Štát rieši, ako odškodniť 7 200 ľudí za diaľnice

Zdroj: Jana Morháčová, etrend.sk

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) sa začala zaoberať možnosťami odškodnenia vyše sedemtisíc vlastníkov pozemkov, ktorí boli dotknutí protiústavným zákonom o výstavbe diaľnic. Spôsob a formu odškodnenia však bude schopná stanoviť až potom, čo znalci určia rozsah ujmy.

Ústavný súd SR v stredu rozhodol, že zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach na výstavbu diaľnic z dielne vlády Roberta Fica zaviedol postupy v rozpore s ústavnými právami. Išlo najmä o možnosť stavať skôr, ako má štát pozemok pod diaľnicu kúpený alebo vyvlastnený.

„Zákon sme využili takmer na všetkých stavbách, ktoré sa realizovali po účinnosti zákona, teda od roku 2008. Ide spolu o 18 diaľničných úsekov. Postup podľa zákona sa dotkol 7 202 vlastníkov, z čoho bolo 6 460 majiteľov pôdy vyvlastnených,“ uviedol hovorca NDS Marcel Jánošík.

Nielen PPP

Štát použil kontroverzný zákon pri príprave 180 kilometrov diaľnic. Ide v podstate o všetky úseky, ktoré sa pripravovali formou verejno-súkromného partnerstva označovaného ako PPP. Na diaľnici D1 sa zákon uplatnil aj pri úsekoch, ktoré štát staval vo vlastnej réžii. Rovnako sa zákon použil aj pri príprave výstavby krátkeho úseku na diaľnici D2 neďaleko Bratislavy pri Stupave alebo pri príprave D3 na severe Slovenska v smere na poľskú hranicu.

„Najčastejšie sa využívali časti zákona týkajúce sa možnosti splniť si povinnosť o oznámení vyvlastnenia len vrátením doručenky o odoslaní takého oznámenia. Využíval sa aj inštitút poskytnutia 1,2-násobku ceny a zápisu predkupného práva na pozemky,“ zdôraznil M. Jánošík.

V praxi to znamenalo, že zákon umožnil poslať na stavbu diaľnice bagre a stavebné stoje oveľa skôr, hneď po tom, ako štát odoslal vlastníkovi oznámenie o vyvlastnení. Dovtedy sa mohol vlastník proti vyvlastneniu odvolať a celý proces trval najmenej niekoľko mesiacov. Stavebné povolenie mohol štát žiadať iba v prípade, že mal s vlastníkom predbežnú dohodu o vykúpení diaľnice alebo právoplatne ukončený celý proces vyvlastňovania. Majetkové vyrovnanie podľa zákona stačilo štátu predložiť až pri kolaudácii stavby, kým dovtedy sa muselo doriešiť pred začiatkom výstavby. Schválený zákon navyše umožňoval povoliť sprejazdnenie diaľnice ešte pred jej kolaudáciou.

Protiústavný zákon navyše umožňoval štátu, aby majiteľom pôdy, ktorí boli ústretoví a ochotní pozemok predať, vyplácal navyše bonus 20 percent trhovej ceny z posudku. Majitelia tak dostávali 1,2-násobok ohodnotenia pôdy.

Odškodňovanie vlastníkov, na ktorých štát použil protiústavný zákon, pripustil minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) tesne po oznámení nálezu Ústavného súdu SR. NDS ani rezort dopravy zatiaľ nevedia, ako a koho odškodňovať.

„Všetko bude závisieť od toho, koľko pozemkov využíval stavebník pred vyvlastnením, či na nich nastala nejaká majetková ujma a ako ju ohodnotí znalec. Rozhodnutie Ústavného súdu je momentálne v štádiu právneho posudzovania aj v NDS,“ doplnil M. Jánošík.

Tiché rozšírenie

Radikálnu úpravu zákona o jednorazových opatreniach na výstavbu diaľnic presadila vláda Roberta Fica (Smer-SD) v roku 2007. Hoci najkontroverznejšie návrhy z novely vypadli, väčšina právnikov a odborníkov upozorňovala, že ide o postupy v rozpore s Ústavou SR.  Pôvodne sa zrýchlené postupy riešenia vlastníckych práv k pôde mali použiť len na 150 kilometroch diaľnic realizovaných cez PPP projekty.

V roku 2008 sa však zákon rozšíril na výstavbu celej diaľničnej siete, čo je do 500 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest plánovaných na Slovensku. Vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) presadil takúto zmenu nenápadne v zákone o cestnej premávke, pričom väčšina poslancov ani nevedela, o čom hlasuje. Keď  sa to zistilo, prezident Ivan Gašparovič zákon nepodpísal. Rozšírenie však v priebehu pár týždňov vláda R. Fica presadila znovu, a to zrýchleným legislatívnym postupom bez pripomienkovania.

Podanie vtedajších opozičných poslancov vedených Danielom Lipšicom ležalo na Ústavnom súde od roku 2008. Súd zverejnil rozhodnutie až v januári 2011.

Protiústavný zákon bol použitý pri vydávaní stavebných povolení na stavbu úsekov:

Žilina - Martin

• D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka
• D1 Lietavská Lúčka – Višňové
• D1 Višňové – Dubná Skala
• D1 Privádzač Lietavská Lúčka

Martin –Prešov

• D1 Dubná Skala – Turany
• D1 Turany – Hubová
• D1 Hubová – Ivachnová
• D1 Jánovce – Jablonov
• D1 Jablonov – Studenec
• D1 Studenec – Behárovce
• D1 Fričovce – Svinia
• D1 Privádzač Spišská Nová Ves – Levoča

Bratislava - Kúty

• D2 Križovatka Stupava Juh

Žilina - Skalité

• D3 Žilina Strážov – Brodno

Nitra – Banská Bystrica

• R1 Nitra západ – Selenec
• R1 Selenec – Beladice
• R1 Beladice – Tekovské Nemce

Košice – maďarská hranica

• R4 Košice - Milhosť