Štyri podmienky na vyvlastnenie

Reklama:
22. 08. 2008

Zdroj: Jozef Vozár, hnonline.sk

Reklama:

Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok sa považuje za základné ľudské právo. Historický základ jeho ochrany by sme mohli hľadať už v deklarácii práv človeka a občana z roku 1789. Toto právo je zakotvené prakticky v každej demokratickej ústave. Aj Ústava SR v článku 20 garantuje právo vlastniť majetok. Podľa článku 20 odsek 1 veta druhá Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Článok 20 je teda predovšetkým o garantovaní vlastníckeho práva.

Vyvlastnenie ako právny inštitút sa objavuje na začiatku 19. storočia. Rozvoj dopravy či osídlenia si vyžiadal zásahy štátu do dovtedy nedotknuteľného vlastníctva. Vždy museli byť splnené viaceré požiadavky, aby sa vyvlastnenie udialo v súlade s právom. Od začiatku tohto inštitútu sa uplatňovala zásada primeranej náhrady a vyvlastnenie sa považovalo za krajné riešenie.

Ústava SR vo štvrtom odseku článku 20 obsahuje právne možnosti vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Rozdiel medzi týmito inštitútmi je v tom, že pri vyvlastnení dôjde k zmene osoby vlastníka a pri obmedzení vlastníctva k takejto zmene nedôjde. Ústava SR zároveň dovoľuje vyvlastnenie len vtedy, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky. Musí ísť o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ústava teda neumožňuje pozbaviť vlastníctva z iného právneho dôvodu. Vyvlastnenie ako krajné riešenie by malo nasledovať až vtedy, pokiaľ nie sú možnosti dosiahnuť predpokladaný cieľ napríklad dohodou.
Vyvlastnenie musí byť uskutočnené len v nevyhnutnom rozsahu. Ide o prvý predpoklad vyvlastnenia. Ak možno dosiahnuť plánovaný účel len obmedzením vlastníctva, nemožno uskutočniť vyvlastnenie. Pojem verejného záujmu ako druhá podmienka nie je pojmom ľubovoľným. Ústavný súd SR v jednom svojom rozhodnutí uviedol, že podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú, len ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka. Nie je nutné, aby verejné záujmy boli vyhlásené zákonom, ale je dôležité, aby takýto záujem bolo možné odvodiť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. Verejný záujem si nemožno vykladať extenzívne.

Treťou podmienkou vyvlastnenia je predpoklad existencie zákona. Ústava SR v článku 20 odsek 4 nedovoľuje vyvlastnenie zo zákona, ale len vyvlastnenie na základe zákona. V čom je rozdiel? Národná rada SR nie je oprávnená priamo zákonom vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo. Nemali by sme si v tomto prípade pliesť vyvlastnenie a znárodnenie, ktoré sa u nás udialo tiež podľa zákonov po roku 1948.

Pre znárodnenie či zoštátnenie je typické, že priamo v zákone sú uvedené firmy, ktoré prechádzajú z neštátneho vlastníctva do vlastníctva štátu. Samozrejme, tento prevod je bezodplatný. Slovné spojenie „na základe zákona“ pri vyvlastnení znamená určenie orgánu oprávneného uskutočniť vyvlastnenie a podmienky takéhoto vyvlastnenia. Takýmto zákonom je u nás napríklad stavebný zákon.

Štvrtým predpokladom vyvlastnenia je to, že ústava garantuje za vyvlastnenie primeranú náhradu. Jednou z foriem náhrady je aj peňažná náhrada. Aj o tejto otázke už rozhodoval Ústavný súd. Podľa neho výška náhrady by mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo očakávať.

Na záver pripomínam, že aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva  pri odňatí vlastníctva  priznáva právo na „primeranú náhradu“.

Autor je právnik.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Opozícia pre spornú vyvlastňovaciu novelu podáva podnet na Ústavný súd

Sporná novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic...