Štát diaľnicu cez Slovensko plánoval už pred 80 rokmi. Bratislavu s Košicami dodnes nespojil

Reklama:

Štátu ostáva spustiť tender na dostavbu úseku medzi Turanmi a Hubovou. Najnovšie prognózy hovoria, že sa dokončí buď v roku 2023 alebo 2026.

03. 09. 2016

Zdroj: Marek Poracký, sme.sk

Reklama:

BRATISLAVA. Pôvodne chcel štát diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami dokončiť už v roku 1990. Tento termín nestihol a dokončenie presunul až na rok 2000. Neskôr sa diaľnicu plánoval sprejazdniť v roku 2005, pričom prvá vláda Roberta Fica zo Smeru sľúbila dokončiť diaľnicu v roku 2010.

Rovnako ako predošlé termíny nestihla a neskôr sa hovorilo o roku 2014, či rokoch 2019 až 2020. Ani tento termín dokončenia najdôležitejšej diaľnice na Slovensku neplatí. Najnovšie scenára jej dokončenia hovoria o roku 2023 až 2026.

Aj tento termín dokončenia bude závisieť od toho, ako posledný úsek medzi Turanmi a Hubovou neďaleko Ružomberka bude viesť. Teda či povedia po povrchu alebo cez tunely Korbeľka a Havran.

Skrátenie cesty

Vôbec prvé diaľničné prepojenie, ktoré by spájalo oba konce republiky štát začal plánovať už v 30. rokoch minulého storočia. V roku 1935 prišli od seba dva na sebe nezávisle návrhy na stavbu diaľničného prepojenia.

Vôbec prvý návrh vypracovala Dopravná komisia Československého regionalistického ústredia pod vedením profesora Stanislava Bechyně. Projekt niesol názov Národní silnice Plzeň – Košice a predpokladal vedenie cesty po osi Plzeň – Příbram – Humpolec – Kroměříž – Zlín – Banská Bystrica – Podbrezová – Dobšiná – Košice. Jej dĺžka mala približne 700 kilometrov.

Druhý návrh prišiel od brnenských dopravných expertov. Tie predstavovali dve vetvy – REGs. a REGj. –, ktoré mali mať spoločný začiatok v meste Cheb a spojili by sa v Košiciach.

„Návrh brnenských dopravných expertov predstavovali dve vetvy. Odtiaľ by viedla iba jedna línia na Podkarpatskú Rus cez Užhorod do mesta Chust. Severná vetva mala viesť na Slovensku od Zlína cez Žilinu do Košíc. Južná vetva mala prísť na Slovensko od Brna a viedla by cez Trnavu a Banskú Bystricu. Celá dĺžka návrhu bola impozantná, merala dve tisíc kilometrov,“ píše sa na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti.

Vtedajšia Česko-slovenská vláda ani na jeden z týchto návrhov nereagovala. Dva roky po prvých návrhoch so svojim nápadom prichádza veľkopriemyselník zo Zlína Jan Antonín Baťa.

Autostráda, ktorú navrhol, mala začať v Chebe a končiť vo Veľkom Bočkove v Podkarpatskej Rusi. Ako píše web wikipedia.sk vybudovaním tejto cesty sa mala skrátiť takmer tisíckilometrová cesta z Chebu do Jasiny časovo z 25 na 10 hodín. Baťa dokonca skonštatoval, že s týmito plánmi sa stotožňoval i vtedajší premiér Milan Hodža.

Nová diaľnica v celkovej dĺžke 980 kilometrov mala stáť približne dve miliardy Korún česko-slovenských. Na jeden kilometer to vtedy vychádzalo približne dva milióny korún. Vtedy sa počítalo, že zamestná asi 110-tisíc robotníkov.

Baťa vtedy spracoval aj financovanie stavby, pričom uvažovalo sa aj o spoplatnení diaľnice. Vodiči mali za kilometer prejdenia diaľnice zaplatiť 20 halierov. Ročne sa takto malo vybrať 60 miliónov korún, cesta sa mala splatiť za 33 rokov.

Až v polovici 60. rokov

Rovnako ako v prvom prípade ani jeden z týchto plánov sa však nestihol zrealizovať. Prišla do toho vojna, a následný štátny prevrat, keď sa v roku 1948 ujali v Česko Slovensku komunisti.

ČeskoSlovenská vláda rozhodla o obnovení diaľničnej výstavby až v roku 1966, rok na to sa zriadilo Riaditeľstvo diaľnic Praha a v roku 1968 sa zriadilo Slovenské riaditeľstvo diaľnic.

„V roku 1972 vláda Československej socialistickej republiky rozhodla o výstavbe diaľnic bez finančných limitov, čím umožnila rozostavať celý úsek diaľnice Praha – Brno – Bratislava D1 a D2,“ píše sa na webe NDS.

V 70. rokoch minulého storočia sa tak na Slovensku začala rozsiahla výstavba diaľnic. V tých rokoch sa rozostavalo necelých 86 kilometrov autostrád. Začal sa budovať napríklad úsek medzi Bratislavou a Trnavou, ako aj úsek na Liptove medzi Ivachnovou a Liptovským Jánom. Stavať sa začala aj diaľnica D2 smerom z Bratislavy do Brna.

