Ugljan - dovolenka v zátiší

Reklama:
18. 05. 2010

Zdroj: Jana Kovaľová, sme.sk

Ak uprednostňujete ticho a pokoj, skryté zátoky, čisté more a radi si pozriete aj historické pamiatky, ostrov Ugljan by mohol splniť vaše predstavy. Od pevniny ho delí len úzky prieplav medzi Zadarom a rybárskym mestečkom Preko.

Ugljan leží oproti Zadaru, hlavnému centru severnej Dalmácie. Je súčasťou zadarského súostrovia. Spojenie so Zadarom zabezpečujú trajekty a lode, ktoré premávajú často, lebo väčšina obyvateľov ostrova pracuje na pevnine.

Trajekty pristávajú v prístave Preko a cestou míňate dva malebné ostrovy Galovac a Ošljak. Oba ostrovy turisti vyhľadávajú pre nádherné a pokojné pláže. Na Galovac často doplávajú aj bez lodí, pretože je od Ugljanu vzdialený len 80 metrov.

Ošljak má len desať stálych obyvateľov a všetci majú rovnaké priezvisko - Valčić.

Turistov pribúda

Obývaná časť ostrova Ugljan je nižšia a členitejšia. Tu sa nachádzajú aj všetky turistické centrá ostrova: Ugljan, Lukoran, Sutomišćica, Poljana, Preko, Kali a Kukljica. Odvrátená časť je ťažko dostupná, preto je neobývaná, ale aj tu nájdete krásne zákutia.

V posledných rokoch sa zvyšuje počet záujemcov o dovolenku na Ugljane. Najznámejším letoviskom je Kukljica s ponukou ubytovania v hoteloch, apartmánoch, bungalovoch či v súkromí, ale turistický ruch sa postupne rozvíja aj v ostatných mestách na ostrove.

V prístave Preko nájdete banku, poštu, obchody, kiosky, trh s ovocím, zeleninou a rybami, reštaurácie, kaviarne, pizzerie aj nový jachtový prístav.

Pobrežie Ugljanu je skalnaté s mnohými upravenými plážami so štrkovým vstupom do mora, ale nájdete aj štrkovo-piesočnaté či piesočnaté pláže, vhodné pre deti a neplavcov. Pláž Jaz ocenili modrou vlajkou za čistotu.
Ugljan je mostom (bez poplatku) spojený s turisticky zaujímavým ostrovom Pašman, na ktorý sa dá dostať kratšou trajektovou linkou z Biogradu do Tkonu.

Ugljan má asi 7500 obyvateľov, čo mu dodáva čaro rodinnej atmosféry. Tí, čo túžia objavovať stále nové pláže a zákutia, na svojich potulkách určite neobídu piesočnatú zátoku Uvala Luka či Uvala Cinta - obklopenú skalami a strmými skalnými stenami.

Zelený ostrov

Ugljan volajú aj zelený ostrov, lebo je pokrytý hustým krovím, borovicami, olivami, figovníkmi, viničom a rôznymi druhmi stredomorskej flóry.

Odnepamäti sa tu pestujú olivy, z ktorých sa lisuje kvalitný olej. Mierne kopcovitý terén vnútrozemia je vhodný na prechádzky a cykloturistiku. Milovníci cykloturistiky ocenia cyklistické trasy (trasy od 5 do 29 km).

Nezabudnuteľný je pohľad na panorámu a okolité súostrovia z benátskej pevnosti sv. Michal (13. storočie). O prítomnosti človeka svedčia aj mnohé starochorvátske kostolíky, kláštory, kamenná mestská architektúra a množstvo letných sídiel.

Malebné dedinky a mestečká sú akoby zoradené popri ceste, ktorá lemuje okraj ostrova. Ostrov, ktorý bol osídlený už v mladšej dobe kamennej, sa prvýkrát spomína pod dnešným názvom v roku 1325.

Podľa zvyškov opevnených hradov ostrov obývali aj Ilýri. Ugljan bol husto osídlený už v období Rimanov. V severozápadnej časti ostrova nájdete viaceré zrúcaniny antických stavieb - starokresťanskú baziliku, Villu rusticu - najstaršie nálezisko rímskej kultúry na ostrove z 1. až 2. storočia.

Kontrasty - biela, modrá

Zaujímavosti

  • prvým návštevníkom Kornatských ostrovov bol vraj anglický kráľ Eduard VIII.,
  • najväčší ostrov Kornat má 33 štvorcových kilometrov,
  • na ostrovoch niet sladkej pitnej vody a nie je tam ani elektrina,
  • medzi ostrovmi Dugi otok a Katina je plytký prieliv zvaný Mala Proversa,
  • kde vo vode vidieť zvyšky stavby z obdobia Rímskej ríše,
  • na niektorých ostrovoch si vraj piráti ukryli poklady.

Ostrov Ugljan je aj vstupnou bránou do súostrovia Kornati. Do národného parku sa môžete dopraviť loďou (vlastnou alebo prenajatou) alebo prostredníctvom turistických kancelárií, ktoré organizujú výlety.
Výletné lode na Kornati premávajú zo všetkých turistických miest na šibenickej, ugljanskej a zadarskej riviére.

Národný park Kornati je najčlenitejšia skupina ostrovov v celom Stredomorí. Zahŕňa vyše 140 neobývaných ostrovov, ostrovčekov a útesov a je rajom pre jachtárov, novodobých robinzonov a potápačov.

Kornatské kamenné koruny sú pre tento park charakteristické. Typický krasový terén súše zvýrazňujú pukliny, jaskyne a rôzne skalnaté útvary, ktorých chladná beloba v kontrastuje so sýtou modrou mora.

Kolmé biele skaly sú otočené k otvorenému moru. Do súčasnej podoby sa vytvarovali dlhoročnými geologickými procesmi.

Ilýrske hradisko a kamenné mohyly na vyvýšeninách ostrovov Kornat a Žut sú najstaršími stavbami po posledných stálych obyvateľoch - Rimanoch.

Časť súostrovia Kornati v roku 1980 vyhlásili za národný park. Unikátny je tým, že všetko tu vzniklo bez pričinenia človeka. Najväčšia oblá vápencová skala Kornat má 33 štvorcových kilometrov a najmenšia len niekoľko metrov. V súčasnosti na súostroví nájdete zopár stavieb, ale väčšinou ide len o prechodné rekreačné sídla na niekoľko mesiacov v roku. Ostrovy majú údajne tridsať stálych obyvateľov.

Zátoka Telašica

Pri plavbe okolo Národného parku Kornati sa zachádza aj do zátoky Telaščica. Spolu tvoria unikátny prírodný objekt. Zátoka Telaščica sa nachádza v strednej časti východného pobrežia Jadranského mora, v juhovýchodnej časti ostrova Dugi otok (Dlhý ostrov). Je obklopená 13 ostrovmi a ostrovčekmi a priamo v nej sa nachádza ďalších šesť ostrovčekov.

V zátoke Telaščica sa rozprestiera slané jazero Mir. Ide o prepadnutú skalnatú krasovú depresiu s bahnisto-piesočnatým dnom. Voda v jazere je slanšia ako v okolitom mori a má o 3 - 6 stupňov vyššiu teplotu.

Podľa legendy o Kornati Boh vysypal do mora kopu bielych skál. Keď sa potom pozrel na hotové dielo, bol so svojou prácou veľmi spokojný. Spokojní sú zjavne aj turisti, ktorých pribúda a stále sa sem vracajú.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...