Za pirátstvo na internete majiteľ wi-fi nemôže, tvrdí súd

Reklama:

Kto môže za porušenie autorských práv na internete - prevádzkovateľ internetu, ten čo spravuje web alebo ten, čo si nelegálne pozerá a sťahuje? Pozrite si, ako podobné otázky rieši súdny dvor.

18. 09. 2016

Zdroj: Martina Raábová, sme.sk

BRATISLAVA. Kde je hranica medzi dobre mieneným prístupom zákazníkov k internetovej sieti a porušovaním autorských práv?

Nemecký podnikateľ Tobias McFadden vlastní obchod so svetelnou a zvukovou technikou, v ktorom bezodplatne ponúka verejne prístupnú wi-fi sieť. Najmä aby zaujal zákazníkov svojím tovarom a službami.

Pred šiestimi rokmi, teda v roku 2010, sa však McFadden dostal do nepríjemnej situácie: hudobné dielo, ku ktorému vlastní autorské práva Sony, bolo v jeho obchode verejnosti ponúknuté na stiahnutie. Protiprávne.

Spoločnosť Sony podala na McFaddena žalobu, ktorou sa zaoberal Krajinský súd v Mníchove. Od podnikateľa žiadala odškodné vo výške 800 eur. Podľa mníchovského súdu samotný McFadden neporušil autorské práva Sony, no tým, že nemal v predajni zabezpečenú internetovú sieť, môže byť za porušenie práv nepriamo zodpovedný.

Mníchovský súd sa tak obrátil na Európsky súdny dvor. Ten vo štvrtok (15. septembra) skonštatoval, že podnikateľ McFadden neporušil žiadne práva.

„Nositeľ autorských práv nemôže od tohto poskytovateľa služieb žiadať odškodnenie z dôvodu, že táto sieť bola použitá tretími osobami na porušenie jeho práv,“ napísal súdny dvor.

V praxi to teda znamená, že ak si zákazník sťahoval skladby v obchode podnikateľa nelegálne, samotný obchodník neporušil žiadne autorské práva.

Súdny dvor tvrdí, že aj napriek tomu sa Sony – nositeľ autorských práv v tomto prípade – môže obrátiť na vnútroštátny orgán či súd a žiadať prostredníctvom úradov poskytovateľa – teda podnikateľa – „aby ukončil  akékoľvek porušovanie autorských práv, ktorého sa dopúšťajú jeho zákazníci, alebo aby takému porušovaniu predchádzal“.

Podľa súdneho dvora by sa mohlo porušovaniu práv predísť napríklad tak, že by si samotný podnikateľ zabezpečil internetové pripojenie heslom. „Takéto opatrenie môže odradiť používateľov siete porušovať práva duševného vlastníctva,“ konštatuje súd.

Navyše, podľa neho by sa malo zabrániť aj anonymnému konaniu používateľov, čo by v praxi znamenalo, že by museli pred získaním hesla na internetovú sieť prezradiť svoju identitu.

Situácie, keď musel súdny dvor riešiť zložité otázky autorských práv na internete, sa v minulosti vyskytlo viac. Ako to dopadlo?

1. Neaktuálna on-line reklama

Začiatkom roka 2016 sa súdny dvor zaoberal otázkou porušovania práv medzi automobilkou Daimler a jej niekdajším autorizovaným maďarským servisom Együd Garage.

Šlo o neobvyklý prípad, keď maďarská spoločnosť, ktorá sa zameriava na predaj a opravy áut Mercedes, mala so spoločnosťou Daimler viac ako päť rokov uzatvorenú zmluvu o poskytovaní záručného servisu. Együd Garage smel na základe zmluvy používať ochrannú známku a mohol na svojich vlastných reklamách uvádzať „autorizovaný servis Mercedes-Benz“.

Zmluva sa však po vyše piatich rokoch skončila, a tak maďarská spoločnosť začala odstraňovať akúkoľvek reklamu na internete, na ktorej Együd Garage tvrdil, že je autorizovaným servisom Mercedes-Benz.

Aj napriek snahe sa však podobná reklama na internete naďalej šírila. Daimler teda požiadal Mestský súd v Budapešti, aby nariadil maďarskej firme odstrániť reklamy z internetu a aby sa zdržala ďalších porušení práv spojených s jeho ochrannou známkou.

Maďarský súd sa obrátil na súdny dvor. Ten skonštatoval, že „objednávateľ reklamy nemôže zodpovedať za konanie alebo opomenutie prevádzkovateľov iných internetových stránok, ktoré bez jeho súhlasu prebrali reklamu, aby ju umiestnili na svojej vlastnej internetovej stránke“.

To pre Daimler znamenalo, že „nie je oprávnený konať proti maďarskej firme prostredníctvom súdu, s cieľom uložiť jej ukončiť umiestňovanie spornej reklamy on-line“.

Inými slovami, niekdajšie autorizované servisy firmy Daimler nie sú na internete zodpovedné za reklamy, ktoré aj po snahe servisu spájajú ich meno s ochrannou známkou.

Súdny dvor však doplnil, že Daimler môže žiadať od objednávateľa reklamy náhradu akejkoľvek ekonomickej výhody, ktorú mu on-line reklamy prinášajú, na strane druhej môže konať proti prevádzkovateľom internetových stránok, ktoré porušujú jeho práva.

2. Blokovanie on-line obsahu

Nemecká a rakúska spoločnosť, ktorá vlastní práva niekoľkých filmov, zistila, že jej filmy možno bez  súhlasu sledovať na webovej stránke kino.to, kde si ich môžu používatelia aj voľne stiahnuť.

Rakúske súdy preto poskytovateľovi prístupu na internet v Rakúsku UPC Telekabel Wien prikázali, aby webovú stránku zablokoval. UPC Telekabel Wien však tvrdí, že takýto krok nemôže urobiť. Rakúsky najvyšší súd sa preto obrátil na súdny dvor.

Ten v marci tohto roka povedal, že „osoba, ktorá na webovej stránke verejnosti sprístupní predmety ochrany bez povolenia nositeľov práv, využíva služby podniku, ktorý poskytuje prístup na internet pre osoby, ktoré si tieto predmety prehliadajú“.

To znamená, že UPC Telekabel Wien tým, že poskytuje prístup na internet, umožňuje aj zákazníkom prístup k filmom, na ktoré webová stránka kino.to nemá autorské práva.

Podľa súdneho dvora smernica na ochranu nositeľov práv nevyžaduje, aby medzi osobou, ktorá porušuje autorské práva (teda napríklad kino.to) a sprostredkovateľom (teda UPC) existoval osobitný vzťah.

Súdny dvor však upozornil, že príkaz zrušiť prístup na web sa môže dostať do konfliktu so slobodou podnikania a slobodou informácií užívateľov internetu.

Vo všeobecnosti však za určitých podmienok môže súd poskytovateľovi internetu prikázať, aby svojim zákazníkom zablokoval webové stránky, ktoré porušujú autorské práva.

3. České „lázně“ a hudobné diela

Ďalší prípad týkajúci sa porušovania autorských práv riešil vo februári 2014 súdny dvor s českou organizáciou OSA (kolektívny správca autorských práv, ktorý má v Českej republike právo vyberať v mene autorov odmeny za používanie ich hudobných diel).

Podľa organizácie spoločnosť Léčebné lázně Mariánské Lázně, ktorá prevádzkuje kúpele, ponúkala v izbách cez televízory a rádiá klientom diela spravované organizáciou OSA.

Kúpele pritom s organizáciou nepodpísali žiadnu zmluvu a odmietali jej zaplatiť autorské odmeny. Podľa kúpeľov české zákony umožňujú zdravotníckym zariadeniam voľne vysielať chránené diela, OSA si to však nemyslela.

A mala pravdu. Súdny dvor určil, že „oslobodenie stanovené českou právnou úpravou je v rozpore s európskou smernicou“. To znamená, že kúpele budú musieť organizácii za chránené hudobné diela platiť autorské odmeny.

4. Odkazy na články

Začiatkom roka 2014 riešil súdny dvor otázku ohľadom zverejňovania hyperliniek odkazujúcich na chránené diela. Šlo o prípad, keď boli odkazy na články švédskych novinárov, ktoré boli, mimochodom, voľne sprístupnené na stránke Göteborgs-Posten, zverejnené na webe švédskej spoločnosti Retriever Sverige.

Podľa Göteborgs-Posten si Retriever Sverige nežiadala na umiestnenie hyperliniek na články súhlas dotknutých novinárov. Keďže právo Únie hovorí, že autori majú výlučné právo udeliť súhlas s akýmkoľvek verejným prenosom svojich diel alebo ho zakázať, obrátili sa noviny na súd.

Súdny dvor dospel k záveru, „že majiteľ internetovej stránky, ako je Retriever Sverige, môže prostredníctvom hyperliniek odkazovať na chránené diela, ktoré sú voľne prístupné na inej internetovej stránke, a to bez súhlasu nositeľov autorského práva“.

Iné by to však bolo, ak by odkaz na novinárske články umožnil čitateľom obísť napríklad obmedzujúce opatrenia, akým je aj paywall.

5. Osobné údaje a Google

Európsky súd v máji 2014 rozhodol, že ľudia sa môžu na spoločnosť Google obracať so žiadosťou, aby zo svojich výsledkov vyhľadávania na webe odstránila ich súkromné údaje.

Súdny dvor totiž rozhodol v niekoľkoročnom spore Španiela, ktorý žiadal Google o zmazanie informácií z roku 1998 o dražbe jeho nehnuteľnosti kvôli dlhom na sociálnom zabezpečení.

Najskôr sa Španiel obrátil na denník, ktorý článok s informáciami zverejnil na internete, túto žiadosť však španielske úrady zamietli, pretože denník zverejnil informácie v tom čase legálne.

Na základe žiadosti občana o zmazanie údajov z vyhľadávania Google sa španielske úrady obrátili na súdny dvor. Ten neskôr rozhodol, že prevádzkovateľ internetového vyhľadávača je zodpovedný za spracovávanie aj tých osobných údajov, ktoré zavesili na web tretie osoby.

To znamená, že osoba, ktorá chce „byť zabudnutá“ na internete, sa môže tohto práva dožadovať, no prevádzkovateľ vyhľadávača musí preveriť, či na to občan má právo.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...