Vyvlastnenie: Ako sa môže brániť občan

Zdroj: iŽurnál

Ako sme už spomínali, vyvlastnenie povoľuje aj ústava a stavebný zákon, takže v boji proti štátu a „verejnému záujmu“ ťahá občan v prevažnej väčšine prípadov za kratší koniec. Niektoré precedensy však ukazujú, že si aj „občan-milión“ môže „vydupať“ lepšie podmienky než tie, ktoré mu ponúkne investor, teda záujemca o jeho majetok.

Prvý krok pri procese vyvlastnenia by sa dal označiť ako „skúsme najprv podobrotky“. Záujemca o pozemok sa chce majiteľom radšej dohodnúť na odpredaji, pretože ten je rýchlejší než vyvlastnenie. Na to samozrejme treba znalecký posudok nehnuteľnosti.

Zaujímavú radu ponúka v tejto súvislosti internetová stránka vyvlastnenie.sk. Podľa nej ak vlastník umožní znalcovi vstúpiť do nehnuteľnosti a urobiť znalecký posudok, prehral prakticky 99% zo svojich budúcich vyjednávacích pozícií voči investorovi. (Znalec môže do nehnuteľnosti vstúpiť iba so súhlasom vlastníka!!!)

Znalecký posudok je totiž pre investora kľúčovým dokumentom pre prípravu podkladov na vyvlastnenie. Ak má investor vypracovaný znalecký posudok, nepotrebuje už v podstate s vlastníkom rokovať, pretože cenu už má stanovenú.. Investor nie je nijako motivovaný dohodnúť sa na vyššej cene, lebo za cenu v posudku dosiahne vyvlastnenie aj bez súhlasu vlastníka.

Ako bolo spomenuté o niekoľko riadkov vyššie, investor sa snaží dosiahnuť uzavretie kúpnej zmluvy s vlastníkom. Ako však pripomína stránka vyvlastnenie.sk, kúpnou zmluvou sa vlastník vzdáva mnohých významných práv, ktoré mu naopak pri vyvlastnení ostávajú. Vo všeobecnosti platí, že odpredaj nehnuteľnosti za znaleckú cenu je pre vlastníka podstatne nevýhodnejší než vyvlastnenie, ktoré je za tú istú cenu.

Presvedčiť sa o tom mohli občania, ktorí boli voči štátu ústretoví v prípade výkupu pozemkov pod Huyndai/KIA, ale o tom neskôr.

Samotné vyvlastnenie

Ak vlastník nie je ochotný pristúpiť na podmienky investora (t.j. odmietne nehnuteľnosť predať za cenu stanovenú na na základe posudku), investor pošle vlastníkovi doporučenú zásielku s doručenkou. V zásielke je návrh kúpnej zmluvy a poučenie, že ak vlastník podpísanú kúpnu zmluvu do 15 dní nevráti, bude jeho majetok vyvlastnený.

Ak vlastník nevráti do 15-tich dní kúpnu zmluvu podpísanú pred notárom alebo keď doporučenú zásielku neprevezme, podá investor na stavebný úrad návrh na vyvlastnenie. Stavebný úrad oznámi vlastníkovi začatie vyvlastňovacieho konania a nariadi tzv. ústne konanie, na ktoré pozve aj investora. Vlastníkovi nepomôže ani to, že na toto konanie nepríde – vtedy úrad prerokuje návrh na vyvlastnenie bez prítomnosti vlastníka

Po skončení ústneho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení, kde za vyvlastnenú nehnuteľnosť určí náhradu podľa znaleckého posudku a povinnosť investora vyplatiť túto náhradu vyvlastnenému občanovi. Úrad následne pošle rozhodnutie vyvlastnenému občanovi.

Ten sa môže v lehote do 15-dní od doručenia rozhodnutia odvolať. Ak rozhodnutie odmietne prevziať, podľa zákona to má rovnaké účinky ako prevzatie, teda dňom odmietnutia sa začne počítať lehota na odvolanie. Ak sa vlastník do 15 dní neodvolá, rozhodnutie o vyvlastnení sa stane právoplatné.

Ak sa odvolá, jeho odvolanie posúdi krajský úrad. Ten väčšinu podobných odvolaní pravdepodobne zamietne. Opakuje sa procedúra s doručením rozhodnutia o zamietnutí odvolania a o 15 dní je vyvlastnenie právoplatné.

Pôvodný vlastník má ešte jednu poslednú možnosť - najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia sa môže obrátiť na súd. Musí zaplatiť súdny poplatok (v súčasnosti je to 2 000 Sk) a musí byť pred súdom zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom. Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby zatvára vyvlastnenému občanovi možnosť dosiahnuť nápravu.

Formy nátlaku

Na Slovensku je to tak, alebo aspoň donedávna bolo tak, že väčšina vlastníkov pristúpila na podmienky štátu a svoje pozemky predala za úradné ceny. Našli sa však aj takí, ktorí sa rozhodli správať trhovejšie – podľa princípu „ak niečo chceš, prijmi moju cenu, alebo daj ruky preč“.

Takéto správanie nemá štát veľmi rád. Dokonca ani vtedy, keď má stredopravicovú proreformnú vládu a ministrom hospodárstva je člen liberálnej strany. Mohli sa o tom presvedčiť občania na viacerých miestach Slovenska.

