Prečo nevyvlastňovať vo verejnom záujme

Reklama:

Najvyšší súd rozhodol, že je ústavné, aby vyvlastňovanie vo verejnom záujme bolo vykonávané v prospech súkromných investičných projektov. Skupina občianskych aktivistov potom pripravila projekt, podľa ktorého by sa dom sudcu Najvyššieho súdu Davida Soutera, ktorý v hlasovaní podporil toto rozhodnutie, stal hotelom.

13. 10. 2007

Zdroj: Roháč, leblog.cz

K napísaniu tohto postu ma viedlo - okrem pochopiteľného tlaku cteného kolegu Kuhna, ktorému sa týmto za svoje odmlčanie ospravedlňujem - oboznámenie sa s pomerne zábavnou kauzou Lost Liberty Hotel. Táto je reakciou na prípad Kelo v. New London, v ktorej Najvyšší súd rozhodol, že je ústavné, aby vyvlastňovanie vo verejnom záujme bolo vykonávané v prospech súkromných investičných projektov. Skupina občianskych aktivistov potom pripravila projekt, podľa ktorého by sa dom sudcu Najvyššieho súdu Davida Soutera, ktorý v hlasovaní podporil toto rozhodnutie, stal hotelom. Ako hotel by slúžil spoločensky hodnotnejšiemu účelu, než len ubytovaniu sudcu a jeho rodiny. Nech tento prípad dopadne akokoľvek, kolegov z klasicko-liberálneho či libertariánskeho prostredia určite nemusím presviedčať o tom, že vyvlastňovanie vo verejnom záujme je druhom verejnej politiky, ktorý by nás nemal tešiť. Existuje však pomerne veľký okruh ekonómov a právnikov, ktorý proti vyvlastňovaniu vo verejnom záujme nenamietajú. Myslím si preto, že náš odpor voči nemu by mohol byť niekedy trochu artikulovanejší, aby sme mali šancu osloviť i týchto, inak často veľmi rozumných, kolegov.

Niekedy si totiž vyberáme tú ľahšiu cestu argumentácie. Spochybníme verejný záujem ako taký a povieme, že vždy keď dochádza k narušeniu vlastníckych práv, tak je na tom zasiahnutá strana horšie a keďže je nám neprípustné vykonávať interpersonálne porovnávania úžitku, tak nemôžeme povedať, že si spoločnosť vyvlastnením polepšila. Na mňa táto argumentácia pôsobí ako celkom dostatočná a po vypočutí takého argumentu som ochotný debatu uzavrieť. Neviem ale do akej miery platí niečo podobné pre mnohých našich kolegoch. Nie je totiž celkom neopodstatnené, ak nám namietnu, že môžu existovať situácie v ktorých by „víťazi" prípadného vyvlastnenia mohli potenciálne kompenzovať „porazených" a v dôsledku toho by vyvlastnenie zvýšilo spoločenskú hodnotu statkov (jedinou prekážkou pre skutočnú kompenzáciu sú transakčné náklady). Inými slovami, je predstaviteľné, že zisk „víťazov" je v peňažnom vyjadrení vyšší než strata „porazených." Nie, nemyslím si, že toto kritérium je správnym kritériom pre normatívne hodnotenie verejnej politiky, veľa iných ľudí si to ale myslí. A ak chceme týchto ľudí osloviť, musíme toto kritérium prijať aspoň pre účely debaty s nimi - namiesto toho, aby sme ho principiálne odmietali ako nezmyselné.

Ak teda prijmeme tento normatívny rámec pre našu ďalšiu debatu, uvidíme tri závažné dôvody prečo nevyvlastňovať. Prvý dôvod je problém znalostný. To, že verejná politika môže niekedy zlepšiť situáciu, neznamená, že politik či sudca bude schopný povedať, kedy taký stav vecí nastal. Každý, i sebeväčší etatista bude súhlasiť, že riadiacim princípom verejnej politiky by malo byť „first, do not harm." Ak nemôžeme rozlíšiť, kedy nejaká politika škodí a kedy prospieva a ak škody z nej sú potenciálne veľké, tak by sa jednoducho robiť nemala. A je jednoduché si predstaviť situácie, kedy táto neistota reálne existuje, skutočným problémom je naopak spomenúť si na jediný prípad uplatnenia princípu „eminent domain," keď bolo zjavné, že vyvlastnenie povedie z zvýšeniu (alebo zníženiu) spoločenskej hodnoty statkov.

