Vyvlastnenie "strategických pozemkov" v kontexte Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Reklama:

Domnievame sa, že návrh zákona obsahuje viaceré problematické ustanovenia, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na niektoré ustanovenia si dovolíme poukázať v tomto článku.

30. 11. 2007

Zdroj: JUDr. Ernest Valko, PhD., JUDr. Andrea Tomlainová, PhD., Bulletin slovenskej ad

Reklama:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len "MVRR SR") predložilo na rokovanie vlády SR návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy strategických stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona"), ktorý by mal nadobudnúť účinnosť dňa 1. januára 2008. Cieľom navrhovaného zákona je zo všeobecnej úpravy vyvlastňovania podľa stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "SZ") vyčleniť úpravu vyvlastňovacieho konania, ktoré sa týka realizácie diaľnic, významných investícií a iných stavieb strategického a národohospodárskeho významu do osobitného zákona, ktorý bude mať voči stavebnému zákonu postavenie lex specialis (viď predkladacia správa) s tým, že na vyvlastnenie strategických pozemkov alebo stavieb na nich sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení (t. j. SZ), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 12 ods. 2 návrhu zákona). Predmetom návrhu zákona má byť podľa dôvodovej správy k nemu úprava viacerých opatrení súvisiacich s účinnou prípravou výstavby alebo s prevádzkovaním strategických stavieb, a to najmä opatrení pre urýchlenie majetkovoprávneho vyporiadania práv k pozemkom určeným na realizáciu strategických stavieb, o. i. formou vyvlastnenia.

Domnievame sa, že návrh zákona obsahuje viaceré problematické ustanovenia, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných predpisov, ďalej len "Ústava SR") ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). Na niektoré ustanovenia si dovolíme poukázať v tomto článku.

I.

1. Návrh zákona upravuje postup a podmienky vyvlastnenia tzv. strategického pozemku a stavby na ňom. Strategický pozemok vymedzuje ako diaľničný pozemok alebo iný strategický pozemok, s tým, že tieto pojmy sú definované v ďalších ustanoveniach návrhu zákona.1 Ako vyplýva z § 5 ods. 3 návrhu zákona tzv. iným strategickým pozemkom sa o. i. rozumie pozemok určený na realizáciu inej strategickej stavby. "Inou strategickou stavbou" je stavba, o ktorej vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda SR") rozhodne, že jej realizácia je vo verejnom záujme (§ 4 ods. 1 návrhu zákona). O akých stavbách vláda SR môže rozhodnúť, že sú vo verejnom záujme, a teda inými strategickými stavbami podľa § 4 ods. 1, je uvedené v § 4 ods. 2 až 4 návrhu zákona.2

Ak vláda SR rozhodne, že stavba je "strategická" MVRR SR vydá do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti osoby, ktorá ju má realizovať, osvedčenie o strategickej stavbe (ďalej len "osvedčenie"), ktoré preukazuje verejný záujem na realizácii strategickej stavby a je dokladom, ktorý žiadateľ priloží k návrhu na začatie územného konania a k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania (§ 6 ods. 1 a 4 návrhu zákona).

Návrh zákona ďalej navrhuje doplniť zoznam stavieb a opatrení uvedených
v § 108 ods. 2 SZ, pre ktoré je možné vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky
a stavby3 o uskutočnenie alebo prevádzku strategických stavieb podľa osobitných predpisov s tým, že v týchto prípadoch sa nebude aplikovať ustanovenie § 108 ods. 3 SZ stanovujúce, že verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní (čl. IV. návrhu zákona).

Z uvedeného je zrejmé, že o tom, či určitá stavba uvedená v § 4 ods. 2 a 4 návrhu zákona, bude považovaná za stavbu, ktorej realizácia je vo verejnom záujme (t. j. za strategickú stavbu) bude rozhodovať výlučne vláda SR. Vo vyvlastňovacom konaní pred stavebným úradom a následne v prípadnom súdnom konaní na základe správnej žaloby účastníka vyvlastňovacieho konania sa už otázka existencie verejného záujmu nebude osobitne posudzovať - bude bez ďalšieho preukázaná už samotným osvedčením. V rámci vyvlastňovacieho konania to výslovne vyplýva z navrhovaného znenia § 108 ods. 3 SZ ako aj § 6 ods. 4 návrhu zákona a v rámci správneho súdnictva to neprichádza do úvahy vzhľadom na to, že súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Ak stavebný úrad nebol oprávnený osobitne preskúmavať verejný záujem vo vyvlastňovacom konaní a bol povinný vychádzať s osvedčenia, potom, ak existenciu verejného záujmu osobitne nepreskúmal (nad rámec osvedčenia), postupoval plne v súlade so zákonom. Uvedené potvrdzuje aj dôvodová správa k návrhu zákona, kde sa uvádza, že pri strategickej stavbe sa verejný záujem preukazuje osvedčením, preto nie je potrebné ho duplicitne preukazovať vo vyvlastňovacom konaní. Pritom treba poukázať, že vzhľadom na to, že návrh zákona nedefinuje pojem verejný záujem pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je realizácia stavby vo verejnom záujme, vláda SR bude môcť uplatniť svoju voľnú úvahu. Vzhľadom na to, že vládu SR tvoria osoby nominované do funkcie vládnymi politickými stranami, neexistujú v tomto smere garancie na jej objektívne, nezávislé a nestranné rozhodovanie. Zároveň treba uviesť, že aj stavby, o ktorých vláda SR môže rozhodnúť, že sú vo verejnom záujme, § 4 ods. 2 až 4 návrhu zákona vymedzuje pomerne všeobecne, takže takisto je tu daná pre vládu SR pomerne široká možnosť voľnej úvahy. Navrhovanou právnou úpravou sa pritom vytvárajú dve skupiny vlastníkov pozemkov a stavieb. V prvej skupine sú vlastníci iných ako strategických pozemkov a stavieb na nich, kde sa v rámci vyvlastňovacieho konania bude musieť osobitne preukazovať existencia verejného záujmu. Dotknutí vlastníci budú môcť namietať jeho neexistenciu a na ten účel navrhovať dôkazy. Následne otázku existencie verejného záujmu bude môcť na základe správnej žaloby posudzovať súd v rámci správneho súdnictva v súlade s OSP. V druhej skupine sú vlastníci strategických pozemkov a stavieb na nich, kde sa v rámci vyvlastňovacieho konania a ani správneho súdnictva už nebude môcť osobitne posudzovať otázka existencie verejného záujmu - táto bude preukázaná osvedčením vydaným na základe rozhodnutia vlády SR.

