Stretneme sa pri Jadrane. Kríza-nekríza

Zdroj: Jana Čevelová, sme.sk

Kríza už druhý rok trápi cestovný ruch. Odrazila sa aj pri Jadrane, kam vlani prišlo celkovo o 320-­tisíc turistov menej. Slovákov však do Chorvátska oproti roku 2008 išlo viac - o dve percentá.

Faktom však je, že od roku 2004 počet Slovákov každý rok stúpal. A tak povedať, že vzhľadom na krízu sa minulý rok našinci rozhodli šetriť, a preto upustili od dovoleniek v iných krajinách a presunuli sa k Jadranu, sa nedá. Možné to, samozrejme, je.

Ponuky sa rozširujú

V každom prípade, všetci vieme, čo nás tam čaká a nie je preto problém sa vrátiť. More bude azda vždy čisté, Chorvátom budeme rozumieť aj bez tlmočníka, pamiatok je tam toľko, že ich nielen za jednu, ale ani za sto návštev neprejdeme.

A úroveň ubytovania sa zvyšuje každý rok - na všetkých úrovniach. Od kempov, v ktorých v polovici 90. rokov tiekla teplá voda len v podvečer, aj to sa stihlo osprchovať len 30 ľudí. V ponuke boli maximálne tenisové kruty a pláž. Dnes sú mnohé perfektne vybavené, nechýbajú športové priestory, bary, práčky. Teplá voda tečie, samozrejme, celý deň.

Priváty ich majitelia stále vylepšujú, modernizujú. Staré postele a linky vyradili. Takmer v každom dvore vám ponúkajú aj grily a posedenia.

Hotely sa predbiehajú v modernizácii, predbiehajú sa v rozširovaní služieb, špecializujú sa podľa záujmov svojich klientov. A tak pribúdajú wellnes hotely, golfové, pre jachtárov zriaďujú hotely priamo v zálivoch, takže sa nemusia nikam presúvať.

Vyberieme si, kam chceme

Najčastejšie do Chorvátska cestujeme naďalej individuálne. Podľa údajov Chorvátskeho turistického združenia, ktoré čerpajú zo štatistických úradov oboch krajín, ich bolo vlani takmer 195­tisíc. Je to aj tým, že ponuka súkromného ubytovania sa každý rok rozširuje, a to vo všetkých cenových reláciách a v rôznych úrovniach a požiadavkách.

Navyše sa stále rozširuje ponuka na internete aj v slovenčine. Mnohé z nich nepýtajú zálohu, všetko zaplatíte až na mieste, čo našincom vyhovuje.

A priznajme si, práve Chorvátsko je krajina, ktorá mnohých Slovákov, najmä dnešnú strednú generáciu, naučila cestovať aj inde.

Tu sme si otestovali svoje schopnosti komunikovať, dojednávať ceny, vybaviť si ubytovanie, docestovať, jednoducho spoliehať sa sami na seba. To potom využili aj v iných krajinách.

Teraz to znie už zrejme smiešne, ale mnohí Slováci vyrazili na svoje prvé zahraničné dovolenky v 90. rokoch práve do Chorvátska. A tak ich tam možno ťahá aj nostalgia alebo aj lenivosť. Mnohí sa totiž roky vracajú na rovnaké miesta. Je také pohodlné vracať sa niekde, kde to poznáte, zvykli ste si na a máte to tam radi. A Slováci majú takých miest pri Jadrane stovky.