V Prešove protestujú proti spaľovni

Zdroj: Svjatoslav Dohovič, Pravda

Prešovská mestská samospráva nesúhlasí s rozšírením kapacity miestnej spaľovne. Proti zámeru spoločnosti Fecupral, ktorá chce zvýšiť množstvo spaľovaných nebezpečných odpadov z tisíc na 21-tisíc ton ročne, sú aj ekologickí aktivisti. Fecupral 300-miliónovú investíciu obhajuje a tvrdí, že nebude ekologickým rizikom pre mesto.

Spaľovňa nebezpečných odpadov je síce umiestnená v priemyselnej zóne na Budovateľskej ulici, ale je len pol kilometra vzdialená od sídliska Šváby. Ako uviedla poslankyňa mestského zastupiteľstva Mária Čižíková (SDKÚ), spaľovňa je už teraz záťažou pre mesto a po rozšírení by mala spaľovať aj nové druhy nebezpečného odpadu. "Vo vzduchu tak skončí oveľa viac nebezpečných látok," dodala.

Čižíková kritizovala aj to, že mesto vydalo súhlasné stanovisko k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie pre ministerstvo. Ako sa ukázalo, súhlas mesta bol iniciatívou jedného z úradníkov mestského úradu. "Pracovník ho s nikým nekonzultoval. Toto stanovisko sme už stopli a na ministerstvo sme poslali nové so zásadnými pripomienkami," povedal prednosta úradu Jozef Višňovský. Mestu nevyhovuje predovšetkým lokalita a kapacita novej spaľovne. "Prešov ročne vyprodukuje 200 ton nebezpečných odpadov, Fecupral už teraz spaľuje päťkrát viac," uviedol prednosta. Podľa jeho slov by rozšírenie kapacity na 21-tisíc ton ročne znamenalo, že v Prešove by sa spaľoval nebezpečný odpad z likvidovaných skládok a zrejme aj zo zahraničia.

Podľa konateľa Fecupralu Štefana Hanigovského je rozšírenie spaľovne nevyhnutné. "V susedných štátoch je spaľovňa v každom väčšom meste. V Prešove sú veľké strojárske spoločnosti, ktoré produkujú množstvo nebezpečného odpadu a musia ho likvidovať. Len v samotnom Prešove odoberáme takýto odpad od štyroch stoviek zmluvných partnerov," povedal na prvej zo série verejných diskusií k problému. Hanigovský odôvodňuje umiestnenie spaľovne v meste najmä dopravnou dostupnosťou. Zároveň tvrdí, že nechcú vybudovať klasickú spaľovňu, ale energeticky zhodnocovať druhotné suroviny výrobou tepla. "Technológia má všetky ochranné faktory. Vypúšťané emisie sú kontrolované každých 30 sekúnd, pričom ich monitoruje inšpekcia ministerstva životného prostredia," dodal Hanigovský.

Zámer rozšírenia spaľovne je v súčasnosti v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa Hanigovského by sa tento proces mal skončiť do konca júna. Konečnému rozhodnutiu bude predchádzať ďalšia verejná diskusia.