Druhý dôvod je spätý s otázkou kompenzácie. Ak máme situáciu, v ktorej si „víťazi" polepšili viac než si „porazení" pohoršili, mali by byť schopní ich kompenzovať. A to sa aj často deje. Problémom však je to, že kompenzácia, ktorá sa vypláca pôvodným majiteľom, je odhadom trhovej ceny. Keďže však pôvodní majitelia neboli pri trhovej cene ochotní svoj majetok predať, znamená to, že si ho cenili na viac, než na trhovú cenu. Kompenzačné kritérium, ktoré sa pri vyvlastňovaní bude používať, je ale to, či je hodnota využitia majetku väčšia než trhová cena. V dôsledku toho sa bude vyvlastňovať viac než je „spoločensky optimálne." Alternatívou voči používaniu trhovej ceny je užívanie skutočnej rezervačnej ceny. Tá by, za niekoľkých iných divokých predpokladov, zaručovala správnu mieru vyvlastňovania. Rezervačné ceny sú však nepozorovateľné a jednotlivci o nich môžu klamať. Neexistuje tak spôsob, ako ich zapojiť do formulácie politiky vyvlastňovania.

Tretí dôvod je ten, že to, aby politika občasného vyvlastňovania vo verejnom záujme viedla k spoločensky lepším výsledkom, musíme prijať niekoľko skutočne heroických predpokladov o motívoch politikov, sudcov a úradníkov. A menovite, že nesledujú svoj záujem, ale že majú na duši záujem celospoločenský. A to je po štyridsiatich rokoch ekonomickej analýzy politiky predpoklad neprijateľný. Netreba spomínať len to, ako sa v stredoeurópskom priestore využíva vyvlastňovanie na to, aby sa politici zviditeľnili veľkolepými investičnými projektmi, ktorými národ získava toľko a toľko nových pracovných miest. Náš imaginárny oponent-etatista namietne, že ide len o problém špecifický skorumpovanej politickej kultúre postkomunistických krajín. Ak by to aj bola pravda, tak je vyvlastnenie vo verejnom záujme nevhodnou inštitúciou pre naše transformujúce sa krajiny. Existujú však dôvody si myslieť, že problémy spojené so sebazáujmom politikov, s ich snahou vyhľadávať renty, signalizovať svoj záujem o voličov a podobne sú problémami univerzálnymi. Nemožno ich vyriešiť ani lepšou politickou kultúrou ani lepšími mechanizmami kontroly a politickej zodpovednosti. I v Spojených štátoch je „eminent domain" predmetom neustáleho politického zneužívania. Veľmi často mestá vyvlastňovaním podporujú výstavbu „big boxov" typu Walmart lebo im to prinesie dodatočné daňové príjmy. Je to mimoriadne zahanbujúce pre krajinu, ktorá by mala byť ukážkou vlády zákona.

Áno, vyvlastnenie môže niekedy viesť k efektívnejšiemu využitiu vzácnych zdrojov. Aby ale k nemu viedlo systematicky, potrebovali by sme prijať skutočne heroické predpoklady. Politici by museli byť vševediaci - a to do takej miery, že by museli byť schopní čítať mysle svojich spoluobčanov a museli by byť schopní odhaliť ich rezervačné ceny. Navyše by politici museli byť skutočnými „benevolentnými sociálnymi plánovačmi," usilujúcimi sa o blaho národa. Pravidlá pre verejnú politiku by ale podľa môjho názoru mali byť formulované robustne. Robustne voči hlúposti a sebazáujmu tých, ktorí sa podľa nich budú správať, a to až do takej miery, aby odolali prítomnosti tých najhlúpejších a najsebeckejších politikov, úradníkov a sudcov. Je jasné, že možnosť vyvlastnenia vo verejnom záujme túto požiadavku robustnosti nesplňuje. A to je minimum, na ktorom by sme mali byť schopní sa zhodnúť s ekonómami a právnikmi rôzneho ideologického zafarbenia.

Podrobne monitorujeme:

Náklady vyvlastňovania  

Úradné dokumenty

Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Bugár zarobí vďaka obchvatu vyše 76-tisíc. Tentoraz prenajal pozemky

Šéf vládnej strany Most-Híd Béla Bugár uzavrel s diaľničiarmi dodatok, na prenájme pozemkov zarobí...

Ako ste vnímali vyhlásenie predsedníčky Macejkovej, že s rozhodovaním o vyvlastnení počká do volieb?

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros hovorí, že ak chcete byť slobodný, musíte byť...

BMW, Zhi Dou alebo Linglong. Východ čaká na megainvestície

Aj bezprostredná poloha oceliarne môže novým hráčom hrať do karát.

V Košiciach sa opäť hovorí o investícii BMW. Minister nechce konkretizovať

V priemyselnom parku pri Haniske pripravujú vyvlastnenie pozemkov.

Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych...

Výstavbu úseku D3 poznačil spor diaľničiarov a bývalých vlastníkov nehnuteľností

Výstavbu úseku diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec poznačil spor Národnej diaľničnej spoločnosti,...

V prípade nutnosti odstránenia environmentálnej záťaže by štát mohol vyvlastňovať

Ministerstvo životného prostredia chce inštitút vyvlastnenia zakotviť do geologického zákona.

Musí byť povolený výrub drevín pred vydaním územného rozhodnutia?

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na stavbu na pozemku, na ktorom rastú dreviny. Moju...