Prečo stavba za 119 miliónov stojí po dvoch rokoch už 343 mil. korún?

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Foto: vyvlastnenie.sk

Koniec rozostavaného úseku

Tender na výstavbu Nábrežnej komunikácie v Prešove vyhrala ponuka 119 mil. korún. To bolo v roku 1999. V roku 2002 však Slovenská správa ciest (SSC) vyčíslila celkový náklad stavby až na 343 mil. korún.

Z materiálov, ktoré poskytla sama SSC (a sú citované v plnom znení na konci článku) vyplýva, že ku koncu roka 2001 bolo prestavaných 82 mil. korún. SSC vtedy odhadla potrebu financií na dostavbu na ďalších 127 mil., teda dokonca viac ako mala stáť celá stavba. Celkové náklady na stavebné práce boli vtedy odhadnuté na 168 mil., čo je nárast oproti víťaznej ponuke o 49 mil. korún. Celkový náklad stavby pri dokončení mal byť podľa SSC vo výške 201 mil. (teda o 82 mil. viac ako bola víťazná ponuka).

Ku koncu roka 2002 bolo celkovo prestavaných 90 mil. korún a potreba na dostavbu bola odhadnutá na ešte ďalších 130 mil. Celkové náklady na stavebné práce boli odhadnuté na 221 mil. To je už o 102 mil. korún viac ako bola víťazná ponuka. Celkový náklad stavby bol odhadnutý na 343 mil., teda o 142 miliónov viac ako v predchádzajúcom roku!

Čo spôsobilo, že za jediný rok narástli náklady na stavbu z 201 miliónov na 343 miliónov korún? Nárast 142 miliónov korún totiž predstavuje ročný nárast 70 percent. Pokúsme sa hľadať odpoveď ďalej.

Infomácie za rok 2003 ešte Slovenská správa ciest neposkytla. Doterajší vývoj nákladov a ich medziročné nárasty ilustruje tabuľka:

Pozn.: ZNZ - Informácia je zatiaľ nezistená

Použité zdroje:

• Výročná správa Slovenskej správy ciest za r. 2000 (Slovenská správa ciest, 2000 - publikovaná na stránkach ministerstva dopravy)

• Výročná správa Slovenskej správy ciest za r. 2001 (Slovenská správa ciest, 2001 - publikovaná na stránkach ministerstva dopravy)

• Výročná správa Slovenskej správy ciest za r. 2002 (Slovenská správa ciest, 2002 - publikovaná na stránkach ministerstva dopravy)

Ako prebiehal tender?

Obálky s ponukami výberového konania na výstavbu časti diaľničného privádzača Prešov-západ, I. úsek - Ulica Obrancov mieru - Škultétyho boli otvorené 8. novembra 1999. Hneď vyvolali množstvo pochybností a medializovaný škandál. Medializované informácie sú v plnom znení citované na konci článku.

Poradie ponúk bolo nasledujúce:

Zrazu sa však objavila obálka so zľavou približne 50 mil. korún z ceny v ponuke Inžinierskych stavieb Košice (IS). Víťazom tendra sa tak stali IS s cenou 118 miliónov korún.

Pre úplnosť treba dodať, že členom predstavenstva IS bol v tom čase Alojz Rajnič, vtedajší krajský šéf SDKÚ v Košiciach, a čerstvým ministrom dopravy bol Jozef Macejko za SDKÚ, ktorý do ministerského kresla prišiel práve z postu generálneho riaditeľa SSC.

K podozrivým okolnostiam sa vyjadrili pre média všetky strany. Cestné stavby poukázali na možný klientelizmus. Na povrch vyplávala informácia, že súťažné podklady IS nespĺňali súťažné podmienky. Neúspešní účastníci tendra namietali, že za víťaznú cenu nie je možné stavbu realizovať, ba dokonca, že iba stavebný materiál stojí viac.

Minister dopravy Macejko sa vyjadril, že o ničom nie je informovaný. Generálny riaditeľ sekcie ministerstva prisľúbil, že vec preverí. Súčasne však SSC oznámila Inžinierskym stavbám Košice, že ich návrh považuje za najvýhodnejší a prijíma ho v spomínanej zľavnenej cene 118 mil. korún. Vo veci bola podaná aj sťažnosť na krajský úrad v Košiciach, avšak výsledok jej prešetrenia publikovaný nebol.

Výstavba sa začala v roku 2000. Inžinierske stavby ju realizujú dodnes, pričom Slovenská správa ciest doposiaľ nevysporiadala pozemky pod komunikáciou a stavebné povolenie pre túto stavbu už bolo dvakrát zrušené.

Použité zdroje:

• Päťdesiatmiliónová zľava Inžinierskych stavieb Košice je aj pre ministerstvo dopravy záhadou (Denník Práca, 19. november 1999)
• Kauza diaľničný privádzač pokračuje sťažnosťou (Denník Práca, 30. november 1999)

Prečo práve Nábrežná komunikácia?

O Nábrežnej komunikácii uvažovali vtedajší predstavitelia už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Mala tvoriť obchvat bývalej Gottwaldovej ulice a viesť po nábreží rieky Torysa (preto názov "Nábrežná"). Na sklonku osemdesiatych rokov dopravný inžinieri odklonili trasu z brehu rieky Torysy do husto obývanej štvrte Pod Kalváriou, avšak na hromadné asanácie rodinných domov si vtedy netrúfli. V mieste možnej pôvodnej trasy medzičasom vyrástli nové vilky.

Obrat nastal hneď potom, ako bol v roku 1994 do funkcie primátora zvolený Juraj Kopčák. Nábrežná komunikácia bola hlavným bodom jeho volebnej agendy v obidvoch volebných obdobiach. Hneď na prvom zasadnutí mestského zastupiteľstva bola Nábrežná komunikácia zaradená do územného plánu mesta ako verejnoprospešná stavba, kvôli ktorej bolo možné pozemky a rodinné domy vlastníkov v mieste stavby vyvlastňovať. Vláda však realizácii tejto stavby naklonená nebola. Avšak ani nie mesiac po voľbách v roku 1998 bolo zrazu vydané územné rozhodnutie a v roku 2000 sa už hromadne vyvlastňovalo.

Medzi občanmi sa stále viac ozývajú hlasy spochybňujúce zmysel Nábrežnej komunikácie. Vnímajú ju ako stavbu poplatnú socialistickej nafúkanosti, ktorá navyše pri exponenciálnom náraste dopravy neprinesie žiadúci efekt. Navyše je už pripravovaný a v rannom štádiu povoľovacieho konania ďalší "obchvat" tohto obchvatu, ktorý má odkloniť dopravu z budúcej Nábrežnej komunikácie mimo mesta.

Všetky vyjadrenia investora o nevyhnutnosti, prospešnosti a potrebnosti tejto stavby relativizuje aj fakt, že do stavebného konania v roku 2001 predložil projektovú dokumentáciu, ktorej základné výkresy boli vypracované ešte v 80-tych rokoch minulého storočia. Aj po jej prípadnom dokončení totiž bude viesť prakticky odnikadiaľ nikam a bude dlhý čas iba obchvatom vtedajšej Gottwaldovej ulice (dnes Ulica 17. novembra).

Objavujú sa už aj hlasy, že Nábrežná komunikácia je názornou ukážkou financovania politických štruktúr cez štátne zákazky pre spriaznené stavebné spoločnosti. Všetky súvislosti tomu nasvedčujú, priamy dôkaz však chýba.