Za vyvlastňovanie pôdy hrozí medzinárodný škandál

Reklama:

Paragraf zákona o pôde asi prekoná znárodňovanie v takom rozsahu, na aké sa neodvážili ani komunisti v bývalom Československu.

23. 05. 2005

Zdroj: Národná obroda

Pred desiatimi rokmi prijal slovenský parlament zákon 180/95 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý mal zabezpečiť, že každý štvorcový meter pôdy bude mať konkrétneho majiteľa. Po uplynutí stanovenej desaťročnej lehoty pôda, o ktorú sa vlastníci neprihlásili, buď podľa zákona o reštitúciách do konca minulého roka, alebo podľa spomínaného zákona, má po 1. septembri 2005 prepadnúť v prospech štátu a neskôr prejsť do vlastníctva obcí.

Problém nevyrovnaného vlastníctva k pôde sa dotýka približne 700-tisíc až milióna nezistených vlastníkov a približne 250-tisíc hektárov pôdy. Diskutabilný zákon prijali poslanci ešte v roku 1995 a od 1. septembra 2005 by malo na Slovensku nastať znárodňovanie v takom rozsahu, na aké sa neodvážili ani komunisti v bývalom Československu. Postupne by v prospech štátu, a neskôr v prospech obcí, prepadli všetky pozemky, ktoré sú zapísané v katastri dlhšie ako  rok bez úplných údajov o vlastníkovi, napríklad terajšia presná adresa a podobne, hoci o tom ani nemusia vedieť.

Navzdory ústave

Napriek tomu, že u nás platia zákony, ktoré takéto niečo nepripúšťajú, poslanci pred desiatimi rokmi ani v súčasnosti nemajú s okradnutím občana problémy. Pritom Ústava SR v článku 20 zaručuje dedenie a ochranu vlastníckeho práva a platný Občiansky zákonník v § 100 zaručuje, že dedičské práva sa nepremlčujú! Podobné ustanovenia má aj Listina základných ľudských práv a slobôd. Preto sa generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka obrátil na Ústavný súd SR, aby preskúmal sporné ustanovenia zákona 180/95. Začiatkom mája na neverejnom zasadnutí plénum ÚS SR rozhodlo, že zatiaľ sa pôda nezistených vlastníkov nestane vlastníctvom štátu, kým nepreskúma súlad ustanovení sporného paragrafu s ústavou. Odborníci hovoria: ak ÚS SR nevyhovie námietke GP SR, vlastníci sa budú môcť obrátiť na medzinárodné inštitúcie a uspejú, pretože podobné ustanovenia nemajú v Európskej únii obdobu.

„Šľachtici a baróni“

Chaos vo vlastníctve pozemkov, ktorý panuje na Slovensku dlhé desaťročia, mali počas uplynulých desiatich rokov dať do poriadku novovytvárané registre obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Skôr ako sa v problematike zorientovali vlastníci a úradníci, tisíce hektárov podvodmi, úplatkami a pomocou sfalšovaných dokladov získali podvodníci. Okamžite sa vynorili rôzni dediči a ľavobočkovia šľachticov, barónov a podobných vlastníkov, najznámejší je príklad z východného Slovenska, kde sa štát súdi s „dedičmi“ o veľkú časť Slánskych lesov. Výkup pozemkov pre automobilku KIA, kde sú problémy s identifikáciou vlastníckych vzťahov, len dokumentuje situáciu s pozemkami u nás, a podobné problémy sú aj pri výstavbe diaľnic a ďalších stavieb.

Koncepcia a konkrétne pozemky

Na Slovensku platí od roku 2001 Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS) 2001, ktorá stanovuje trasy - koridory budúcich diaľníc, železníc, rýchlodráh a ďalších stavieb. Koncepcia je spracovaná na úrovni celoštátnej dokumentácie a v mierke 1: 500 000 rieši aj jednotlivé oblasti priestorového usporiadania z celoštátneho hľadiska.

„Určite nerieši konkrétne pozemky a najmä nie problém vlastníctva týchto pozemkov. Koncepcia je v súlade so zákonom o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku (stavebný zákon) a platí až do jej nahradenia novou dokumentáciu, alebo aktualizáciou KURS 2001 formou doplnkov a zmien,“ informoval hovorca ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja László Juhász.

V čom je jadro problému?  Podľa §15 zákona 180/95 by sa však na mestá a obce mali previesť len tie pozemky, ktoré nie sú podľa schválenej koncepcie KURS 2001 určené na výstavbu objektov a infraštrukúry celospoločenského významu, diaľníc, železníc, ciest, vodných nádrží, atď.

