Ústavný súd sa k vláde správa nadštandardne

Zdroj: Juraj Hrabko, sme.sk

Vyslovenie dôvery ministerke spravodlivosti parlamentom prekrylo nemenej zaujímavú udalosť - reakciu Ústavného súdu na vyjadrenie poslanca Daniela Lipšica po nahliadnutí do spisu, ktorý na súde leží už bezmála dva roky. Týka sa zákona o mimoriadnych opatreniach súvisiacich so stavbou diaľnic a ciest.

Je to prvý raz, čo Ústavný súd verejne, oficiálne, bez návrhu aj oprávnenia nielen vyložil zákon o advokácii, ale aj hneď rozhodol, že ho Daniel Lipšic „vedome porušil". Exces súdu možno ponechať na riešenie buď dotknutej osoby, alebo advokátskej komory, v tejto chvíli znie otázka tak, či aj v súvislosti s napadnutým zákonom postupuje súd štandardne alebo nadštandardne.

Návrh bol súdu doručený v januári 2008, spravodajcom je podpredseda súdu Milan Ľalík a súd dodnes nerozhodol, či návrh prijme, alebo nie. A to aj napriek oznámeniu predsedníčky súdu Ivetty Macejkovej, ktorá už v júli na tlačovej konferencii vyhlásila, že materiál v tejto veci predloží sudca-spravodajca na prerokovanie do pléna do konca septembra tohto roka. Keďže takýto postup isto nie je štandardný, existuje iba druhá možnosť - je nadštandardný.

13 dní vs. 21 mesiacov

Z analýzy rozhodnutí Ústavného súdu vyplýva, že doterajší časový priemer rozhodnutia o tom, či pozastaví, alebo nepozastaví účinnosť napadnutého zákona, je zhruba štyri mesiace. Z analýzy doteraz neukončených vecí, v ktorých navrhovatelia taktiež žiadali o vydanie predbežného opatrenia, vyplýva, že priemerná lehota rozhodnutia je rovnaká. Teda štyri mesiace, samozrejme, bez započítania tzv. vyvlastňovacieho zákona súvisiaceho s výstavbou diaľnic. S jeho započítaním je to o čosi viac - ale ani tak priemerná dĺžka rozhodnutia Ústavného súdu o prijatí návrhu na ďalšie konanie spolu s prijatím návrhu na pozastavenie účinnosti zákona alebo jeho odmietnutím stále nedosahuje pol roka. O vyvlastňovacom zákone pritom súd rozhoduje už 21 mesiacov. Čo zasa znamená, že Ústavný súd v súčasnom zložení nerozhoduje štandardne, ale vysoko nadštandardne.

Je to doteraz najdlhšia lehota súdu vedeného Ivettou Macejkovou, najkratšie súd rozhodol za mesiac. Rýchlostný rekord drží v prípade Mustaphu Labsiho, keď vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu odložil za 13 dní od doručenia návrhu.

Guinnessova kniha rekordov

Toľko čísla súkromné, teraz oficiálne. Štatistika súdu hovorí, že za prvých šesť mesiacov tohto roka sudcovia „vybavili (ukončili) 34 552 vecí. V priemere jeden sudca vybavil za uplynulý polrok 2657 vecí. Po prepočítaní, koľko jeden sudca vybavil vecí za mesiac, týždeň či deň, vidno, že ide nielen o nadštandardný výkon, ale tiež hodný zápisu do Guinnessovej knihy rekordov. Skvelý výkon je daný tým, že viac ako 30-tisíc vecí bolo podobných - podaných spoločnosťou Lawyer Partners v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami.

Napriek úžasnej štatistike Ústavného súdu a na základe priemernej lehoty rozhodnutí o prijatí návrhu na ďalšie konanie súdom usudzujem, že nekonaním vo veci tzv. vyvlastňovacieho zákona sa súd správa nadštandardne voči vláde, ale nie štandardne k základným právam a slobodám ľudí. Je pritom nepochybné, že by sa mal javiť ako súd ústavný, a nie vládny.