Verejný záujem - Slovensko a krajiny V4

Reklama:
30. 07. 2008

Zdroj: Silvia Merešová, Spoločnosť priateľov Slatinky

Reklama:

Verejný záujem, je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.

Stavebný zákon v § 108 ods. 2 vyjadruje, že verejný záujem možno skúmať len vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu. To znamená, že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný záujem v konkrétnom prípade prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka. Treba totiž zohľadniť, že vlastník a jeho vlastníctvo nehnuteľnosti je tiež ústavne chránené, a teda aj zachovanie vlastníctva existujúceho vlastníka je verejným záujmom.

Počnúc zák. čl. XLI:1881 všetky vyvlastňovacie zákony požadujú skúmať verejný záujem ako všeobecný alebo lokálne väčšinový záujem na verejnoprospešnosti účelu vyvlastnenia, ktorým sa uspokojí potreba verejnosti. Verejná prospešnosť je chápaná ako opak nedotknuteľnosti vlastníctva, teda ako opak individuálneho záujmu vlastníka, ktorý je však tiež chránený právom (ochrana dobromyseľného vlastníka a nedotknuteľnosť vlastníctva).

Vyvlastnenie je možné aj voči verejnému majetku. Z § 112 ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že vo veciach vyvlastnenia neexistuje hierarchia druhov vlastníctva, preto vyvlastňovateľom môže byť nielen štát alebo obec, ale aj súkromná osoba. Pri posudzovaní splnenia podmienok nejde o porovnávanie druhov vlastníctva, ale o porovnávanie významu verejných záujmov. Keďže všetky druhy vlastníctva sú ústavnoprávne rovnako chránené, iná možnosť ani nie je.

Prichádza teda do úvahy nielen posudzovanie verejného záujmu a individuálneho záujmu, ale aj posudzovanie verejných záujmov na oboch stranách (vyvlastniteľ v. vyvlastnený). Takýto stav predpokladal už zák. čl. XLI:1881, ale po roku 1945 a najmä po roku 1948 po zavedení hierarchizácie druhov vlastníctva (štátne, družstevné, osobné a súkromné) nevyhnutne musela existovať aj hierarchia verejných záujmov. Možno teda vyvlastniť aj majetok štátu alebo obce v prospech súkromnej osoby (napr. obecného pozemku v prospech veľkého investora na niektorý z účelov podľa § 108 ods. 2 písm. b), c), d), g), h), j), k), n) alebo o) stavebného zákona).

Judikatúra Ústavného súdu SR

Ústavný súd Slovenskej republiky v niektorých nálezoch vyslovil práve uvedenú zásadu, napr. v náleze sp.zn.. PL. ÚS 7/96 (zverejnenom pod č. 77/1997 Z.z.) uviedol, že „rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody".

V náleze sp.zn. PL. ÚS 33/95 (zverejnenom pod č. 4/1996 Z.z.) uviedol, že „pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu či slobode". V náleze sp.zn. PL. US 11/96 (zverejnenom pod č. 92/1998 Z.z.) konštatoval, že „verejný záujem je využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva prostredníctvom obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho vyvlastnenia".

Vo výroku uznesenia pléna Ústavného súdu SR č. 11 z roku 1995 (PL. ÚS 11/95) sa uvádza: "Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú. ..."

Verejný záujem a stavebný zákon č. 50/1976

Stavebný zákon sa v časti o vyvlastňovaní nezaoberá definíciou toho, čo je verejný záujem, ktorý umožňuje obmedziť právo na majetok. Vymenúva len jednotlivé druhy stavieb, pri ktorých možno vyvlastňovať. A konštatuje, že verejný záujem sa počas tohto procesu musí preukázať. Inými slovami to v praxi znamená, že verejným záujmom je všetko, čo týmto slovným spojením označí samospráva alebo štát.

Sporným je aj pojem „verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie". Do územných plánov obcí sa dostávajú napríklad nákupné centrá.

