Zmluvy má oživiť internet

Zdroj: Marianna Onuferová, sme.sk

Bratislava - Verejnosť stále čaká na zverejnenie zmluvy o predaji emisných kvót oxidu uhličitého americkej firme Interblue Group. Utajovaných kontroverzných zmlúv, ktoré uzavreli štátne orgány, však bolo v poslednom období viac.

Poslankyňa za SDKÚ Lucia Žitňanská preto navrhuje, aby zmluva, ktorá sa týka verejných financií, mohla byť účinná až po tom, keď sa zverejní na internete. „V našich podmienkach je to dobrý nápad," hovorí. Tie časti zmluvy a jej dodatkov, ktoré podliehajú utajeniu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by boli vyčiernené. SDKÚ chce návrh predložiť do parlamentu v júni.

Žitňanská pripúšťa, že ani zverejnením zmluvy na internete sa nedá zabrániť tomu, aby sa pod obchodné tajomstvo neskryli aj ustanovenia zmluvy, ktoré tam nepatria. „Stále však platí infozákon. V ňom zmeny nenavrhujeme. Ak oprávnená osoba povedie v tejto veci spor, rozhodne o nej súd."

Pod obchodné tajomstvo podľa infozákona nespadá informácia, ktorá sa týka závažného vplyvu na zdravie ľudí či životné prostredie alebo o znečisťovaní životného prostredia. Utajenou nie je ani informácia o štátnej pomoci, ďalej taká, ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií či nakladania s majetkom štátu alebo obce.

Zdržanliví poslanci

Daniel Lipšic z KDH v utorok poobede návrh zákona ešte nevidel. „Už dnes máme platný infozákon, podľa ktorého všetko s výnimkou veľmi úzko definovaného obchodného tajomstva má byť zverejnené. Sú tu však snahy obmedzovať zverejňovanie dokumentov," povedal.

Šéf ústavnoprávneho parlamentného výboru za Smer Mojmír Mamojka nepovažuje Žitňanskej návrh za zlý nápad. No ako hovorí, musí zvážiť, či je z právneho hľadiska správne, aby bola účinnosť zmluvy naviazaná na jej zverejnenie na internete. „Neuvažoval som nad tým zatiaľ hlbšie. Je to niečo navyše, čo nemôže škodiť. Ale sú to ministri, ktorí sú za takéto zmluvy politicky, mravne a eticky zodpovední. A je tu Úrad pre verejné obstarávanie, „povedal.

Aj poslanec za SNS Jaroslav Paška rozumie zámeru takéhoto návrhu. Považuje to však za neštandardné riešenie. Možno podľa neho treba iba dohliadnuť, aby sa dodržiaval infozákon. „Iste, ako téma sa to otvorí, ale nie som si istý, či návrh v takejto podobe prejde," povedal.

Poslankyni za Smer Jane Laššákovej sa myšlienka spojiť účinnosť zmluvy s jej zverejnením na internete veľmi nepozdáva. „Zmluva je dvojstranný právny úkon a musia s ňou súhlasiť obe strany, aj keď ide o verejné financie. S takou odkladacou podmienkou by som nesúhlasila."

Poslankyňa za HZDS Katarína Tóthová súhlasí s tým, aby boli zmluvy, ktoré sa týkajú verejných financií, zverejnené na internete. No pripomína, že platnosť a účinnosť zmluvy upravuje Obchodný a Občiansky zákonník.

Ani tento zákon nestačí

Šéf inštitútu INEKO Eugen Jurzyca pripúšťa, že takýto návrh nie je štandardné riešenie. No ak chceme mať krajinu bez podobných prešľapov, je to pre nás dobré riešenie. „Musíme si však priznať, že niektoré orgány štátnej správy na Slovensku totálne zlyhali a pri kontrole verejných prostriedkov ich predbehli novinári," hovorí Jurzyca.

Zo správy inštitútu INESS vyplýva, že médiá v roku 2008 a v prvom štvrťroku 2009 odhalili prípady plytvania s verejnými financiami za 265 miliónov eur. „Je to takmer päťkrát viac, ako vláda minula na šrotovnom," porovnal plytvanie inštitút.

Návrh SDKÚ víta i Emília Sičáková­ Beblavá z Transparency International Slovensko. No na zlepšenie verejného obstarávania to podľa nej nestačí. Tvrdí, že vo verejnom obstarávaní by sa mala zrušiť kategória neprioritných služieb, teda takých, ktoré sa môžu zadávať bez súťaže. Verejná správa by mala pracovať s elektronickými aukciami.

Jurzyca dodáva, že ministerstvo financií by malo prepočítať prognózu verejných financií na dva až tri roky dopredu. „V nej by mali byť zachytené aj možné riziká takýchto zmlúv."