2. Pokiaľ ide o náhradu v peniazoch za vyvlastňovaný strategický pozemok alebo stavbu na ňom, podľa návrhu zákona sa určuje jej primeranosť podľa všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom, vypracovaným podľa stavu ku dňu vydania osvedčenia so zohľadnením účelového určenia strategického pozemku podľa osvedčenia (§ 17 ods. 1). Výška náhrady určená podľa tohto znaleckého posudku je pritom záväzná pre celé vyvlastňovacie konanie, ak nie je ďalej ustanovené inak (§ 17 ods. 3 návrhu zákona). Z § 17 ods. 4 návrhu zákona pritom vyplýva, že ide o znalecký posudok, ktorý môže byť vypracovaný pred začatím vyvlastňovacieho konania ako aj po jeho začatí.4

V súvislosti s navrhovanou úpravou treba uviesť, že návrh zákona neuvádza, na základe žiadosti koho vypracovaný znalecký posudok má byť záväzný pre celé vyvlastňovacie konanie Takýto znalecký posudok môže byť vypracovaný jednak na základe žiadosti investora, dotknutých vlastníkov strategických pozemkov alebo stavieb na nich alebo akejkoľvek tretej osoby. Tiež nie je jasné, znalecký posudok vypracovaný v akom poradí má byť záväzný pre celé vyvlastňovacie konanie (znalecký posudok vypracovaný ako prvý v poradí?). Nie je jasné, ako sa má postupovať, ak súčasne budú vypracované viaceré znalecké posudky rôznymi znalcami s odlišnými závermi.

Ak má byť znalecký posudok (hoci ako vyplýva z vyššie uvedeného, nie je zrejmé, ktorý vlastne) záväzný pre celé vyvlastňovacie konanie, potom je zrejmé, že ani vo vyvlastňovacom konaní ani v prípadnom súdnom konaní na základe správnej žaloby nebude možné, aby stavebný úrad alebo súd ustanovili znalca na účel stanovenia všeobecnej hodnoty strategických pozemkov a stavieb na nich. Takisto, ak dotknutý vlastník predloží iný znalecký posudok ako dôkaz, na tento nebude môcť ani stavebný úrad ani súd prihliadať, keďže záväzný bude len znalecký posudok vypracovaný podľa § 17 ods. 1 návrhu zákona. To vyplýva vo vzťahu k vyvlastňovaciemu konaniu z výslovného znenia § 17 ods. 3 návrhu zákona a vo vzťahu k správnemu súdnictvu z vyššie citovaného § 244 ods. 1 OSP - ak totiž stavebný úrad bude vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý je preňho v zmysle zákona záväzný, potom sa nebude môcť dopustiť porušenia zákona. Potvrdzuje to aj dôvodová správa, v ktorej sa uvádza, že v minulosti boli vo vyvlastňovacích konaniach rôznym spôsobom účelovo spochybňované znalecké posudky, správny orgán pripúšťal opakované predkladanie znaleckých posudkov, ako nových dôkazných prostriedkov, a to aj v druhostupňovom konaní.

Návrh pritom vôbec nerieši ako postupovať, ak sa neskôr zistí, že znalec "úmyselne" alebo "z nedbanlivosti" stanovil všeobecnú hodnotu strategických pozemkov a stavieb na nich nesprávne, t. j. návrh zákona neupravuje možnosť nápravy takéhoto stavu. Aj v tomto smere sa navrhovanou právnou úpravou v podstate vytvárajú dve skupiny vlastníkov pozemkov a stavieb. Prvá skupina sú vlastníci iných ako strategických pozemkov a stavieb na nich, kde v rámci vyvlastňovacieho konania dotknutý vlastník bude môcť predložiť ako dôkaz iný znalecký posudok a takisto stavebný úrad bude môcť ustanoviť znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku (SZ v tomto smere neobsahuje žiadne obmedzenia) a následne na tieto znalecké posudky bude môcť byť na základe správnej žaloby prihliadnuté súdom v rámci správneho súdnictva v súlade s OSP a takisto súd bude môcť aj sám ustanoviť znalca. Druhá skupina sú vlastníci strategických pozemkov a stavieb na nich, kde sa v rámci vyvlastňovacieho konania ako aj správneho súdnictva bude môcť vychádzať len zo znaleckého posudku vypracovaného podľa § 17 ods. 1 návrhu zákona (aj keď nie je zrejmé, o ktorý znalecký posudok má vlastne ísť).

