Vláda chce zablokovať pôdu

Zdroj: Ivan Štulajter, SME Online

Sudca Ústavného súdu Milan Ľalík ani po 10 mesiacoch nerozhodol, či sa zákonom o urýchlení výstavby diaľnic, ktorý umožňuje stavať na cudzom, majú sudcovia vôbec zaoberať. A keďže nevyriešil ani túto základnú otázku, súd nemohol ani rozhodnúť o tom, či účinnosť sporných ustanovení zákona do vynesenia „rozsudku“ dočasne pozastaví. Stavať niektoré diaľničné úseky na nevyvlastnených ani nepredaných pozemkoch je teda stále možné. Tým sa len zosilňujú podozrenia niektorých pozorovateľov, že nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu ako spravodlivého ochrancu práv je pod silným politickým tlakom, ktorému nie všetci sudcovia dokážu odolať.

Vec je pritom o to naliehavejšia, lebo v parlamente už znova koluje novela tohto kontroverzného zákona. Dostala sa tam znovu preto, lebo parlament nedávno nedokázal prelomiť prezidentovo veto pri zákone o dopravnej premávke, ku ktorému poslanec Smeru Pelegrini na poslednú chvíľu pribalil aj novelu zákona o urýchlení výstavby diaľnic. S krachom nových pravidiel pri doprave tak krachla aj diaľničná novela. Musí sa preto resuscitovať znova.

Verzia, ktorou sa dnes zaoberajú parlamentné výbory, už umožňuje stavať na cudzom prakticky všetky úseky diaľnic a rýchlostných ciest v republike. Problém, ktorý má riešiť Ústavný súd v „malom“, sa tak rozrastá do veľkých rozmerov, zasahujúc oveľa početnejšiu skupinu občanov. Môžeme si polámať hlavu nad rébusom, prečo vláda radšej nepočká na stanovisko súdu. Žeby sa riadila oným: kto mlčí, ten svedčí? Ak Ústavný súd nekoná, čiže mlčí, svedčí to o tom, že o ústavnosti vydávania stavebných povolení na stavby, pod ktorými pozemky nie sú vo vlastníctve stavebníkov, Ústavný súd nemá pochýb. Veď keby ich mal, dávno by rozhodol.

Vskutku len veľkí špekulanti môžu vidieť veci tak, že Ústavný súd výhrady má, ale otáľa s ich zverejním, lebo chce dať štátu čas, aby povydával čo najviac sporných stavebných povolení...

Pozoruhodné na návrhu novely je aj toto ustanovenie: „Na pozemok, na ktorom sa má uskutočniť stavba diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom právoplatnosti územného rozhodnutia.“ Takže sotva stavebný úrad rozhodne, že diaľnica bude viesť konkrétnou trasou, štát zablokuje prevody s príslušnými pozemkami. Tým, ako sa píše v dôvodovej správe, sa „má zamedziť špekulatívnym prevodom pozemkov v čase prípravy diaľnic“. Ale kto by špekuloval, keď napríklad všetky tromfy drží Národná diaľničná spoločnosť a môže stavať hoc aj na cudzom? Jedine ten, ktorému je ochotná zaplatiť za pozemok vyššiu cenu ako pôvodnému majiteľovi. Pre túto azda len teoretickú slabosť diaľničnej spoločnosti má štát získať predkupné právo na pozemky prakticky na čas neurčitý? Navyše v dobe, keď sa v niektorých prípadoch mení nielen trasa budúcich diaľnic, ale aj prehodnocuje rozsah ich výstavby súkromnými investormi.