Správa o financovaní PPP projektov

Reklama:
28. 10. 2008

Zdroj: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR

1. Financovanie

1.1 Komerčné banky

Komerčné banky, ktoré majú tento projekt financovať, vyžadujú obvyklú mieru komfortu bežnú v podobných projektoch. Bez toho, aby boli schopné dokončiť preverovanie projektu a bonity podkladov, nebudú môcť konzorciá relevantne pripraviť ponuky. Pripomíname, že banky očakávajú, že štát urobí maximum, aby EIB a EBRD financovali tieto projekty. Ich absencia je vnímaná negatívne (a to je prípad 2.balíka, ktorý EIB odmietla financovať hlavne z formálnych dôvodov  (napríklad aj vďaka tomu, že R1 nie je súčasťou prioritnej TEN-T siete). Štát preto musí minimalizovať riziko, že banky uchádzačov nebudú môcť dokončiť tzv. finančné uzavretie transakcie pre formálne deficity v dokumentácii.

1.2 EBRD a EIB

Sekcia PPP vedie priame a intenzívne rokovania s týmito inštitúciami, ktoré podobné projekty typicky financujú. Vzhľadom na to, že obe inštitúcie majú veľmi štruktúrovaný (a pomerne zdĺhavý) schvaľovací proces, ich participácia na financovaní závisí od úplnosti podkladov (pričom úplnosť definujú podľa toho, či majú dostatok dokumentmi podložených informácií) a úplnosti dokončenia procesu. Dnes predpokladáme plnú podporu procesu zo strany EBRD. V prípade EIB je zatiaľ pravdepodobná participácia len na 1.balíku. Pokiaľ komerčné banky podmienia svoje financovanie participáciou EIB a EBRD, musí štát urobiť absolútne maximum, aby sa tak stalo.

Prípadné, hoci len formálne, informačné deficity sú veľký problém. Vieme, napríklad, že formálna absencia štúdie EIA pre severný obchvat B. Bystrice (2.balík) a ďalšie informačné deficity (formalizované projekcie intenzity dopravy v daných uzloch, kvantifikácia a komentár celkových dopadov na dotknuté regióny a SR celkove, atď.) napríklad znamenajú, že EIB nemôže tento projekt predložiť Európskej komisii na schválenie a uchádzať sa o jeho financovanie.

K tomu pristupuje ešte celkom nezávislý environmentálny audit zo strany EIB a EBRD, na ktorý musí sekcia PPP organizovať stretnutia expertov MŽP SR, MDPT SR a NDS, a.s. Súčasne sa dohľadávajú dokumenty, ktoré sú týmito bankami vyžadované a kde je snaha eliminovať pochybnosti o úplnosti informácií predkladaných týmto bankám.

2. Finančná kríza

Táto téma súvisí so situáciou na medzinárodných kapitálových a najmä úverových trhoch ktoré sa od júla 2007 nachádzajú v pomerne hlbokej kríze, charakterizovanej značným ústupom likvidity, neschopnosťou dlžníkov získať zdroje pre veľké transakcie, konkurenciou na strane podobných projektov a oveľa prísnejšími pravidlami na posudzovanie rizík daných projektov.

Slovensko má v pláne dať na tieto trhy tri projekty v krátkom časovom horizonte. Ich celková výška je vzhľadom na veľkosť Slovenska masívna a vzhľadom na situáciu na kapitálových trhoch ambiciózna. Súčasne ide o pilotné projekty Slovenska v tejto oblasti a teda aj reputačné riziko spojené s týmto typom investícií. Pre dokreslenie veľkosti tejto transakcie, úvery načerpané na tri balíky budú pravdepodobne predstavovať jednu z najväčších emisií súkromných dlhových nástrojov v krajinách strednej a východnej Európy, vrátane krajín bývalého Sovietskeho zväzu v tomto roku. Zároveň pôjde o čiastku približne vo výške jednej tretiny dlhu celého verejného sektora SR.

Vzhľadom na nedostatok likvidity na týchto trhoch a nefunkčnosť syndikovania na kapitálových trhoch sú konzorciá nútené „klubovo“  vyskladať financovanie od 6-15 bánk, čo zvyšuje riziko exekúcie takej transakcie ako aj čas nevyhnutný na štruktúrovanie, schvaľovanie a negociovanie transakcie medzi uchádzačmi a ich veriteľmi. Aj pri v súčasnosti predĺženej perióde medzi predložením finálnych tendrových dokumentov a termínom predloženia finálnych ponúk uchádzačmi bude tento harmonogram pre veriteľov a konzorciá zložitý. Relatívna bonita a kvalita makroekonomických parametrov Slovenska je v súčasnej situácii trhov menej dôležitá. Je ilúziou si myslieť, že bonita Slovenska sama o sebe predstavuje formu garancie záujmu bánk, obzvlášť v dnešných časoch.  Bankám sa preto musí dať maximálna vôľa pri štruktúrovaní financovania na PPP projekty tak, aby to zodpovedalo situácii na finančných trhoch.

