Štát musí likvidáciu vlastníckeho práva obhájiť verejným záujmom

Zdroj: Zuzana Fričová, Trend

Stavebný úrad v žiadnom prípade nemá povinnosť rozhodnúť o vyvlastnení

Vyvlastnenie je trvalým zásahom do práva vlastniť majetok. Viazané je na verejný záujem, ten však v žiadnom zákone nie je a ani nemôže byť – exaktne – raz a navždy definovaný. Okrem verejného záujmu uvádza článok 20 odsek 4 Ústavy SR ako podstatnú podmienku vyvlastnenia jeho použitie v nevyhnutnej miere, za primeranú náhradu a na základe zákona.

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí byť akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva, do princípu rešpektovania majetku či práva na jeho pokojné užívanie vyjadrený bezprostrednou existenciou dôležitého verejného záujmu. A to aj napriek neexistencii jednotného vymedzenia tohto pojmu. Jeho význam je premenlivý v čase a priestore.

Podľa zákona a vo verejnom záujme

Článok 13 Ústavy SR hovorí, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Vyvlastnenie pritom podľa jej článku 20 odsek 4 prichádza ďalej do úvahy len na základe zákona.

Ústavný právnik Ján Drgonec vo svojej knihe Základné práva a slobody podľa Ústavy SR vysvetľuje, že bez možnosti úvahy by išlo o vyvlastnenie zo zákona, znárodnenie, ktoré Ústava SR nedovoľuje. To znamená, že k vyvlastneniu nemusí prísť ani vtedy, ak sú všetky podmienky splnené.

Čo je verejný záujem

Verejný záujem je druh záujmu, ktorý je všeobecne prospešný; opak čisto súkromného záujmu. Uplatňuje sa v tvorbe, interpretácii a v aplikácii práva, najmä ako jeden z dvoch dôvodov zákonného obmedzenia základných práv a slobôd. Pretože ide o jeden z právnych pojmov s neostrým významom, mal by byť v zákonoch bližšie špecifikovaný či definovaný. (Hendrych, D., a kol.: Právnický slovník. Praha 2001)

Kľúčovou v otázke prípravy pozemkov pre automobilku Kia je však obhájiteľnosť verejného záujmu. Musí tu existovať vyváženosť medzi použitými prostriedkami a sledovanými cieľmi, inak sa zásah stane protiústavným. Advokát Marek Benedik spresňuje, že preto „zákon stavebnému úradu ukladá, aby otázku verejného záujmu, ktorého vyčerpávajúca definícia neexistuje, skúmal v každom konkrétnom prípade“. Uznesenie vlády o tom, že investícia je vo verejnom záujme, nezbavuje podľa neho stavebný úrad povinnosti (ale ani práva), aby vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom skúmal, či existuje verejný záujem a či prevažuje nad záujmom vlastníka.

K otázke verejného záujmu sa Ústavný súd SR vo svojom náleze č. 33/95 vyjadril takto: „Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu či slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno pokladať za splnenú.“

Dva zákony, tri vágne podmienky

Popri najvyššom zákone štátu sú pre prípad súvisiaci s Kiou, ale aj s obdobnými budúcimi investičnými projektmi dôležité najmä dva zákony. Prvý z nich, stavebný zákon (č. 50/1976 Zb.), na základe ktorého možno vo verejnom záujme vyvlastňovať, vyratúva v § 108 odsek 2 dôvody, pre ktoré možno pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť. Okrem výstavby diaľnic, plynárenských zariadení či vodohospodárskych diel tak umožňuje urobiť aj pre „uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov“.

Týmto osobitným, druhým kľúčovým predpisom je zákon č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Aby stavba spĺňala definíciu významnej investície, vyžaduje sa súčasné splnenie troch podmienok, uvedených v § 1 odsek 2 zákona. „Tieto podmienky sú však také vágne, že vláde umožňujú označiť za významnú investíciu v podstate čokoľvek,“ hovorí M. Benedik.

Ako musí postupovať vyvlastnenie:

• podmienkou vyvlastnenia je vydanie nového územného rozhodnutia
• so začatím vyvlastňovania musí úrad najprv oboznámiť účastníkov
• samotnému vyvlastneniu musí ešte predchádzať ústne konanie, na ktoré musia byť dotknutí vlastníci pozvaní dva týždne vopred
• na základe dôkazov o chýbajúcej alebo zápornej reakcie vlastníkov na ponuku na odkúpenie pozemkov rozhodne Stavebný úrad o vyvlastnení. Najskorší možný termín je teoreticky v deň vydania územného rozhodnutia, ktoré vyvlastňovanie umožní
• po vydaní rozhodnutia o vyvlastnení majú účastníci ďalšie dva týždne na odvolanie. O ňom rozhoduje príslušný Krajský úrad, pričom odvolanie má na vyvlastnenie odkladný účinok. Až potom môžu byť pozemky vyvlastnené, čo podmieňuje ďalšie pokračovanie terénnych úprav a následne začatie výstavby.

