ako množstvo iných čiernych stavieb?

Samozrejme, musím takú možnosť pripustiť, Okrem toho, že by to bolo v hrubom rozpore so zákonmi a zdravým rozumom, bola by to facka občianskej spoločnosti. Ľudia sa po 89. konečne v zobudili, aby zabojovali za svoje práva, a to v nemalej miere. Želám si, aby na konci tohto príbehu mali skúsenosť, že sa oplatí zaoberať sa aj veci za prahom svojho bytu. Navyše, právo je podľa mňa na našej strane.

Ja by som to možno ani až tak nevnímal z právneho hľadiska, som laik, ale dokonca aj keby právo nebolo na vašej strane, ak je obava o zdravie svoje a svojich detí na vašej strane, mesto je proti skládke, na základe čoho by tam tá skládka mala byť?

Toto presne podpisujem, je to tak a ešte ako právnik dodávam, že tieto hodnoty, o ktorých hovoríte, chráni aj právny poriadok.

Ako sa k tomu stavajú ľudia? Juro Hrabko sa vás v relácii pýtal, či už nie sú ľudia rezignovaní, znechutení... Ale na druhej strane ako rezignovať, ak sa neďaleko vašich domov stavia niečo také?

Keď sa ľudia dozvedeli z médií, že sa skládka stavia, pripadalo im to neuveriteľné, to bol posledný impulz. Dlhodobejším motivačným momentom je ale podľa mňa obava z možných ochorení a reálny výskyt chorôb. Ľudia nás informujú o prípadoch rakoviny najmä v blízkosti skládky, a keď sa to týka detí, zasahuje ma to najviac. To sú proste silné veci. Zároveň Pezinčania už dnes vedia čo je to mať v blízkosti veľkú skládku, pre silný zápach sa tam veľakrát nedá vetrať.

Ak ide o deti s rakovinou, tak to musí zasiahnuť každého.

Presne tak, to že tu ide o to najdôležitejšie, teda o zdravie, mobilizuje také množstvo ľudí. Napríklad tá akcia vo februári bola úžasná, taký masový  nebol v Pezinku ani november 89.  Legitímna je aj otázka, z čoho naše aktivity financujeme. Podporujú nás miestni podnikatelia a jedinou podmienkou je, aby neboli nejakým spôsobom napojení na nakladanie s odpadom. Sú to podnikatelia, ktorí tam žijú a na rovinu povedia, že radšej dajú peniaze, akoby a mali odsťahovať.. Veľa vecí nám podnikatelia predávajú za výrobné náklady, máme zadarmo billboardové plochy, pomáhajú nám študenti, skauti, galérie, rôzne združenia ľudí so zdravotným postihnutím, farár na omši povie, aby ľudia išli podpísať petíciu... Ten efekt komunity je fascinujúci, ešte nie sme natoľko veľké mesto, aby väzby boli anonymné, toto je pre mňa silný zážitok.

Je to príbeh jedného malého mesta proti moci?

Asi áno. I keď moc má rôzne podoby.

Nebojíte sa?

Prešli sme si všeličím, aj veľkou obavou.  Používame ale korektné nástroje, ideme právnou cestou, burcujeme a informujeme ľudí. Nezostáva mi iné ako dôverovať ceste, na ktorú som sa dávnejšie  dala. Ale mám dve deti a v tejto súvislosti si možné hrozby skôr uvedomujem.

V deťoch má slabinu každý.

Áno, ale aj motivácia je silnejšia.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...