Štát ide vycúvať z predraženej PPP diaľnice

Zdroj: Jana Morháčová, Pavol Kubík, eTrend.sk

Konzorcium súkromných firiem ani v predĺženom termíne nezohnalo peniaze na financovanie projektu

Predražený projektu výstavby diaľničných úsekov medzi Martinom a Prešovom cez PPP projekt sa pravdepodobne nebude realizovať. Dnes uplynul siedmy predĺžený termín, dokedy mal koncesionár – spoločnosť Slovenské diaľnice zabezpečiť financovanie projektu. Podľa informácií TRENDU sa mu však peniaze opäť získať nepodarilo.

Konzorcium firiem, ktoré vedie francúzsky Bouygues a jeho súčasťou sú aj slovenské spoločnosti Doprastav a Váhostav-Sk,  tak môže prísť o obrovskú štátnu zákazku. Ministerstvo dopravy totiž zvažuje stavať diaľnice výhodnejšie. Na otázku TRENDU, či štát skutočne zruší pôvodnú zmluvu s koncesionárom, ministerstvo dopravy uviedlo, že podrobnosti zverejní vo štvrtok. Zatiaľ nie je jasné či firmám preplatí aspoň prípravné práce, čo predstavuje okolo 40 miliónov eur a prípadne iné odškodnenie za odstúpenie od zmluvy.

Podľa súkromných firiem nie je nezrealizovanie zmluvy celkom jednoznačne len vinou ich neschopnosti zohnať financie. Jednou z prekážok financovania bol podľa nich fakt, že štát nedokázal pripraviť projekty a trasu v súlade s ekologickými zásahmi do prírody. Práve to bolo aj dôvodom niekoľkomesačného váhania Európskej investičnej banky (EIB), či poskytne na projekt miliardu eur. Súkromné firmy pred letom upozorňovali, že práve o toto by sa mohli opierať pri žalovaní štátu za odstúpenie projektu.

Zmluvu uzavrel štát s konzorciom vo veľmi rýchlom termíne, následne sa menili termíny dokončenia úsekov aj povinnosti koncesionára. Rovnako ako pri ostatných dvoch projektoch verejno-súkromného partnerstva vláda Roberta Fica odsúhlasila predčasné spustenie prípravných prác s nezvyčajným sľubom, že ak projekt padne, prípravné práce štát preplatí. Pritom ceny týchto prác neboli nikdy súťažené. Na jar tohto roka dokonca kabinet navýšil strop týchto prác na 41,7 milióna eur.

Ďalším nečkaným vstupom do projektu bolo rozhodnutie vlády ručiť za úver, ktorý poskytne EIB. Štát za mal zaručiť za 80 percent úveru v hodnote jednej miliardy eur.

Najväčším problémom bol však posledný štvrtý dodatok k zmluve s koncesionárom, ktorý bývalá vláda odsúhlasila v posledný marcový deň.  Podľa neho sa súkromná diaľnica ešte viac predražila, splátky mali za 30 rokov stúpnuť zo 7,8 na 9,1 miliardy eur. Čistá súčasná hodnota platieb tak narástla z 3,4 na 4,05 miliardy eur.

Podľa prepočtov TRENDU boli navyše zmanipulované porovnania výhodnosti výstavby cez PPP s konvenčným modelom, kedy štát vyberie staviteľa, no následne udržuje a prevádzkuje diaľnicu sám. V konečnom dôsledku sa projekt na 75 kilometrov diaľničných predražil o 28 percent a vrátane následného zohľadnenia ceny peňazí až o zhruba 40 percent. Vysokú cenu bývalá vláda obhajovala tým, že cesta bude hotová za rekordne krátky čas a bude počas celého splácania v nadštandardnej kvalite.

Osud tretieho balíka PPP, 30 kilometrov komplikovaných tunelových úsekov od Žiliny po Martin, zatiaľ ostáva otvorený. Koncesionár vedený nemeckým Hochtiefom má čas zabezpečiť financie do konca októbra.

Prvý PPP balík v skratke

• diaľnica v nesúvislej  dĺžke 75 kilometrov sa skladá sa zo šiestich úsekov, pričom najkratší má 11,2 km (Fričovce – Svinia ) a najdlhší 18,5 km (Jánovce - Jablonov)
• koncesná zmluva bola podpísaná 15. apríla 2009
• koncesionárom je zoskupenie firiem na čele s francúzskou spoločnosťou Bouygues Travaux Publics a jehú súčasťou sú firmy Colas, Doprastav, Intertoll-Europe, Mota-Engil, Váhostav-Sk
• termín finančného uzatvorenia projektu bol sedemkrát predlžovaný, posledný uplynul dnes (31. august)
• výstavba, údržba a prevádzka diaľnice vyjdú spolu na 4,03 miliardy eur hoci pôvodne sa hovorilo o sume 3,3 miliardy eur (je to čistá súčasná hodnota platieb zaplatených koncesionárovi)
• samotné  investičné náklady, teda výstavba diaľnice vyjde na 2,4 miliardy eur
• celkovo Slovensko za stavbu, prevádzku a údržbu diaľnice počas 30 rokov zaplatí 9,1 miliardy eur, hoci pôvodne bolo dohodnutá suma 7,8 miliárd eur