Šéf rozpočtovej rady: Jaguár nám budúci rok veľmi nepomôže

Reklama:

Výdavky, ktoré druhá vláda Roberta Fica naplánovala vo svojom poslednom rozpočte, vyzerajú podľa IVANA ŠRAMKA, predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, síce dobre, ale sú nereálne.

19. 11. 2015

Zdroj: Michaela Kušnírová, Katarína Ragačová, sme.sk

Vidíte v budúcoročnom rozpočte riziká?

„Áno, a to na oboch stranách, teda aj na strane príjmov aj výdavkov. Zisk a z neho vyplatené dividendy v roku 2015 Slovenského plynárenské priemyslu a Východoslovenskej energetiky hovoria, že nedaňové príjmy z dividend sú nadhodnotené. Vláda počíta s príjmami vyššími o 120 miliónov eur bez zdôvodnenia tohto nárastu.“

Takže štátna kasa zarobí o milióny eur menej ako dúfa. O koľko viac ako tvrdia, predpokladáte, že minú?

„Odhadujeme ďalších 120 miliónov eur. Dôvodom je, že vláda počíta bez zdôvodnenia s iba miernym nárastom – 1,1 percenta – výdavkov v oblasti zdravotníctva oproti tomuto roku.

Na základe dlhodobého priemerného rastu výdavkov by sa malo v zdravotnícke počítať s rastom výdavkov na úrovni 3,5 percenta. V niektorých rokoch narástli dokonca až o 5 percent. Naplánované výdavky teda vyzerajú dobre. Ale neboli predstavené žiadne opatrenia, ktoré by spôsobili, že potreba nárastu výdavkov bude naozaj taká nízka, ako je deklarované.

Riziko ešte vyšších výdavkov ako len 120 miliónov prináša možné vyplácanie dividend zo zdravotných poisťovní, ktoré sa tiež započítavajú do verejných financií. Ďalej je to oblasť samosprávy, ktorá má dlhodobo nárast výdavkov vyšší ako je plánované v rozpočte.“

Je v poriadku, ak vláda predstaví rozpočet, pričom už aj ona sama vie, že čísla, ktoré uvádza budú vyššie? A takto ho posiela aj na schválenie do Bruselu?

"Netvrdím že vláda vie, že uvádza nereálne čísla, môže si byť aj vedomá toho, že musí prijať ďalšie opatrenia na ich dosiahnutie. Taktiku tvorby rozpočtu nepoznám. V minulosti, keď sme diskutovali o zdravotníctve, dostali sme vysvetlenie, že ministerstvo financií nechce automaticky akceptovať nárast výdavkov podľa skutočnosti. Aby tak vytvárali tlak na ich znižovanie. Nakoľko efektívna bola táto taktika, nechcem posudzovať. “

Budú mať balíčky negatívny dopad na rozpočet?

„Balíčky sociálnych opatrení, ktoré boli schválené, zvýšia výdavky v porovnaní s týmto rokom o 0,15 percenta HDP. Znížená DPH na vybrané potraviny zvýši deficit 0,10 percenta HDP. Tretí balíček nepoznáme, takže ho nevieme vyčísliť.“

Do akej miery by rozpočet bez väčších problémov uniesol tretí balíček?

„Hovoríme veľmi hypoteticky, nevieme, či sa opatrenia dotknú roku 2016 a v akom rozsahu. Ale ak chce vláda v roku 2016 dosiahnuť svoj cieľ, teda deficit 1,93 % HDP, musí prijať ďalšie opatrenia, resp. dostatočne špecifikovať existujúce a v maximálne možnej miere eliminovať riziká.“

Aké opatrenia?

