Spoliehajú sa na ochotu vlastníkov

Zdroj: Miroslav Staník, Plus jeden deň

Aj stranícki kolegovia ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, ktorý pripravil zákon o vyvlastňovaní, si uvedomujú, že sa pohybujú na veľmi tenkom ľade. Poslankyňa Jana Laššáková so Smeru, ktorá je aj členkou ústavnoprávneho výboru NR SR priznáva, že návrh, ktorý už schválila vláda, je na hrane.

Podľa kritikov navrhovaný zákon o vyvlastňovaní je v rozpore s princípom nedotknuteľnosti vlastníckeho práva. Ste právnička, neprestrelil minister dopravy?

– Vlastníctvo je chránené ústavou a je možné ho odňať len v stanovených prípadoch. Medzi inými, pokiaľ nedôjde k dohode, je možné vyvlastniť určitú nehnuteľnosť. Samozrejme, najprv by malo prebehnúť vyvlastňovacie konanie a až po právoplatnom rozhodnutí by bolo možné na diaľniciach začať stavať. K vyvlastneniu môže dôjsť, až keď nedôjde k dohode a za náhradu. Problém vidím v tom, že konanie ešte neskončí, ale diaľnicu už bude možné stavať. Uvedomujem si určitú hranicu s ústavnosťou, ale v niektorých prípadoch, keď si to vyžaduje záujem spoločnosti, by to malo byť prípustné. Podľa môjho názoru diaľnice sú takýmto záujmom.

S vlastníkmi bude štát komunikovať len prostredníctvom úradných tabúľ. Ak ich ľudia nebudú sledovať, ráno ich môže v záhrade prekvapiť buldozér. Je to v poriadku?

– Som rada, že sa o tom diskutuje. No ako som už povedala, zákon je naozaj na hrane. Schválila ho vláda, príde ešte do parlamentu, aj o týchto pripomienkach teda ešte môžeme diskutovať. Tak, aby sme neprijali zákon, ktorý pôjde hneď na Ústavný súd. Ľudia v obciach, cez ktoré má diaľnica viesť, to veľmi dobre vedia a sledujú územné konania. Možno by ste sa čudovali, ako to vyzerá v praxi. Sledujú to.

Neobávate sa, že vlastníci budú robiť problémy a že na ochranu svojho majetku budú volať políciu?

– Zoberte si, ako rýchlo postavili diaľnice inde. Snažme sa vidieť to trocha inak a pozitívne. Ľudia, ktorí záujem majú a vedia, že diaľnice sú pre Slovensko prospešné, pristúpia na dohodu a za cenu stanovenú znaleckým posudkom budú súhlasiť s predajom. Ale nájdu sa niektorí, ktorí aj keď sa vyvlastňovacie konanie skončí, začne súdne konanie a budú sa naťahovať a robiť prieky. Nebude im dobrá ani suma napríklad 10- tisíc za štvorcový meter. Čo v takomto prípade spraviť? Podľa môjho názoru by mal v tomto prípade nastúpiť štát. Ústava hovorí, že ak spoločnosť má záujem, je možné za náhradu to vyvlastniť. Náhradu človek dostane. Aj týmto zákonom bude môcť štát vyvinúť tlak na vlastníkov, aby k tomu pristúpili zodpovedne.