Situácia na európskom bankovom trhu je veľmi nejasná, trpiaca podobnými symptómami ako v USA. Niektoré veľké banky (Fortis, Dexia, ING) už museli byť sanované vládami, prípadne úplne skolabovali. Vládne sanácie boli nutné, aby prípadný pád bánk nespôsobil domino efekt, ktorý by v podstate mohol mať za následok disintegráciu veľmi nestabilných finančných trhov v Európe. V USA, kde sú korene problémov finančnej krízy, sa očakáva masívna štátna intervencia až do výšky 700 miliárd dolárov na „očistenie“ bánk pôsobiacich v USA (teda aj niektorých európskych) od toxických a nelikvidných aktív a ďalších viac ako 250 miliárd dolárov na posilnenie bánk. V Európe podobný univerzálny program je tiež k dispozícií, i keď má viac špecificky národný ako eurozónový či pan-európsky charakter . V tejto situácií banky hľadajú len postupne dôveru vo veľké medzibankové transakcie a v podstate nie sú ochotné požičiavať peniaze iným bankám kvôli obavám z rizika protistrany pri elementárnych medzibankových transakciách. Tento trend je dokumentovaný historicky najväčšími maržami medzibankových úložiek nad úrokové sadzby vládnych dlhopisov. Preto sú centrálne banky nútené poskytovať bankovému systému (ktorý zatiaľ funguje len slabo) likviditu.

Treba povedať, že v posledných dňoch sa zmrazila syndikačná aktivita, pričom veľa bánk oficiálne informovalo, že nie sú ochotné do svojich vypätých súvah do konca roka 2008 zobrať žiadne ďalšie aktíva. Objemy nových transakcií sú oproti predchádzajúcim obdobiam významne nižšie, pričom je len veľmi ťažko očakávať nejaké zlepšenie do konca roka.

3. Dôsledky pre slovenské PPP projekty

Dôsledky pre PPP projekty sú významné. Ak predpokladáme, že by sa do súťaži zapojili so záväznou ponukou všetci uchádzači, tak pri priemernom počte 10 bánk na jedného uchádzača by sa malo nájsť 60 bánk, ktoré by podobný projekt chceli financovať. V dnešnej situácii je toto len ťažko predstaviteľné. Bude mimoriadne veľkým úspechom, ak na každý PPP projekt prídu aspoň dve ponuky. Bude úspechom, ak príde na každý projekt aspoň jedna ponuka. Účasť EIB a EBRD v týchto projektoch je absolútne prioritná a dôležitá a vláda SR by mala využiť všetky svoje prostriedky a vplyv v týchto bankách na to, aby tieto banky posudzovali tento projekt podľa jeho významu – čo dnes znamená ísť proti fáze cyklu, v ktorom kapitálové trhy dnes oscilujú. EIB a EBRD sú banky nezamerané na zisk, a teda je nutné, aby takéto banky podporovali takto strategicky významné projekty obstarávané štátom.

Aj preto je správa o priebehu PPP projektov v kritickom tóne. MDPT SR nemôže ignorovať podstatné informačné deficity, ktoré dnes reálne existujú už len preto, že prvý pokus o PPP na Slovensku z hľadiska reputačného i transakčného skrátka „musí dopadnúť“ úspešne.

Preto akýkoľvek informačný či procesný deficit zo strany štátu je automatickou a výraznou penalizáciou. Samozrejme, asymetricky sa tým zníži celková atraktívnosť projektu a záujem bánk ho vôbec študovať. Napriek celkovému marketingu projektu zo strany MDPT SR voči bankám ostávajú konzorciá extrémne opatrné vo formulovaní toho, kedy a ako ich financovanie bude k dispozícii – čo môže ovplyvniť počet ponúk, ako aj schopnosť víťaza tendra transakciu rýchlo finančne uzavrieť.

Na druhej strane je nutné konštatovať, že i v tejto situácií majú konzorciá uchádzačov dostatok snahy, dôveru v celkový proces, oceňujú kvalitnú dokumentáciu a deklarujú, že sa projektov zúčastnia a ponuky predložia.

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...