„Napríklad v zdravotníctve, čo sme vyčíslili ako jedno z najväčších rizík. Treba racionalizovať počet lôžok, stransparentniť nákupy v nemocniciach, zreálniť platby v súvislosti s nákladmi za jednotlivé výkony. Dlhodobo máme nadmerné predpisovanie liekov v porovnaní s okolitými krajinami. Opatrenia v zdravotníctve neboli v návrhu rozpočtu predstavené, ale má prísť k zníženiu rastu výdavkov. V efektívnosti a úspešnosti nášho zdravotníctva stále viac zaostávame.“

Existuje riziko, že by sme sa vrátili s deficitom nad 3 percentá, a teda že by sme patrili ku krajinám, ktoré neplnia pakt stability?

„Riziko že by sme prekročili hranicu deficitu 3% sme neidentifikovali. Riziká, ktoré sme identifikovali na rok 2015 sa reálne napĺňajú. Deficit sa pre rok 2015 podľa nás môže pohybovať v intervale 2,5 až 3 % HDP. Rast ekonomiky je našťastie veľmi dobrý, z toho plynie aj možný vyšší príjem daní, čo môže eliminovať vyššie výdavky. Ak sa však naplnia všetky riziká, ktoré odhadujeme na budúci rok, tak by mohol deficit dosiahnuť úroveň 2,7 % HDP.“

Keď sa pozrieme, koľko dostanú jednotlivé rezorty, vychádza, že ministerstvo školstva dostane oproti tomuto roku menej peňazí, cca o 200 mil. Nie je podľa vás problém, že na takýto kľúčový sektor vláda vyčlení menej peňazí?

„My neanalyzujeme prerozdeľovanie medzi rezortami. Predpokladám, že reálne by mali dostať viacej na mzdy aj iné výdavky.“

Vidíte rezervu v rozpočte na výraznejšie zvyšovanie platov pracovníkov v školstve?

„Takáto rezerva bola formálne urobená vo výške 176 milióna eur na platy štátnych zamestnancov a učiteľov. Rozpočet počíta s nárastom miezd v školstve o 4%. Ale veľmi kľúčové bude nastavenie novej vlády. Podľa toho aké si ona dá nové priority sa ešte môžu robiť vnútorné prerozdelenia.“

Aby naša ekonomika rástla viac, respektíve, aby nemala výraznejší problém v krízových rokoch, kde by si mala nová vláda dať priority?

„Samozrejme že splniť rozpočtový cieľ, dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a dostať dlh mimo sankčných pásiem podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Okrem problémov s vymáhateľnosťou práva, kvality podnikateľského prostredia, kde je situácia veľmi zlá, tak samozrejme, zo stredno a dlhodobého pohľadu je to predovšetkým školstvo, veda a výskum. Musíme dať našej ekonomike vyššiu pridanú hodnotu, čo sa nedá urobiť inou cestou ako kvalitnejšími ľuďmi, rastom produktivity práce cez inovácie a nové technológie čo súvisí s kvalitnejšími výsledkami výskumu a vývoj. Tak môžeme posunúť ekonomický rast dopredu.“

Každá vláda si školstvo dáva ako prioritu ale každá ho len čiastkovo zmení, neexistuje žiadna kontinuita.

„Ja školstvo, najmä financovanie, odmeňovanie učiteľov považujem za výrazný problém.“

Ak by sa presunula vyše miliarda eur, ktoré išli na sociálne balíčky do školstva, mohlo by to výraznejšie posunúť naše školstvo dopredu?

„Nechcel by som radiť , kde ubrať. V každom prípade školstvo potrebuje ďaleko viac peňazí, a je úloha pre vládu, aby si cez priority povedala, kde je možné ušetriť.“

Ak by vláda dala tie prostriedky do školstva, v akom časovom horizonte by sa to prejavilo na trhu práce?

„To sú výsledky, ktoré prichádzajú za dlhšiu dobu ako obdobie jednej vlády a samozrejme o to menej sú pre vládu prioritné, keďže každá vláda sa sústreďuje predovšetkým na svoje obdobie.