3. Podľa návrhu zákona (§ 18 ods. 1 a 2) s užívaním strategického pozemku alebo stavby na ňom na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskôr v lehote 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení s tým, že na žiadosť účastníka alebo jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení strategického pozemku alebo stavby na ňom, ak sa v lehote podľa ods. 1 nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona je oproti dvojročnej lehote, ako ju pozná stavebný zákon, lehota predĺžená z dôvodu komplikovanejšej prípravy strategických stavieb (napr. proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, previazanosť s ďalšími konaniami o vyvlastnenie súvisiacich pozemkov a pod.) v porovnaní s bežnými stavbami.

Na základe uvedeného je zrejmé, že navrhovanou právnou úpravou sa vytvárajú dve skupiny vlastníkov, resp. bývalých vlastníkov pozemkov a stavieb. Prvá skupina sú vlastníci iných ako strategických pozemkov a stavieb na nich, ktorých pozemky a stavby sú vyvlastňované za podmienky, že s ich užívaním na účel, na ktorý boli vyvlastnené sa musí začať najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky s tým, že ak sa tak nestane, budú môcť ako predchádzajúci vlastníci po uplynutí tejto lehoty požiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení (§ 115 ods. 2 a § 116 ods. 1 SZ). Druhá skupina sú vlastníci strategických pozemkov a stavieb na nich, ktorých pozemky a stavby sú vyvlastňované za podmienky, že s ich užívaním sa musí začať v lehote 5 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení s tým, že ak sa tak nestane, budú môcť ako bývalí vlastníci po uplynutí tejto lehoty požiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení. Treba však uviesť, že, ako to vyplýva z § 108 ods. 2 SZ, aj iné stavby ako strategické si vyžadujú komplikovanú prípravu - napr. výstavba energetického alebo vodohospodárskeho diela (§ 108 ods. 2 písm. g) a k) SZ) môže vyžadovať oveľa komplikovanejšiu prípravu ako strategická stavba v zmysle návrhu zákona - všetko závisí od toho, o aký druh a rozsah stavby v danom prípade ide.

4. V návrhu zákona (§ 19) sa ďalej navrhuje, aby v prípade, ak proti právoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení strategického pozemku alebo stavby na ňom bude podaná správna žaloba na súd, vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení nebude môcť súd odložiť. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona pripustenie odkladu vykonateľnosti v rámci súdneho konania neúmerne predlžuje odklad realizácie národohospodárky významných strategických stavieb, čo môže spôsobiť štátnemu rozpočtu miliónové až miliardové straty.

Navrhovanou úpravou v podstate možnosť preskúmania súdom rozhodnutia
o vyvlastnení stráca zmysel, pretože do skončenia súdneho konania môže uplynúť toľko rokov (čo v podmienkach SR nie je zriedkavosťou), že aj v prípade rozhodnutia súdu v prospech dotknutého vlastníka strategického pozemku alebo stavby na ňom nebudú zaručené možnosti reálneho výkonu vlastníckeho práva tohto vlastníka so všetkými atribútmi (napr. pozemok už bude zastavený veľkou výrobnou halou).

Opätovne sa tu vytvárajú dve skupiny vlastníkov pozemkov a stavieb. Prvá skupina sú vlastníci iných ako strategických pozemkov a stavieb na nich, kde súd v zmysle § 250c ods. 1 OSP bude môcť na žiadosť účastníka uznesením vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Druhá skupina sú vlastníci strategických pozemkov a stavieb na nich, kde súd nebude môcť odložiť vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení.

II.

Načrtnuté ustanovenia návrhu zákona sú podľa nášho názoru v rozpore s čl. 1 ods. 1, 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 a 13 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru.
 
1. Čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru
Podľa judikatúry k čl. 46 ods. 15 a 2,6 čl. 47 ods. 37 Ústavy SR a čl. 6 ods. 18 a 139 Dohovoru a čl. 110 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru:

  • Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným postupom domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky.11
  • Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve, predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu k súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý bude znamenať efektívny pokus o ochranu individuálnych záujmov takej osoby. Táto efektívnosť závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok. Príslušný súd môže zabezpečiť efektívnu ochranu dotknutých práv a právom chránených záujmov tejto osoby len vtedy, keď predmetom jeho kontroly (prieskumu) bude zákonnosť dôvodov napadnutého "rozhodnutia". Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup... Ak zákon síce výslovne pripúšťa súdny prieskum, avšak tento nemôže byť z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov takejto osoby efektívny, nemôže byť dostatočnou zárukou proti svojvôli ani nemôže reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu. Napadnuté ustanovenia obmedzujú prístup k súdnej ochrane takým spôsobom a v takej miere, že sa pri tom zasahuje do samej podstaty práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.12
  • Medzi základné úlohy právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania základných práv a slobôd svojich občanov. V prípade, ak je rozhodnutie o uplatnení alebo ochrane základného práva alebo slobody občana potrebné uskutočniť v rámci, resp. prostredníctvom osobitného konania pred štátnym alebo iným orgánom, úloha štátu spočíva v zabezpečení existencie a právnej úpravy takýchto konaní dostupných (na nediskriminačnom základe) každému z nositeľov základných práv a slobôd. Ďalším kritériom kladeným na takéto konania je, aby sa v ich rámci a ich prostredníctvom zabezpečoval reálny (a nie iba fiktívny) výkon, resp. ochrana niektorého zo základných práv alebo slobôd občanov. Takéto konania, ktoré vytvárajú nevyhnutné procesné záruky reálneho uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov treba (a z tohto dôvodu) považovať za ich neoddeliteľnú súčasť. Samotnou existenciou takýchto konaní sa však ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd občanov nevyčerpávajú, pretože tieto predpokladajú tiež určitú "kvalitu" orgánov rozhodujúcich o uplatnení, resp. ochrane základných práv a slobôd (nezávislosť a nestrannosť rozhodovacích orgánov), ako aj určitú kvalitu samotného konania o nich.13
  • Čl. 13 Dohovoru zaručuje dostupnosť - na národnej úrovni - prostriedku nápravy, ktorým je možné vymáhať podstatu práv a slobôd priznaných Dohovorom, hoci sú vo vnútroštátnom právnom poriadku zaistené akýmkoľvek spôsobom. Dôsledkom čl. 13 je, že vyžaduje existenciu vnútroštátneho prostriedku, ktorým je možné presadzovať podstatu "hájiteľnej sťažnosti" (arguable complain) v zmysle Dohovoru a dosiahnuť primeranej nápravy, hoci zmluvné štáty požívajú istú mieru uváženia, pokiaľ ide o spôsob, akým sa povinnostiam vyplývajúcim z tohto ustanovenia Dohovoru podrobia. Prostriedok nápravy vyžadovaný čl. 13 však musí byť "účinný" tak v praxi, ako aj po právnej stránke. (rozsudok vo veci Aksoy proti Turecku, 1996; rozsudok vo veci Aydin proti Turecku, 1997).
  • Existuje rozdiel v povahe práv chránených čl. 13 Dohovoru a čl. 1 Protokolu č. 1: prvá (čl. 13 Dohovoru) poskytuje procesnú záruku, totiž "právo na účinný prostriedok nápravy", zatiaľ čo procesná požiadavka vlastná druhému (čl. 1 Protokolu č. 1) úzko súvisí so širším účelom, ktorý spočíva v zaistení práva na pokojné užívanie majetku.14
  • Podstatou tejto ústavnoprocesnej zásady rovnosti účastníkov v konaní pred orgánom súdnej alebo inej právnej ochrany je, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania vrátane konania pred správnym súdnictvom majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý je žalovaný.15
  • Spravodlivosť konania v sebe zahŕňa predovšetkým princíp "rovnosti zbraní", t.j. princíp, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane.16

Vzhľadom na skutočnosť, že:

  • napriek tomu, že existencia "verejného záujmu"17 a poskytnutie "primeranej náhrady" sú základnými podmienkami na vyvlastnenie, ktoré vyplývajú z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR18 ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru,19 podľa návrhu zákona, dotknutý vlastník vyvlastňovaného strategického pozemku alebo stavby na ňom nebude mať možnosť reálnym a efektívnym spôsobom namietať a spochybňovať existenciu uvedených dvoch podmienok vyvlastnenia, a to ani vo vyvlastňovacom, ani v prípadnom súdnom konaní na základe jeho správnej žaloby (stavebný úrad ako aj súd budú viazané len osvedčením a znaleckým posudkom vypracovaným podľa § 17 ods. 1 návrhu zákona a akékoľvek námietky a dôkazy predložené dotknutým vlastníkom v tomto smere budú právne irelevantné, t. j. relevantné bude len osvedčenie a znalecký posudok vypracovaný podľa § 17 ods. 1 návrhu zákona - viď vyššie čl. I. body 1 a 2 tohto článku), a
  • súd nebude môcť odložiť vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení, aj keď okamžitým výkonom rozhodnutia o vyvlastnení hrozí závažná ujma a riziko, že do skončenia súdneho konania, ktoré, aj keď sa skončí v prospech dotknutého vlastníka strategického pozemku, budú na vyvlastnených strategických pozemkoch vykonané také trvalé zmeny, že konečné rozhodnutie súdu nebude zaručovať možnosti reálneho výkonu vlastníckeho práva tohto vlastníka so všetkými atribútmi.

Podľa nášho názoru navrhovaná právna úprava negarantuje dotknutým vlastníkom strategických pozemkov a stavieb na nich právo na účinný prostriedok nápravy a právo na súdnu a inú právnu ochranu. Takisto zakladá nerovnosť účastníkov konania, a preto je v rozpore s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.
 
2. Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru

Podľa judikatúry k čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu
č. 1 Dohovoru:

  • Princíp právneho štátu, proklamovaný v čl. 1 Ústavy SR,20 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike, ktorého súčasťou je požiadavka právnej istoty. S uplatňovaním tohto princípu sa spája nielen požiadavka po všeobecnej platnosti, trvácnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu právnych noriem a ich dostupnosti občanom (publikovateľnosť), no rovnako aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (právna istota), ktorej základom je jednoznačný jazyk a zrozumiteľnosť právnych noriem. Ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu, vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Požiadavka, aby všeobecne záväzné právne predpisy spĺňali kritériá zrozumiteľnosti, a to osobitne vtedy, ak sa nimi zakazujú určité formy správania sa, predstavuje významný faktor eliminovania možnosti ich svojvoľného, účelového, nejednotného alebo iného nežiadúceho vykladania a uplatňovania príslušnými orgánmi verejnej moci.21
  • Slovo "zákon" v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 predpokladá existenciu a rešpektovanie dostatočne prístupných a presných vnútroštátnych právnych noriem, ktoré sú v súlade s duchom Ústavy.22

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade návrh zákona neuvádza, na základe žiadosti koho a v akom poradí vypracovaný znalecký posudok má byť záväzný pre celé vyvlastňovacie konanie (investora, dotknutých vlastníkov strategických pozemkov alebo akejkoľvek tretej osoby?) a ako sa má postupovať, ak súčasne budú vypracované viaceré znalecké posudky rôznymi znalcami, je zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa požiadavku po jednoznačnosti a presnosti, a preto je v rozpore čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru.
 
3. Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

Podľa judikatúry k čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1
k Dohovoru:

  • Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú. Pretože právne relevantný je iba verejný záujem, ktorý je v príčinnej súvislosti s konkrétnym spoločenským vzťahom, treba identifikovať verejný záujem, ktorý je nadradený nad záujem vlastníka. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa záujem verejnosti musí nadradiť nad záujem vlastníka, aby bolo možné prijať zákon "vo verejnom záujme" zasahujúci do sféry chráneného záujmu vlastníka.23
  • Opatrenie smerujúce k zasahovaniu do práva na pokojné užívanie majetku, vrátane opatrenia zbavujúceho osobu jej majetku, musí:
    • sledovať legitimný účel,
    • viesť k "spravodlivej rovnováhe" medzi požiadavkami všeobecného záujmu a imperatívami na ochranu základných práv jednotlivca, a
    • existovať rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom.24

Keďže podľa nášho názoru:

  • navrhovaná právna úprava vôbec negarantuje dotknutým vlastníkom, že
    k vyvlastneniu ich vlastníckeho práva k strategickým pozemkom a stavbám na nich dôjde len za splnenia podmienok uvedených v čl. 20 ods. 4 Ústave SR a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru, a to podmienky existencie "verejného záujmu" a poskytnutia "primeranej náhrady";
  • neexistuje spravodlivá rovnováha medzi použitými prostriedkami smerujúcimi k vyvlastneniu strategickým pozemkov a stavieb na nich a imperatívami ochrany vlastníckych práv dotknutých vlastníkov - imperatívy ochrany vlastníckych práv vlastníkov strategických pozemkov a stavieb na nich sú návrhom zákona úplne popreté;

neexistuje rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami
a sledovaným účelom - cieľ sledovaný návrhom zákona, a to urýchlenie vyvlastňovacieho konania, je možné dosiahnuť inými prostriedkami (napr. zvýšením počtu a kvalifikácie zamestnancov stavebných úradov, zvýšením počtu špecializovaných sudcov na oblasť vyvlastňovania, inými úpravami zákona, ktoré urýchlia konanie, ktoré je často spôsobené nečinnosťou príslušných stavebných úradov a súdov a pod.), ktoré budú v súlade s Ústavou SR a budú garantovať ochranu vlastníckych práv dotknutých vlastníkov, je návrh zákona podľa nášho názoru v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru.
 
4. Čl. 20 ods. 1, č. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy SR

Podľa judikatúry k čl. 20 ods. 1,25 čl. 12 ods. 126 a čl. 13 ods. 327 a 428 Ústavy SR:

  • Žiaden zákon by konkrétnemu vlastníkovi alebo skupine vlastníkov nemal obmedziť alebo dokonca odňať niektorý zo spomenutých zákonných spôsobov ochrany vlastníckeho práva bez toho, aby sa neocitol v nesúlade s ústavnou zásadou rovnosti zákonnej ochrany všetkých vlastníkov. V prípade takejto zákonnej úpravy by totiž vlastnícke právo všetkých vlastníkov už nemalo rovnakú zákonnú, t. j. zákonom upravenú a poskytovanú ochranu.29
  • Ústavná norma, podľa ktorej "zákonné obmedzenia ústavných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky", zaväzuje zákonodarcu na jej rešpektovanie pri prijímaní zákona... Zákon preto môže obsahovať iba také obmedzenia, ktoré sa rovnako vzťahujú na všetky individuálne (konkrétne) prípady, ktoré sú druhovo rovnaké.30
  • Ústavný princíp rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci je spätý so zákonnými obmedzeniami tohto práva a musia rovnako platiť pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 20 ods. 1 druhá veta v spojení s čl. 13 ods. 3 ústavy). Tento princíp platí samozrejme aj pri najvýraznejšom zásahu do vlastníckeho práva, ktorým je vyvlastnenie, navyše, keď tento zásah znamená trvalú zmenu vlastníckeho práva k veci v prospech iného vlastníka... Nemožno opomenúť ústavnú zásadu ochrany vlastníctva, ktorá je rovnaká bez ohľadu na subjekt a predmet vlastníctva... § 141 ods. 5 novely stavebného zákona sa vymyká zo všeobecného režimu vyvlastnenia upraveného § 108 až § 116 stavebného zákona v znení neskorších predpisov, keďže ustanovuje odchýlku od všeobecného režimu vyvlastnenia a primeranosti náhrad za vyvlastnenie. Tým sa obmedzenie vlastníckeho práva na základe verejného záujmu podľa § 141 ods. 5 stavebného zákona dostáva do nesúladu s čl. 13 ods. 3 ústavy, ktorý ustanovuje, že obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, a tiež do nesúladu s čl. 12 ods. 1 ústavy, ktorý deklaruje rovnosť všetkých pred zákonom a zakazuje nerovnosť, vrátane nerovnosti vlastníkov pri vyvlastňovaní alebo obmedzovaní ich vlastníckeho práva. V tomto zmysle § 141 ods. 5 novely stavebného zákona zaviedol pre subjekty, ktoré vlastnia pozemky zastavené stavbami v odseku 4 citovaného zákona, nevýhodnejší právny režim náhrad za ich vyvlastnenie ako pre iné subjekty, ktorých pozemky sú tiež vyvlastnené, hoci ide o rovnakú vec, ktorá má byť vyvlastnená (zastavaný pozemok) a o rovnaké subjekty (vlastníci zastavaných pozemkov), ktoré však podľa čl. 12 ods. 1 ústavy majú byť rovné v tomto práve, t. j. v práve na rovnakú kompenzáciu zásahu do ich vlastníckeho práva... Z ustanovenia nového znenia § 141 ods. 5 stavebného zákona vyplýva, že právny režim náhrad upravený v tomto ustanovení sa nevzťahuje na všetky vyvlastňované pozemky rovnako, ale osobitne upravuje náhrady pozemkov, ktoré sú zastavané určitými stavbami, alebo sú na nich výstavy určitého druhu. V citovanom ustanovení nejde o všetky pozemky, ktoré podliehajú právnemu režimu vyvlastnenia, hoci zásah do vlastníckeho práva k pozemku vyvoláva rovnaký právny následok pre jeho vlastníka. Niet dôvodu, aby právna úprava náhrad za vyvlastnenie neplatila všeobecne na všetky prípady, ktoré spĺňajú rovnaké podmienky - prechod vlastníckeho práva rozhodnutím orgánu štátnej správy, bez ohľadu na to, či ide o vyvlastnenie do "budúcnosti" alebo "dodatočné" vyvlastnenie pozemkov. 31
  • NR SR porušila ústavnú zásadu rovnakej ochrany vlastníckeho práva, pretože právnické osoby, ktorým sa vlastnícke právo odňalo... nemali, oproti iným vlastníkom, ktorým sa ruší (odníma) vlastnícke právo, žiadnu efektívnu možnosť brániť sa proti tomu, aby ich majetok prešiel do vlastníctva tretej osoby,
    s ktorou nemali tieto právnické osoby žiadne právne a faktické vzťahy. Takéto obmedzenie tiež nie je v súlade s čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR.32

