Železnice násilne vnikli na pozemky občanov pred právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení

Reklama:

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Ani právoplatný verdikt Krajského súdu v Bratislave nezabránil, aby boli pozemky obyvateľov Šenkvíc opakovane vyvlastnené za necelých sedem percent trhovej ceny. Dôvodom je modernizácia železničnej trate Bratislava - Trnava. „Ešte skôr, ako rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť, dodávatelia stavebných prác násilne vnikli na súkromne pozemky občanov. Pri incidente musela zasahovať polícia, bolo podané trestné oznámenie, ktoré sa riešilo formou priestupkového konania,“ uvádza JUDr. Silvia Jakubcová, právna zástupkyňa dotknutých občanov.

Problémy občanov Šenkvíc sa začali v minulom roku. Železnice prišli s požiadavkou na výkup pozemkov za vyhláškovú cenu 70 korún za štvorcový meter. Občania požadovali buď náhradne pozemky alebo trhovú cenu. Železnice to odmietli a podali na Okresný úrad v Pezinku návrh na vyvlastnenie pozemkov. Okresný úrad návrhu vyhovel a začiatkom marca 2002 pozemky vyvlastnil za vyhláškovú cenu. Občania sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolali z dôvodu neprimeranosti náhrady za vyvlastnený majetok. Krajský úrad v Bratislave v máji 2002 ich odvolania zamietol ako neodôvodnené a rozhodnutie okresného úradu v plnom rozsahu potvrdil.

Občania sa obrátili na súd, ktorý v októbri 2002 rozhodnutie krajského úradu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28. 1. 2003. Súd v rozsudku konštatoval, že "s ohľadom na námietky žalobcov k výške finančnej náhrady zistenej podľa predpisu nezmeneného od roku 1991 a teda nevyvažujúceho ujmu, vznikajúcu vyvlastnením", mal okresný úrad, ako tzv. správny orgán, "trvať na preukázaní, či bola splnená možnosť výnimky ako podmienky pre začatie vyvlastňovacieho konania". Práve pre odmietavý postoj ŽSR požiadať o povolenie výnimky bolo v právomoci správneho orgánu uložiť železniciam túto povinnosť - uvádza sa ďalej v rozsudku Krajského súdu v Bratislave.

Po doručení rozsudku krajský úrad vyložil rozsudok tak, že železniciam určil trojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu o pokuse získať výnimku z vyhlášky ministerstva financií č. 465/1991 Zb. Železnice o výnimku požiadali a navrhli cenu vo výške 1 100 korún za štvorcový meter. S udelením výnimky však musí súhlasiť aj zriaďovateľ, čo je v prípade železníc ministerstvo dopravy. „Minister dopravy súhlasiť odmietol, čo odôvodnil povinnosťou dodržiavať vyhlášku a tiež nedostatkom peňazí,“ upresňuje JUDr. Jakubcová.

Železniciam sa tak podarilo v trojmesačnej lehote preukázať, že sa pokúsili o získanie výnimky. Na základe tohto faktu krajský úrad konštatoval, že pôvodné prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu v Pezinku je správne a opäť ho potvrdil plnom rozsahu.

Podľa právnej zástupkyne občanov boli hrubým spôsobom porušené ich ústavné práva, a to najmä neposkytnutím ústavou garantovanej primeranej náhrady za vyvlastnený majetok, ale aj násilným neoprávneným vniknutím na ich pozemky po tom, čo páchatelia roztrhli a odstránili plot. Dodáva, že rozhodnutie o vyvlastnení už napadli žalobou na súde a sú pripravení podať  ústavnú sťažnosť a v odôvodnenom prípade sa obrátiť aj na medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Čo na to vláda?

Vláda na zasadnutí 11. 6. 2003 schválila návrh novely stavebného zákona, podľa ktorého by sa náhrady za vyvlastnený majetok už nemali určovať podľa vyhlášky z roku 1991, ale doslova tak, že „Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška podľa ceny, za ktorú sa v tom istom čase a mieste rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva“. Vláda súčasnú prax vyvlastňovania za tzv. vyhláškové náhrady označila v dôvodovej správe za protiústavnú. Ak parlament schváli návrh novely, mala by byť účinná od 1. 10. 2003.

Na tom istom zasadnutí bol schválený aj materiál ministra financií pod názvom „Správa o súčasnom systéme stanovenia hodnoty nehnuteľností v Slovenskej republike a náčrt potenciálnych riešení súvisiacich problémov“. Podľa názoru ministerstva bolo od počiatku neopodstatnené využívať vyhlášku 465/1991 Zb. na určovanie náhrad za vyvlastnenie.