Koho zaraďujú úrady do kategórie nezistených vlastníkov

  • vlastníkov, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu nedozvedeli, že prebieha takéto konanie a nevedia, kde majú predložiť dokumenty
  • nežijúcich vlastníkov, po ktorých sa už dedičské konanie uskutočnilo, ale dedičské rozhodnutie sa z nejakých príčin doteraz nedostalo do centrálnej evidencie katastra
  • nežijúcich vlastníkov, po ktorých nebolo prerokované dedičstvo, pretože, ak v minulosti pozemky užívala socialistická organizácia, v niektorých prípadoch sa takáto pôda nezahŕňala do dedičského konania


Pôda a jej vlastníci

  • celková výmera Slovenska je 49 034 štvorcových km
  • doposiaľ 48% katastrálnych území Slovenska má hotové registre obnovenej evidencie pozemkov (ROEP)
  • v priemere si doposiaľ približne 70% vlastníkov pôdy vyrovnalo vlastnícke vzťahy k pozemkom
  • na niektorých katastrálnych územiach Slovenska až 70% pôdy patrí nezisteným vlastníkom, v priemere je to 15% pôdy
  • v tomto období je na listoch vlastníctva zapísaných 12,7 milióna parciel a ich počet bude ďalej narastať s dokončovaním ROEP
  • ak Ústavný súd SR nerozhodne inak, po 1. septembri cca 800-tisíc ľudí príde o pozemky a ďalších viac ako 200-tisíc po úplnom dokončení ROEP
  • rozdrobenosť pôdy na Slovensku je dedičstvom po bývalom uhorskom práve, podľa ktorého pôdu dedili všetci potomkovia zosnulého vlastníka. V Česku platilo rakúske právo, podľa ktorého dedil len prvorodený a s ostatnými dedičmi sa musel vyrovnať

Register „presúva“ nezistenú pôdu do majetku štátu

V súčasnosti je register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) urobený približne na 45 % územia Slovenskej republiky a limitujúcim faktorom sú peniaze. Úrad geodézie, kartografie a katastra  (ÚGKK) v Bratislave odhaduje, že ak bude dostávať každý rok také množstvo peňazí ako doposiaľ, dokončia ROEP na celom území okolo roku 2025. Tam, kde bol dokončený ROEP, Slovenský pozemkový fond Bratislava spravuje 234-tisíc hektárov pôdy, s doposiaľ nezisteným vlastníkom.

Tam, kde je ROEP hotový, mala by prejsť pôda nezistených vlastníkov do majetku štátu a následne obcí po 1. septembri 2005. „Podmienkou je, že register musí byť zapísaný v katastri nehnuteľností jeden rok,“ povedal Peter Vojtko, podpredseda ÚGKK Bratislava. Po 1. septembri t.r., ak ÚS SR nerozhodne inak, bude tento proces plynulý, kým nebude v katastri nehnuteľností zapísaný posledný ROEP.

Podpredseda ÚGKK nevie presne odhadnúť reakcie vlastníkov pôdy, ak generálny prokurátor na Ústavnom súde neuspeje, ale podľa neho treba rátať s tým, že ľudia sa budú domáhať svojich vlastníckych práv aj na medzinárodných fórach. „Od začiatku tvrdím, že ustanovenia paragrafu 15 nie sú úplne v poriadku. Je to úplne neobvyklý jav, že pozemky občanov prechádzajú do vlastníctva štátu v takomto množstve a bez akejkoľvek náhrady,“ dodáva P. Vojtko. „Nepamätám si ani v ďalekej minulosti, že by došlo k takému rozsiahlemu záberu pôdy a bez akejkoľvek náhrady. Keby som bol vlastníkom takejto pôdy, urobil by som všetko pre to, aby som ju dostal naspäť, alebo aspoň adekvátnu náhradu,“ domnieva sa P. Vojtko.

Iný názor zastáva právnik Ernest Valko, bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR, podľa ktorého od roku 1995 uplynulo dosť času a vlastníci si mohli dať do poriadku svoje pozemkové vlastníctvo.

Štát má vlastníctvo občana chrániť, a nie ho oň „zákonne“ obrať

S vedúcim Katedry správneho práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity prof. Milanom Štefanovičom

Generálny prokurátor SR na Ústavnom súde SR namieta ustanovenia § 15, zákona 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a súd jeho námietku prijal na prerokovanie - myslíte si, že uspeje?

Ústava SR v článku 20 zaručuje, že „vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu“, a súčasne, že „dedenie sa zaručuje“.

V čom je problém § 15 spomínaného zákona?

Občan má základné právo na ochranu jeho vlastníctva, ale zákon z roku 1995 zakotvuje, že pozemky nezistených vlastníkov po 1. 9. 2005 prejdú do vlastníctva štátu a po roku do vlastníctva obcí. Štát týmto ustanovením občanom berie majetok. Až generálny prokurátor sa zastal majiteľov a vyžaduje ich ochranu. Ak parlament prijal protiústavné ustanovenie, potom ÚS SR v mene štátu musí vlastníkom poskytnúť právnu ochranu.

Pozemky sú extrémne rozdrobené, počet vlastníkov sa len odhaduje a patrí nám v tejto oblasti neslávny primát v Európe. Prečo?

To je stará história, ťahajúca sa desaťročia, možno aj viac, ale až do roku 1990 sa evidencia pozemkového vlastníctva zanedbávala. Po roku 1948 sa pozemky sceľovali do veľkovýrobných celkov, často proti vôli vlastníkov. Po roku 1990 sa zaručilo vlastníctvo a zákon predpísal každému majiteľovi, aby svoje pozemky zdokumentoval a usporiadal si vlastnícke právo.

Dôvod?

Aby každý pozemok, každá parcela boli zapísané na liste vlastníctva v správe katastra. Zabezpečí to ochranu vlastníkov, ľahký prevod pozemkov a podporí podnikanie. Od roku 1995 uplynulo dosť času, aby si každý vlastník dal do poriadku vlastníctvo k pôde.

A výsledok?

Zákon rátal s tým, že v obciach sa vytvoria osobitné komisie na obnovu evidencie pozemkov, majitelia sa prihlásia a vyhotoví sa register obnovenej evidencie (ROEP). Lenže o pozemky sa okamžite začali hlásiť aj falošní majitelia, ktorí pomocou podvodov, úplatkov a úradníkov získavali lukratívne pozemky. Štát však nenašiel spôsob, ako podvodníkov účinne postihovať, tak tento spôsob overovania vlastníctva zrušil a vlastníkom vytvoril bariéry.

To nie je veľmi logické...

Aby sa občan domohol práva, potrebuje získať doklady o vlastníctve. Neraz musí vyhľadať pomoc advokáta, obrátiť sa na súd, notára, kataster, pozemkový úrad, Slovenský pozemkový fond. Zákon stanovuje, že doklady máte dostať do jedného mesiaca po podaní, ale úrady porušovali a často naďalej porušujú zákon. Treba čakať mesiace, niekde aj rok-dva, kým dostanete požadované doklady.

To sú jediné bariéry?

Na mnohých miestach, ešte počas prechodu frontu, zhoreli aj doklady o pozemkovom vlastníctve, čo teraz?  Poplatky a kolky za usporiadanie vlastníctva často niekoľkonásobne prevyšujú trhovú hodnotu pozemku, lenže štát, mestá a obce od vlastníka žiadajú, aby platil aj pozemkovú daň. Takáto situácia štátu vyhovuje, pretože získa pozemky do svojho vlastníctva s argumentom - občan nemá svoje pozemky usporiadané na liste vlastníctva, to znamená, že ich opustil.

Aký je rozdiel medzi neznámym, nezisteným a neidentifikovaným vlastníkom?

Hovorí sa nielen o neznámych a nezistených, ale aj o nedoložených, neidentifikovaných a o domnelých vlastníkoch. Ak sa vlastníci prihlásili o svoje vlastníctvo, ale nemali všetky doklady, tak ich zapísali do evidencie ako „domnelých“ vlastníkov a prípadný skutočný majiteľ mohol vtedy získať vlastníctvo dodatočne. Neidentifikovaný je každý vlastník pozemku, ktorý nemá list vlastníctva na svoje meno.

V dôsledku čoho?

V praxi sa ukázalo, že dlhé desaťročia, ba i storočie sa zmeny vo vlastníctve nezapisovali, a tak máme v pozemkových knihách záznamy vlastníkov, ktorých mená už dávno nik v obci nepozná. To sú neznámi vlastníci. No mnohí sa postupne prihlásili a dnes sú už nielen známi, ale často aj doložili dokladmi, že sú oprávnenými dedičmi.

A nezistení vlastníci?

To sú pozemky po mŕtvych majiteľoch, bez dedičov. Zákon jednoznačne určuje, že „nezistení“ vlastníci sú majitelia, ktorí ešte nemajú v katastri napísaný pozemok na svoje meno. Dôvod? Buď sa neprihlásil k pozemkom v reštitúcii podľa zákona č. 503/2003 do konca roku 2004, alebo podľa zákona 180/95 sa neprihlási v správnom alebo súdnom konaní o uznanie vlastníctva, do októbra 2005.

Čo sa stane po tomto termíne?

Ak Ústavný súd SR nevyhovie námietke generálneho prokurátora, prepadnú pozemky do vlastníctva štátu. Oprávnený vlastník už nebude môcť získať majetok, pretože úrady nebudú konať „pre premlčanie nároku“.

Vlastníci sú teda bez šancí?

Ani po októbri 2005 nemôže nikomu na Slovensku prepadnúť nárok na dedenie. Ide o základné právo občana nielen podľa európskeho práva, ale aj podľa Ústavy SR, a preto sa vlastníci budú môcť domáhať svojich nárokov na medzinárodných súdoch.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...