Verejnoprospešnosť je v týchto prípadoch veľmi otázna. Nie je dôvod aby vyvlastnenie súkromného majetku v prospech súkromného obchodníka bolo verejným záujmom. Na hrane chápania verejného záujmu je aj zaradenie veľkých súkromných investícií do dôvodov na vyvlastnenie. Táto novinka pribudla do slovenskej legislatívy po prijatí zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v roku 1999

(Komentár k stavebnému zákonu JUDr. Oľga Peteková a kolektív )

Komentár k §126

Dotknutými orgánmi štátnej správy v procese obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie v územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní sú tie orgány, ktoré sú zodpovedné za špecifické odbory a činnosti pri ochrane verejných záujmov podľa osobitných právnych predpisov. Podľa povahy ide najmä o tieto právne predpisy:

  • zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon),
  • zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny,
  • zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia,
  • zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
  • zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon),
  • zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu,
  • zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi,
  • zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
  • zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce,
  • zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon),
  • zákon č. 164/1996 Z.z. o dráhach v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
  • zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike,
  • zákon č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky,
  • zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 222/1996 Z.z
  • zákon č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov
  • zákon č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti,
  • zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a Štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon).

Súhlasy, záväzné posudky a stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy sa vydávajú v rámci územného, stavebného alebo kolaudačného konania, ako aj v ďalších konaniach podľa stavebného zákona pre stavebný úrad ako stanoviská, ktorými je stavebný úrad viazaný a zahrnie ich do svojho rozhodnutia.

Povinnosť stavebného úradu vyžiadať si súhlas od Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sa zúžila len na územné konanie, pretože podľa zákona č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) povoľovanie a kolaudovanie stavieb s jadrovým zariadením od 1. decembra 2004 patrí do kompetencie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

Komentár k § 108

Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je prípustná podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.).

Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone, ktorý okrem toho, že v odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.

Niektoré účely vyvlastnenia obsiahnuté v stavebnom zákone do jeho novelizácie v roku 1992 smerovali predovšetkým k plneniu hospodárskych úloh štátu, avšak zmenou štruktúry ekonomických subjektov, ich právnym postavením a komerčným charakterom sa ocitli mimo vymedzeného rámca verejného záujmu. Týka sa to aj účelu zabezpečenia výstavby bytov vrátane výstavby rodinných domov. Verejný záujem je preto v zákone vyjadrený v možnosti vyvlastnenia na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb.

Významným posunom v rozhodovaní stavebných úradov je to, že o verejnoprospešných stavbách rozhoduje obecné zastupiteľstvo v schválenej územnoplánovacej dokumentácii (§ 26, 27 a 30 SZ).

Vychádzajúc z ustanovenia odseku 3, schvaľujúci orgán môže za takéto stavby považovať len stavby, ktoré sú určené na verejnoprospešné služby a na verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia. Dôležitú úlohu v danom prípade zohráva verejná kontrola, pretože proces prerokovania územnoplánovacej dokumentácie je verejný.

Pokiaľ stavebný úrad dostane návrh na vyvlastnenie na účel uvedený v odseku 2 písm. f) až n) (napr. podľa vodného zákona, banského zákona, cestného zákona, zákona o dráhach, zákona o energetike, zákona o obrane atď.), účel sa preukazuje v nadväznosti na osobitný zákon.

V súvislosti s možnosťou vyvlastnenia podľa osobitných predpisov na účely uvedené v ods. 2 písm. g), h), i), k), 1), m), n), treba vychádzať z úprav vymedzených v nových alebo novelizovaných právnych predpisoch. Pokiaľ nový predpis alebo zmenený predpis nevymedzil možnosť vyvlastnenia, potom nemožno docieliť vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe vyvlastnením. Konkrétne zmeny nastali v súvislosti s prijatím zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, zákona č. 281/1997 Z.z. o vojenských obvodoch, zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky, zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon), zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach, zákona č. 49/2002 Z.z o ochrane pamiatkového fondu.

Uvedené platí aj v prípade nového dôvodu vyvlastnenia zakotveného do stavebného zákona novelou (zákonom č. 175/1999 Z.z.), podľa ktorej pozemky, stavby a práva k nim možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nim obmedziť na uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Ide o investície významne ovplyvňujúce objem výroby a zamestnanosť, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky, že sú investíciami vo verejnom záujme, t j. ich význam sa prejaví v ekonomike Slovenskej republiky, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti či objemu výroby a v exportnej schopnosti.

Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 SZ, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod..

