Ústavný súd chce o vyvlastňovaní rozhodnúť až po voľbách

Zdroj: Veronika Prušová, sme.sk

Bratislava - Ústavný súd tak skoro o zákone, ktorý umožňuje štátu stavať diaľnice na majetkoch, ktoré mu nepatria, nerozhodne. Predsedníčka súdu Ivetta Macejková dnes naznačila, že na plénum sa nedostane skôr ako po voľbách.

Ráno tvrdila, že takéto riešenie sa zdá lepšie sudcovi spravodajcovi. Popoludní súd reagoval, že parlamentné voľby v prípade tohto rozhodnutia nezohrávajú nijakú úlohu.

„Jednou z charakteristík nezávislého súdnictva je, že sudcovia sa pri rozhodovaní riadia iba právnym poriadkom," hovorí právnička Zuzana Čaputová, ktorá spolupracuje s Centrom pre práva občanov Via Iuris. „Termín volieb je pre nezávislé súdnictvo irelevantný," tvrdí.

Dlhé čakanie

• parlament prijal 11. decembra 2007 vyvlastňovací zákon;
• zákon 28. decembra 2007 podpísal prezident;
• opoziční poslanci normu napadli 10. januára 2008 na Ústavnom súde;
• Ústavný súd rozhodol 11. novembra 2009 o prijatí podania, účinnosť spornej normy nepozastavil;
• Macejková dnes avizovala, že sudcovia by mali rozhodnúť koncom jari až začiatkom leta.

Nezávislosť Ústavného súdu  nie je spochybnená po prvý raz. Už pred dvomi rokmi čelil kritike, keď o dva mesiace odložil vyhlásenie rozhodnutia o zákone o preukazovaní pôvodu majetku. Počkal, kedy bude môcť predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru prísť do Košíc. Ešte ostrejšiu kritiku musel odbíjať po vlaňajšom rozhodnutí o zrušení Špeciálneho súdu.

Predsedníčka Ivetta Macejková vtedy vyhlásila: „Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a preto odmietam aj do budúcnosti akékoľvek snahy a pokusy o ovplyvňovanie rozhodovania Ústavného súdu."

Posun pri vysvetľovaní

Vládna koalícia zákon pretlačila v parlamente v roku 2007, aby urýchlila výstavbu diaľnic. V praxi ho už cítiť. Pod tlakom zákona sa ľudia v Šútove radšej  pozemkov vzdali. Štát totiž môže stavať diaľnice aj na majetkoch, ktoré mu nepatria.

Macejková najprv termín rozhodnutia odhadovala neurčito na koniec jari, začiatok leta. Po chvíli dodala: „Sudca spravodajca povedal toľko, že sa mu zdá tesne po voľbách aj z hľadiska jeho vnútorného presvedčenia lepšie ako pred voľbami to urobiť." Voľby budú 12. júna.

Sudcom spravodajcom k vyvlastňovaciemu zákonu je podpredseda súdu Milan Ľalík. Keď denník SME poslal otázku, prečo bude vhodnejšie rozhodnúť až po voľbách, predsedníčkyne slová z rána už neplatili. Hovorkyňa Anna Pančurová odpovedala, že podľa Ľalíka „parlamentné voľby v prípade tohto rozhodnutia nezohrávajú žiadnu úlohu". „Ústavný súd rozhodne do konca jari, respektíve začiatkom leta," povedala Pančurová.

Do tohto termínu je podľa súdu reálne získať podklady na rozhodnutie. Hovorkyňa zdôraznila, že v tomto prípade „ide o vážny precedens, aký Slovenská republika ešte neriešila a zodpovedajú tomu aj prípravy."

Zháňanie podkladov bol dosiaľ hlavný argument sudcu Ľalíka, prečo podanie opozičných poslancov nepripravil na rozhodnutie pléna. Ústavnému súdu takmer dva roky trvalo, kým rozhodol, či sa podaním vôbec bude zaoberať. Spravil tak až vlani v novembri. Účinnosť sporného zákona však nepozastavil a štát tak môže podľa neho vyvlastňovať.

Mazák: Takto to nebývalo

Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák hovorí, že pokiaľ pôsobil na súde, tak „takýto faktor, ako sú voľby, nielen že nevnímali, ale vôbec ho ani pri rozhodovaní nebrali do úvahy".

Pod jeho vedením súd niekoľko dní pred voľbami v júni 2006 rozhodol o spornom zákone o sociálnom poistení. Časť o invalidných dôchodcoch označil za protiústavnú. Súčasný premiér a predseda Smeru Robert Fico preto často kritizoval vládu Mikuláša Dzurindu.

Bývalý ústavný sudca Eduard Barány, ktorý je stále poradcom Ústavného súdu, si myslí, že vyjadrenia o tom, kedy súd rozhodne, treba brať s rezervou. Termín sa nedá vopred odhadnúť. Macejkovej slová vníma ako formu sudcovskej zdržanlivosti. „Kedy nechcem, aby moje rozhodnutie zasiahlo do aktuálneho politického zápasu a aby som sa nechtiac nestal jeho účastníkom."

Za Macejkovej ide súd na 108 percent

Predsedníčka súdu chváli prácu svojich kolegov rada a pravidelne.

„Ústavný súd musí mať kredit, že sa tam pracuje zákonne, rýchlo a spravodlivo," predsavzala si Ivetta Macejková pred tromi rokmi, keď ju prezident Ivan Gašparovič vymenoval za predsedníčku Ústavného súdu a ona obsadila štvrtú najsilnejšiu pozíciu v štáte.

Už po roku práce v Košiciach konštatovala, že „ústavní sudcovia pracujú na 108 percent " a spokojnosť zopakovala aj vlani. Vtedy si vyslúžila pochvalu aj od prezidenta za zintenzívnenie práce, „ktorá je pre verejnosť viditeľnejšia".

Od nástupu Macejkovej a ďalších ôsmich sudcov sa o rozhodnutiach Ústavného súdu píše skutočne často. Najdôležitejšie boli rozhodnutia o interrupčnej novele, rozhodnutie o zákone o preukazovaní pôvodu majetku, či vlani pri zrušení Špeciálneho súdu. Predsedníčka súdu musela často odbíjať verejnú kritiku súdu a obvinenia, že pracuje na politickú objednávku.

Macejkovej kariéra v súdnictve je rýchla. Sudkyňou sa stala v roku 1992, dovtedy bola podniková právnička. V rokoch 1996 až 1998 už šéfovala bratislavskému krajskému súdu. Odvolal ju minister spravodlivosti Ján Čarnogurský pre nepriaznivé výsledky kontroly. Macejková tvrdí, že išlo o politické rozhodnutie.

Kandidátkou na ústavnú sudkyňu sa stala v roku 2004. Prezident - jej bývalý skúšajúci na právnickej fakulte ju aj spomedzi kandidátov vybral. Vzťah Gašparovič - Macejková je veľmi dobrý. Prezident navštívil Ústavný súd už dvakrát od jej vymenovania a stretnutie s predsedníčkou Ústavného súdu vlani uprednostnil pred odhalením sochy Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.