Vyvlastnenie pozemku kvôli ceste

Zdroj: Miroslava Antlová, Trend

Vyvlastnenie je možné iba vo verejnom záujme a za primeranú náhradu.

Vlastnícke právo je jedno zo základných ľudských práv a slobôd, ktorému poskytuje ochranu v článku 20 ods. 1 Ústava Slovenskej republiky. Ochrana, ktorá sa vlastníkovi zaručuje v uvedenom ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, smeruje voči iným osobám.

Podľa ods. 4 článku 20 Ústavy Slovenskej republiky je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Účelom úpravy v článku 20 ods. 4 je zaručenie ochrany pred zbavením vlastníctva bez súhlasu vlastníka. Vyvlastnenie je teda právny inštitút, ktorého realizáciou dôjde k odňatiu majetku vlastníkovi proti jeho vôli bez časového obmedzenia.

Otázka vyvlastnenia je predmetom úpravy mnohých zákonov. V praxi je často uplatňovaným prameňom práva pri vyvlastnení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (stavebný zákon). V paragrafe 108 a nasl. stavebného zákona sú upravené podmienky, za ktorých splnenia je možné vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme.

V súlade s ustanovením paragrafu 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona možno vyvlastniť len vo verejnom záujme, a to okrem iného aj pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Verejný záujem na vyvlastnení musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní, o ktorom rozhoduje príslušný stavebný úrad.

Legálna definícia verejného záujmu však v našom právnom poriadku absentuje. Preto je nevyhnutné pri výklade tohto pojmu vychádzať z judikatúry a právnej teórie.

Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Pokus o získanie práv k nehnuteľnosti formou dohody je prvoradý. Ide najmä o kúpnu zmluvu alebo o zmluvu o vzniku, zmene alebo zániku vecného bremena.

Odmietnutie dohody vlastníkom musí byť vo vyvlastňovacom konaní jednoznačne preukázané. Pod iným spôsobom dosiahnutia cieľa vyvlastnenia sa rozumie zrušenie spoluvlastníctva alebo iné súdne usporiadanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a so zámermi územného plánovania. Ako je uvedené vyššie, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňované nehnuteľnosti poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľností považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

V stavebnom zákone je upravený aj priebeh samého vyvlastňovacieho konania. Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozhodnutia o vyvlastnení nemožno podľa stavebného zákona odňať odvolaniu proti rozhodnutiu o vyvlastnení odkladný účinok.

Od 1. júla tohto roku je účinný zákon č. 275/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela zákona okrem iného upravuje aj postup stavebného úradu v prípade, ak nedôjde medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania k dohode o náhrade za vyvlastnenie. V tomto prípade stavebný úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom.

Ak vyvlastnený nebude súhlasiť s výškou takto určenej náhrady, odkáže ho stavebný úrad bez prerušenia konania na súd. Táto novela sa však týka niektorých otázok vyvlastňovania nehnuteľností za účelom urýchlenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, a nie vyvlastňovania nehnuteľností za účelom výstavby miestnych komunikácií.

Autorka je advokátka.