Ugljan - dovolenka v zátiší

Zdroj: Jana Kovaľová, sme.sk

Ak uprednostňujete ticho a pokoj, skryté zátoky, čisté more a radi si pozriete aj historické pamiatky, ostrov Ugljan by mohol splniť vaše predstavy. Od pevniny ho delí len úzky prieplav medzi Zadarom a rybárskym mestečkom Preko.

Ugljan leží oproti Zadaru, hlavnému centru severnej Dalmácie. Je súčasťou zadarského súostrovia. Spojenie so Zadarom zabezpečujú trajekty a lode, ktoré premávajú často, lebo väčšina obyvateľov ostrova pracuje na pevnine.

Trajekty pristávajú v prístave Preko a cestou míňate dva malebné ostrovy Galovac a Ošljak. Oba ostrovy turisti vyhľadávajú pre nádherné a pokojné pláže. Na Galovac často doplávajú aj bez lodí, pretože je od Ugljanu vzdialený len 80 metrov.

Ošljak má len desať stálych obyvateľov a všetci majú rovnaké priezvisko - Valčić.

Turistov pribúda

Obývaná časť ostrova Ugljan je nižšia a členitejšia. Tu sa nachádzajú aj všetky turistické centrá ostrova: Ugljan, Lukoran, Sutomišćica, Poljana, Preko, Kali a Kukljica. Odvrátená časť je ťažko dostupná, preto je neobývaná, ale aj tu nájdete krásne zákutia.

V posledných rokoch sa zvyšuje počet záujemcov o dovolenku na Ugljane. Najznámejším letoviskom je Kukljica s ponukou ubytovania v hoteloch, apartmánoch, bungalovoch či v súkromí, ale turistický ruch sa postupne rozvíja aj v ostatných mestách na ostrove.

V prístave Preko nájdete banku, poštu, obchody, kiosky, trh s ovocím, zeleninou a rybami, reštaurácie, kaviarne, pizzerie aj nový jachtový prístav.

Pobrežie Ugljanu je skalnaté s mnohými upravenými plážami so štrkovým vstupom do mora, ale nájdete aj štrkovo-piesočnaté či piesočnaté pláže, vhodné pre deti a neplavcov. Pláž Jaz ocenili modrou vlajkou za čistotu.
Ugljan je mostom (bez poplatku) spojený s turisticky zaujímavým ostrovom Pašman, na ktorý sa dá dostať kratšou trajektovou linkou z Biogradu do Tkonu.

Ugljan má asi 7500 obyvateľov, čo mu dodáva čaro rodinnej atmosféry. Tí, čo túžia objavovať stále nové pláže a zákutia, na svojich potulkách určite neobídu piesočnatú zátoku Uvala Luka či Uvala Cinta - obklopenú skalami a strmými skalnými stenami.

Zelený ostrov

Ugljan volajú aj zelený ostrov, lebo je pokrytý hustým krovím, borovicami, olivami, figovníkmi, viničom a rôznymi druhmi stredomorskej flóry.

Odnepamäti sa tu pestujú olivy, z ktorých sa lisuje kvalitný olej. Mierne kopcovitý terén vnútrozemia je vhodný na prechádzky a cykloturistiku. Milovníci cykloturistiky ocenia cyklistické trasy (trasy od 5 do 29 km).

Nezabudnuteľný je pohľad na panorámu a okolité súostrovia z benátskej pevnosti sv. Michal (13. storočie). O prítomnosti človeka svedčia aj mnohé starochorvátske kostolíky, kláštory, kamenná mestská architektúra a množstvo letných sídiel.

Malebné dedinky a mestečká sú akoby zoradené popri ceste, ktorá lemuje okraj ostrova. Ostrov, ktorý bol osídlený už v mladšej dobe kamennej, sa prvýkrát spomína pod dnešným názvom v roku 1325.

Podľa zvyškov opevnených hradov ostrov obývali aj Ilýri. Ugljan bol husto osídlený už v období Rimanov. V severozápadnej časti ostrova nájdete viaceré zrúcaniny antických stavieb - starokresťanskú baziliku, Villu rusticu - najstaršie nálezisko rímskej kultúry na ostrove z 1. až 2. storočia.

Kontrasty - biela, modrá

Zaujímavosti

• prvým návštevníkom Kornatských ostrovov bol vraj anglický kráľ Eduard VIII.,
• najväčší ostrov Kornat má 33 štvorcových kilometrov,
• na ostrovoch niet sladkej pitnej vody a nie je tam ani elektrina,
• medzi ostrovmi Dugi otok a Katina je plytký prieliv zvaný Mala Proversa,
• kde vo vode vidieť zvyšky stavby z obdobia Rímskej ríše,
• na niektorých ostrovoch si vraj piráti ukryli poklady.

Ostrov Ugljan je aj vstupnou bránou do súostrovia Kornati. Do národného parku sa môžete dopraviť loďou (vlastnou alebo prenajatou) alebo prostredníctvom turistických kancelárií, ktoré organizujú výlety.
Výletné lode na Kornati premávajú zo všetkých turistických miest na šibenickej, ugljanskej a zadarskej riviére.

Národný park Kornati je najčlenitejšia skupina ostrovov v celom Stredomorí. Zahŕňa vyše 140 neobývaných ostrovov, ostrovčekov a útesov a je rajom pre jachtárov, novodobých robinzonov a potápačov.

Kornatské kamenné koruny sú pre tento park charakteristické. Typický krasový terén súše zvýrazňujú pukliny, jaskyne a rôzne skalnaté útvary, ktorých chladná beloba v kontrastuje so sýtou modrou mora.

Kolmé biele skaly sú otočené k otvorenému moru. Do súčasnej podoby sa vytvarovali dlhoročnými geologickými procesmi.

Ilýrske hradisko a kamenné mohyly na vyvýšeninách ostrovov Kornat a Žut sú najstaršími stavbami po posledných stálych obyvateľoch - Rimanoch.

Časť súostrovia Kornati v roku 1980 vyhlásili za národný park. Unikátny je tým, že všetko tu vzniklo bez pričinenia človeka. Najväčšia oblá vápencová skala Kornat má 33 štvorcových kilometrov a najmenšia len niekoľko metrov. V súčasnosti na súostroví nájdete zopár stavieb, ale väčšinou ide len o prechodné rekreačné sídla na niekoľko mesiacov v roku. Ostrovy majú údajne tridsať stálych obyvateľov.

Zátoka Telašica

Pri plavbe okolo Národného parku Kornati sa zachádza aj do zátoky Telaščica. Spolu tvoria unikátny prírodný objekt. Zátoka Telaščica sa nachádza v strednej časti východného pobrežia Jadranského mora, v juhovýchodnej časti ostrova Dugi otok (Dlhý ostrov). Je obklopená 13 ostrovmi a ostrovčekmi a priamo v nej sa nachádza ďalších šesť ostrovčekov.

V zátoke Telaščica sa rozprestiera slané jazero Mir. Ide o prepadnutú skalnatú krasovú depresiu s bahnisto-piesočnatým dnom. Voda v jazere je slanšia ako v okolitom mori a má o 3 - 6 stupňov vyššiu teplotu.

Podľa legendy o Kornati Boh vysypal do mora kopu bielych skál. Keď sa potom pozrel na hotové dielo, bol so svojou prácou veľmi spokojný. Spokojní sú zjavne aj turisti, ktorých pribúda a stále sa sem vracajú.