Vážny peniaze na D1 do volieb nedostane

Zdroj: Daniela Krajanová, sme.sk

Bratislava - Až po voľbách. Toto nepriamo odkázala Európska komisia ministrovi dopravy Ľubomírovi Vážnemu (Smer). Do volieb totiž nedá „požehnanie“ plánovaným 75 kilometrom súkromných úsekov ciest medzi Martinom a Prešovom. „Konečné stanovisko nebude hotové do konca tohto týždňa,“ potvrdila dnes Monica Westerénová z tlačového oddelenia eurokomisára pre životné prostredie.

Súhlas od Bruselu je pritom pre prvý balík PPP kľúčový. Bez neho totiž Európska investičná banka nepožičia potrebnú miliardu eur. Na cestu sa má spolu vyskladať 2,5 miliardy eur, aby sa mohla postaviť. Počas ďalších 30 rokov však má Slovensko za autostrádu zaplatiť rekordných 9,13 miliárd eur.

Betónom cez Fatru

Súkromná diaľnica

• 75 kilometrov úsekov cesty medzi Martinom a Prešovom;
• V projekte je zapojených 17 komerčných bánk, Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD);
• Odhadovaný objem celkových úverov je 2 až 2,5 miliardy eur;
• EIB má poskytnúť jednu miliardu eur so štátnou garanciou na 700 miliónov, EBRD 250 miliónov eur.
• Za 30 rokov by sme potom museli splatiť 9,1 miliardy eur.

Európska komisia má pochybnosti o tom, ako diaľnica zasiahne do životného prostredia. Ide o to, že namiesto spojenia obcí Turany a Hubová tunelom, sa má betónová  cesta stavať po povrchu. Pretne tak chránené územia Veľkej a Malej Fatry. Westerénová povedala, že dokumenty zo slovenskej strany dorazili do Bruselu včera.

„Nie je jasné, aký bude mať cesta dosah na rôzne ekosystémy alebo či budú mať zmierňujúce opatrenia efekt,“ dodala. Predstavitelia komisie podľa nej teraz diskutujú so zástupcami ministerstva, aby pomohli našim orgánom podať komplexnú informáciu, ktorú Brusel žiada.

Vážny dnes nevedel, či sa do volieb stihne projekt finančne uzavrieť. „Stále rokujeme s Európskou komisiou,“ povedal pre agentúru SITA. Teraz očakáva odpoveď na dokumenty, ktoré rezort zaslal do Bruselu.

Stretávajú sa

Okrem úradníkov z Bruselu sa majú zástupcovia rezortu dopravy stretnúť aj s ľuďmi, ktorých sťažnosti peniaze na cestu medzi Martinom a Prešovom stopli. Westerénová upresnila, že by sa ich stretnutie malo uskutočniť na budúci týždeň.

Vedecký pracovník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer potvrdil, že určité rokovania už prebehli a ďalšie sa chystajú. Posledné materiály, ktoré ochranári očakávali od ministerstva, dorazili dnes večer.

„Požiadavkou ministerstva dopravy je, aby sme sa k tomu vyjadrili do piatku. Všeobecne pri posudzovaní vedeckých podkladov a  recenziách trvá takáto práca dva až tri týždne,“ povedal Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Kedy bude osud PPP diaľnice jasný, nevedno. „Platí, že sme schopní rozhodnúť vo veci v momente, keď máme kompletné podklady. Bez toho nie sme schopní sa pohnúť,“ hovorí Ladislav Miko z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie.

Vážny by chcel zostať ministrom dopravy aj po voľbách

Minister dopravy Ľubomír Vážny má záujem pokračovať vo svojej funkcii aj po blížiacich sa parlamentných voľbách. Podmienkou je, aby dostal potrebnú dôveru a aby Smer-SD, ktorý ho nominoval, zostavoval budúcu vládu. Na otázku, či by si na to trúfol, odvetil kladne.

"Áno. Myslím si, že som to urobil dobre. Je za mnou vidieť kus roboty. Rád by som tú robotu kontinuálne doťahoval ďalej," povedal v stredu Vážny krátko po otvorení nového terminálu na bratislavskom letisku.

Vážny tvrdí, že nevie, či s ním Smer počíta na post ministra dopravy aj v nasledujúcom štvorročnom období. "To ja neviem. To podľa mňa nikto nevie," poznamenal Vážny. Potvrdil pritom, že pri obsadení postu ministra dopravy sa spomínali viaceré mená, napríklad aj terajší generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma. Podľa Vážneho funkcia ministra dopravy je otvorená pozícia.

Vážny (52) je ministrom dopravy za Smer-SD od vzniku súčasnej vládnej koalície v roku 2006. Pred vymenovaním za ministra dopravy pôsobil štyri roky ako poslanec Smeru v opozícii, v parlamente zastával funkciu podpredsedu výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Do politiky prišiel v roku 2002 zo spoločnosti Biotika, a.s. v Slovenskej Ľupči, kde bol podpredsedom predstavenstva a predsedom dozornej rady. Predtým bol aj riaditeľom firmy Stavoinvesta, s.r.o. v Banskej Bystrici. Na Stavebnej fakulte bývalej SVŠT (v súčasnosti Slovenská technická univerzita) v Bratislave vyštudoval odbor pozemné staviteľstvo.