Trenčín je rozhádaný pre železničnú trať

Zdroj: Peter Marčan, Trend

Odporcovia projektu za dve miliardy korún sa obrátili na prokuratúru a chystajú referendum

Trenčín už niekoľko týždňov diskutuje, či schválený variant modernizácie železničnej trate cez mesto je vhodný alebo nie. K modernizácii sa Slovensko zaviazalo v rámci medzinárodných dohovorov, keďže je súčasťou európskeho koridoru.

Mestské zastupiteľstvo preto odsúhlasilo variant, ktorý si síce vyžiada zbúranie niektorých objektov, na druhej strane uvoľní pozemky v blízkosti historického centra mesta.

Investor celého projektu Železnice SR (ŽSR) okrem zmodernizovania trate zabezpečí aj ďalšie investície, z ktorých bude podľa primátora Trenčína Branislava Cellera mesto profitovať.

„Zmluva so železnicami je dosť nadštandardná, čo sa týka opatrení, ktoré musia urobiť v súvislosti s modernizáciou trate v meste,“ myslí si primátor Trenčína. Odporcovia schváleného variantu sa však obávajú zvýšenia hlučnosti. Podľa nich by sa trať mala preložiť mimo mesta.

Väčšie centrum

Schválený variant spočíva vo vybudovaní nového železničného mosta a v preložení súčasnej trate, ktorá vedie v blízkosti centra Trenčína. Vyrovná sa tým oblúk pred železničnou stanicou, čo umožní zvýšenie traťovej rýchlosti na 160 kilometrov za hodinu.

Náklady na realizáciu tohto variantu odhadujú ŽSR na 1,5 až dve miliardy korún bez ceny vykupovaných pozemkov. Až tri štvrtiny železnice prefinancujú z fondov EÚ.

Prekládkou sa priamo v meste uvoľní 80-tisíc metrov štvorcových plochy, čím sa rozšíri centrum Trenčína smerom k Váhu. Už v roku 2005 by podľa B. Cellera mohlo mesto vyhlásiť urbanistickú súťaž na projekt, ktorý navrhne, akým spôsobom sa táto plocha využije. Následne sa vyhlási tender na investora, ktorý výstavbu zrealizuje.

„Pravdepodobne pôjde o jedného investora, keďže toto územie by malo byť riešené celistvo, nie rozkúskovane,“ spresňuje B. Celler. Trenčín by tak po realizácii celého zámeru mal podľa jeho primátora získať novú pešiu promenádu pri vode, podzemné parkovacie kapacity, obchody, kancelárie, ale aj bytové priestory.

Súčasťou schváleného variantu je aj výstavba nového železničného mosta, pričom ten starý by podľa B. Cellera chcelo mesto od železníc kúpiť. Mohol by sa totiž využiť na automobilovú dopravu, prípadne ako promenádny most. Koľko bude mesto stáť výkup pozemkov a mosta, nie je ešte jasné.

Časť pozemkov pod starou traťou získa samospráva výmenou za parcely, po ktorých povedie nová trať. Zvyšok kúpi od železníc podľa ceny určenej posudkami. „To však premietneme do ceny, ktorú mestu za pozemky medzi centrom a Váhom zaplatí investor,“ spresňuje primátor Trenčína.

Odškodnenie

Prekládka trate si vyžiada zbúranie dvoch bazénov mestského kúpaliska, ako aj asanáciu osemnástich domov. Železnice však v obidvoch prípadoch dotknuté subjekty odškodnia. Mesto by malo za bazény dostať kompenzáciu približne sto miliónov korún, ktoré podľa B. Cellera použijú na výstavbu nového kúpaliska. „V prípade, že sa nám podarí nájsť súkromného investora, mohli by sme spoločne vybudovať aj aquapark,“ vidí ďalšiu možnosť B. Celler.

Obyvateľov, ktorých domy pre novú trať zbúrajú, ŽSR alebo finančne odškodní, alebo im postaví nové. Mesto chce aj v tomto prípade pomôcť. „Samozrejme, chceme im pomôcť nájsť lokalitu v tej časti mesta, kde teraz bývajú,“ spresňuje B. Celler. Keďže však vytypované náhradné lokality nie sú len vo vlastníctve samosprávy, budú sa podľa neho snažiť participovať ako sprostredkovateľ pri výkupe vhodných pozemkov od súkromných vlastníkov.

Problémy či zlepšenie?

Obavy o zvýšenie hlučnosti v dôsledku vyššej traťovej rýchlosti nepovažuje primátor Trenčína za opodstatnené. „Práve tým, že sa trať zmodernizuje a postaví sa nový most, by mala klesnúť o 30 až 40 percent,“ upozorňuje B. Celler. Súčasťou projektu sú totiž aj protihlukové bariéry. A keďže je financovaný aj z fondov EÚ, musí spĺňať európske normy. Železnice zároveň vybudujú a zmodernizujú podchody, ale aj mimoúrovňové križovatky.

Ani zvýšenie traťovej rýchlosti na 160 km/h nepovedie podľa ŽSR automaticky k zvýšeniu rýchlosti prejazdu vlakov cez mesto. Preferovaná rýchlosť v meste je totiž 70 km/h, nákladné vlaky budú limitované rýchlosťou 120 km/h. Maximálnu rýchlosť teda podľa hovorkyne železníc Nely Blaškovej využijú iba IC a EC vlaky.

Nie všetci poslanci trenčianskeho mestského zastupiteľstva súhlasili s prijatým variantom. Podľa poslanca Ľubomíra Sámela je pre mesto nevýhodný. „Neprinesie nič, robí sa pre nákladnú dopravu,“ myslí si Ľ. Sámel. Riešením by podľa neho bolo realizovať obchvat okolo mesta. Viesť by mal po trase, ktorá je zaznačená aj v územnoplánovacích dokumentoch ako rezerva pre vysokorýchlostnú trať s rýchlosťami 200 – 250 km/h.

A to je podľa ŽSR problém tohto variantu. „Vysokorýchlostná trať by neumožňovala prevádzku klasickými súpravami a nákladne vlaky s konštrukčnou rýchlosťou do 120 km/h by ju nemohli využívať,“ upozorňuje N. Blašková. To je podľa nej aj jeden z dôvodov, prečo fondy EÚ výstavbu vysokorýchlostných tratí nefinancujú.

V prípade, že nie je možné postaviť železničný obchvat mesta, mal by sa podľa Ľ. Sámela realizovať takzvaný variant nula. Ten bol druhou alternatívou, ktorú mestu predložili ŽSR. Ide o modernizáciu trate v súčasnej polohe, pričom by sa vymenili len koľaje a násypy. Náklady na tento variant sú 150 až dvesto miliónov korún. „Trať by však naďalej nespĺňala technické parametre vyplývajúce z medzinárodných dohôd,“ upozorňuje N. Blašková.

Pripravujú referendum

Skupina poslancov, ktorí boli proti schválenému variantu, sa zatiaľ nevzdáva. V auguste podala podnet na Okresnú prokuratúru v Trenčíne. Podľa Ľ. Sámela totiž schválením uznesenia o realizácií variantu porušilo mestské zastupiteľstvo všeobecne záväzné nariadenie o územnom pláne mesta Trenčín. „Územný plán jasne hovorí, že na území mesta treba zabezpečiť modernizáciu železničnej trate s potrebnými traťovými prekládkami a novým mostom,“ oponuje B. Celler

Podľa Ľ. Sámela začnú čoskoro aj so zberom podpisov za vyhlásenie referenda, v ktorom by sa občania mesta Trenčín vyjadrili k tejto otázke. ŽSR napriek pripravovanému referendu pokračujú v prácach. S modernizáciou trate v Trenčíne podľa N. Blaškovej začnú v roku 2007 a dokončená bude v roku 2009.