Stavebnícka cenová vojna

Zdroj: Gabriel Beer, etrend.sk

Na slovenskom stavebnom trhu zavládla nervozita. Stavebné firmy, ktoré ešte donedávna kritizovali konkurentov za cenový dumping, sú dnes ochotné spúšťať oproti očakávaným nákladom aj polovicu. Z cenových súbojov stavebníkov sa môžu tešiť investori, vrátane štátnych diaľničných plánovačov. Stavebné firmy vidia situáciu, pochopiteľne, úplne inak. Upozorňujú, že cenové vojny môžu pri veľkých štátnych zákazkách nakoniec spôsobiť investorom viac škody ako osohu.

Širokého zľavy

S nízkymi cenami tento rok zarazil aj jeden z najväčších kritikov lacného stavania, firma Váhostav-SK. Konzorcium Jánovce-Jablonov, zložené z firiem Váhostav-SK a Bögl & Krýsl, sa zaviazalo časť diaľnice na východe Slovenska postaviť za 59,9 milióna eur bez DPH. Cena úseku je o 35 percent nižšia, ako očakávala štátna expertíza, a o viac ako štyridsať percent nižšia oproti plánovanej cene úseku, ak by sa stavala cez PPP projekt vlády Roberta Fica.

Riaditeľ Váhostavu-SK Ján Kato vlani na stretnutí Zväzu stavebných podnikateľov tvrdo kritizoval za nízke ceny najmä konkurenčnú Skansku. Nervozitu vtedy vyvolávali ceny nižšie asi o tridsať percent oproti štátnym expertízam. A horlil, aby sa proti takýmto firmám zakročilo. Vláde a ministrom stavebné firmy v minulom roku napísali: „Účastníci valného zhromaždenia Zväzu stavebných podnikateľov sa zhodli v názore, že ponukové ceny za stavebné diela sú neprimerane nízke, že diela za také ceny nie je možné realizovať pri dodržaní požadovanej kvality.“ Tvrdili, že nízke ceny sú fenomén, ktorý na Slovensku kriví podnikateľské prostredie.

Ubehol rok, vymenila sa vláda, a J. Kato pripúšťa, že aj firma Juraja Širokého má problémy so zaistením zákaziek a do stavby sa púšťajú v podstate bez očakávaného zisku.

Konkurenti naznačujú, že nízka cena Váhostavu-SK môže priniesť problémy subdodávateľom firmy. Silná žilinská firma totiž napríklad nemá kapacity na pokládku živičných asfaltových vrstiev na východnom Slovensku. „Naša cena vyjadruje momentálny stav na stavebnom trhu, no nebude sa dať pri takýchto cenách dlhodobo fungovať,“ tvrdí J. Kato.

Neuvažuje Váhostav-SK, že po najbližších parlamentných voľbách sa budú spoločnosti patriacej oligarchovi Smeru-SD ľahšie uzatvárať dodatky? Pravdou je, že plánovaný dátum odovzdania stavby sa takmer prekrýva s koncom volebného obdobia, po ktorom sa do vlády môže opäť dostať Smer-SD. „Nenapadla mi takáto konštrukcia. Nekalkulujeme s tým, že by sme zvyšovali cenu. Cena, ktorú sme dali, je udržateľná. No nie je to cena, ktorá by firme mohla zaistiť nejaký rozvoj,“ tvrdil šéf žilinského Váhostavu-SK.

Kanalizácia za polovicu

Váhostav-SK tlačí ceny nadol aj v iných súťažiach. Napríklad pri ponukách na výstavbu čističky odpadových vôd a kanalizácie Hubová –Švošov. Firme na víťazstvo nestačilo ani 50-percentné zlacnenie oproti štátom odhadovanej sume 16,75 milióna eur, súťaž s ponukou ešte o niečo nižšou vyhrala česká spoločnosť Tenza Brno.

Tvrdé súťaže možno vidieť aj na ďalších veľkých stavbách. TREND napríklad nedávno (TREND 14/2011) upozornil na tender Považskej vodárenskej spoločnosti na odkanalizovanie Papradňanskej doliny. Investor počítal s nákladmi vyše 16 miliónov eur bez DPH. Konzorciu TuCon, Liptovská stavebná spoločnosť a Vod-Eko sa podujalo zhotoviť dielo za 7,8 milióna eur, čo je o vyše polovice menej ako cena odhadovaná štátnou expertízou.

Podobné tlaky boli pri projekte odkanalizovania vôd na dolných Kysuciach. Váhostav-SK, ktorý je v tomto regióne doma, a teda mal by v ňom vedieť stavať najlacnejšie, opäť išiel do súťaže s ponukou nižšou ako polovica sumy očakávanej projektantmi. Opäť to nestačilo. Najnižšiu ponuku dalo združenie Vodohospodárske stavby – Eiffage. Namiesto vypočítaných 19,54 milióna eur iba 8,85 milióna eur. Teda 45,3 percenta z toho, čo investor očakával.

Podpíšu aj stratu

Ceny prudko leteli nadol aj pri stavbe cestného mosta v Trenčíne. Súťaž zo začiatku vlaňajška vyhralo združenie ZIPP-Strabag s cenou 45,9 milióna eur bez DPH. Tender sa však musel tento rok zopakovať. Súťaž vyhralo to isté združenie, lenže s cenou o približne 15 miliónov nižšou. Ako je to možné? Riaditeľ spoločnosti ZIPP Juraj Hirner tvrdí, že na cenu malo vplyv napríklad predĺženie povoleného času výstavby mosta o rok či lepšie načasovanie stavby na letné mesiace. „Nekalkulujeme so žiadnymi dodatkami, nie sme gambleri,“ tvrdí J. Hirner.

