Vyvlastnenie alebo bezpečnosť

Zdroj: Pavol Kubík, Trend

V čase, keď sa vďaka špeciálnemu vyvlastňovaciemu zákonu začínajú stavať diaľnice na súkromných pozemkoch, majú poslanci na stoloch návrh, ktorý má umožniť ďalšie útoky na súkromné vlastníctvo. Tentoraz by mali spozornieť najmä vlastníci pozemkov, na ktorých má objekty postavená armáda. Ministerstvo obrany v novele zákona o obrane navrhuje, aby štát mohol vyvlastňovať pozemky pod armádnymi budovami, aj keď zbrane mlčia. Súčasné zákony dovoľujú siahať na súkromné parcely len v čase vojny alebo vojnového stavu.

Veľa aj málo

Nápad s vyvlastňovaním prichádza v čase, keď ministerstvo obrany stále vedie dlhý zoznam prebytočného majetku. Nie tak dávno potrebovala armáda ubytovávať desaťtisíce záklaďákov v rámci povinnej vojenskej služby. Keďže dnes má profesionálna armáda menej ako dvadsaťtisíc vojakov, množstvo kasární, pozemkov, skladov či rekreačných chát ostáva nevyužitých.

Napriek tomu rezort tvrdí, že sa z majetku zdedeného po veľkej armáde nedá poskladať dostatočná obrana štátu tak, aby nebolo nutné kupovať či vyvlastňovať niektoré pozemky. Ministerstvo sa dokonca nebojí tvrdiť, že majetkové pomery pozemkov pod niektorými objektmi ohrozujú bezpečnosť krajiny.

“Neexistencia osobitnej úpravy vyvlastnenia (…) spôsobila, že nie je možné vyrovnať napríklad pozemky vo vojenských objektoch na účely novej výstavby alebo priamo pod stavbami na obranu štátu v uzavretých vojenských areáloch,” upozorňuje ministerstvo. Týkať sa to má napríklad vojenského letiska v Prešove, kasární vo Veľkej Ide či viacerých muničných skladov.

Rezort, ktorý by mal budúci rok hospodáriť s vyše 820 miliónmi eur, tvrdí, že odkúpiť pozemky od majiteľov nie je možné. Vraj za ne žiadajú sumy násobne vyššie, ako predpokladajú znalecké posudky. Vlastníci údajne hrozia využitím práva žiadať vypratanie pozemkov. Na pripomenutie: keď sa v roku 2004 pripravovali pozemky pod automobilku pri Žiline, majitelia dostali od štátu za pôdu mnohonásobne viac, ako vypočítali znalci.

Oficiálnym dôvodom na zmenu zákona je príprava nových pravidiel o vyvlastňovaní, ktoré už nemajú byť súčasťou stavebného zákona, ale samostatnej normy. Lenže tá má upravovať iba formálnu stránku vyvlastňovania. Čo možno vyvlastniť, sa musí určiť v ostatných špeciálnych zákonoch, čo je v prípade armády práve zákon o obrane. Možnosť vyvlastňovať len v čase vojny, tak ako je to v súčasnosti, je podľa hovorcu rezortu Vladimíra Gemelu nedostatočná. “Obranná infraštruktúra na zabezpečenie obrany suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky sa buduje najmä v čase mieru,” argumentuje.

Kšefty, nie obrana

Bývalý minister obrany Martin Fedor z opozičnej SDKÚ-DS za zmenou zákona vidí prozaickejšie dôvody. Tým je podľa neho vlaňajšie uvoľnenie pravidiel predaja prebytočného armádneho majetku. V minulosti sa prebytočný majetok armády musel bezplatne ponúkať iným štátnym orgánom. Ak tie neprejavili záujem, mohli ich zadarmo získať obce, na území ktorých sa nachádzali napríklad nepotrebné kasárne. Lenže od vlaňajšieho novembra platí zmena, podľa ktorej sa majetok ponúka štátnym orgánom a ak ho tie nechcú, možno s ním obchodovať v ponukových konaniach. Pri ich opakovaní možno v prípade slabého záujmu stlačiť cenu až o sedemdesiat percent oproti znaleckému posudku. Ak by ani vtedy majetok nikto nekúpil, až potom ho môžu zadarmo dostať obce. Hoci ide o predaj štátneho majetku do súkromných rúk, ministerstvo obrany odmieta hovoriť, že ide o privatizáciu, ktorú inak súčasná vláda a priori odmieta.

“Aby mohli majetok odpredávať, chcú najprv vyvlastniť pozemky. Nechcú to predávať nevyrovnané. Toto považujem za gro novely,” myslí si M. Fedor. Je paradox, že za novelu pritom hlasoval aj on spolu s ďalšími jedenástimi poslancami SDKÚ-DS. Vraj si zákon pri hlasovaní pomýlili s inou normou, ktorú chceli naozaj podporiť.

V. Gemela tvrdí, že v prípade schválenia novely by sa mohlo vyvlastňovanie využiť iba na vyrovnanie pozemkov a stavieb nevyhnutných na obranu štátu. No zo samotného znenia návrhu zákona to také jednoznačné nie je. Spomínajú sa v ňom pozemky a stavby, ktoré “slúžia ozbrojeným silám”. Nie pozemky, ktoré sú pre armádu “nevyhnutné”. Navyše o tom, ktorý majetok bude určený ako prebytočný a ktorý nie, rozhoduje ministerstvo.