A to je jedna zo základných bŕzd, prečo sa školstvu nevenuje dostatočná pozornosť. Priestor však vidím aj v tom, že učebné odbory, ktoré potrebuje ekonomika by mohli mať finančne vyššiu podporu. Dnes je nastavený paušálny systém, každý dostáva rovnako bez ohľadu na to či produkuje potrebných absolventov alebo nie."

Ekonomike sa darí, pracovných miest sa vytvára viac, ale nezamestnanosť neklesá tak, ako by mohla. Nie je legislatíva dostatočne ústretová?

„Návody, ktoré sú na postavené na extrémnom sflexibilnení pracovného trhu, nevytvárajú dostatočný počet stabilných pracovných pomerov. Dôležité je vidieť aj problém štrukturálnej nezamestnanosti a ako dotiahnuť dlhodobo nezamestnaných ľudí do zamestnania.

Boj s nezamestnanosťou je dlhodobý. Možno budeme musieť počkať na prirodzený úbytok dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa preklopia do dôchodkového systému.“

Tu však tiež môže nastať problém s financovaním. Z druhého piliera vystúpilo viac ako stotisíc ľudí. Vláda získala pol miliardy eur. Kedy sa tento prílev ľudí do štátom financovaného piliera prejaví v rozpočte?

"Príjmy z prechodu ľudí z druhého do prvého piliera sa už prejavili v tomto roku. Druhý pilier znamenal pre verejné financie príjmy navyše, ktoré však mali byť podľa nášho názoru využité predovšetkým na konsolidáciu. Ak by sa všetky nadpríjmy takto použili , tak sme sa už na budúci rok mohli viac priblížiť k vyrovnanému rozpočtu.“

Nebude musieť štát poisťovňu v budúcnosti viac dotovať, keďže „navrátilcom“ z druhého piliera bude musieť vyplácať vyššie dôchodky?

„Áno v budúcnosti budú výdavky štátu na dôchodky o to vyššie. Významný vplyv na budúce výdavky štátu je aj demografický faktor – výrazné starnutie populácie.

Bude to znamenať viac nákladov na na sociálne zabezpečenie ľudí a dlhodobú starostlivosť. Na druhej strane, dôchodkové reformy, ktoré boli prijaté v rokoch 2012 a 2013 (zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, pozn. red.) znižuje tieto riziká.“

Stačia takéto zmeny?

„Pre dlhšie obdobie sú postačujúce, v budúcnosti bude určite treba pristúpiť k ďalším zmenám.“

K akým a v akom časovom horizonte?

"Časový horizont ťažko odhadnúť, bude to závisieť najmä od hospodárskeho vývoja. Zásadný problém bude v oblasti zdravotníctva, kde sa budú zvyšovať výdavky na zdravotnú aj dlhodobú starostlivosť.

V tomto smere sme v zdravotníctve zatiaľ nespravili žiadne zmeny a bude sa musieť rozhodnúť či sa krytí narastajúcich výdavkov budú podieľať len verejné zdroje alebo sa zapoja aj zdroje súkromné.“

Medializovanou témou, ktorou sa aj premiér rád chváli je Národný futbalový štadión. V rozpočte však naň nie je ale vyčlenených dostatok peňazí.

„Z verejne dostupných informácií sme identifikovali riziko na roky 2016 a 2017 v hodnote 26 miliónov eur. Štát to bude musieť vykryť.“

Mohol by nám na „diery“ v budúcoročnom rozpočte pomôcť záplata v podobe príchodu automobilky Jaguár?

„V budúcom roku by na verejné financie nemal mať veľký vplyv. Ak by sa podarilo zmluvu uzavrieť, budúcu rok budú najmä prípravné práce. Ekonomický rast ovplyvní až po zahájení výroby. V súčasnosti nevieme ani koľko áut bude produkovať, čo bude presne vyrábať.“

Nie je ďalšia automobilka rizikom? Slovensko už v súčasnosti mnohí prirovnávajú k Detroitu.