Šéf ZIPP tvrdí, že pri zákazke im ostane priestor aj na mierny zisk. No priznáva, že v súčasnosti sú manažéri aj veľkých stavebných spoločnosti ochotní podpisovať stratové zákazky – len aby využili kapacity.

Ochotu firiem púšťať sa do stratových projektov pripúšťa aj majiteľ stavebnej firmy ViOn Viliam Ondrejka. Zároveň pripomína, že v súčasnosti sa veľké stavebné spoločnosti zaujímajú o zákazky, o ktoré by voľakedy nezakopli ani stredné stavebné firmy. „Skutočne, práca nie je. Stavebné firmy často už neuvažujú o tom, že z akcie vyjdú s nulou, ale pripúšťajú aj straty,“ hovorí.

Firma ViOn sa nedávno zapojila do súťaže o stavbu univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zúčastnilo sa jej spolu šestnásť firiem, medzi nimi silní hráči ako ZIPP, Chemkostav, Eurobuilding, Metrostav či YIT Reding. Investorovi podľa aktuálnych cenníkov stavebných prác na rok 2011 vychádzalo, že náklady presiahnu 14 miliónov eur. Víťaz súťaže sa zaviazal postaviť knižnicu za 8,38 milióna eur. Je ňou firma Swietelsky-Slovakia, ktorá má silné zázemie v Rakúsku.

Čínska hrozba

Stavebníci upozorňujú, že cenová vojna môže mať veľmi zlú dohru pri veľkých diaľničných projektoch. Do súťaží na ťažké úseky sa podľa nich hlásia spoločnosti bez dostatočných skúseností a technologického zázemia.

„Ak zvíťazia, potom obchádzajú stavebné firmy v regióne, ktoré investovali do strojov, obaľovačiek, majú odborníkov so skúsenosťami a snažia sa zákazku zobchodovať. No ľahko sa stane, že na ich podmienky nepristúpi nik v regióne a stavbu budú musieť robiť s mnohými malými firmičkami,“ tvrdí generálny riaditeľ košických Inžinierskych stavieb Pavol Kováčik, ktorý je tiež viceprezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska

P. Kováčik si pomáha skúsenosťou z Poľska, kde sa ešte nedávno tešili z nízkej ponuky čínskej spoločnosti Covec. Dnes už vedia, že to bola obrovská chyba – firma zo stavby odišla a nechala za sebou dlhy voči subdodávateľom.

Nakresli a stavaj

Začiatok leta priniesol v stavebníctve dve prekvapivé víťazstvá. Súťaž Slovenskej správy ciest na cestu I/68 v Prešove vyhrala spoločnosť Hant BA DS z Považskej Bystrice v konzorciu so španielskou firmu Arian. Oproti očakávaným 47,4 milióna eur sa zaviazali postaviť cestu za 26,89 milióna eur. Veľké cestárske stavebné firmy ako Doprastav, Eurovia či regionálne najsilnejšie Inžinierske stavby, ktoré v blízkosti tejto cesty nedávno stavali, sa so svojimi cenami nepresadili.

Vyhrala tak firma, ktorá nemá v regióne technologické zázemie a jej španielsky partner slúži skôr ako referencia pre úradníkov. Arian totiž na Slovensku nemá žiadne stavebné kapacity či silný inžiniersky tím. Tento týždeň pritom Hant BA DS zaznamenala ďalší úspech. Národná diaľničná spoločnosť otvárala obálky s ponukami na východoslovenský diaľničný úsek D1 Fričovce – Svinia. Spomedzi desiatky záujemcov o prácu vyhrala považskobystrická firma spolu s Cestnými stavbami Liptovský Mikuláš. Oproti predpokladanej hodnote zákazky 231,19 milióna eur sa zaviazali stavbu postaviť za 99,95 milióna eur bez DPH. Na druhom mieste bolo združenie so silnými referenciami Doprastav-Strabag, ktoré ponúkalo cenu 114,6 milióna eur.

Hant BA DS si zatiaľ nevyskúšal samostatne budovať žiadnu diaľničnú stavbu. Firmu bolo možné vidieť skôr na menších cestách alebo ako subdodávateľa.

Východoslovenský úsek diaľnice bude experimentom aj z projekčného hľadiska. Ide o jeden z prvých slovenských projektov, ktoré sa budú stavať podľa takzvanej Žltej knihy Medzinárodnej federácie konzultačných inžinierov (FIDIC). V praxi to znamená, že víťazné konzorcium bude musieť diaľnicu so šestnástimi mostmi nielen postaviť, ale ju aj nakresliť. Výhodou takejto metódy je pružnosť technického riešenia stavby. Stavebná firma si tak projekty môže prispôsobovať podľa svojich technológií.

Takzvaný žltý FIDIC presadzovali aj veľké slovenské stavebné spoločnosti. „Lenže opäť je to zdeformované. Nik tu nepreveruje, či má ponúkané technické riešenie hlavu a pätu a či sa dá za cenu, ktorú firma ponúka, toto riešenie postaviť,“ tvrdí P. Kováčik z Inžinierskych stavieb. Podľa novej metódy sa majú stavať aj diaľničné úseky Dubná Skala – Turany a Jánovce – Jablonov.