Stavebná uzávera a stavebný zákon 50/1976

Komentár §34

Okruh účastníkov územného konania je vymedzený osobitne v konaní o umiestnení stavby, kde je to navrhovateľ, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám dotknutým podaným návrhom, vlastníci susedných nehnuteľností, t.j. nielen susedných pozemkov, ale aj susedných stavieb, čím sa docielila zvýšená ochrana ich vlastníckych práv.

Pritom však musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to:

  1. existencia vlastníckeho alebo iného práva (§ 139 SZ),
  2. toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté.

Novelou (zákonom č. 237/2000 Z.z.) sa znovu rozšíril okruh účastníkov územného konania o vlastníkov susedných nehnuteľností pri rozhodovaní o ochrannom pásme a o stavebnej uzávere. Zúžený okruh účastníkov zostal len pri rozhodovaní o chránenom území, avšak za predpokladu, že chránené územie bude vyhlasované predovšetkým v územnom pláne obce, kde je ale zo zákona zakotvená súčinnosť verejnosti. Touto úpravou sa docielil súlad s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Obec má postavenie účastníka konania, pokiaľ sama nie je príslušná na vydanie územného rozhodnutia; vtedy presadzuje širšie záujmy obce, najmä v nadväznosti na územný plán obce alebo zóny.

Ak obec vlastní nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom územného konania, alebo vlastní susedné nehnuteľnosti, má zároveň postavenie účastníka konania. Vtedy má právo uplatňovať námietky súvisiace s ochranou svojich vlastníckych práv rovnako ako iní účastníci konania v tomto postavení.

Práva užívateľov bytov a nebytových priestorov vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov nie sú dotknuté územným rozhodnutím, t.j. nemenia sa, preto títo užívatelia nie sú účastníkmi konania a pri úprave takýchto vzťahov treba postupovať podľa Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na novelizáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je stavebný úrad povinný v súlade s ustanovením § 14 cit. zákona priznať postavenie účastníka konania každému, kto sa toho domáha, a to až dovtedy, kým nebude rozhodnutím z účasti vylúčený.

Komentár §39 d

Novelou (zákonom č. 237/2000 Z.z.) sa podstatne zmenila filozofia inštitútu stavebnej uzávery. Novou úpravou v súlade s Ústavou SR sa najmä

  • novo vymedzil okruh účastníkov konania, a to tak, že okrem navrhovateľa sú účastníkmi aj dotknutí vlastníci nehnuteľností a obce (§ 34 SZ),
  • určila lehota platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere na dobu maximálne päť rokov,
  • zaviedla povinnosť stavebného úradu sledovať podmienky na jeho zrušenie a zabezpečiť následné právne úkony.

Výnimky z rozhodnutia sa spravujú podľa § 41 ods. 2 SZ.

Komentár §40

Rozhodnutie o umiestnení stavby zo zákona platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť podľa § 52 správneho poriadku. Stavebný úrad však v individuálnych prípadoch môže určiť aj lehotu dlhšiu než dva roky. Rozhodnutie o umiestnení stavby nestratí platnosť, ak v dvojročnej lehote alebo v lehote individuálne určenej stavebným úradom stavebník podal na stavebnom úrade žiadosť o stavebné povolenie alebo žiadosť o povolenie terénnych úprav, prác a zariadení, prípadne ak sa začalo s realizáciou územného rozhodnutia; inak rozhodnutie stratí platnosť zo zákona.

Dobu platnosti možno na žiadosť navrhovateľa predĺžiť, avšak toto konanie musí byť právoplatne skončené pred uplynutím doby platnosti územného rozhodnutia.

Územné rozhodnutie pre líniové stavby so zreteľom na časovú náročnosť prípravy týchto rozsiahlych stavieb a zabezpečenie podkladov na vydanie stavebného povolenia má zákonom vymedzenú dlhšiu platnosť, a to tri roky.
Čas platnosti územného rozhodnutia o stavebnej uzávere ustanovený maximálne na dobu päť rokov vrátane jeho predĺženia nemožno prekročiť.