"Najjemnejším" je mediálny tlak na ovplyvnenie verejnej mienky, že vyvlastnení obyvatelia brzdia pokrok, sú nespokojní, problémoví, konfliktní, prípadne celkom po slovensky nenažraní. Brzdia rozvoj regiónu a Slovenska, bránia znižovaniu zamestnanosti, znechucujú zahraničných investorov a celkovo ohrozujú našu budúcu prosperitu.

KIA

To sa stalo napríklad majiteľom pozemkov pre budúcu automobilku KIA v okolí Žiliny, presnejšie tým, ktorí nechceli predať pozemky za štátom stanovenú sumu 140 SK za meter štvorcový, ale žiadali 350 korún. Z defilé výrokov predstaviteľov štátnej moci možno spomenúť niekoľko Slotových perál:

• „Musím sa vyjadriť už hrubo, pretože ide o prihlúplych Tepličanov, ktorí si urobili sami posudok a chcú od nás tisíce."
• "Nech si na nich pestujú svoje krumple, mrkvy, potom si ich môžu, s prepáčením, niekde strčiť."
• "Každý na Slovensku, kto má v riti dieru, si myslí, že sa stretne s ďalšími piatimi chrapúňmi v krčme, založí petičný výbor a idú rozprávať o tom, že koľko by mala stáť pôda."
• "Môžu si tam postaviť, s prepáčením, latríny a len túto činnosť tam vykonávať."

O niečo jemnejšie kontroval Pavol Rusko, minister hospodárstva nominovaný liberálnym ANO

• "Môžeme im dať za pozemok jedine najvyššiu hodnotu zo znaleckého posudku. Nič viac.“
• "Zostáva nám iba vyvlastniť vlastníkov alebo opustiť projekt a poslať Kiu do Poľska."
• "Nenecháme sa vydierať pár ľuďmi, ktorí chcú náhle zbohatnúť."

Situácia s KIA sa vyvíjala zaujímavo. Prevažná väčšina majiteľov predala pozemky za 140 korún. Neskôr však štát rozhodol, že majiteľom, ktorí za túto cenu predať odmietli, vyplatí požadovaných 350 korún (druhou možnosťou bola výmena pozemkov) . Na vládnej úrovni sa pohádal minister hospodárstva Rusko s ministrom pôdohospodárstva Simonom a v dedinách sa výrazne zhoršili vzťahy medzi tými, ktorí predali za 140 a tými, ktorí vytrvali a dostali 350. Nakoniec sa šalamúnsky rozhodlo navýšiť aj tým, čo predali po 140, rozdiel na 350.

Whirlpool

K boľševickým praktikám mali blízko aj kroky popradského primátora Antona Danka pri získavaní pozemkov pre Whirlpool. Ako sa píše na internetovom portáli mesta Poprad, „niektorí majitelia požadovali za pozemky aj 1 400 Sk, pričom cena podľa súdneho znalca predstavuje približne 300 Sk.

Problémy podľa primátora robilo asi 20 súkromných majiteľov pozemkov. Podľa Antona Danka k posunutiu celej veci pomohlo aj to, že avizoval zverejniť mená ľudí, ktorí požadujú aj viac ako trojnásobok ceny podľa súdnoznaleckého posudku.“ Zverejnenie odporučil aj minister hospodárstva Pavol Rusko.

Pre objektivitu však treba dodať, že popradský primátor navrhol zvýšiť„znaleckých“ 300 Sk za meter na 430. Zasiahol však generálny riaditeľ firmy Eric Biondi, ktorý mestu pohrozil, že „jeho stanovisko by mohlo mať negatívny dopad na celý investičný zámer spoločnosti“ a mesto ustúpilo.

Príznačné bolo aj komentovanie celej záležitosti predsedom Asociácie ekonómov Slovenska Marošom Baľom, ktorý „si myslí, že Whirlpool sa správa ako štandardný podnikateľský subjekt, je si však vedomý toho, akú pozíciu a silu v regióne má."

Víťazstvo nad štátom

Ale nad štátom sa dá aj zvíťaziť. Podarilo sa to prešovskej rodine D r u t a r o v s k ý c h, cez pozemok ktorej mal viesť diaľničný privádzač v Prešove. Krajský súd v Prešove v roku 2004 rozhodol, že vyvlastnenie ich domu bolo protiprávne.

Kauza sa začala v roku 2000, keď na základe rozhodnutia Okresného úradu v Prešove v priebehu troch dní vyvlastnili ich rodinný dom. Finančnú náhradu za budovu, pozemok, trvalé porasty, vodovodnú prípojku a ďalšie vonkajšie úpravy úrad stanovil na približne 900-tisíc korún.

Táto rodina však prejavila na slovenské pomery naozaj až nezvyčajnú asertivitu a nezľakla sa ani početných vyhrážok a obvinení zo strany štátnych orgánov. Naopak, všetci ich susedia na prešovskej ulici Pod kalváriou, už z domov dávno odišli a ich príbytky už boli zrovnané so zemou.

Žeby dôležitý precedens? Možno. Ak bude môcť štát po novom naozaj stavať na pozemku, ktorý ešte nevyvlastnil, súdy budú mať určite o prácu postarané.

Mimochodom, ktovie, na aké výkupné ceny pozemkov by pristali súčasní či minulí vládni ministri, keby mala nejaká nová diaľnica viesť práve cez ich pozemok. To je samozrejme len čisto teoretická úvaha - vysokí vládni úradníci vedia veľmi dobre, kde si majú kúpiť pozemok...