„Nemáme v súčasnosti možnosť výberu. Veľkých investorov sa nám nehrnie až toľko, aby sme si mohli povedať, že toho chceme a toho nie. Cez krízu sa však ukázalo, že automobilový priemysel dokázal prežiť veľmi dobre. Dokázal sa prispôsobiť, minimálne prepúštal. Ak by prišla ďalšia ekonomické kríza a ak by sme sa orientovali na iný priemysel, tak by dopad mohol byť ešte horší. Okrem toho automobilky sú veľké a moderné podniky, ktoré len tak jednoducho neodídu."

V minulosti sa odchodom vyhrážal US Steel, čo je tiež veľká fabrika.

„Sú to veľké investície a podľa mňa sú tu na dlho. Nie je bežné investovať niekde niekoľko miliárd a potom sa rozhodnúť posunúť sa niekam inam. Pokiaľ viem, v US Steele ako aj celosvetovo v oceliarskom priemysle boli už dlhšie problémy. Správne je, ak sa vláda snaží udržať významných investorov. Každá investícia je dobrá a cieľom každej vlády má byť prilákať ju sem a ju tu aj udržať.“

Nemôže Jaguár v Nitre ešte viac prehĺbiť regionálne rozdiely medzi Západom a Východom Slovenska?

„Pokiaľ nemáme dobrú infraštruktúru v regiónoch, tak to bude problém a rozdiely sa budú prehlbovať. Každý investor bude zvažovať, kam investuje. Na to, aby sa začali rozdiely potierať je nutné dobudovať infraštruktúru v týchto regiónoch.“

Podľa ministerstva dopravy nám na dobudovanie ciest chýba do roku 2020 približne 6 miliárd eur. Znamená to, že cesty tak skoro nedokončíme?

„Priorita by mala byť dostať dlh pod 50 percent. Veľký priestor tak na veľké infraštruktúre investície vo verejných financiách nevidno. Je to všetko ale najmä aj o nastavení priorít.“

Ak by si vláda dala ako priority dotiahnuť školstvo, nemocnice a diaľnice, kedy by sa to pozitívne prejavilo na ekonomike i zamestnanosti?

„To sú ciele, ktorých efekt nie je okamžitý. Prišiel by tak o desať a viac rokov.“

Čo by sa stalo, ak by sa dlh neznižoval. Aké sú reálne dopady na ľudí?

„Krízu počas rokov 2008 -2010, sme prežili relatívne v pokoji aj preto, že sme do nej vstupovali s dlhom nižším ako 40 % HDP. Naša štúdia ukázala, že pre slovenskú ekonomiku je maastrichtská hranica dlhu – 60% HDP riziková a najmä v zlých ekonomických časoch riziko neschopnosti splácať vládnych záväzky rýchlo stúpa až k 40%.

Preto je potrebné ešte stále náš dlh znižovať."

Čiže nám pomohla prežiť krízu aj napríklad rovná daň?

„Tá bola súčasťou celého balíka reforiem, ktoré dokázali Slovensko a jeho ekonomiku významne posunúť dopredu. Výrazne to prispelo k tomu že sme mali pre začatím krízy nízky dlh a že sme dokázali cez krízu prejsť s tým, že náš dlh po kríze stúpol na ešte stále prijateľnú úroveň. Iné, krajiny, kde sa dlh zvýšil mnohonásobne viac, sa dostali do obrovských problémov ktoré ich budú sprevádzať ešte mnoho rokov."

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...

Bratislavský obchvat má problém. Menší stavbári ho nechcú stavať

Necelých 60 kilometrov autostrád v okolí Bratislavy má postaviť konzorcium okolo španielskej...

Možno písomnosť doručovať do vlastných rúk, ak sa iným účastníkom doručuje len cez verejnú vyhlášku?

Na pošte som prebral stavebné povolenie doručované do vlastných rúk. Stavebný úrad však niektorým...