Rys a medveď odsúvajú diaľnicu o dva roky

Zdroj: Jana Morháčová , Marek Legéň, etrend.sk

Najproblematickejší úsek na diaľnici D1 medzi Martinom a Ružomberkom sa zrejme začne stavať najskôr až o dva roky. Približne 13,5 kilometra na severe Slovenska tak vypadne z okruhu stavieb, ktoré sa majú financovať zo súčasných eurofondov. Úsek Turany – Hubová musí Národná diaľničná spoločnosť (NDS) upraviť tak, aby sa zmiernili novo pomenované významné negatívne dosahy na prírodu.

„Primárne riešime elimináciu vplyvov na prírodné prostredie. Otázka financovania je aktuálne pre nás sekundárna,“ povedal dnes na tlačovej konferencii generálny riaditeľ NDS Milan Gajdoš. Namiesto úseku s vlečúcimi sa problémami s ekológiou plánujú diaľničiari použiť eurofondy na úseky kysuckej diaľnice D3.

Po komplikáciách so schvaľovaním cesty Turany – Hubová v Bruseli sa NDS vlani rozhodla dobrovoľne uskutočniť dodatočné hodnotenie vplyvu na chránené územia Natura 2000. Štúdiu vypracoval tím pod vedením českého experta Petra Rotha. Ten identifikoval 56 dotknutých predmetov ochrany (lokalít, či zvierat) na vytýčenej trase, z ktorých sa tri ukázali ako problematické. Ide o zásah mostného piliera do cenného náplavu vo Váhu a významný negatívny vplyv na teritórium a migráciu rysa ostrovida a medveďa hnedého.

„Sme veľmi radi za túto správu, trošku nám ešte otvorila oči,“ hovorí investičná riaditeľka NDS Viktória Chomová. NDS teraz prerokuje expertnú štúdiu priamo v regióne s dotknutými obcami a ďalšími organizáciami. O zmene trasy diaľničiari zatiaľ neuvažujú, no zapracovanie ďalších opatrení si vyžiada dlhší čas. „Všetky opatrenia, ktoré boli diskutované aj v minulom roku, musia prejsť procesom stavebného povolenia a ostatných povolení. Toto bude trvať minimálne jeden až dva roky,“ doplnila V. Chomová.

Najskôr v roku 2018

Prakticky by tak motoristom mohol úsek medzi Martinom a Ružomberkom slúžiť najskôr v roku 2018. Vedenie NDS tvrdí, že súčasné technické riešenie je možné korigovať, aby sa výhrady odstránili. Časť ekológov však presadzuje zmenu trasy a návrat k vedeniu diaľnice cez zhruba šesťkilometrový tunel Korbeľka.
K vytýčeniu trasy so súčasnými dvoma kratšími tunelmi Havran a Rojkov sa pristúpilo v roku 2006. Malo to byť lacnejšie a technicky jednoduchšie riešenie s kratšou dobou výstavby. Úsek je však odvtedy predmetom ostrých sporov medzi ochranármi štátom o vhodnosti trasy cez národný park Malá Fatra.

Úsek Turany – Hubová patril do zoznamu tých, ktoré chcela prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) stavať prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Balík 75 kilometrov diaľnice D1 na severe Slovenska mal byť najväčšou stavbou zverenou do rúk súkromného koncesionára. Nástup hospodárskej krízy a protesty ochranárov celý proces pozdržali. Vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD) dokonca pustil v rámci prípravných prác na trasu buldozéry.

Výhrady Bruselu k environmentálnym dosahom však nakoniec spôsobili, že sa nepodarilo uzatvoriť financovanie a nemohla sa začať riadna výstavba. Spolufinancujúca Európska investičná banka odmietla dať peniaze na projekt spochybňovaný Bruselom a následne od projektu bočili aj súkromné banky.
Po voľbách v roku 2010 sa Ján Figeľ (KDH) ako nový minister dopravy rozhodol nepokračovať v projekte formou PPP. Doteraz bolo na predbežných prácach na úseku Turany – Hubová preinvestovaných 23 miliónov eur. Diaľničný program z dielne predchádzajúcej vlády predpokladal celkové náklady na výstavbu úseku približne 700 miliónov eur.