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh zákona predpokladá nerovnaké a nevýhodné postavenie vlastníkov tzv. strategických pozemkov a pozemkov na nich oproti vlastníkom iných pozemkov a stavieb na nich v procese ich vyvlastňovania (viď čl. I. tohto článku), hoci ide o rovnakú vec, ktorá má byť vyvlastnená (pozemok alebo stavba na ňom) a o rovnaké subjekty (vlastníci pozemkov alebo stavieb na nich) s tým, že zásah do vlastníckeho práva k pozemku alebo stavby na ňom formou vyvlastnenia vyvoláva rovnaký právny následok pre jeho vlastníka (bez ohľadu a to, či ide o vlastníka tzv. strategického pozemku alebo stavby na ňom, alebo pozemku iného a stavby na ňom) zastávame názor, že navrhovaná úprava je v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, č. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy SR.

III.

V súvislosti s navrhovanou úpravou poukazujeme aj na riziká protiústavnosti navrhovanej úpravy z pohľadu budúcich investorov, v prospech ktorých sa majú vyvlastniť iné ako strategické pozemky a stavby na nich.

Podľa judikatúry k čl. 35 ods. 133 a čl. 5534 Ústavy SR:

  • Právom podnikať sa zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Toto právo sa priznáva osobám ako právny prostriedok rozvoja trhovej ekonomiky zaručenej čl. 55 ods. 1 Ústavy SR.35
  • Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku činnosť tam, kde existuje ekonomická konkurencia, ako aj tam, kde ekonomická konkurencia neexistuje. Právom podnikať sa zabezpečuje verejný záujem na rozvoji podnikania ako dôležitého prvku trhového hospodárstva. Právo podnikať možno obmedziť vo verejnom záujme. Ak z verejného záujmu vyplynie potreba obmedziť právo podnikať, obmedzenia sa musia prijať v súlade s čl. 13 ods. 2 až 4 a čl. 35 ods. 2 ústavy.36
  • Pre vymedzenie práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je dôležitá otázka vzájomných účinkov čl. 51 a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR vo vzťahu k čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. ... Pre hľadanie obsahu, rozsahu a účelu ochrany zaručenej čl. 35 ods. 1 Ústavy SR je právne významný aj čl. 55 ods. 1 Ústavy SR "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky". Z tohto ustanovenia nemožno odvodzovať subjektívne práva; jeho právna významnosť spočíva vo vymedzení splnomocnenia adresovaného zákonodarcovi, ktoré umožňuje zákonom obmedziť len to, čo nie je v rozpore s princípmi čl. 55 ods. 1 Ústavy SR.37
  • V čl. 55 ods. 2 Ústavy SR sa formulujú princípy hospodárskej politiky SR, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného hospodárskeho prostredia a vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré zákon označí za nedovolené. SR v čl. 55 ods. 2 Ústavy SR prijala záväzok vytvoriť rovnaké právne podmienky na ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Princípy hospodárskej politiky patria pritom k základným ústavným princípom a ich prostredníctvom sa v Slovenskej republike zaručuje aj ústavná ochrana právnických osôb. Pretože čl. 55 ods. 2 je ústavnou normou, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 sa touto normou zakladá povinnosť všetkých štátnych orgánov SR správať sa tak, aby v relevantných spoločenských vzťahoch chránili a podporovali hospodársku súťaž... Základom hospodárskej súťaže je voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania na trhu pre účastníkov hospodárskej súťaže. Slovenská republika prostredníctvom čl. 55 ods. 2 zaručuje, že zabezpečí základné pravidlá vstupu do hospodárskej súťaže a účasti na hospodárskej súťaži. Nerovnaké právne postavenie účastníkov hospodárskej súťaže by bolo v súlade s čl. 55 ods. 2 Ústavy SR, ak by ho zákonodarca ustanovil vo verejnom záujme. Ústava SR síce výslovne nezdôrazňuje požiadavku verejného záujmu v ustanovení čl. 55 ods. 2, tento princíp však patrí k všeobecným princípom implikovaným v princípoch tvorby práva v právnom štáte. Preto má právny význam aj vo vzťahu k princípom ochrany a podpory hospodárskej súťaže."38
     Navrhovaná právna úprava vytvára dve skupiny investorov. Prvá skupina sú investori stavieb, o ktorých vláda SR rozhodne, že sú vo verejnom záujme (t. j. že sú tzv. strategickými stavbami) a druhá skupina sú investori stavieb, o ktorých vláda SR nerozhodne, že sú vo verejnom záujme (t. j. že nie sú tzv. strategickými stavbami) - v tomto prípade pritom takisto môže ísť o stavby uvedené v § 4 ods. 2 až 4 návrhu zákona (tu pripomíname, že ide o tak všeobecne formulované kritériá, že v podstate každá stavba uvedená v § 108 ods. 2 SZ môže byť stavbou podľa § 4 ods. 2 až 4 - viď najmä § 4 ods. 2 písm. c) návrhu zákona) alebo pôjde o stavby uvedené v § 108 ods. 2 SZ, ktoré vláda SR neposúdi ako stavby spĺňajúce kritériá uvedené v § 4 ods. 2 až 4 návrhu zákona. Prvá skupina investorov, ako to vyplýva z vyššie uvedeného (čl. I. tohto článku) bude zvýhodnená oproti druhej skupine investorov pri postupe a podmienkach vyvlastnenia pozemkov, na ktorých majú byť príslušné stavby postavené, t. j. prvá skupina investorov bude oproti druhej skupine zvýhodnená pri svojej podnikateľskej činnosti, čo bude mať za následok nerovnaké právne postavenie investorov rôznych stavieb ako účastníkov hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že vláda SR bude mať voľnú úvahu pri hodnotení, ktorú stavbu je možné považovať za stavbu podľa § 4 ods. 2 až 4 návrhu zákona a ktorá z týchto stavieb je vo verejnom záujme, pričom neexistujú garancie, že jej rozhodnutia budú objektívne, nezávislé a nestranné (keďže ju tvoria osoby nominované do funkcie vládnymi politickými stranami na rozhodovanie vlády SR) a tieto rozhodnutia vlády SR už nebude možné spochybňovať vo vyvlastňovacom konaní a prípadnom súdnom konaní na základe správnej žaloby, vláda SR bude svojvoľne rozhodovať, ktorý investor ako podnikateľ bude zvýhodnený pri realizácii svojej investície v zmysle návrhu zákona a ktorý, naopak, bude musieť postupovať štandardným postupom v zmysle SZ. Vytváranie nerovnakého postavenia investorov na základe rozhodnutia vlády SR na základe jej voľnej úvahy bez možnosti preskúmania jej rozhodnutí vo vyvlastňovacom konaní alebo následnom súdnom konaní na základe správnej žaloby, pritom celkom zrejme nie je možné označiť za opatrenie, ktoré je vyžadované verejným záujmom. Je teda možné zastávať názor, že navrhovaná právna úprava je aj z uvedených dôvodov v rozpore s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 Ústavy SR.

