Začína sa súťaž o najväčší tunel Višňové - Dubná Skala

Zdroj: Daniela Krajanová, sme.sk

Bratislava - Stavebné firmy sa chystajú na boj o jednu z najväčších zákaziek v histórii Slovenska.

Ide o stavbu úsekov medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou skalou so 7,5–kilometrovým tunelom Višňové. Ich cenu odhaduje ministerstvo dopravy asi na 900 miliónov eur.

Rezort dopravy chce súťaž odštartovať ešte tento rok. Pravdepodobne ju ohlási ešte v pondelok, keďže minister Ján Figeľ (KDH) sa vybral obzrieť si miesto výstavby.

Druhýkrát do tendra
 
Stavba tunela, ako to s ňou je

• Na budúci rok sa má začať  13,5­kilometrový úsek s tunelom Višňové.
• Očakáva sa cena asi 900 miliónov eur.
• Keďže je úsek kratší o vyše osem kilometrov, vodiči ušetria asi 15 minút času.
• Ďalšie priľahlé časti diaľnice  v okolí Žiliny sa začnú stavať v roku 2014, aby bola D1 medzi Bratislavou a Košicami hotová najneskôr do roku 2017.

Firmy sa na megazákazku už dávnejšie pripravujú. Prihlásiť sa plánuje napríklad aj rakúsky Alpine.

„Je veľmi pravdepodobné, že sa zúčastníme na verejnom obstarávaní,“ povedal Johannes Gfrerer, hovorca firmy. Alpine už raz spoločne v konzorciu s ďalšími firmami túto zákazku priklepli.

Vtedy bol tunel súčasťou projektu PPP, ktorý vysúťažila bývalá vláda a kabinet Ivety Radičovej ho zrušil.

Cena, ktorú mal stáť tunel aj s ďalšími priľahlými kilometrami v okolí Žiliny, bola takmer deväť miliárd eur. Jej súčasťou však bola aj tridsaťročná údržba a prevádzka.

Strabag sa chystá zapojiť tiež, hovorí jeho šéf Vlastislav Šlajs.

„Vzhľadom na to, že pôjde o najdlhší tunel na diaľnici D1, bude jeho výstavba technicky zložitá a časovo náročná,“ upozornil.

Firmy so slabšími referenciami a finančnou silou budú zrejme z hry von, upozorňuje Skanska.

Na druhej strane tunel je taký veľký, že sa zrejme firmám, ktoré sa na tunely špecializujú, oplatí presúvať kapacity aj na veľké vzdialenosti.

Za pravdu tomu dáva aj stavebná firma, ktorá sa pre náročnosť stavby plánuje obrátiť na svoj materský koncern Vinci. Ten už u nás postavil cestu medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.

Úspory pre ľudí

Či sa vláde podarí pri súťaži dosiahnuť úspory aj do výšky 50 percent ako v prípade diaľničných stavieb tendrovaných v poslednom čase, je otázne.

Šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák upozorňuje, že tunel má prísnejšie normy, ktoré sa len tak s nižšími nákladmi obísť nedajú.

Úsek však bude mať pozitíva pre úspory na palivách či znížení počtu nehôd, dodal.

Štát chce tunel financovať z eurofondov prístupných až po roku 2014. Možnosťou  sú aj zdroje z Európskej investičnej banky.