Komentár §41

Zmena územného rozhodnutia sa vykonáva nahradením pôvodného rozhodnutia novým rozhodnutím. Dôvody jeho zmeny môžu byť rozmanité a uplatňovať ich môže jednak navrhovateľ a jednak z vlastného podnetu stavebný úrad. Pri konaní sa postupuje obdobne ako pri riadnom územnom konaní. Návrh na zmenu územného rozhodnutia sa prerokuje s tými istými účastníkmi konania, resp. s ich právnymi nástupcami a dotknutými orgánmi štátnej správy, ktorí sa zúčastňovali na pôvodnom konaní.
Stavebný úrad môže povoliť, resp. nepovoliť výnimku z rozhodnutia o chránenom území, ochrannom pásme a o stavebnej uzávere vydaného v správnom konaní na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Môže tak urobiť až po vyhodnotení dôvodov na povolenie výnimky a po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy. Udelenie výnimky alebo jej zamietnutie má formu rozhodnutia. Návrh na udelenie výnimky môže stavebný úrad prerokovať aj v príslušnom územnom konaní.

Stav v ostatných štátoch tzv. V4

Aj česká prax si vynútila riešenie výkladových problémov a spodrobnenie ústavnoprávneho vyjadrenia vyvlastnenia. K výkladu pojmu verejný záujem v súvislosti s vyvlastňovaním je hodno spomenúť dve rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktoré majú zásadný význam na aplikáciu v Českej republike.

V prvom z nich (I. ÚS 198/95 z 28. marca 1996) ústavný súd uvádza, že „ne každý kolektívni zajem lze označit jako verejný zájem společnosti", a preto pojem verejný záujem „je treba chápat jako takový zajem, který by bylo možno označit za obecný či obecné prospešný zajem". V odôvodnení cituje názor F.A.Hayeka uverejnený vil. dieli knihy „Právo, zákonodarství a svoboda", podľa ktorého „často se mylné naznačuje, že všechny kolektívni zájmy jsou obecnými zájmy společnosti; avšak v mnohá prípadech múze být uspokojovaní kolektivních zajmú jistých skupin s obecnými zájmy společnosti v naprostém rozporu. Celé dejiny vývoje demokratických institucí jsou dejinami boje za to, aby se jednotlivým skupinám zabránilo ve zneužití vlády ve prospech kolektivních zajmú těchto skupin".

V druhom z nich (II. ÚS 82/95 z 19. marca 1997) ústavný súd vyslovil názor, že verejný záujem je kategóriou verejného práva, a preto musí rešpektovať existenciu zákona, v ktorého medziach a na ktorého základe sa uskutočnilo vyvlastnenie. Ďalej uvádza že Je sice pravdou, že význam a rozsah kategórie verejného zájmu se v pruběhu politického a právního procesu mění,.... je však vždy nutné sledoval, zda verejný zájem je vymezen příslušnou platnou právni úpravou".

Obe tieto rozhodnutia potvrdzujú predovšetkým, že verejný záujem je vyjadrenie aktuálneho vzťahu a hierarchie rôznych záujmov v konkrétnom prípade, čiže je nemožné určiť ho vopred a jednotne pre všetky prípady. Problematika verejného záujmu je predmetom dokazovania v procese vyvlastňovania, ako to vyjadruje aj § 108 ods. 3 stavebného zákona platného na Slovensku.

Ďalej je potrebné posudzovať verejný záujem vždy s konkrétnym právnym predpisom v tom smere, že nemôže byť označený ako verejný záujem taký cieľ (účel, zámer), ktorý nepožíva ochranu práva. To znamená nerozlučné spojenie zákonom prípustného účelu vyvlastnenia a prevahu konkrétneho záujmu na vyvlastnení pred inými záujmami.

Ústavnoprávnym základom vyvlastňovania v Maďarsku je čl. XX Ústavy Maďarskej republiky z roku 1949, podľa ktorého je vyvlastnenie možné len vo výnimočných prípadoch, keď je na tom verejný záujem, a len v takých prípadoch a z dôvodov uvedených v zákone, a to za plnú, nepodmienečnú a okamžitú náhradu, a na to nadväzujúca všeobecná úprava v - § 117 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Maďarskej republiky (zák. čl. IV: 1959), podľa ktorého nehnuteľnosť možno vyvlastniť v osobitných prípadoch a vo verejnom záujme z dôvodov a v prípadoch uvedených v zákone, pričom vyvlastnenému treba poskytnúť plnú, nepodmienečnú a okamžitú náhradu. Podrobnosti o vyvlastnení ustanovuje osobitný predpis.