Občianska iniciatíva (OI) "Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme" upozorňuje na viaceré problémy, ktoré nastanú po prijatí novely vo vládou navrhovanom znení. Proces a podmienky vyvlastnenia totiž ostali prakticky nezmenené od roku 1976, kedy bol schválený platný stavebný zákon. OI navrhuje, aby sa v legislatíve zakotvili nasledujúce zásady:

• Prednosť poskytnutia vecnej náhrady za vyvlastnený majetok pred poskytnutím náhrady v peniazoch vždy, ak je to možné a vyvlastnený s tým súhlasí. Pravidlo prednosti vecnej náhrady je síce čiastočne zakotvené už v súčasnom znení, ale iba pre pozemky. Formulácia umožňuje investorom jeho obchádzanie a v praxi sa preto obchádza. Zásadu je potrebné rozšíriť na vyvlastnenie akéhokoľvek majetku, zahrnúť sem aj stavby, a úpravou znenia odstrániť súčasnú prax, kedy na zbavenie sa povinnosti poskytnutia vecnej náhrady stačí jednostranné vyhlásenie investora, že náhradnú nehnuteľnosť nemá. Znenie zákona z roku 1976 totiž nepočíta s tým, že náhradnú nehnuteľnosť môže investor zakúpiť na trhu resp. zaobstarať za peniaze.
• Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určiť jej výšku tak, aby mala vyvlastnená osoba možnosť zaobstarať si porovnateľnú nehnuteľnosť. Náhrada za vyvlastnenie by mala vyvážiť ujmu a kompenzovať stratu na majetku, ktorá vyvlastnenej osobe vznikla. Nehnuteľnosti určené na asanáciu napr. kvôli výstavbe verejnoprospešnej stavby sú na trhu takmer bezcenné. Vládne znenie dovoľuje takú interpretáciu, pri ktorej vlastník takej nehnuteľnosti dostane peňažnú náhradu za ktorú si porovnateľnú nehnuteľnosť nebude môcť zaobstarať.
• Prechod vyvlastňovacieho konania do kompetencie súdov. Podľa súčasnej právnej úpravy rozhodnutie o vyvlastnení podpisuje starosta resp. primátor, rovnako aj územné rozhodnutie pre stavby v tzv. verejnom záujme. Za tzv. „verejný záujem“ je podľa platnej legislatívy považované aj to, čo týmto pojmom označí a schváli obecné resp. mestské zastupiteľstvo v územnom pláne a vo forme všeobecne záväzného nariadenia podpíše starosta (primátor). Vyvlastnenie je tak mimoriadne závažný zásah do ústavných práv občana, že spravodlivo zvážiť všetky okolnosti je schopný iba súd.
• Posilnenie právnej istoty obyvateľov vyvlastnených nehnuteľností. V doterajšej praxi sa bežne vyvlastňujú aj obývané nehnuteľnosti. Podľa stavebného zákona sa vyvlastnenie „nevzťahuje  na  právo  užívať  byty  a  nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká“. Právne postavenie investora a vyvlastneného obyvateľa nie je podrobnejšie upravené, čím sa vytvára priestor na vydieranie vlastníka zo strany investora už pred podaním návrhu na vyvlastnenie.
• Zrovnoprávnenie vlastníka nehnuteľnosti s investorom a zakotvenie práva vlastníka nehnuteľnosti rokovať s investorom o podmienkach prevodu vlastníctva. Súčasné znenie umožňuje investorovi, aby sa vyhol akémukoľvek rokovaniu s vlastníkom a nemusel sa zaoberať žiadnymi jeho požiadavkami. Stačí, ak poštou pošle vlastníkovi návrh kúpnej zmluvy s upozornením, že ak na predložený návrh nepristúpi v lehote 15 dní, budú splnené podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania.
• Obmedzenie možnosti vyvlastnenia iba na verejný záujem a odstránenie možnosti vyvlastnenia v súkromnoprávnom záujme. Súčasná právna úprava umožňuje vyvlastniť súkromný majetok občana resp. právnickej osoby aj v prospech iného súkromného subjektu, ktorý vyvlastnený majetok potrebuje využiť na podnikanie a dosahovanie zisku vo svoj prospech.

Nielen prípad v Šenkviciach poukazuje na potrebu neodkladnej zmeny legislatívy o vyvlastnení, ale aj skúsenosti ďalších občanov z rôznych kútov Slovenska pri stavbách vo verejnom záujme. Dnes majú problémy oni, zajtra sa to môže stať komukoľvek ďalšiemu.

Nezanedbateľný je aj ekonomický faktor nedokonalej právnej úpravy vyvlastnenia. Majetkové problémy sú dôvodom prieťahov a rozostavanosti mnohých veľkých stavieb. Ekonomické straty na prostriedkoch štátneho rozpočtu sa dajú presne vyčísliť a ich hlavnou príčinou je zmluvné navyšovanie ceny zo strany dodávateľov stavebných prác spôsobené predlžovaním doby výstavby, nepripravenosťou staveniska a prerušovaním výstavby napr. z dôvodu súdnych sporov s vlastníkmi.