Celkovo sa na Slovensku v tých rokoch odovzdalo 115,3 kilometra štvorprúdoviek. „Výstavba diaľnic v Česko-Slovensku však neprebiehala podľa stanoveného harmonogramu. Už koncom 70. rokov bolo jasné, že splniť ambiciózny plán dostavby celej základnej siete diaľničných ťahov sa do roku 1990 nepodarí,“ píše Wikipedia.

Výstavba diaľnic pokračovala aj 80. rokoch, aj keď v pomalšom tempe. V Bratislave sa začal stavať napríklad Prístavný most, ktorý vtedy stál viac ako miliardu česko-slovenských korún, ako aj Most Lafranconi. V polovičnom profile sa stavala aj diaľnice na Liptove medzi Liptovským Hrádkom a Hybe. Koncom 80. rokov sa dokončila aj diaľnica medzi Košicami a Prešovom.

Porevolučné roky

Na konci 80. rokov ekonomika ČeskoSlovenska nebola v dobrom stave. Napriek tomu však výstavba diaľnic pokračovala. V roku 1994 začal stavať úsek medzi Skalnou a Nemšovou a v roku 1996 aj chýbajúce úseky medzi Hornou Stredou a Trenčínom, úsek Nemšová – Ladce, Hybe – Važec a Jarovce – hranica s Rakúskom.

„Za vlády Vladimíra Mečiara sa stali známe otvárania niektorých, niekedy aj polprofilových úsekov zahraničnými osobnosťami ako napríklad Claudia Schifferová či Gérard Depardieu tesne pred parlamentými voľbami. Do konca jeho vládnutia sa na Slovensku postavilo 31,8 kilometra diaľnic v plnom profile a otvorilo sa aj 39,3 kilometra diaľnic v polovičnom profile,“ píše Wikipedia.

Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu došlo k čiastočnému zmrazeniu výstavby diaľnic na Slovensku. V stavbe sa pokračovalo napríklad autostrád na strednom Považí, ako aj výstavba tunela Branisko. V roku 2003 ho štát sprejazdnil ako doteraz najdlhší tunel na Slovensku.

Jeho však výstavbu sprevádzali kauzy, podpísalo sa tam viac ako 100 dodatkov a celková cena sa zvýšila niekoľkonásobne. Jeho pôvodná cena sa z 5,6 miliardy vtedajších korún zvýšila na 7,7 miliardy.

Keď v roku 2006 nastúpila prvá vláda Roberta Fica zo Smeru, vtedajšia vláda sľúbila, že rozbehne výstavbu diaľnic na Slovensku. Rok na to sa rozhodla stavať diaľnice cez verejno-súkromné diaľnice, hoci pred tým to Ficov kabinet považoval za krajnú možnosť. Dokonca sľúbil, že diaľnicu do Košíc dokončí v roku 2010. Termín však nesplnil.

Počas svojej vlády spustil aj tri súťaže na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest cez súkromné peniaze, teda PPP projekty. Chýbajúce úseky spomínaných diaľníc mal postaviť a 30 rokov prevádzkovať súkromník, ktorému by štát počas celého obdobia splácal náklady v rámci platieb za dostupnosť.

Cez súkromné peniaze sa mali postaviť takmer všetky úseky s výnimkou ľavého pásu úseku Beharovce - Branisko a diaľničného obchvatu Prešova. V priebehu prvej vlády Róberta Fica sa stihol finančne uzavrieť iba takzvaný druhý balík, teda rýchlostná cesta R1 neďaleko Nitry a severný obchvat Banskej Bystrice.

Po nástupe vlády Ivety Radičovej vláda vo výstavbe diaľnic cez súkromné peniaze nepokračovala. Považovala ich za predražené. Okrem toho na ministerstve dopravy v čase Ľubomíra Vážneho sa sflašovala  Exminister dopravy Ján Figeľ z KDH sa rozhodol pokračovať vo výstavbe diaľnic cez eurofondy. Počas jeho éry sa podarilo napríklad rozostavať viaceré úseky na východe Slovenska.

Viac nestihol, keďže kabinet Ivety Radičovej predčasne skončil. Po nástupe Jána Počiatka na post ministra dopravy sa podarilo rozostavať napríklad najdlhší diaľničný tunel Višňové. Dokončiť sa má v roku 2019, ako aj ďalšie niektoré úseky na diaľnici D1.

Pre problémy s geológiou ani tretia vláda Roberta Fica nestihne spojiť Bratislavu s Košicami. Štátu ostáva spustiť tender na úsek medzi Turanmi a Hubovou. Najnovšie prognózy hovoria, že tento úsek štát dokončí buď v roku 2023 alebo 2026.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...

Môže súd nariadiť stavebnému úradu vykonanie štátneho stavebného dohľadu?

Žalobca podal obci Hodruša-Hámre, ako príslušnému stavebnému úradu,žiadosť o prešetrenie legálnosti...

Opozícia pre spornú vyvlastňovaciu novelu podáva podnet na Ústavný súd

Sporná novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic...