Vážny: Európska banka potvrdila pôžičku na D1, rokovania pokračujú

Zdroj: ČTK

Bratislava - Európska investičná banka potvrdila platnosť pôžičky vo výške 1 miliardy eur na financovanie prvého balíka projektov verejno-súkromného partnerstva, teda diaľnice D1. Informoval o tom dnes minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD). Rokovania s EIB týkajúce sa technických, environmentálnych a finančných podmienkach úveru s cieľom účasti na finančnom uzatvorení stále pokračujú.

Celý proces však bol podľa Vážneho ohrozený medializovanými informáciami, ktoré označil za prejav "tuposti a škodoradosti" denníka Sme. "Proces uzatvorenia projektu D1 pozorne sledujú angažované banky a môže byť vážne poškodený takýmito informáciami. Môže to prerásť do problému, ktorý oddiali proces finančného uzatvorenia," upozornil minister.

Ešte v utorok mediálna koordinátorka združenia Priatelia Zeme-CEPA Irena Jenčová informovala, že schvaľovanie úveru od EIB na financovanie prvého balíka PPP je dočasne pozastavené. Banka tak mala reagovať na sťažnosť organizácií Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko, ktorú podali v máji tohto roka.

Priatelia Zeme-CEPA takto upozornili EIB, Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európsku komisiu (EK) na viacnásobné porušenie národnej a medzinárodnej legislatívy pri plánovaní výstavby úseku diaľnice D1 Turany-Hubová. Jadrom sporu je trasovanie diaľnice po povrchu údolím Váhu v tesnej blízkosti obce Šútovo.

NDS vyhlásila diaľničné tendre za 418 miliónov eur

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila tendre na výstavbu troch úsekov diaľnic a rýchlostných ciest za 417,75 milióna eur (12,59 miliardy korún). Víťazi obchodných súťaží by mali za peniaze z fondov EÚ dokončiť výstavbu prvého úseku diaľnice D1 od Sverepca po Vrtižer, vybudovať časť diaľnice D3 pri Žiline a postaviť úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc po hranicu s Maďarskom. Vyplýva to z informácií zverejnených dnes vo vestníku Európskej únie.

Najskôr, do dvoch rokov od podpísania zmluvy s víťazom tendra, by mali byť dokončené chýbajúce stavby na prvom úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer. Ide napríklad o križovatku Sverepec, veľkú okružnú križovatku s úpravou Štefánikovej ulice v Považskej Bystrici či postavenie budovy správy a údržby ciest.

Do 30 mesiacov od podpísania zmluvy by mal byť dokončený úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc do Milhosti na maďarských hraniciach smerom na Miskolc. Výstavba diaľničného spojenia východoslovenskej metropole s Maďarskom sa pripravuje už niekoľko rokov. Na rozdiel od pôvodných zámerov by ju mali postaviť v plnom, štvorprúdovom profile.

Najdlhšie, takmer štyri roky, bude trvať výstavba tunela a mostu diaľnice D3 spájajúcej diaľnicu D1 s Poľskom v úseku Strážov - Brodno pri Žiline. Tento úsek si podľa informácií o súťaži vyžiada aj najviac prostriedkov. Predbežná cena je stanovená na 269,38 milióna eur (8,12 miliardy Sk).

Obchodná súťaž by mohla byť podľa hovorcu NDS Marcela Jánošíka ukončená na jar budúceho roku. "Výstavba bude financovaná z fondov EÚ," spresnil Jánošík. Či sa v budúcom roku začnú stavať aj niektoré ďalšie úseky rýchlostných komunikácií, však zatiaľ nie je isté.

Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest patrí podľa vyhlásení premiéra Roberta Fica k prioritám súčasnej vlády. Sľub o spojení Bratislavy s Košicami diaľnicou do roku 2010 sa súčasnému kabinetu nepodarí splniť. Výstavbu infraštruktúry v krajine sa vláda pokúsila urýchliť s pomocou peňazí súkromných investorov (PPP projekty), banky sa však údajne zdráhajú niektoré projekty podporiť.

Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií

Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.

Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".

Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.

Zdroj: INEKO

Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest

Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005

„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."

Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.

Zdroj: INEKO