Osobitným predpisom upravujúcim na základe odkazu v Občianskom zákonníku Maďarskej republiky je nariadenie s mocou zákona č. 24/1976 MT. o vyvlastňovaní Nariadenie č. 24/1976 MT v 24 paragrafoch upravuje komplexne problematiku vyvlastňovania veľmi podobne, ako je vyjadrená v našom stavebnom zákone, najmä že

  • vyvlastnenie je možné len výnimočne, v prípadoch uvedených v právnych predpisoch,
  • vyvlastnenie je možné len v prospech štátu alebo územnej samosprávy (čo je odchýlka od našej právnej úpravy i od zák. čl. XLI:1881),
  • vyvlastnenie je možné len za plnú, nepodmienečnú a okamžitú náhradu (odškodnenie),
  • právo na nehnuteľnosť možno nadobudnúť vyvlastnením len vtedy, keď ju nie je možné získať kúpou,
  • vyvlastnenie je možné len z dôvodov, ktoré sú v § 4 uvedené taxatívne (účely sú v podstate podobné, aké pripúšťa aj slovenské právo a ako boli uvedené v zák. čl. XLI:1881).

Ústavnoprávnym základom vyvlastňovania v Poľskej republike je Ústava Poľskej republiky z roku 1997, ktorá ustanovuje v

  • čl. 21 dds. 2, že vyvlastnenie je možné výlučne na verejné účely a za slušné odškodnenie,
  • čl. 46, že vlastníctvo možno odňať len v prípadoch ustanovených zákonom a len na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

Poľské právo používa pojmy „verejný záujem" i „verejné účely", ale nevysvetľuje ich. Musia sa posudzovať individuálne pre každý prípad samostatne.

Silvia Merešová (2007) - In: VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY NIE SÚ ZADARMO, SPOLOČNOSŤ PRIATEĽOV SLATINKY 2008 

Úradné dokumenty

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru križovatka, most, stavebné povolenie

Rozhodnutie Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PO-OCDPK-2017/007147-04 zo dňa 17. 2. 2017.

Diaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh, oznámenie o začatí konania o predĺžení platnosti stavebného povolenie

Verejná vyhláška, ktorou sa oznamuje začatie konania o predĺžení stavebného povolenia, č. j. 10424/2017/SCDPK-C240/12922 zo dňa 16. 2. 2017 pre stavbu "Ďiaľnica D1 Prešov západ - Prešov juh".

I/18 Prešov, Levočská - Obrancov mieru, Úprava trolejového vedenia, oznam o začatí stavebného konania

Verejná vyhláška, ktorou Prešovský samosprávny kraj, Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Odbor dopravy, oznamuje začatie stavebného konania a nariadenia ústneho konania, č. j. 02416/2017/OOD-002 zo dňa 10. 2. 2017 pre stavbu...

Poznámky k zákonom

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Môže mi úrad doručiť zásielku, ak dlhodobo nie som doma?

Pri doručovaní úradných rozhodnutí v správnom konaní sa často stretávam s takzvanou fikciou...

Neoznámenie trestného činu. Povinnosť oznámiť trestný čin. Mám takú povinnosť alebo nie?

Som povinný oznámiť trestný čin alebo podozrenie z trestného činu? Kedy nie som povinný oznámiť...

Výkup pozemkov na obchvat: Nechcel čakať, vyplatia ho skôr

Národná diaľničná používa dvojaký meter, tvrdia vlastníci.

Dopravný expert: Nechoďme do diaľnic v polovičnom profile

Podobná diskusia o doprave, akú zažíva Prešov, čaká aj iné mestá. Obchvat Prešova sa prehodnocuje a...

Ani päťdesiat úradných pečiatok vám nepomôže, keď si niekto spomenie, že práve váš dom je treba chrániť pre budúce generácie

Mal by štát zrušiť povolenie na zbúranie funkcionalistickej vily v pražských Petřinách? Hosťami...

Na prebratie zásielky bude viac času

Úradná zásielka adresovaná občanovi napríklad zo stavebného úradu je považovaná za doručenú na...

Jarovce sa odvolali proti rozhodnutiu o vyvlastnení pozemkov pre diaľnicu D4

Obec už časť pozemkov pod diaľnicu NDS predala, ďalšie pozemky potrebuje z dôvodu, že zmeny a...

Pozemkové úpravy a ochrana pôdy

Motto: Bohatý hospodár nepredáva svoj majetok.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...