Osobitne sa zamýšľa nad stanovením hranice veľkosti investície jedna miliarda korún: „Pred piatimi rokmi, v čase prijatia zákona, znamenala táto suma niečo iné ako dnes,“ pripomína efekt inflácie. Problematický je podľa neho aj verejný záujem, ktorý závisí od rozhodnutia vlády. „Veľmi dôležité je, ako je formulovaná zmluva – aký prínos možno od investície odôvodnene očakávať a ako je garantovaný,“ vysvetľuje M. Benedik.

„Očakávania spojené s uspokojením verejného záujmu musia byť reálne, nesmú byť hypotetické alebo iluzórne, keďže v takom prípade ťažko hovoriť o tom, že verejný záujem prevážil nad záujmom vlastníka,“ dodáva. Jediné, čím podľa neho môže vláda v súvislosti s projektom Kia odôvodniť verejný záujem, je zvýšenie zamestnanosti. Ale v investičnej zmluve medzi slovenskou stranou a Kiou Motors nenachádza v tejto súvislosti žiadnu garanciu. V článku zmluvy týkajúcom sa tvorby pracovných príležitostí spoločnosť Kia predpokladá, že v súvislosti s realizáciou projektu zamestná nových zamestnancov.

„Skutočný počet nových zamestnancov bude závisieť od skutočných potrieb výroby Kie a Kia nebude mať žiadnu povinnosť zamestnať akýkoľvek minimálny počet nových zamestnancov pre projekt,“ píše sa však v bode 4.2. investičnej zmluvy. Kia Motors už vôbec nie je povinná zamestnať ani jedného slovenského občana. Dokonca vyžadovanie takejto podmienky pri voľnom pohybe pracovnej sily v rámci Európskej únie je viac ako problematické.

Budeme meniť zákony?

O tom, že investičný projekt súkromnej firmy možno bez ďalšieho chápať ako verejný záujem, pre ktorý by prichádzalo do úvahy aj vyvlastnenie, má pochybnosti aj advokátka a podpredsedníčka Slovenskej advokátskej komory Darina Michalková. V podobnom duchu sa už vyslovil aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého vyvlastnenie bez iného dôvodu ako za účelom udelenia súkromného prospechu súkromnej strane nemôže byť vo verejnom záujme (J. Drgonec, Základné práva a slobody podľa Ústavy SR“, s. 241).

V týchto dňoch kritici vyvlastňovania opakovane odkazovali aj na rozhodnutie českého ústavného súdu, ktorý mal vyhlásiť, že o verejnom záujme v prípade súkromnej investície hovoriť nemožno. Takéto rozhodnutie však zrejme neexistuje. M. Benedik hovorí, že o ňom počul tiež, preto ho zháňal. A hoci po takom náleze pátral aj u českých ústavných odborníkov, nenašiel ho. „Pretože na 99,99 percenta neexistuje, je to iba fáma, bolo mi napokon vysvetlené,“ hovorí. Takéto rozhodnutie nenašiel ani TREND.

Vláda súhlasí

Vláda rozhodla o projekte Kia podľa platného slovenského práva, opierajúc sa o zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. V investičnej zmluve uznala, že „realizácia projektu je v najlepšom záujme Slovenska a Žiliny a že bude významným faktorom prispievajúcim k hospodárskemu rozvoju Slovenska všeobecne a k hospodárskemu rozvoju regiónu stredného Slovenska a Žiliny konkrétne.“

Právnici oslovení TRENDOM však usudzujú, že sa slovenská strana v zmluve zaviazala na priveľa. Kontrakt obsahuje napríklad aj ustanovenie, ktoré hovorí, že ak sa na realizáciu tejto zmluvy alebo projektu budú vyžadovať zmeny platnej slovenskej legislatívy, vynaloží slovenská strana maximálne úsilie na zabezpečenie takýchto zmien.

Pre budúcnosť by otázku ústavnosti zákona o významných investíciách mohol vyriešiť len Ústavný súd SR. Návrh na vyslovenie nesúladu zákona s ústavou by však musel podať niektorý z piatich oprávnených subjektov (aspoň pätina poslancov Národnej rady SR, prezident, vláda, súd alebo generálny prokurátor).

Rozhoduje vláda

V predkladacej správe k uzneseniu č. 742 zo 14. júla tohto roka, konkrétne k potrebe rozhodnutia vlády SR o tom, že uskutočnenie stavby závodu na montáž automobilov a na výrobu automobilových súčiastok v Žiline pre spoločnosti Kia Motors Corporation a Hyundai Mobis je vo verejnom záujme, sa uvádza: Predpokladá sa, že vláda Slovenskej republiky rozhodne, že uskutočnenie stavby je vo verejnom záujme, pretože vláda Slovenskej republiky rozhoduje o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie vlády Slovenskej republiky má súčasne význam aj vo vzťahu k vyvlastňovaciemu konaniu podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pretože vyvlastniť možno len vo verejnom záujme, ak je naplnený niektorý z dôvodov podľa § 108 ods. 2 tohto zákona. A jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že ide o uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (§ 108 ods. 2 písm. o), čím sa myslí významná investícia podľa § 1 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.