Slovenská ekonomika je malá, otvorená a hlúpa

Zdroj: Vladimír Baláž

Najčastejšie prívlastky používané v súvislosti so slovenskou ekonomikou sú „malá" a „otvorená". Obidva sú absolútne výstižné. Počtom obyvateľov je Slovensko ekvivalentné polovici veľkého Londýna a ekonomicky jednej londýnskej štvrti. Čo sa týka otvorenosti, za minulý rok dosiahla kombinovaná hodnota dovozov a vývozov tovarov a služieb hodnotu 166,8 percenta nášho hrubého domáceho produktu.

Nie je nič nezvyčajné byť malou a otvorenou ekonomikou. Tento prívlastok sa vzťahuje na väčšinu európskych krajín, od Fínska až po Portugalsko. Malé ekonomiky musia byť otvorené. Štát s 5,4 milióna obyvateľov nemôže produkovať všetko, od ropy a syntetických diamantov až po šijacie stroje, kancelársky softvér a lieky proti reume.

Z neúprosnej logiky deľby práce vyplýva, že malé krajiny sa musia špecializovať na masovú produkciu obmedzeného sortimentu výrobkov a služieb. V našom prípade sú to výroba a/alebo montáž súčiastok pre automobilový a elektronický priemysel.

Malé krajiny môžu konkurovať iným malým krajinám rôznym spôsobom. Niektoré sa profilujú ako daňové raje a práčky obskúrnych peňažných transakcií (Luxembursko, Cyprus). Iným príroda a história nadelili teplé more a pamiatky (Portugalsko a Grécko). Škandinávci, Holanďania a Belgičania investovali do vzdelania a moderných technológií a zarábajú na vývoze elektroniky, strojov a úžitkového dizajnu. Krajiny, čo nič z toho nemajú, musia konkurovať nízkymi cenami vstupov, najmä práce.

Lacní už nie sme

Z tohto hľadiska slovenskej ekonomike, bohužiaľ, patrí ešte jeden prívlastok: hlúpa. Posledne dostupné údaje Eurostatu za rok 2007 hovoria, že priemerná hodinová produktivita práce na jedného pracovníka bola u nás 62,9 percenta priemeru starých členských krajín. V Holandsku to bolo 121, vo Francúzsku 117, ale trebárs v Portugalsku 55 a Maďarsku len 51 percent.

Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane špičkového marketingu a manažmentu) ako ich konkurenti. Preto musia súťažiť nižšími cenami práce. Nemusí sa nám to páčiť, ale nízke mzdy boli jedným z hlavných strojcov slovenského ekonomického zázraku.

V roku 1997 boli celkové mesačné náklady práce (mzdy + odvody) na Slovensku 401 eur, jedna sedmina z nákladov v EÚ15. Boli sme lacnejší aj ako Maďari, Česi a Poliaci. Dnes je situácia iná. Vďaka rastu nominálnych miezd a zavedeniu eura sú slovenské náklady práce už len jednou tretinou tých európskych. Sme drahší ako väčšina našich konkurentov, okrem Čechov. Zahraniční investori sa správajú trhovo a odchádzajú do Rumunska, Srbska a Číny. Čím budeme konkurovať?

Vyspelé ekonomiky vyvážajú predovšetkým technologicky pokrokové tovary (lieky, špičková elektronika) a poznatkovo intenzívne služby (softvér, výskum a vývoj, finančné služby). Podiel týchto položiek v HDP je priamo úmerný sile vedecko-výskumnej základne. V tomto smere patrí Slovensko ku koncovým svetlám vlaku Európskej únie.

Na chvoste

V inovačnom rebríčku sme v roku 2008 boli na 22. mieste z 27 krajín. Mimoriadne nízke sú na Slovensku podnikové výdavky na výskum, ale aj počty výskumníkov a zdroje rizikového kapitálu. Výsledkom je malý podiel pracovníkov v poznatkovo intenzívnych službách, nízky podiel inovujúcich podnikov a udelených patentov, obchodných známok a licencií.

Technologické zaostávanie Slovenska má svoje objektívne i subjektívne príčiny. Ešte v roku 1989 vydávalo Slovensko na vedu a výskum 3,9 percenta svojho HDP. Bola to špičková hodnota porovnateľná s fínskou a so švédskou. Dnes je to 0,47 percenta HDP, čo je jedna z najnižších hodnôt v únii.

Slovenský výskum najviac postihol rozpad veľkých výrobno-hospodárskych jednotiek a útlm zbrojného priemyslu. Výskum a vývoj sú drahé. Potrebujú za sebou veľké a silné podniky. Tie nemáme. Pobočky zahraničných monopolov profitujú z výskumu v materských krajinách a na našu základňu nie sú odkázané. Pre vyše 90-tisíc malých a stredných podnikov sú výskum a vývoj nákladnou záležitosťou s neistým výsledkom. Omnoho bezpečnejšie je konkurovať nízkou cenou práce. Zavedenie eura však pre mnoho malých slovenských firiem znamenalo stratu trhov. Pozitívnym dôsledkom však paradoxne môže byť vyšší tlak na zavádzanie inovácií a podporu výskumu.

Hlúpu ekonomiku si dlhodobo nemôžeme dovoliť. Daňovým rajom nebudeme a teplé more nemáme.

Autor pracuje v Prognostickom ústave SAV