IV.

Záverom možno konštatovať, že pokiaľ by Národná rada SR prijala návrh zákona v navrhovanom znení, vzhľadom na rozpor jeho ustanovení s viacerými článkami Ústavy SR (čl. 1 ods. 1, 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3) a Dohovoru (čl. 6 a 13 Dohovorou a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru a), zároveň by porušila čl. 2 ods. 239 a čl. 1 Ústavy SR.40

Pritom, ako už bolo uvedené vyššie, cieľ sledovaný návrhom zákona, a to urýchlenie vyvlastňovacieho konania, je nevyhnutné dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré budú v súlade s Ústavou SR a Dohovorom a budú garantovať ochranu vlastníckych práv dotknutých vlastníkov. Dosahovať tento cieľ opatreniami, ktoré obmedzujú podstatu a zmysel vlastníckeho práva, pretože znemožňujú dotknutým vlastníkom efektívne sa brániť ako proti samotnému vyvlastneniu tak proti nesprávne stanovenej výške náhrady za vyvlastňované pozemky a negarantujú vyvlastnenie v súlade s podmienkami stanovenými Ústavou SR a Dohovorom, je v právnom štáte neakceptovateľné.

Poznámky

  1. § 5 ods. 2 návrhu zákona: "Diaľničným pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie pozemok určený na výstavbu diaľnic v osvedčení podľa § 6, v schválenom územnom pláne zóny, alebo v rozhodnutí o umiestnení stavby.
    § 5 ods. 3 návrhu zákona: "Iným strategickým pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie pozemok určený na realizáciu inej strategickej stavby alebo pozemok, na ktorom majú byť umiestnené doplnkové stavby a zariadenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné na jej realizáciu a bezprostredne s ňou súvisia, najmä zariadenia na prípravu stavby, inžinierske siete, energetické zdroje, energetické rozvodné zariadenia, čistiarne odpadových vôd, kanalizácia, odlučovače emisií, podzemné a nadzemné technologické rozvody a regulačné a ovládacie zariadenia súvisiace so stavbou."
  2. § 4 ods. 2 návrhu zákona: "Vláda môže rozhodnúť podľa ods. 1, ak ide o stavbu a) určenú na výrobu, poskytovanie služieb, výskum alebo vývoj, ak finančné prostriedky potrebné na jej uskutočnenie sú v sume najmenej 1 miliardy Sk investičných nákladov a je národohospodársky významná, alebo b) významnú pre zabezpečenie rozvoja zamestnanosti v okrese, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej 10 % podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v ktorom vláda rozhoduje, alebo c) nevyhnutnú pre zabezpečenie iných dôležitých verejných potrieb."
    § 4 ods. 3 návrhu zákona: "Vláda môže takisto rozhodnúť, že ide o strategickú stavbu, ak ide o stavby alebo zariadenia, ktoré sú nevyhnutne potrebné na realizáciu stavby podľa § 4 ods. 2 a bezprostredne s ňou súvisia."
    § 4 ods. 4 návrhu zákona: " Ak stavba podľa odseku 2 písm. a) bude realizovaná na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej 15 % podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v ktorom vláda rozhoduje podľa odseku 1, suma uvedená v odseku 2 písm. a) sa znižuje na polovicu."
  3. § 108 ods. 1 SZ: "Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť")."
  4. § 17 ods. 4 návrhu zákona: "Ak dôjde pred začatím vyvlastňovacieho konania alebo po jeho začatí k dohode o prevode práv medzi vlastníkom strategického pozemku alebo stavby na ňom a držiteľom osvedčenia, náhrada v peniazoch, ak je poskytovaná z verejných prostriedkov, sa poskytne vo výške 1,2 násobku náhrady podľa odseku 1."
  5. Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR: "Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky."
  6. Čl. 46 ods. 2 Ústavy SR: "Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd."
  7. Čl. 47 ods. 3 a 2 Ústavy SR: "(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. (2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom."
  8. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru: "Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu."
  9. Čl. 13 Dohovoru: "Každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností."
  10. Čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru: "Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon
    a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút."
  11. Rozhodnutie ÚS SR vo veci sp. zn. I. ÚS 26/94; nález ÚS SR z 23. 6. 1999, sp. zn. PL. ÚS 38/99.
  12. Nález ÚS SR z 26. 3. 2004, sp. zn. PL. ÚS 15/03.
  13. Rozhodnutie ÚS SR vo veci II. ÚS 9/00; nález ÚS SR z 26. 3. 2004, sp. zn. PL. ÚS 15/03.
  14. Rozsudok vo veci McMichael proti Spojenému kráľovstvu, 1995.
  15. Nález ÚS SR z 26. 3. 2004, sp. zn. PL. ÚS 15/03.
  16. Rozsudok vo veci Delcourt z r. 1970, A11.
  17. Podmienka "verejného záujmu" podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nie je formálna podmienka. To znamená, že nestačí uviesť ľubovoľný dôvod, ktorý sa pomenuje slovami "verejný záujem", aby zákon bol v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného Ústavou SR (nález ÚS SR z 30. 5. 2001, sp. zn. PL. ÚS 17/2000). 
  18. Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
  19. Záväzok k odškodneniu vyplýva implicitne z čl. 1 Protokolu č. 1 ako celku, bez neho by požadovaná rovnováha bola falošná a článok 1 by poskytoval len iluzórnu a neúčinnú ochranu. Odškodnenie musí byť promptné, adekvátne a efektívne (rozsudok vo veci James a ost. proti Spojenému kráľovstvu, 1986, A98). 
  20. Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát."
  21. Nález ÚS SR z 15. 10. 1998, sp. zn. PL. ÚS 19/98; nález ÚS SR z 11. 3. 1999, sp. zn. PL. ÚS 15/1998.
  22. Rozsudok vo veci James a ost. proti Spojenému kráľovstvu, 1986, A98.
  23. Nález ÚS SR z 30. 5. 2001, sp. zn. PL. ÚS 17/2000.
  24. Rozsudok vo veci Mellacher a ost. proti Rakúsku, 1989, A169; rozsudok vo veci James a ost. proti Spojenému kráľovstvu, 1986, A98; rozsudok vo veci Chassagnou a ďalší proti Francúzsku, 1999; rozsudok vo veci Immobiliare Saffi proti Taliansku, 1999.
  25. Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR: "Každý má právo vlastniť majetok.Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje."
  26. Čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: "Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach."
  27. Čl. 13 ods. 3 Ústavy SR: "Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky."
  28. Čl. 13 ods. 4 Ústavy SR: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ."
  29. Nález ÚS SR zo 4. 3. 1998, sp. zn. PL. ÚS 11/96.
  30. Nález ÚS SR z 3. 4. 1996, sp. zn. PL. ÚS 36/95.
  31. Nález ÚS SR z 12. 9. 1996, sp. zn. PL. ÚS 37/95.
  32. Nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 4/2000, zo 4. júla 2000.
  33. § 35 ods. 1 Ústavy SR: "Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť."
  34. Čl. 55 Ústavy SR: "(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon."
  35. Nález ÚS SR zo 16. 6. 1998, sp. zn. II. ÚS 70/97.
  36. Nález ÚS SR z 27. 2. 1997, sp. zn. PL. ÚS 7/96.
  37. Nález ÚS SR z 19. 6. 1998, sp. zn. PL. ÚS 13/97.
  38. Nález ÚS SR z 19. 6. 1998, sp. zn. PL. ÚS 13/97.
  39. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."
  40. NR SR je viazaná Ústavou SR v rovnakej miere ako všetky ostatné štátne orgány Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Pri uplatnení svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať ľubovoľný zákon, pokiaľ takýmto zákonom neprekročí rámec daný Ústavou SR. Ak NR SR uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením Ústavy SR, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1 Ústavy SR. (nález ÚS SR z 11. 3. 1999, sp. zn. PL. ÚS 15/1998)

Ak NR SR prijme zákon, ktorý nie je v súlade s medzinárodným dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, ktorý SR ratifikovala a vyhlásila spôsobom ustanoveným zákonom, NR SR nekoná ako zákonodarný orgán právneho štátu. NR SR tým, že prijala zákon, ktorého ustanovenia nie sú v súlade s čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, porušila princíp právnosti štátu. (nález ÚS SR z 30. 5. 2001, sp. zn. PL. ÚS 17/2000).

Úradné dokumenty

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

Poznámky k zákonom

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...