Vyvlastnenie monopolov? Energie nie sú problém

Zdroj: Marianna Onuferová, SME Online

Bratislava - Premiér Robert Fico tvrdí, že podiel výdavkov na energie na príjmoch domácností je vysoký. Ak zahraniční ak­cionári energetických monopolov pôjdu proti politike a záujmom štátu, vláda je podľa Fica pripravená použiť článok 20 Ústavy a začať ich vyvlastňovať.

Premiérove vyhlásenia prišli po tom, čo sa Slovenské elektrárne a SPP ohradili proti snahám vlády presadiť plán lacných energií. Ceny plynu pre domácnosti by od októbra podľa predstáv SPP mali vzrásť o 17 percent.

Koľko domácnosti minú zo svojich príjmov na energie, však premiér vo svojich vyhláseniach nekonkretizoval.

Enel chce jasnú a predvídateľnú legislatívu

SPP na premiérove vyjadrenia o vyvlastňovaní nechcel reagovať. „Naše ceny sú transparentné. Sú postavené na oprávnených nákladoch a primeranom zisku a sú pod dohľadom regulátora,“ povedala hovorkyňa firmy Dana Kršáková. Pripomenula, že podľa medzinárodných štatistík sú ceny plynu na Slovensku jedny z najnižších v EÚ, no firma nakupuje plyn v zahraničí za porovnateľných podmienok ako iné krajiny.

Hovorca Slovenských elektrární Juraj Kopřiva pripomenul, že spoločnosť niekoľkokrát dala najavo, že potrebuje „transparentnú, predvídateľnú legislatívu a regulačný rámec“. Spoločnosť má v pláne preinvestovať na Slovensku 100 miliárd korún, preto na odhad toho, za aký čas sa jej táto investícia vráti, potrebuje stabilné podnikateľské prostredie a nedeformovaný ener­getický trh na Slovensku.

Kopřiva pripomenul, že elektrárne sú iba výrobcom elektriny a nepodávajú cenové návrhy na regulačný úrad. To robia distribučné spoločnosti. „Navyše, na Slovensku je podiel výrobcu na koncovej cene elektriny iba 45 až 48 percent, kým v Čechách a Maďarsku majú výrobcovia podiel 55 až 60 percent,“ povedal Kopřiva.

Koľko dávame na energie

Z prepočtov analytika inštitútu INESS Radovana Ďurana vychádza, že podiel výdavkov na bývanie, vodu a energie na celkových výdavkoch za posledné štyri roky klesá. Vychádzal pritom z oficiálnych údajov Štatistického úradu. Za poklesom je však najmä to, že ceny plynu v tomto roku po dohode vlády s SPP nerástli. Výnimku tvoria domácnosti dôchodcov, u ktorých došlo k nárastu výdavkov o 1,1 percenta.

Výdavky na energie za posledné štyri roky priemernému jednotlivcovi klesli z 18 na 12 percent. „Zvýšenie cien plynu alebo elektriny povedzme o 20 percent by priemerného obyvateľa domácnosti nezruinovalo,“ hovorí Ďurana. Znamenalo by to podľa neho napríklad vyfajčiť o tri škatuľky cigariet a vypiť o tri pivá mesačne menej.

„Na druhej strane treba uz­nať, že rast výdavkov na energie o 20 percent môže spôsobovať problémy dôchodcom či osamelým matkám s deťmi, čo majú príjmy rozrátané do poslednej koruny.“ Ich problémom sú podľa Ďuranu nízke príjmy. Vláda by ich však nemala riešiť celoplošným zmrazovaním cien, ale adresným poskytovaním príspevkov.