Ústavný súd už sedem mesiacov skúma, či sa bude zaoberať výstavbou diaľnic na cudzom

Zdroj: Daniela Krajanová, SME Online

Bratislava - Od Jánoviec po Jablonov či od Fričoviec po Sviniu. Aj to sú úseky, cez ktoré má viesť diaľnica D1. Aby sa postavila čo najrýchlejšie, koaliční poslanci koncom minulého roka odhlasovali zákon, podľa ktorého sa na niektorých úsekoch môže stavať aj na cudzích pozemkoch.

Skupina poslancov okolo Daniela Lipšica (KDH) sa preto obrátila na Ústavný súd. Súčasťou ich podania je aj návrh, aby súd účinnosť sporných paragrafov až do svojho konečného rozhodnutia pozastavil.

Aby sa Ústavný súd mohol tejto požiadavke venovať, musel by najprv rozhodnúť, či podanie opozičných poslancov vôbec prijme. O tejto základnej veci už rozhoduje 7 mesiacov.

Rozhodovanie o začatí rozhodovania

Podanie opozície zaregistroval Ústavný súd desiateho januára. Sudcovi spravodajcovi bolo podľa hovorcu súdu Jozefa Skybjaka pridelené o 6 dní na to.

„Ešte stále sa zabezpečujú podklady na rozhodnutie vo veci v súvislosti s predbežným prerokovaním. Ústavný súd preto doteraz nerozhodol o prijatí návrhu na začatie konania,“ vysvetlil Skybjak.

Niekoľkomesačné zabezpečovanie podkladov obhajuje aj tým, že „Ústavný súd je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti“ a pri konaniach o súlade zákonov s ústavou nemá stanovenú lehotu.

Lipšic súhlasí, že súd lehoty nemá a nikto mu ich určovať nemôže. Upozornil však na to, že viaceré návrhy, ktoré boli podané až po ich návrhu, už boli na konanie prijaté.

Nezávislý Ústavný súd

Dôvody, pre ktoré Ústavný súd ani za sedem mesiacov neurobil predbežné závery, Lipšic posudzovať nechce. Hovorí však, že pokiaľ „existuje minimálne zdanie, že z hľadiska času Ústavný súd posudzuje jednotlivé návrhy o súlade ústavy a zákonov rôzne, tak to vzbudzuje rozpaky“.

Keby Ústavný súd začal o návrhu opozičných poslancov konať, musel by „bez zbytočného odkladu“ rozhodnúť aj o tom, či poslancom vyhovie a pozastaví účinnosť sporných paragrafov. Tak to totiž vyplýva zo zákona o Ústavnom súde. Na tento fakt upozorňuje právnik Radoslav Procházka.

Richard D r u t a r o v s k ý z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie niekoľko­ mesačné získavanie podkladov kritizuje. „To, že za ten čas Ústavný súd neurobil ani prvé rozhodnutie, teda, či sa bude návrhom opozície vôbec zaoberať, spochybňuje jeho nezávislosť.“

Príčinou môže byť podľa D r u t a r o v s k é h o aj to, že súd nechce rozhodnúť o odklade tých ustanovení zákona o urýchlení výstavby diaľnic, ktoré umožňujú Národnej diaľničnej spoločnosti stavať na cudzom.

Ak súd pozastaví zákon, môže to byť neskoro

Kým súd zbiera podklady, štátna diaľničná spoločnosť koná. Počet pozemkov pre diaľnice, na ktoré sa môže vydať stavebné povolenie bez vyrovnania vlastníckych práv k nim, je zhruba 17­ tisíc.

„Vlastníci všetkých pozemkov boli v zmysle zákona o urýchlení výstavby diaľnic oslovení a nakoľko majetkovoprávne vyrovnanie nie je ukončené, nevieme odhadnúť počet vyvlastňovacích návrhov,“ povedal Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.

Je tiež možné, že ak sa Ústavný súd nakoniec rozhodne pozastaviť účinnosť zákona, pre majiteľov pozemkov to bude neskoro. V momente, keď ministerstvo dopravy vydá stavebné povolenia, rozhodnutie Ústavného súdu nemusí výstavbu na nevyrovnaných pozemkoch zastaviť. „Je to sporné, avšak podľa môjho názoru, ak stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť ešte pred prípadným pozastavením účinnosti sporných paragrafov, Národná diaľničná spoločnosť ako stavebník by mala mať právo postupovať na jeho základe,“ myslí si Procházka.

Pre obyvateľov Šútova, ktorí nechcú, aby ich obec preťala diaľnica, veľa možností na obranu už nezostáva. Najmä, keď Ústavný súd stále len „zabezpečuje podklady“.

Paradoxom je, že v parlamentných voľbách v roku 2006 v tejto obci zvíťazili s prehľadom strany súčasnej vládnej koalície.